Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/18/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti povinnému: K. K., J.. XX.X.XXXX, XXX XX V. Č.. XXX, o vymoženie 1.193,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er 253/2015-20 zo dňa zo dňa 16. júla 2015, takto

rozhodol:

Súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, a to so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1) Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 41 ods.2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Po preskúmaní súdnym exekútorom predloženej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodcovského rozsudku sp. zn. K.-G. zo dňa 19.3.2014, Zmluvy o úvere zo dňa 19.11.2007, uzavretej medzi K. G. M..N.. - predchodcom oprávneného a povinným, a obchodných podmienok pre úver, vyhodnotil vzťah účastníkov, založený úverovou zmluvou, ako spotrebiteľský s nutnosťou aplikácie príslušných právnych noriem spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v dobe 11.2. Všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného spotrebiteľa. Je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady 93/13/EHS a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

2) Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z.z.), vrátane prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd je ním viazaný rovnako. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre

účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z.). Právny predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ako aj na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.

3) Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380, § 381 v spojení s prechodným ustanovením § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 1. júla 2016) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 a ďalej uvádza:

4) Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne v exekučnom konaní riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobné sú uznesenia NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

5) Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné vyriešiť, v akom rozsahu je preskúmateľný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, ak je neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá by mala zakladať jeho právomoc.

6) Je nepochybné, že oprávneným predložená Zmluva o úvere zo dňa 19.11.2007 č. XXXXXXXXXX, podpísaná medzi predchodcom oprávneného K. G. a povinným ako fyzickou osobou, je zmluvou spotrebiteľskou.

7) Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka, označená odkazom v bode 3.6 predloženej zmluvy a v obchodných podmienkach pre úver (verzia 1/2007) v bode 11.2 v tma uvedenom znení, bez predloženia jej znenia v inej podobe, vo svojej forme nebola individuálne dojednaná. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, ako to správne konštatoval okresný súd. Tieto podmienky neboli povinným ako dlžníkom podpísané. Navyše sa jedná o predtlač, bez možnosti zmeny, či úpravy ustanovení podľa vôle či návrhu dlžníka.

8) Odvolací súd na dôvažok poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR k tejto problematike. V uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou nebránia ustanovenia § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere možno konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takouto skutočnosťou, spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je aj neprijateľnosť zmluvného

ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Táto nebola individuálne dohodnutá, spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

9) Žiadnu inú rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovskú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi, oprávnený súdu nepredložil a to ani v odvolacom konaní.

10) Rozhodcovská zmluva či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu.

11) Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

12) Poučovaciu povinnosť veriteľa, navrhujúceho uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi, možno vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, upravujúceho podmienky uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

13) Ani zo Zmluvy o úvere, ani z ďalších listín, ktoré mal exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol právnym predchodcom oprávneného takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2, 3 . Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora C-243/2008 vo veci Pannon priznanie právomoci súdu v sídle dodávateľa - poskytovateľa služieb spĺňa všetky podmienky, aby táto podmienka bola hodnotená ako nekalá. Rozhodcovský súd je v tomto prípade v sídle dodávateľa služieb, v Bratislave.

14) Rozhodcovský súd v Bratislave, t.j. v sídle dodávateľa služieb, je nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a dojednanie o rozhodcovskom súde je neplatné (§ 53 ods. 5 .

15) V preskúmavanej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, čo založilo nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci. To má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

16) Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

17) V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnene posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

18) Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

19) Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Vo veci rozhodol rozhodcovský súd bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie vydaný rozhodcom s platnou zmluvou.

20) Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 potvrdil uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.

21) Pôvodný oprávnený K. U., N..V..Q.., zanikol výmazom z obchodného registra na základe zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava. Preto odvolací súd ďalej vo veci konal s právnym nástupcom oprávneného (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).

22) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .