Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sa-9-2022.pdf
PDF · 122.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sa/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H. T. H., proti žalovanému: G. poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. XX. augusta č. X a XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa G. poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho rozhodnutie G. poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, ako aj zrušenia tohto rozhodnutia.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že nesúhlasí so záverom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, že nie je invalidná, a to ani čiastočne. Namietala, že jej zdravotný stav nebol posúdený v jej prítomnosti. Poukázala na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav spôsobený trvalými problémami s rukami, ktoré spôsobujú ťažkosti s vykonávaním bežných činností, vrátane osobnej hygieny. Prístup lekárov, odmietanie a zamlčiavanie skutočností jej neumožnilo dostatočne preukázať jej zdravotný stav. Rovnako aj postraumatická stresová porucha nie je doliečená aj z dôvodu covidových opatrení.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený bez jej prítomnosti, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie, v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nevykonáva. Žalovaný poukázal na povinnosť žalobkyne preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobkyňa povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa žalovaného žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej
miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaný mal za to, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z.. Námietka žalobkyne týkajúcu sa zhoršenia zdravotného stavu žalovaný považoval za nepreukázanú a medicínsky neodôvodnenú. Žalovaný poukázal na to, že posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku a odvolacieho konania. Skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Záverom žalovaný uviedol, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, resp. ak k správnej žalobe (t. j. po vydaní napadnutého rozhodnutia) neskôr doložené nové lekárske správy by potvrdzovali zhoršenie zdravotného stavu, má žalobkyňa možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a určenia jeho sumy.
3. Z administratívneho spisu vyplýva, že v nadväznosti na žiadosť žalobkyne zo dňa 16.08.2021 o priznanie invalidného dôchodku bol dňa 16.08.2021 preskúmaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia G. poisťovne, pobočka U., za účelom posúdenia invalidity žalobkyne. Podkladom pre spracovanie odborného posudku o invalidite boli: prepúšťacia správa ORL klinika H. zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, prepúšťacia správa urológia FNsP H. z X.XX.-XX.XX.XXXX: lekárska správa zo dňa 31.03.2005, prepúšťacia správa gynekológia z XX.XX.-XX.XX.XXXX, prepúšťacia správa urológia FN T. z XX.XX-XX.XX.XXXX, prepúšťacia správa ORL FN U. z XX.XX.-XX.XX.XXXX, správa zo dňa 19.05.2014, prepúšťacia správa chirurgia Nemocnica H. XX.XX.-XX.XX.XXXX, prepúšťacia správa neurológia FN U. z XX.XX.-XX.XX.XXXX, prepúšťacia správa ortopédia NsP V. z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, psychologické vyšetrenie zo dňa 04.10.2020, psychiatrické vyšetrenia zo dňa 14.03.2018, 06.10.2020, 05.11.2020, 18.11.2020,16.12.2020, traumatologické vyšetrenie dňa 07.11.2020, chirurgické vyšetrenia od 12.11.2020 do 10.05.2021, MR C chrbtica 13.01.2021, imuno- alergologické vyšetrenie zo dňa 09.07.2012, 18.04.2018 a 05.12.2018, 15.01.2021, MR ľavého lakťa zo dňa 28.10.2020, MR pravého lakťa zo dňa 26.07.2020, ortopedické vyšetrenia od 16.03.2017 do 16.10.2020, neurologické vyšetrenia zo dňa 25.07.2007, 30.01.2009, 07.05.2010, 15.12.2010, 09.07.2014, 27.02.2019, 15.07.2019 a 11.09.2020, RHB vyšetrenie od 05.06.2019 do 02.10.2020, neurochirurgické vyšetrenia zo dňa 15.02.2018, 21.08.2018, 19.10.2018, MR cervikálnej chrbtice zo dňa 29.01.2018, algeziologické vyšetrenia od 02.03.2015 do 06.06.2018, reumatologické vyšetrenie zo dňa 13.12.2018, urologické vyšetrenia zo dňa 27.11.2003, od 24.03.2013 do 15.10.2020, gastroenterologické vyšetrenia zo dňa 30.01.2004, 03.01.2006, 13.01.2006, Infektologické vyšetrenie zo dňa 12.03.2018, hematologické vyšetrenia zo dňa 09.07.2020, 19.08.2020. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vo svojich záveroch konštatoval, že žalobkyňa má rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 3.- Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikoraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho sklbenia, blokády stavcov), slabost' svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je po viacerých operáciách - 2x operácia nosa a dutín, operácia brucha pre pelvic pain, 2x operácia močovej trubice
pre zúženie, operácia oboch lakťov pre epikondylitídu, pruh triesla vpravo. V anamnéze je alergická nádcha, dyspeptický syndróm s bolesťami žalúdka, postraumatická stresová porucha po dávnom napadnutí, ktorá sa po rokoch znova objavila. V anamnéze je hypermobilný syndróm a viac ročné bolesti chrbta, ktoré migrujú od bolestí hlavy, cez krčnú, hrudnú až po driekovú chrbticu. Absolvovala viaceré zobrazovacie vyšetrenia (CT, MR) vyšetrenia, kde boli zistené degeneratívne zmeny, ale bez útlaku miešnych koreňov, bez zúženia spinálneho kanála, bez myelopatie. Klinicky len porucha dynamiky, bez príznakov nervového a svalového dráždenia, bez lateralizácie na končatinách. Preto určil mieru zníženia schopnosti pracovať o 20%. Ostatné vyššie menované stavy posúdil buď ako prekonané alebo ľahšieho stupňa. Konštatoval, že zákon sčítať ochorenia neumožňuje, je len možné zvýšenie na ostatné ochorenia spolu o celých 10%.
