Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-180-2016.pdf
PDF · 122.69 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-4C/180/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Q. č. XXX, prechodne bytom XX St. Q. E., Q. O. HP/X X UB, U. F., zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Štúrovo námestie č. 121, Trenčín, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.06.2016 domáha proti žalovanej určenia, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena vyhotovená notárskou zápisnicou notárom JUDr. Štefanom Morvayom na notárskom úrade v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2 pod č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2013, ktorá bola vložená do KN pod č. V XXX/XX dňa 01.07.2013 a ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U. Q. evidované v KN na LV č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere X.XXX m2, je neplatná. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania.
2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 10.06.2013 bola formou notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX notárom JUDr. Štefanom Morvayom vyhotovená darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, podľa ktorej darca a zároveň oprávnený z vecného bremena R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. č. XXX (otec žalobkyne) daroval obdarovanej a zároveň povinnej z vecného bremena Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX (žalovanej a zároveň sestre žalobkyne) nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U. Q. evidované v KN na LV č. XXXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2 a žalovaná zriadila v prospech R. S. vecné bremeno - právo doživotného bezplatného užívania darovanej parcely. Predmetná zmluva bola vložená do KN pod č. V XXX/XX dňa 01.07.2013 (ďalej len "predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena"). Zastávala názor, že predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena je absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala na skutočnosť, že bola uzatvorená za situácie, keď začiatkom mesiaca jún 2013 otec strán sporu R. S. odpadol na ulici, o čom následne žalobkyňa informovala žalovanú, ktorá v tom čase žila dlhodobo vo U. F. a tá následne po príchode na Slovensko vzala otca dňa 07.06.2013 na vyšetrenie do Topoľčian, kde mu zistili nález na prostate. Dňa 09.06.2013 žalovaná informovala žalobkyňu, že na druhý deň majú ísť s otcom podpísať darovacie zmluvy, na základe ktorých tento daruje žalobkyni rodinný dom vo U. Q. a pozemky daruje žalobkyni a žalovanej v ?-ici s tým, že takto
sú u notára JUDr. Morvaya pripravené darovacie zmluvy. Dňa 10.06.2013 vzala žalovaná otca autom do Bánoviec nad Bebravou, kde mal v aute podpísať predmetnú darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Uviedla, že otec bol až do svojej smrti presvedčený, že podpísal darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bola iba ?-ica parcely č. XXXX/X. Zastávala názor, že pokiaľ žalovaná požiadala notára o vyhotovenie notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo darovanie celej parc. č. XXXX/X v jej prospech, uviedla otca využijúc jeho zlý zdravotný stav do omylu a jeho prejav vôle vo forme podpisu tejto zápisnice preto nebol vážny a vzhľadom na situáciu, za ktorej ho urobil, ani slobodný. Dňa 11.03.2014 otec strán sporu R. S. zomrel, pričom predmetom dedenia v rámci dedičského konania po menovanom ako poručiteľovi sa stali nehnuteľnosti, ktoré mal úmysel darovať žalobkyni a tieto z titulu zákonného dedičského podielu na základe doposiaľ neprávoplatného uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XD/XXX/XXXX, H. XX/XXXX zo dňa 31.12.2015 zdedila aj žalovaná, pričom nehnuteľnosť v kat. úz. U. Q. parc. č. XXXX/X sa predmetom dedenia nestala, keďže táto je titulom darovania zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Na základe uvedeného považovala žalobkyňa predmetnú darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena za absolútne neplatnú, a preto nehnuteľnosť, ktorá sa podľa nej stala predmetom darovania patrí do dedičstva po nebohom R. S.. Naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby odôvodnila tým, že len po určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bude možné v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi R. S. prejednať ako predmet dedičstva či už v základnom dedičskom konaní alebo na základe návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom neplatnej darovacej zmluvy.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka K. Q., oboznámením žaloby a listinných dôkazov, a to notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 10.06.2013, rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 16.05.2016, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, listiny zo dňa 02.06.2013, výpisu z LV č. XXX, lekárskej správy MUDr. Pažického a výmenného lístku, prepisov sms správ, zmeny žaloby zo dňa 02.08.2017 a oboznámením podstatných listín pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XD/XXX/XXXX.
5. Na pojednávaní konanom dňa 02.08.2017 súd rozhodol o vznesených návrhoch právneho zástupcu žalobkyne uznesením tak, že nepripustil zmenu žaloby zo dňa 02.08.2017 a rovnako nepripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných, ktoré uznesenie vyhlásil v prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, odôvodnil, pričom odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu súdu nebolo prípustné.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres Bánovce nad Bebravou, obec U. Q., kat. úz. U. Q. vyhotovenom ku dňu podania žaloby a rovnako ku dňu vyhlásenia rozsudku vyplýva, že výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľnosti označenej ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady, o výmere 1.881 m2, je Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná. Titulom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti je Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V XXX/XX zo dňa 01.07.2013-70/13. V časti C Ťarchy uvedeného listu vlastníctva je pod por. č. 1 zapísané, že pod V XXX/XX sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bezplatného užívania predmetnej parcely v prospech R. S. (správne S. - pozn. tunajšieho súdu), nar. 24.01.1930.
8. Dňa 10.06.2013 bola na notárskom úrade notára JUDr. Štefana Morvaya, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2, do notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísaná Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena (ďalej len "predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena"), v ktorej R. S., nar. XX.XX.XXXX ako darujúci (darca) vyhlásil, že touto zmluvou daruje nehnuteľnosť označenú ako parcela Z. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre kat. úz. U. Q., ktorej je výlučným vlastníkom, obdarovanej jeho dcére Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX. Obdarovaná vyhlásila, že tento dar od darujúceho prijíma do jej výlučného vlastníctva so všetkým jeho príslušenstvom a súčasťami. Účastníci zmluvy, a to darujúci R. S., rod. S. s obdarovanou Y. S., rod. S. sa zároveň dohodli s touto darovacou zmluvou uzavrieť aj zmluvu o zriadení vecného bremena na darovanej nehnuteľnosti - parcele Z. č.
XXXX/X - záhrady o výmere 1.881 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, obsahom ktorej je právo doživotného bezplatného užívania parcely CKN č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1.881 m2 v prospech darujúceho R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX ako oprávneného z vecného bremena a obdarovanou Y. S., rod. S. ako povinnou z vecného bremena. Účastníci zmluvy v notárskej zápisnici vyhlásili, že ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená, zmluva je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a darujúci má právo nakladať so svojím vlastníctvom, ktoré je predmetom tejto zmluvy. Notár v notárskej zápisnici uviedol, že účastníci si notársku zápisnicu pred ním doslovne prečítali, jej obsah schválili a na znak súhlasu ju pred ním vlastnoručne podpísali.
9. R. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX v obci U. Q., pričom dedičské konanie po nebohom sa vedie na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XD/XXX/XXXX, ktorý spis si tunajší súd pripojil. Okresný súd Bánovce nad Bebravou začal v uvedenej dedičskej veci konanie uznesením č. k. XD/XXX/XXXX - X zo dňa 10.04.2014. Poverením zo dňa 10.04.2014 bol podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v príslušnom znení vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi poverený ako súdny komisár - notár JUDr. Ing. Andrej Slezák, so sídlom notárskeho úradu v Bánovciach nad Bebravou, Nám. Ľ. Štúra 1796/5A.
10. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. XD/XXX/XXXX - XX zo dňa 31. decembra 2015 vo výroku I. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov dedičstva a čistú hodnotu dedičstva, vo výroku II. potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov, vo výroku III. priznal odmenu súdnemu komisárovi a uložil dedičom nadobúdajúcim dedičstvo povinnosť uhradiť trovy konania podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov a vo výroku IV. uložil dedičom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok. Krajský súd v Trenčíne o odvolaní dedičky V. M., rod. S. (žalobkyňa v tomto spore) rozhodol uznesením č. k XCoD/X/XXXX- XXX zo dňa 22. júna 2016, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XD/XXX/XXXX - XX zo dňa 31. decembra 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie. Uvedené uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu súdneho spisu v predmetnej dedičskej veci vyplýva, že podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej súdnym komisárom dňa 06.05.2014 bola vypočutá dedička V. M., rod. S., ktorá popri údajoch o zomrelom poručiteľovi, jeho závete, dedičoch, o aktívach a pasívach dedičstva uviedla aj údaj o predmete neobvyklého darovania, ku ktorému podľa nej malo dôjsť darovaním pozemku parcela CKN č. XXXX/X, záhrady o výmere 1881 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. U. Q. zo strany