Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti o mal. R. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., za účasti matky P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, Q. W. a otca X. P., nar. X.X.XXXX, bytom X. 5, S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Vsetínska 1021/19, Stará Ľubovňa, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.9.2016 č. k. 3P/113/2016-14 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. R. O., do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne od 1.7.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do zmeny pomerov. Dlh na výživnom za mesiace júl, august, september 2016 vo výške 210,- eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným od mesiaca novembra 2016 po 10,- eur mesačne do zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nedošlo medzi nimi k dohode o výkone rodičovských práv a povinností, preto návrh matky bol podaný opodstatnene. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec ani kolízny opatrovník proti takémuto modelu starostlivosti o dieťa nenamietali. Matka žiadala určiť výživné v prospech maloletého dieťaťa vo výške 150,- eur mesačne s tým, že otec za primerané výživné považoval sumu 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za to, že v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne. Za primerané výživné však považoval sumu 120,- eur mesačne. Vychádzal z preukázaného mesačného zárobku otca vo výške 497,- eur, z príjmu matky, ktorá poberá iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Zohľadnil, že otec je v produktívnom veku, nemá obmedzenú pracovnú spôsobilosť ani trvalo zvýšené výdavky na vlastnú výživu, disponuje tak schopnosťami zadovážiť si aj vyšší príjem než je tomu v súčasnosti. Zohľadnil, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama a aj z toho dôvodu má matka obmedzené možnosti zamestnať sa. Výživné v prospech maloletého dieťaťa upravil počnúc od 1.7.2016, a teda odo dňa, keď rodičia prestali viesť spoločnú domácnosť. Dlžné výživné v sume 210,- eur povolil otcovi s ohľadom na jeho príjem splácať v 10,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o výživnom, podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby mu bolo uložené prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne od 1.7.2016. Otec zdôraznil, že súdu prvej inštancie predložil svoje výplatné pásky, z ktorých je zrejmé, že jeho čistý mesačný príjem je 479,- eur. Od opustenia spoločnej domácnosti na maloleté dieťa prispieval sumou 50,- eur, navyše platí životnú poistku na dieťa v sume 16,- eur mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke, maloleté dieťa je zdravé, nemá žiadne zvýšené výdavky na starostlivosť, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie a má za to, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho potreby, ako aj zárobkové pomery otca, je navrhovaná suma výživného 100,- eur mesačne primeraná.

4. Matka sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. V správe zo dňa 27.2.2017 uviedol, že vykonal pohovor s obidvoma rodičmi maloletého dieťaťa, ktorí uviedli, že sa na výške výživného dohodli, a to v zmysle uvedeného rozsudku.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, okrem výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky, v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, či od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre jeho výchovu a vývoj. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa od júla 2016 nežijú v spoločnej domácnosti s tým, že matka s maloletým obýva domácnosť svojej matky v obci Q. W.. Matka je toho času na materskej dovolenke, jej príjem je tvorený poberaným rodičovským príspevkom a prídavkom na dieťa spolu vo výške 226,- eur mesačne. Dieťa je v starostlivosti matky, nemá zdravotné problémy a odôvodnené potreby maloletého súvisia so zabezpečovaním stravy, ošatenia a ďalších potrieb zodpovedajúcich jeho veku a zdravotnému stavu.

14. Pokiaľ ide o otca, tento taktiež obýva domácnosť svojich rodičov, je zamestnaný v spoločnosti I. I. & W. D. W. s. r. o., kde dosahuje mesačný príjem 497,- eur. Otec sa s mal. R. stretáva na základe vydaného neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok v konaní sp. zn. 3P/127/2016. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. R..

15. Vychádzajú z takto zistených pomerov na strane rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, aj odvolací súd konštatuje, že výživné určené rozsahom 120,- eur mesačne zo strany povinného otca je so zreteľom na všetky okolnosti veci primerané. Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť túto povinnosť. Povinnosťou rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, keďže ani jeden z rodičov neprestáva aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývin dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samo sa živiť, a ktoré je teda v plnenej miere výživou odkázané len na svojich rodičov. Je zrejmé, že otec je zamestnaný, má príjem z vykonávanej pracovnej činnosti v rozsahu okolo 490,- eur mesačne a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je teda v jeho schopnostiach a možnostiach platiť stanovené výživné. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukrátené. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne prihliadol tiež na to, že matka sa o maloletého osobne stará, zabezpečuje mu bývanie, stará sa o domácnosť a finančne taktiež zabezpečuje materiálne potreby dieťaťa.

16. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu, a preto ho odvolací súd s výnimkou výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).