Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-16-2017.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Ing. L. Č., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v P. M. F. na ulici T.. Z. Č.. XXXX/XX, proti manželovi navrhovateľky Ľ. Č., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v P. M. F. na ulici. T.. Z. Č.. XXXX/XX, zast. JUDr. Ivetou Fabiánovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.2.2017 č.k. 7Pc/16/2016-33 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, rodina ním založená neplní svoj účel a ani do budúcna nie je predpoklad, aby sa manželské spolužitie obnovilo. Potvrdil, že k naštrbeniu vzťahov medzi manželmi došlo v súvislosti s požívaním alkoholu, čo je príčinou rozvratu manželstva. Konštatoval, že má snahu liečiť sa zo závislosti na alkohole, liečil sa ambulantne a v súčasnosti nepožíva alkoholické nápoje. Potvrdil že po naštrbení vzťahov medzi manželmi došlo k obmedzeniu komunikácie medzi manželmi, avšak konštatoval, že v čase, keď bola navrhovateľka nemocná, tak sa o ňu postaral, urobil nákup a aj navaril, a bolo to napriek tomu, že často je depresívny. Uviedol, že svoj zdravotný stav si uvedomuje a hľadá pomoc u navrhovateľky, pričom sa snaží aj socializovať. Poukázal na to, že si uvedomuje, že si sám nepomôže, že potrebuje odbornú pomoc psychológa, avšak impulz odhodlať sa k riešeniu problému očakával od navrhovateľky, keďže sám si nevie pomôcť. Uviedol, že má snahu o obnovu manželského spolužitia, chce utužiť vzťahy v rodine a opätovne sa začleniť do spoločnosti. Konštatoval, že má snahu plniť si manželské povinnosti, manželku rešpektuje, chce jej pomáhať, je jej verný a vyslovil názor, že ich vzťahy nie sú natoľko rozvrátené, že by sa jednalo o dlhodobú krízu, a že by neprichádzala do úvahy obnova spolužitia. Z toho dôvodu predpokladá, že po návšteve manželskej poradne sa zmenia postoje voči sebe samému, a viac si bude uvedomovať potreby navrhovateľky k jej spokojnosti.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Konštatovala, že svoj návrh zvažovala dlhodobo, minimálne 12 mesiacov a manželovi dávala možnosť na zmenu od roku 2013
do novembra 2016. V tom období bol výrazne závislý na alkohole, spôsobil pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, keď po nehode v roku 2015 sa dostal do delíria a na psychiatrické oddelenie v Levoči, dostal ďalšiu šancu. Má vedomosť o tom, že mu bolo navrhnuté ústavné protialkoholické liečenie, čo však vzhľadom na zdravotný stav absolvovať nemohol a po preliečení na oddelení dlhodobo chorých v Spišskej Novej Vsi mu ošetrujúci lekár doporučil ústavné protialkoholické liečenie. Protialkoholické liečenie manžel absolvuje na základe súdneho nariadenia ambulantne. Jeho lekár podal na okresný súd návrh na zmenu ambulantného liečenia na ústavné z dôvodu nedodržiavania liečby a nadmerného požívania alkoholických nápojov končiace hospitalizáciou, resp. ošetrením RZP. O hospitalizácii v júli 2016 a ošetreniach RZP v októbri sú záznamy u ošetrujúcej všeobecnej lekárky. Súd na pojednávaní 28.2.2017, kde bola ona vypočutá ako svedok manželovi nariadil ústavné protialkoholické liečenie, avšak manžel sa voči rozsudku odvolal. Z uvedeného vyplýva, že nemá záujem sa liečiť z alkoholizmu a ambulantne ho nezvláda. V marci 2017 po požití alkoholických nápojov poškodzoval spoločný majetok, čo je dôsledkom niekoľkodňového neprijímania potravy, nezáujmu o veci okolo neho, prerušil kontakty s priateľmi, susedmi, spolužiakmi, nemá žiadne koníčky a vzťahy v rodine sú výrazne a dlhodobo narušené nielen medzi manželmi, ale aj medzi manželom a synom, ktorí takmer vôbec spolu nekomunikujú, v dôsledku alkoholizmu manžela. Konštatovala, že manžel sa nepodieľa na udržiavaní domácnosti, ani finančne neprispieva na nájomné. Uviedla, že manžela pozná viac ako 30 rokov, pozná jeho povahové vlastnosti, vie rozlíšiť jeho depresívne stavy. Depresívnu náladu má dlhodobo a nič neurobil v záujme toho, aby sa z nej dostal. Uzatvára sa do seba a napriek tomu, že sa mu snažila pomôcť pri závislosti od alkoholu a depresii, v súčasnosti už nemá na to síl, pretože dlhodobý stres a napätie v domácnosti nepridáva na jej zdravotnom stave. Konštatovala, že manžel jej ako človek ľahostajný po vyše 30 rokoch manželstva nie je, ale je jej ľahostajný ako manžel. Manžel mal niekoľkoročnú možnosť svoje správanie a postoj zmeniť, čo však neurobil, preto trvá na rozvode manželstva, pretože ich vzťahy sú dlhodobo a trvalo rozvrátené.
4. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva.
Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva, že zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovedí účastníkov konania, najmä výpovede navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd k odvolacím námietkam manžela navrhovateľky poznamenáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s navrhovateľkou mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa on domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov) a neobnovili ani spolužitie. Z týchto dôvodov už ostatné odvolacie námietky manžela navrhovateľky nie sú opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).