poručiteľa dedičke Y. S., rod. S.. Na preukázanie svojho tvrdenia vyslúchaná dedička predložila súdnemu komisárovi rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou č. vkladu V XXX/XX zo dňa 01.07.2013 a notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. Štefanom Morvayom dňa 10.06.2013 sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, z ktorých vyplýva, že poručiteľ daroval uvedenú nehnuteľnosť dedičke Y. S., rod. S. darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 10.06.2013 a vklad vlastníckeho práva v prospech menovanej dedičky podľa tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený. Napadnutým uznesením potom súd prvej inštancie po zistení, že poručiteľ nezanechal závet, len listinu o vydedení syna R. S., rod. S. a dedičia sa medzi sebou na vyporiadaní dedičstva nedohodli, potvrdil bez ďalšieho nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov. Uvedený postup súdu prvej inštancie v predmetnej dedičskej veci nepovažoval odvolací súd správny. Ak totiž súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona podľa ich dedičských podielov, musí sa dedičovi do jeho podielu započítať to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania (§ 484 Občianskeho zákonníka). K takémuto započítaniu musí súd prejednávajúci dedičstvo pristúpiť ex offo, teda z úradnej povinnosti, aj bez návrhu niektorého z dedičov, ak bolo v dedičskom konaní preukázané takéto neobvyklé obdarovanie dediča poručiteľom za jeho života. V predmetnej dedičskej veci dedička V. M., rod. S. pri predbežnom vyšetrení uviedla, že k takémuto neobvyklému obdarovaniu dediča zo strany poručiteľa podľa nej prišlo a predložila listinné dôkazy preukazujúcu dar nehnuteľnosti dedičke Y. S., rod. S. zo strany poručiteľa za jeho života. Konajúci súd však nevykonal dokazovania na zistenia, či skutočne toto darovanie bolo neobvyklé a skutočnosť darovania nehnuteľnosti poručiteľom jednému z dedičov nijako vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil a teda je zrejmé, že ju ani nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. Jeho právne posúdenie predmetnej dedičskej veci je tak chybné, pretože nepoužil pri rozhodovaní ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude povinný vykonať dokazovania, ktoré mu umožní posúdiť darovanie nehnuteľnosti dedičke Y.X., rod. S. poručiteľom za jeho života podľa § 484 Občianskeho
zákonníka. Okrem toho bude súd prvej inštancie povinný vykonať dokazovanie na riadne zistenie okruhu dedičov po poručiteľovi, keď odvolateľka v odvolacom konaní predložila listiny preukazujúce existenciu ďalších dvoch detí poručiteľa, L. S., nar. XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú rovnako dedičmi poručiteľa zo zákona podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s ktorými nebolo doposiaľ konané ako s účastníkmi konania. Ostatní dedičia síce vo svojich vyjadreniach popreli, že by menované osoby boli deťmi poručiteľa, resp. uviedli, že otcovstvo poručiteľa k nim bolo zapreté, ale tieto tvrdenia nijakým dôkazom nepreukázali. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní vykonal dokazovanie, na základe ktorého bude môcť ustáliť okruh dedičov po poručiteľovi.
11. Po tom ako odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.12.2015, okresný súd vrátil spis poverenému notárovi na ďalšie konanie, pričom v predmetnom dedičskom konaní nebolo následne vydané žiadne ďalšie rozhodnutie a toto doposiaľ nie je ukončené.
12. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase spísania predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena (ďalej len "Občiansky zákonník") právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
14. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
15. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
16. Podľa § 484 Občianskeho zákonníka súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
17. Podľa § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v texte aj len "O.s.p.").
19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
23. Podľa § 175k ods. 1, 2, 3 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.
24. V posudzovanom prípade podala žalobkyňa žalobu na tunajšom súde dňa 10.06.2016, to znamená ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016. Právne účinky podanej žaloby zostali zachované, preto súd pri skúmaní procesnej prípustnosti určovacieho žalobného návrhu vychádzal z ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania predmetnej žaloby.
25. Za určovací návrh považuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podanú) žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem žalobcu na podanej žalobe musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd zo zákona v každom štádiu konania (porovnaj dôvody uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/XXXX). Povinnosť preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (t.j. žalobkyňu).
26. Pred samotným posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska vyššie citovaných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade nebola splnená.
