Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-8-2021.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
33Cb/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Credit Point, s.r.o., Tbiliská 29, Bratislava, IČO: 47 568 003, zastúpený: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava proti žalovanému: Slovenská akadémia vied, Štefánikova 49, Bratislava, ČO: 00 037 869 o zaplatenie 15.624,64 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 15.8. 2020 sa žalobca domáha zaplatenia 15.624,64 eur s príslušenstvom z nasledujúcich dôvodov: Uznesením č. 1 107 zo dňa 2.5. 2013 schváleným predsedníctvom Slovenskej akadémie vied v zmysle § 21 zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v zmysle § 10 a 15 zákona 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied došlo k zániku Správy účelových zariadení Slovenskej akadémie vied zlúčením so Slovenskou akadémiou vied - rozpočtovou organizáciou s účinnosťou ku dňu 1.7. 2013. Žalobca dňa 5.10. 2016 ako postupník uzatvoril so spoločnosťou PR - MONT spol. s r.o. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávky vzniknutej z titulu Zmluvy o dielo zo dňa 13.8. 2007 v znení dodatkov. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo oznámené SÚZ SAV listom zo dňa 5.10. 2016. Na základe uvedenej Zmluvy o dielo má žalobca voči žalovanému pohľadávku 15.624,64 eur z titulu nevrátenej časti zábezpeky, ktorú žalovaný zadržal vo výške 5% z dohodnutej ceny diela na dobu 10 rokov, tj do 15.1. 2018. Nakoľko žalovaný po uplynutí dohodnutej doby zádržné nevrátil - domáha sa žalobca jeho úhrady prostredníctvom tohto konania.
2. Voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, v ktorom uviedol: dielo bolo odovzdané 15.1. 2008, tj žalobca mohol požiadať o úhradu zadržanej sumy až 16.1. 2013, tj po uplynutí piatich rokov od protokolárneho odovzdania diela. Listom zo dňa 5.10. 2016 a 16.1. 2018 sa žalobca obrátil na organizáciu SÚZ SAV so žiadosťou o úhradu zádržného na základe preberacieho protokolu. Avšak SÚZ SAV zanikla rozhodnutím predsedníctva SAV ku dňu 1.7. 2013. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že predmetné listy nespĺňajú atribúty žiadosti o úhradu zádržného, keďže boli adresované organizácii, ktorá v danom čase neexistovala. Email zo dňa 27. 6. 2018 nevykazuje znaky žiadosti o úhradu zádržného, cieľom bolo dohodnutie termínu stretnutia. Tvrdenia žalobcu o žiadostiach o úhradu zádržného zo Zmluvy o dielo s ohľadom na uvedené neobstoja. Žalovaný má za to, že žalobca sa prvýkrát obrátil listom zo dňa 16.1. 2018 na žalovaného so žiadosťou o vyplatenie zádržného, na ktorú žalovaný reagoval. Okrem iného vo svojej odpovedi žalovaný uviedol, že chybou v účtovníctve došlo k tomu, že časť zádržného nebola evidovaná. Žalovaný má za to, že pohľadávka je premlčaná. Prvýkrát
objektívne bola možnosť výkonu práva žalobcu okamihom keď zhotoviteľ (žalobca) požiada o splnenie. Keďže k odovzdaniu diela došlo 15.1. 2008 - k uvoľneniu zádržného mohlo dôjsť 15.1. 2013 (po piatich rokoch). 16.1. 2013 teda mohol zhotoviteľ ako právny predchodca žalobcu vyzvať objednávateľa ako právneho predchodcu žalovaného na úhradu zádržného. Splatnosť dlhu by potom nastala uplynutím 21 dní, tj 6.2. 2013, nasledujúci deň mohol zhotoviteľ prvýkrát podať návrh na začatie konania na súde. Štvorročná premlčacia doba teda uplynula 7.2. 2017. Tvrdenia žalobcu, že dielo bolo odovzdané 3.12. 2007 a že záručná doba 10 rokov bola dohodnutá doba zádržného sú nepravdivé.
