Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-386-2016.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/386/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 414 proti žalovanému V. I., nar. X.X.XXXX, bytom v E., O. XXX, o zaplatenie 134,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/320/2015-29 zo dňa 9.2.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 134 eur s príslušenstvom titulom nesplatenia poskytnutého úveru, konkr. istiny vo výške 134 eur, zmluvného úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 200 eur od 5.1.2012 do 5.9.2012 (t.j. 42,96 eur), zo sumy 167 eur od 6.9.2012 do 27.9.2012 (t.j. 3,22 eur), zo sumy 134 eur od 28.9.2012 do zaplatenia, poplatku vo výške 133,28 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 267,28 eur od 27.12.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 138,25 eur, poplatku za upomienku vo výške 40 eur, trov rozhodcovského konania vo výške 262,39 eur a trov konania vo výške 54,45 eur.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovanému poskytol úver na základe Zmluvy o úvere č. 705801482 uzatvorenej dňa 4.1.2012 podľa Obchodného zákonníka. Úver bol poskytnutý vo výške 200 eur a žalovaný sa zaviazal ho vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 196 eur (spolu 396 eur) za podmienok dohodnutých v Zmluve, v 12-mesačných splátkach po 33 eur, počnúc dňom 9.2.2012. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca ho vyzval na úhradu celého dlhu. Žalobca a žalovaný využili na odstránenie ich sporu vzniknutého zo vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Žalovaný však mediáciu zmaril, preto k urovnaniu ich sporu mediačným konaním nedošlo. Žalobca podal dňa 23.6.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené, a preto podal žalobu na súde.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. 705801482 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.1.2012 (predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 200 eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 12 pravidelných splátkach po 33 eur počnúc dňom 9.2.2012, teda celkom sumu úveru 396 eur s 30,86 % RPMN), ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, Pokusom o zmier, výpisom z obchodného registra žalobcu, oznámením o zastavení rozhodcovského konania, písomným vyhlásením mediátora o skončení mediácie a písomným vyjadrením žalobcu.
4. Konštatoval, že ako vyplýva zo žaloby, žalovaný z celkového úveru zaplatil 2 splátky po 33 eur. Ďalšie splátky splatné počnúc dňom 9.4.2012 už žalovaný nesplácal, preto ho žalobca predžalobnou
upomienkou (pokusom o zmier) zo dňa 21.6.2013 vyzval k splateniu celého dlhu vo výške 850,78 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. V spise sa nenachádza poštová doručenka, kedy bola žalovanému predžalobná upomienka doručená.
5. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru - bod 04. vyvodil, že v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvou pokutou 15 eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami, alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
6. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom veci a po citácii zákonných ustanovení § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania v poradí s treťou splátkou, ktorá bola splatná 9.4.2012, následne neuhradil ani ďalšie splátky t.j. 4 po sebe idúce splátky, a preto sa stal celý dlh splatný okamžite, najneskôr dňa 9.7.2012, to znamená, že najneskôr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti t.j. od 10.7.2012 sa žalobca dozvedel, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Súd mal teda zato, že premlčacia lehota začala plynúť už od doby, keď žalobcovi vzniklo právo vymáhať dlžnú sumu v súlade s bodom 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalobca teda vedel o tom, že žalovaný si neplní svoje povinnosti v zmysle Zmluvy a mal reálnu možnosť uplatňovať si voči žalovanému svoje práva žalobou na súde v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňa 9.7.2012 a uplynula dňa 9.7.2014. Keďže tak neurobil a žalobu doručil súdu až dňa 16.9.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Na premlčanie nároku žalobcu v spotrebiteľských veciach, súd prihliadol ex offo v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto žalobu zamietol. V závere tiež súd dodal, že Zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pretože považuje napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, čo zabránilo strane sporu účinne sa proti tomuto rozsudku brániť. Rozsudok tiež podľa jeho názoru vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci ako a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaný poskytnutý úver nesplácal vôbec v stanovených termínoch, jeho dlh sa stal splatný dňa 26.12.2012 a nie dňa 9.7.2012, ako uviedol súd prvej inštancie. Dodal tiež, že takýto dátum (9.7.2012) sa v splátkovom kalendári ani nenachádza. Nie je mu zrejme ani to, prečo premlčacia lehota podľa rozhodnutia súdu uplynula dňa 9.7.2014, pričom súd ani neaplikoval osobitnú premlčaciu lehotu vzťahujúcu sa na splátky. Dodal tiež, že súd nemohol prihliadnuť na premlčanie bez vznesenia námietky premlčania. V závere uviedol, že žalovaným nebola splatená ani len istina, napriek tomu bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
10. Žalobca podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len CSP).
11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami podľa § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu premlčania nároku bez toho, aby sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú právne významné pre posúdenie premlčania nároku a v dôsledku toho sú jeho závery predčasné a teda aj nesprávne.
14. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento zamietol žalobu žalobcu výlučne z dôvodov, že dospel k záveru, že jeho nárok je premlčaný s poukazom na to, že splatnosť dlžnej sumy nastala dňa 9.7.2012, kedy sa stal splatným celý dlh žalovaného a z toho vyvodil záver, že uvedeným dňom začala plynúť žalobcovi aj trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 9.7.2014. S poukazom na to, že žaloba bola podaná na súde až dňa 16.9.2015 žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku, ku ktorému prihliadol postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
15. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca už v pôvodnej žalobe poukázal na to, že dňa 30.6.2014 podal návrh na začatie rozhodcovského konania, ktoré nebolo ukončené do nadobudnutia účinnosti novely zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to v zmysle úpravy § 73 ods. 6 cit. zákona. K žalobe zároveň pripojil ako dôkaz aj oznámenie Združenia arbitráže a mediácie ako zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6, o zastavení rozhodcovského konania medzi účastníkmi dňom 16.6.2015. Toto oznámenie zároveň obsahuje aj podrobné odôvodnenie, z ktorého vyplýva, že Združenie arbitráže a mediácie ako zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu nezískalo do dňa 15.6.2015 povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov a preto muselo byť vyššie uvedené konanie zo zákona zastavené. Súčasťou poučenia je aj oznámenie o tom, že účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu Stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.
16. Z uvedeného oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyplývajú skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie otázky premlčania z hľadiska toho, či sa doba prebiehajúceho rozhodcovského konania má započítať do premlčacej doby a preto nemožno uvedenú otázku zodpovedať bez vyporiadania sa s nimi. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti však v odôvodnení svojho rozsudku úplne pominul a za takej situácie sú jeho závery predčasné a teda aj nesprávne.
17. Odvolací súd navyše považuje aj skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku v časti plynutia premlčacej lehoty vykazuje vady aj z hľadiska toho, že súd na premlčanie aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu pri jej výpočte však vychádzal iba z uplynutia obdobia dvoch rokov (od 9.7.2012 do 9.7.2014).
18. Z týchto dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne sa vyporiadať s otázkou premlčania nároku žalobcu a pri svojich záveroch sa riadiť aj právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.