27. Z úradnej činnosti konajúceho súdu je súdu známe a vyplýva aj z podanej žaloby, že na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou prebieha pod sp. zn. XD/XXX/XXXX dedičské konanie po nebohom R. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa a žalovaná sú dcérami nebohého a v uvedenom dedičskom konaní vystupujú ako dedičia zo zákona. Súd uvedený dedičský spis pripojil a zistil, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.12.2015 okrem iného určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa, výšku dlhov dedičstva a čistú hodnotu dedičstva a potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov. Proti uvedenému rozhodnutiu podala dedička V. M. (žalobkyňa v tomto spore) odvolanie zo dňa 03.02.2016, pričom namietala pochybenie súdu a nesprávnosť napadnutého uznesenia v tom, že pri dedení nebolo započítané v súlade s ustanovením § 484 Občianskeho zákonníka do dedičského podielu Y.X. (žalovaná v tomto spore) to, čo za života dostala bezplatne od poručiteľa. Ide konkrétne o nehnuteľnosť parcelu CKN v katastrálnom území U. Q. parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1.881 m2. Túto nehnuteľnosť nemalej hodnoty získala dedička Y. S. (žalovaná) od poručiteľa darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena v roku 2013, pričom teda nejde o obvyklé darovanie. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého
uznesenia videla odvolateľka v tom, že v dedičskom konaní boli opomenuté dve deti po vydedenom synovi poručiteľa R. S., ktoré žijú v Srbskej republike. Krajský súd v Trenčíne považoval uvedené odvolacie námietky odvolateľky za opodstatnené a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že postup okresného súdu v predmetnej dedičskej veci nebol správny. Ak totiž súd potvrdzuje nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona podľa ich dedičských podielov, musí sa dedičovi do jeho podielu započítať to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. K takémuto započítaniu musí súd prejednávajúci dedičstvo pristúpiť ex offo, teda z úradnej povinnosti, aj bez návrhu niektorého z dedičov, ak bolo v dedičskom konaní preukázané takéto neobvyklé obdarovanie dediča poručiteľom za jeho života. V predmetnej dedičskej veci dedička V. M., rod. S. pri predbežnom vyšetrení uviedla, že k takémuto neobvyklému obdarovaniu dediča zo strany poručiteľa podľa nej prišlo a predložila listinné dôkazy preukazujúcu dar nehnuteľnosti dedičke Y. S., rod. S. zo strany poručiteľa za jeho života. Konajúci súd však nevykonal dokazovania na zistenia, či skutočne toto darovanie bolo neobvyklé a skutočnosť darovania nehnuteľnosti poručiteľom jednému z dedičov nijako vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil a teda je zrejmé, že ju ani nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. Jeho právne posúdenie predmetnej dedičskej veci je tak chybné, pretože nepoužil pri rozhodovaní ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
28. Na uvedené skutočnosti bolo potrebné podľa názoru súdu prihliadnuť pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu podanej žaloby v tomto spore. Je nepochybné a ani nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobkyňa sa v prebiehajúcom dedičskom konaní po nebohom otcovi R. S., zomr. XX.XX.XXXX, domáha započítania daru do dedičského podielu žalovanej na základe ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka. Jedná sa pritom o predmetnú parcelu, ktorú R. S. ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej predmetnou darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha v tomto spore. V dedičskom konaní, ktoré sa vedie odo dňa 10.04.2014, žalobkyňa nenamietala platnosť, resp. neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ale domáha sa započítania daru uskutočneného na jej podklade. Tým, že žalobkyňa žiada v dedičskom konaní započítanie daru, je zrejmé, že vychádza z toho, že predmetná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena existuje a táto je platná. Spornosť ohľadom tejto otázky nebola v dedičskom konaní ani zistená, pričom je nepochybné, že pri skúmaní podmienok započítania daru podľa § 484 Občianskeho zákonníka súd ako otázku predbežnú rieši aj otázku, či k darovaniu nad rámec bežného darovania došlo platne. Ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka upravuje postup súdu pri vyporiadaní dedičských podielov, ak o dedičskom práve rozhoduje sám, pretože dedičia sa medzi sebou nedohodli. Pri tomto rozhodovaní je povinný vykonať zápočet na dedičský podiel dediča, ktorého poručiteľ počas života obdaroval. Tento postup sa uplatní vo vzťahu ku všetkým dedičom bez ohľadu na to, či dedia zo zákona, alebo na základe závetu. Ak nedôjde medzi dedičmi k dohode o vyporiadaní alebo ak túto dohodu o vyporiadaní súd neschváli, vykoná vyporiadanie z úradnej moci súd. V takom prípade súd prihliada pri určení podielov dedičov na dedičstve na to, k akým majetkovým presunom z majetku poručiteľa do majetku budúcich dedičov počas života poručiteľa došlo. Pri tomto rozdelení podielov je súd povinný prihliadať na požiadavku na zápočet darov, ktoré dedičia, prípadne ich predchodcovia, od poručiteľa počas jeho života dostali, a tým do určitej miery vyrovnať majetkový prospech jednotlivých dedičov, ktorý pochádza z majetku poručiteľa v dobe jeho života, ako aj v dobe jeho smrti. Pri výpočte dedičských podielov sa potom vychádza z tzv. kolačnej podstaty, čo je obvyklá cena majetku, patriaceho do dedičstva v deň smrti poručiteľa, zvýšená o cenu darov, ktoré dostal obdarovaný dedič, resp. vnuci, pravnuci poručiteľa. Z kolačnej podstaty sa vypočíta hypotetický podiel každého dediča na dedičstve. Každému dedičovi sa od takto vypočítaného podielu odpočíta hodnota darov, ktoré dedič dostal počas života poručiteľa darom. Všetky uvedené skutočnosti týkajúce sa § 484 Občianskeho zákonníka rieši súd v konaní o dedičstve pri rozhodovaní o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov (k tomu viď aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 24.09.2013).
