Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-145-2016.pdf
PDF · 76.14 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/145/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 810 11 Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., U. XXXX/XX, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 93, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom 040 01 Košice, Sofijská 13, zastúpený: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, so sídlom 040 01 Košice, Stará Baštova 2, o zaplatenie 1 532,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/263/2014-50 zo 29.01.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 285,84 Eur so zákonným úrokom 5,05 % ročne odo dňa zročnosti. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávali z právneho zastúpenia vo výške 191,65 Eur na účet jeho právneho zástupcu Beňo&partners, advokátska kancelária, s.r.o. v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok, ktorý bol uplatnený na základe spotrebiteľského úveru v časti dohodnutých úrokov vo výške 67,55 % ročne považoval za neprimerane vysoké a v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti odplaty považoval zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi žalovaný zaplatil 476,12 Eur oproti požičanej sume 989,96 Eur a tak žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zvyšku dlhu s tým, že započítal aj zrážku 225 Eur na základe zrážok zo mzdy čiže spolu žalovaný zaplatil 701,12 Eur, rozdiel medzi sumou 989,96 Eur a 701,12 Eur je 285,84 Eur. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol. Výrok o úroku z omeškania a trovách konania odôvodnil § 517 ods. 1,2 OZ a § 142 ods. 1 OZ.
3. Proti tomuto rozsudku podal v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá odvolanie žalobca. Poukázal na to, že tento výška odplaty bola dohodnutá a súd prvej inštancie nemá za preukázané aká bola najvyššia úroková sadzba, ktorú si uplatňovali banky. Nesprávne súd prvej inštancie postupoval tak, že považoval neplatnosť dohody o úroku za neplatné ako celok. Poukázal na ustanovenie § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, ktoré pri rozhodovaní súd prvej inštancie vôbec nepoužil. Rozhodnutie
považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Preto žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať aj celé trovy konania.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že existuje ustálená judikatúra týkajúca sa neprimerane vysokej odplaty za poskytnutý úver napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v senáte 16Co/71/2011, 8Cob/60/2010 Krajského súdu v Trenčíne. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ to znamená, že sa nesmie priečiť dobrým mravom. V danom prípade dohoda o úrokoch a poplatkoch predstavuje viac ako 60% ročne, čo odporuje dobrým mravom. Zároveň tiež poukázal žalovaný na to, že pri hodnotení primeranosti odplaty je potrebné od 01.06.2014 vychádzať aj z vládneho nariadenia č. 141/2014, kde sa stanovila prípustnosť výšky odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, čo by eventuálne v aplikácii daného prípadu predstavovalo 14,73 % x 2, t.j. 29,46 %. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,94 Eur.
5. Odvolací súd prejednal rozhodnutie rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z.z. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach a zisteniach sa nič nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 26.01.2010. Na základe tejto bolo poskytnuté žalovanému suma 986,96 Eur. Tieto mal zaplatiť v 30 mesačných splátkach po 66,95 Eur čo činí úroky s ročnou úrokovou sadzbou 67,55 %.
9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Aj keď toto rozhodnutie je stručné napriek tomu sa zaoberá podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na základe takto zistených základných náležitosti, medzi ktoré bezo sporu patrí aj výška úroku z úveru, dospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluve v tejto časti pre neprimerane vysoké úroky s poukazom aj na príslušné zákonné ustanovenia. Na týchto okolnostiach sa vlastne nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania s tým, že odvolací súd poukazuje na celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale aj odvolacích senátov nielen Krajského súdu v Prešove, kde sa otázka primeranosti odplaty za poskytnutý úver rieši.
10. Pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
11. Ďalej tiež odvolací súd sa stotožňuje s tým, že nie je možné použiť v takomto prípade moderačné právo súdu, keď dospeje k záveru, že istá časť zmluvy je neplatná, je neplatná v celom rozsahu a nemožno prihliadať potom na to, aká by bola primeraná odplata za poskytnutý úver. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacími dôvodmi v tom, že sa nijakým spôsobom nevyporiadal súd prvej inštancie s ustanoveniami Obchodného zákonníka v príslušnej právnej veci. Keďže súd prvej inštancie uviedol
vo svojom rozhodnutí a odôvodnení, že súd posudzoval nárok žalobcu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže išlo o zmluvný vzťah typu spotrebiteľský, kde žalobca vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaný ako spotrebiteľ fyzická osoba. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa zásady uvedenej v § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní mal úspech žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, odvolací súd priznal tento nárok v rozsahu 100 % .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).