3. Podaním zo dňa 11.1. 2020 sa vyjadril žalobca: poukazuje na to, že žalobcom uplatnený nárok žalovaný uznáva. Zotrváva na svojom tvrdení, že žalobca, resp. jeho právny predchodca opakovane žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu vyzval listom zo dňa 29.1. 2009, 30.1. 2011 na uhradenie zádržného. Opakovane tak urobil aj listom zo dňa 5.10. 2016 a 16.1. 2018, taktiež emailom zo dňa 27.6. 2018. Čo sa týka námietky premlčania - žalobca túto skutočnosť odmieta: splatnosť záväzku môže nastať až vtedy, keď bude žalovanému/jeho právnemu predchodcovi doručená výzva na vrátenie zádržného. Za deň odovzdania diela je možné považovať 15.1. 2008. Následne bol zosplatnený nárok žalobcu na základe písomnej výzvy zo dňa 16.1.2013. Splatnosť záväzku nemohla nastať skôr ako bola doručená výzva na platenie žalobcom, teda splatnosť nezačala plynúť automaticky - ako tvrdí žalovaný.
4. Podaním doručeným súdu 10.9. 2021 sa vyjadril žalovaný, pričom sa pridržiaval svojich tvrdení uvedených v odpore. Zotrváva na námietke premlčania.
5. Podaním doručeným súdu 6.4.2022 sa vyjadril žalobca. Má za to, že žalovaný svoj nárok uznal a sú splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie.
6. Na pojednávaní dňa 2.5. 2022 sa opätovne pridržiavali strany sporu (ich zástupcovia) doterajších vyjadrení, žalobca žiadal vydanie rozsudku pre uznanie, žalovaný trval na námietke premlčania.
7. Súd sa oboznámil so žalobou, vyjadreniami strán sporu, prednesmi zástupcu žalobcu a žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie, a to: zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.10. 2016, oznámením postupcu, zmluvou o dielo zo dňa 13.8. 2007, jej dodatkami, listom SÚZ SAV zo dňa 10.12. 2007, zápisom o odovzdaní a prevzatí staveniska, preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí práce, listom žalobcu zo dňa 5.10. 2016 a 16.1. 2018, výpisom z účtu, odsúhlasením zostatkov, rozhodnutím SAV o zániku príspevkovej organizácie s právnym nástupcom zo dňa 30.5. 2013, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi procesnými stranami nebolo sporné, že
a) Právny predchodca žalobcu PR-MONT, spol. s r.o. ako zhotoviteľ a právny predchodca žalovaného Správa účelových zariadení SAV ako objednávateľ uzatvorili dňa 13.8. 2007 zmluvu o dielo predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo Oprava strechy I. etapa rekonštrukcia budovy jedálne a spoločenského centra v areáli SAV na Dúbravskej ceste č. 9, Bratislava. Podľa článku IV. bol 6: Objednávateľ uvoľní zhotoviteľovi časť zádržného po odpočítaní prípadnej zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu odovzdania diela, prípadne za omeškanie s odstraňovaním vád a nedorobkov, vo výške:
- 10% po odstránení vád a nedorobkov zistených pri odovzdaní a prevzatí diela a z kolaudačného konania
- Zvyšok zádržného 5% po odpočítaní prípadných zmluvných pokút uvoľní objednávateľ zhotoviteľovi do 21 dní od doručenia písomnej výzvy zhotoviteľa zaslanej po uplynutí piatich rokov od protokolárneho odovzdania diela. b) Dátum protokolárneho odovzdania diela bol 15.1. 2007 (nesprávne v protokole uvedené 15.1. 2008) c) Časť zádržného 5% v sume 15.624,64 eur nebola zo strany právneho predchodcu žalovaného/ žalovaného uhradená d) Z odsúhlasenia zostatkov za rok 2009 a 2010 vyplýva, že SÚZ (právny predchodca žalovaného) evidovala pohľadávku voči PR-MONT, spol. s r.o. vo výške 15.375,86 eur, splatnú 2.1. 2008 a pohľadávku 248,69 eur splatnú 25.2. 2008, tj celkom vo výške 15.624,55eur.
e) Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 5.10.2016 bola na žalobcu postúpená pohľadávka spoločnosti PR-MONT, spol. s r.o. z titulu neuhradených záväzkov spoločnosti voči SÚZ SAV, čo bolo oznámené SÚZ SAV listom zo dňa 5.10. 2016 f) Listom zo dňa 5.10. 2016 bola SÚZ SAV vyzvaná na úhradu zádržného žalobcom, následne 16.1. 2018 g) 17.1. 2018 bola žalovanému doručená výzva žalobcu na úhradu zádržného, na ktorú odpovedal listom zo dňa 1.2. 2018 tak, že uvedenú výzvu považuje za nedôvodnú h) Z Registra organizácii Štatistického úradu SR súd zistil, že rozpočtová organizácia Správa účelových zariadení SAV, IČO: 00 398 136 vznikla 1.1. 1984 a zanikla k 1.7. 2013.
Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nebude sumarizovať, nakoľko je vo vzťahu k rozhodnutiu nadbytočný.
9. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že a) Správa účelových zariadení SAV, ktorá vystupovala v zmluve o dielo ako objednávateľ zanikla rozhodnutím predsedníctva SAV ku dňu 1.7. 2013 a zlúčila sa so Slovenskou akadémiou vied - rozpočtovou organizáciou. Rozhodnutím predsedníctva SAV zo dňa 26.4. 2018 bola zriadená Správa účelových zariadení SAV od 1.5. 2018, táto však nie je nástupníckou organizáciou objednávateľa. b) Žalobca si zádržné u žalovaného uplatnil až listom zo dňa 16.1. 2018 (žalovaný sa vyjadril listom zo dňa 17.1. 2018) - nárok žalobcu je teda premlčaný
10. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na vrátenie zádržného vyplývajúci zo zmluvy o dielo zo dňa 13.8. 2007 a príslušenstva.
11. Súd vec právne posúdil nasledovne: Zásadnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu bola otázka, či si včas uplatnil u právneho predchodcu žalovaného/žalovaného svoj nárok na vrátenie zádržného, alebo je nárok premlčaný:
Podľa zákona 523/2004 Z.z. § 3 odsek 1 Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre EÚ, a to a) V ústrednej správe b) V územnej samospráve c) Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia
Podľa § 20 odsek 1 písmeno a) zákona 540/2001 o štátnej štatistike: Úrad vedie Register organizácii (2) Do registra organizácií podľa odseku 1 sa zapisujú údaje podľa osobitných predpisov.
Podľa § 387 Obchodného zákonníka: (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa § 388 Obchodného zákonníka (1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 391 (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 392 (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. (2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Podľa § 397 Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
12. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou možnosti vydania rozsudku pre uznanie, ako to vo svojich písomných podaniach, ale i na pojednávaní dňa 2.5. 2022 navrhoval žalobca a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie. Podľa § 282 Csp Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Súd teda posudzoval, či prejav žalovaného obsiahnutý v bode 11. a 12. odporu možno vyhodnotiť ako „uznávací“, tj či z neho vyplýva, že žalovaný uznal nárok uplatnený v žalobe - ako tvrdí žalobca. Z vyjadrenia žalovaného, že „pri evidovaní zvyšnej časti zádržného došlo k zrejmej chybe a účtovné doklady neobsahovali žiadne informácie o tejto skutočnosti“ ako i „neuhradené časti predmetných faktúr neboli riadne zaúčtované a preto sa žalovaný o nich nedozvedel pri procese zlučovania, keďže Delimitačný protokol neobsahoval ich evidenciu, ani inú evidenciu záväzku voči zhotoviteľovi ako právnemu predchodcovi žalobcu“ však podľa súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť záver, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal. K tomuto záveru dospel súd aj v kontexte ostatných častí odporu, kde žalovaný poukazuje na premlčanie nároku žalobcu, vyvracia žalobcove tvrdenia ohľadom uplatnenia nároku, poukazuje na zánik právneho predchodcu žalovaného, atď., ale i v kontexte ďalších vyjadrení a prednesov žalovaného, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu jednoznačne neuznal. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd rozsudkom pre uznanie nerozhodol.
13. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania: Súd v konaní posudzoval premlčanie nároku, tak ako ho namietal žalovaný už v podanom odpore dôvodiac, že žalobca riadne doručil výzvu na vrátenie zádržného žalovanému (právnemu nástupcovi pôvodného účastníka zmluvného vzťahu) až 16.1. 2018. Keďže dielo bolo odovzdané dňa 15.1. 2008
- už 16.1. 2013 mohol žalobca (jeho právny predchodca) vyzvať právneho predchodcu žalovaného na plnenie, ktoré by bol povinný uvoľniť do 21 dní od doručenia písomnej zmluvy. Žalobca však žalovanému doručil výzvu až 16.1. 2018. Predchádzajúce výzvy adresoval žalobca spoločnosti, ktorá zanikla k 1.7. 2013.
V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007 „ Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.“ Premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Námietka má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. Na dôvažok súd uvádza, že premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, a rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané ak túto námietku dlžník nevzniesol. Vznesenie námietky premlčania pred uplynutím premlčacej doby povinným subjektom vyvolá právny stav, keď súd oprávnenej osobe premlčané právo ( nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom- žalovaným došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného súd skúmal, či vznesenie námietky je odôvodnené a v súlade s ustanoveniami právnych predpisov a dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný: z vykonaného dokazovania je zrejmé (a medzi stranami ani nie je sporné), že dielo bolo odovzdané 15.1. 2008, tj 16.1. 2013 si mohol žalobca prvýkrát svoje právo uplatniť u žalovaného (resp. právni predchodcovia) s tým, že žalovaný (pr. predchodca) by bol povinný vyplatiť zádržné do 21 dní. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca prvýkrát doručil žalovanému výzvu na vrátenie zádržného listom zo dňa 16.1. 2018, tj presne 5 rokov po tom, kedy si mohol svoje právo u žalovaného (jeho právneho predchodcu) uplatniť. Je pravdou, že aj predtým si žalobca svoj nárok uplatňoval - avšak výzvu adresoval rozpočtovej organizácii, ktorá zanikla k 1.7. 2013. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zásielka - výzva na úhradu zádržného
- bola dňa 5.10. 2016 daná na prepravu prostredníctvom Slovenskej pošty, avšak táto bola doručovaná Správe účelových zariadení SAV, ktorá v tom čase už skoro tri roky neexistovala, čo vyplýva z verejného Registra organizácii vedeného Štatistickým úradom SR. Z vykonaného dokazovania nemá súd za preukázané, že sa táto zásielka dostala do sféry žalovaného, alebo či sa vrátila s označením „adresát neznámy“.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že jeho právo na výplatu zádržného bolo „zosplatnené“ až doručením výzvy. S odkazom na § 392 Obchodného zákonníka - pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa záväzok mal splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Počiatok plynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby je viazaný na okamih, kedy sa mohlo začať s plnením záväzku. Argumentácia, ktorú uviedol žalobca na svoju obranu, by znamenala, že z pohľadávky žalobcu by sa stala teoreticky nepremlčateľná pohľadávka. Súd sa nemôže stotožniť s obranou, na základe ktorej by po viac ako 4 rokoch (dokonca preukázateľne až po 5 rokoch) žalobca vyzval na plnenie a až v tomto okamihu by začala plynúť premlčacia doba. Ak obsahom nároku požadovaného žalobcom je požiadavka na zaplatenie zádržného, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky a až výzvou na plnenie po 5 rokoch od kedy mohol a mal žalobca svoje právo u žalovaného uplatniť, by začala premlčacia doba plynúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
14. Súd v konaní nevykonával ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa ďalšími námietkami strán sporu, čím postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti, v zmysle ktorej v tomto prípade súd prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, pričom takýto postup súdu za predpokladu, že je takáto námietka oprávnená vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli - súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.