Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-253-2016.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/253/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným : X/ F. V., X. XX.X.XXXX, L. H., F. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Levkušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, X/ V. R. H.., X. XX.X.XXXX, L. H., R. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 7.299,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3. mája 2016, č.k. 13C 107/2015-86, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 3. mája 2016, č.k. 13C 107/2015-86 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 7.299,20 € spolu s príslušenstvom a s trovami konania (z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru).
2. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 737,38 € na účet JUDr. Jozefa Levkuša a taktiež žalovanému v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 884,86 € na účet JUDr. Milana Slebodníka, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi postupcom (Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade.
4. Dňa 31.3.2006 bola uzavretá zmluva č. XXXXXXXXXX medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému v 1. rade úver vo výške 250.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 3.436,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci pri premenlivej úrokovej sadzbe vo výške 10,50 % ročne. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.4.2006 a konečná splatnosť úveru dňa 20.3.2016. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok dohodou o ručení zo dňa 31.3.2006, uzavretou so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 11.863,69 €, ktorá pozostávala z istiny 11.115,98 € a z úrokov z omeškania 747,71 €. Sumu 747,71 € si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
5. Žalovaný v 1. rade si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2011, a žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 1.8.2011.
6. Po citácii § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 568/2007 Z.z. (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.z.), § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 1 zákona 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 54 ods. 1, 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, § 103 OZ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 31.3.2006. Dňa 18.7.2011 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a od 19.7.2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože trojročná premlčacia doba uplynula dňa 19.7.2014 a žaloba bola doručená súdu 27.11.2014, čiže po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.
7. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie, resp. v zmysle § 221 ods. 1, 3 O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a písm. f/ O.s.p., namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, a nesprávne právne posúdenie veci.
9. Vyčítal súdu, že nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby na daný prípad s tým, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 513/91 Zb. Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 31.3.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v VIII. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ.
10. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008, a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak aj v danom prípade nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.4.2011 a sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.3.2013 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.
11. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
12. Uviedol, že dôvody, ktoré uvádza vo svojom odvolaní žalobca nemôžu zakladať nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko nedostatočne zohľadňujú to, že pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2006 žalovaný v 1. rade vystupoval nielen v postavení dlžníka, ale aj zároveň v postavení spotrebiteľa, takže na tento právny vzťah v plnej miere sa vzťahujú všetky právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poznamenal, že aj keď v tomto prípade ide o zmluvu, ktorá sa podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka vždy spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, súčasne ide (len) o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej, a preto sa normy obchodného práva použijú len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, ktoré sú na prospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Z tohto dôvodu je nevyhnutné na otázku premlčania aplikovať vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú z hľadiska dĺžky premlčacej doby pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejšie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2013 sp.zn. I. ÚS 402/2013-10 v ktorom ústavný súd uviedol, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa, na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
13. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď námietke premlčania vznesenej žalovaným v 2. rade vyhovel, nakoľko v tomto prípade je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka upravujúce(ho) inštitút premlčania. V tomto prípade je potrebné brať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, kedy je súd ako orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy povinný prihliadať na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, a teda zohľadniť aj § 52 ods. 2 tretiu vetu OZ.
14. Zmluva, o ktorú opiera nárok žalobca je typovou zmluvou. Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa aplikovať ohľadne otázky premlčania Obchodný zákonník , a teda dlhšiu štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodnejšia. Keďže otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave v Obchodnom zákonníku, na premlčanie je potrebné aplikovať § 100 a nasl. OZ. Poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 M Cdo 13/2014, 8 M Cdo 3/2015, 4 M Cdo 17/2004, atď.
15. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade písomne nevyjadril.
16. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 27.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplávajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, písm. f/ CSP v spojení s § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm. h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.8.2017 o 13.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 CSP a contrario.
22. Žalobca podľa obsahu odvolania namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a § 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p)] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,
ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
27. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
28. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) . Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku, a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
30. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :
31. Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ) bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. V danom prípade ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy účinnej od 13. júna 2014, je treba na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Podľa názoru odvolacieho súdu to platí aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného zákonníka dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.
32. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zásadná zmena nastala aj v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397).
33. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku, teda trojročná premlčacia doba.
34. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014, v zmysle § 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
35. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.
36. Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie len na námietku dlžníka. Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej právnej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.
37. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že aplikáciou predmetných ustanovení dochádza k porušeniu zákazu retroaktivity.
38. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, a tak im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) .
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP) .
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP) .
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) .
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP) .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP) .
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) .
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) .
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP) .