29. Pokiaľ žalobkyňa iniciovala žalobou samostatné konanie o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bez ohľadu, resp. nie v nadväznosti na úkony vykonané v prebiehajúcom dedičskom konaní, súd dospel k záveru, že za daných okolností v posudzovanom prípade žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Žalobkyňa si svoje práva uplatňuje v dedičskom konaní, ktoré nie je doposiaľ skončené.
30. Súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov nebol by podľa názoru súdu za vyššie popísaných okolností v súčasnosti daný naliehavý právny záujem ani na určení, že nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, patrí do dedičstva po poručiteľovi R. S., ktorej zmeny žaloby sa žalobkyňa domáhala na pojednávaní konanom dňa 02.08.2017. Uvedená zmena žaloby bola pritom navyše navrhnutá v štádiu konania, kedy súd už na predchádzajúcom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka. Pripustenie zmeny žaloby by potom znamenalo dôvodnosť návrhu na pripustenie pristúpenia ďalších účastníkov konania na strane žalovaných (všetkých dedičov po nebohom R. S.), ktorí sa však na už doposiaľ vykonanom dokazovaní nemali možnosť zúčastniť. Uvedené by zakladalo dôvodnosť požiadavky na opakovanie vykonaného dokazovania, čím by nepochybne došlo k neodôvodnenému predĺženiu trvania sporu a navyšovaniu trov konania. Pre úplnosť je potrebné dodať, že okruh dedičov po nebohom R. S. nie je v dedičskom konaní s poukazom na zrušujúce uznesenie krajského súdu ustálený.
31. Súd považoval za potrebné vyporiadať sa aj s argumentáciou žalobkyne, ktorá uviedla, že si je vedomá toho, že v dedičskom konaní sa domáhala zmeny prvostupňového rozhodnutia z toho dôvodu, že nebol započítaný v neprospech žalovanej majetok, ktorý jej bol poručiteľom darovaný za života. Podľa jej názoru to bol jediný možný právny spôsob obrany v dedičskom konaní, nakoľko sa nemohla v dedičskom konaní domôcť neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a preto sa vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu týmto spôsobom ani nebráni. S uvedenými závermi žalobkyne sa súd nestotožňuje. Podľa názoru súdu žalobkyňa sa mohla v dedičskom konaní domáhať, aby medzi aktíva dedičstva bola zahnutá predmetná parcela registra "C" parc. č. XXXX/X . evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, a to odôvodňujúc neplatnosťou predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Pokiaľ by v tejto súvislosti došlo k sporu medzi dedičmi o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, čo by musel konštatovať príslušný poverený súdny komisár, resp. dedičský súd, s odkazom na podanie si občiansko-právnej žaloby, kedy procesným nástrojom na odstránenie sporu je podanie žaloby na určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Na podanie tejto žaloby, ale iba za vyššie naznačených okolností, by potom mala žalobkyňa podľa názoru súdu naliehavý právny záujem. Uvedené však žalobkyňa neurobila a v dedičskom konaní sa nepochybne domáha započítania daru do dedičského podielu žalovanej, na základe čoho došlo tiež k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom.
32. Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania dopytom na notársky úrad, súd tento návrh zamietol, a to s prihliadnutím na právne posúdenie veci, keď žalobca v spore neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle žalobného petitu, a teda vykonanie požadovaného dokazovania by bolo nehospodárne a bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci samej.
33. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď neosvedčenie naliehavého právneho záujmu na určovacom žalobnom návrhu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v tomto spore úspešná v celom rozsahu, keď súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v spore úspešná nebola.
38. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.