Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-15-2017.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti o mal. R. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., za účasti matky P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/XX, Q. W. a otca X. P., nar. X.X.XXXX, bytom X. 5, S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Vsetínska 1021/19, Stará Ľubovňa, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.9.2016 č. k. 3P/113/2016-14 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril mal. R. O., do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne od 1.7.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky až do zmeny pomerov. Dlh na výživnom za mesiace júl, august, september 2016 vo výške 210,- eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným od mesiaca novembra 2016 po 10,- eur mesačne do zaplatenia dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nedošlo medzi nimi k dohode o výkone rodičovských práv a povinností, preto návrh matky bol podaný opodstatnene. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec ani kolízny opatrovník proti takémuto modelu starostlivosti o dieťa nenamietali. Matka žiadala určiť výživné v prospech maloletého dieťaťa vo výške 150,- eur mesačne s tým, že otec za primerané výživné považoval sumu 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal za to, že v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne. Za primerané výživné však považoval sumu 120,- eur mesačne. Vychádzal z preukázaného mesačného zárobku otca vo výške 497,- eur, z príjmu matky, ktorá poberá iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Zohľadnil, že otec je v produktívnom veku, nemá obmedzenú pracovnú spôsobilosť ani trvalo zvýšené výdavky na vlastnú výživu, disponuje tak schopnosťami zadovážiť si aj vyšší príjem než je tomu v súčasnosti. Zohľadnil, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka sama a aj z toho dôvodu má matka obmedzené možnosti zamestnať sa. Výživné v prospech maloletého dieťaťa upravil počnúc od 1.7.2016, a teda odo dňa, keď rodičia prestali viesť spoločnú domácnosť. Dlžné výživné v sume 210,- eur povolil otcovi s ohľadom na jeho príjem splácať v 10,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C.m.p..
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o výživnom, podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby mu bolo uložené prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne od 1.7.2016. Otec zdôraznil, že súdu prvej inštancie predložil svoje výplatné pásky, z ktorých je zrejmé, že jeho čistý mesačný príjem je 479,- eur. Od opustenia spoločnej domácnosti na maloleté dieťa prispieval sumou 50,- eur, navyše platí životnú poistku na dieťa v sume 16,- eur mesačne. Matka je na rodičovskej dovolenke, maloleté dieťa je zdravé, nemá žiadne zvýšené výdavky na starostlivosť, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie a má za to, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho potreby, ako aj zárobkové pomery otca, je navrhovaná suma výživného 100,- eur mesačne primeraná.
4. Matka sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrila.
5. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. V správe zo dňa 27.2.2017 uviedol, že vykonal pohovor s obidvoma rodičmi maloletého dieťaťa, ktorí uviedli, že sa na výške výživného dohodli, a to v zmysle uvedeného rozsudku.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, okrem výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky, v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.
7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, či od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre jeho výchovu a vývoj. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.
13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa od júla 2016 nežijú v spoločnej domácnosti s tým, že matka s maloletým obýva domácnosť svojej matky v obci Q. W.. Matka je toho času na materskej dovolenke, jej príjem je tvorený poberaným rodičovským príspevkom a prídavkom na dieťa spolu vo výške 226,- eur mesačne. Dieťa je v starostlivosti matky, nemá zdravotné problémy a odôvodnené potreby maloletého súvisia so zabezpečovaním stravy, ošatenia a ďalších potrieb zodpovedajúcich jeho veku a zdravotnému stavu.
14. Pokiaľ ide o otca, tento taktiež obýva domácnosť svojich rodičov, je zamestnaný v spoločnosti I. I. & W. D. W. s. r. o., kde dosahuje mesačný príjem 497,- eur. Otec sa s mal. R. stretáva na základe vydaného neodkladného opatrenia Okresného súdu Kežmarok v konaní sp. zn. 3P/127/2016. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k mal. R..
15. Vychádzajú z takto zistených pomerov na strane rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, aj odvolací súd konštatuje, že výživné určené rozsahom 120,- eur mesačne zo strany povinného otca je so zreteľom na všetky okolnosti veci primerané. Zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť túto povinnosť. Povinnosťou rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, keďže ani jeden z rodičov neprestáva aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývin dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samo sa živiť, a ktoré je teda v plnenej miere výživou odkázané len na svojich rodičov. Je zrejmé, že otec je zamestnaný, má príjem z vykonávanej pracovnej činnosti v rozsahu okolo 490,- eur mesačne a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je teda v jeho schopnostiach a možnostiach platiť stanovené výživné. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukrátené. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne prihliadol tiež na to, že matka sa o maloletého osobne stará, zabezpečuje mu bývanie, stará sa o domácnosť a finančne taktiež zabezpečuje materiálne potreby dieťaťa.
16. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu, a preto ho odvolací súd s výnimkou výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).