4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX G. poisťovňa, ústredie, vychádzajúc z odborného posudku o invalidite, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, skonštatujúc u žalobkyne absenciu invalidity, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla v ňom, že nesúhlasí so závermi prvostupňového rozhodnutia, nakoľko došlo k nesprávnemu posúdeniu jej zdravotného stavu. Ochorenia aj napriek liečbe a operáciám pretrvávajú s postupným zhoršovaním. Poukázala na nové lekárske správy, ktoré pripojila k odvolaniu. Navrhla opätovne posúdiť jej žiadosť a priznať jej invalidný dôchodok.
6. V nadväznosti na opravný prostriedok žalobkyne bol znovu preskúmaný jej zdravotný stav posudkovým na podklade doložených lekárskych správ dňa 10.01.2022. Posudkový lekár posúdil novo predložené lekárske správy: prepúšťaciu správu psychiatria PN D.'ké F. 28.10.-23.12.2021, prepúšťaciu správu Klinika PlaT UN H. XX.XX.-XX.XX.XXXX, psychologické vyšetrenie zo dňa XX.XX.XXXX, ortopedické vyšetrenie od 12.01.2021 do 27.09.2021, psychiatrické vyšetrenia od 09.04.2018 do 28.12.2021. Posudkový lekár doplnil posudok o nasledovné zistenia. Stav žalobkyne možno hodnotiť podľa priebehu ako stredne ťažké neurotické poruchy, ktoré by boli samostatne hodnotené podľa kap. V 4.a) v rozpätí 15-20%. Proces posudzovania na podozrenie existencie choroby z povolania ešte nebol skončený. Ďalej mal za to, že stav po operácii oboch lakťov pre epikondylitídu by bol samostatne hodnotený podľa kap. XV G 10.b) v rozpätí 20-25%, nakoľko žalobkyňa nemá cievne poruchy, tak len na dolnom rozpätí - t.j. 20%. Ambulantné psychiatrické, psychologické a ortopedické vyšetrenia len potvrdzujú liečbu vyššie uvedených ochorení. Zákon sčítať percentuálne miery neumožňuje.
7. Zdravotný stav žalobkyňa bol následne opätovne posúdený posudkovým lekárom počas odvolacieho konania, a to dňa 10.02.2022, kde boli vzaté v úvahu všetky predložené lekárske správy počas prvostupňového aj odvolacieho konania. Posudkový lekár dospel k záveru, že medicínsky sa jedná o bolesti prevažne krčnej chrbtice na podklade ľahkých degeneratívnych zmien a protrúzie platničky C5 overených na MR v januári 2021. Stav si nadštandardne vyžiadal 21 chirurgických, ďalších 21 ortopedických kontrol, prakticky vo všetkých je voľná pohyblivosť v oblasti chrbtice. Stav overila aj hospitalizácia na neurológii, reflexy, citlivosť, zánikové javy boli symetrické, pre bolesti hlavy bol stav uzavretý ako cervikokraniálny (CC) syndróm, v roku 2018 podstúpila ozónoterapiu, návrh na operačné riešenie neurochirurg neindikoval. Rehabilitačný lekár rovnako konštatoval napínacie manévre a Thomayerov príznak ako negatívne, súčasne poukázal na psychický pôvod ťažkostí. Takémuto stavu bez radikulárneho zánikového syndrómu na končatinách zodpovedá posúdenie len na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia s mierou poklesu na 20%. Podľa posudkového lekára žalobkyňa má aj ďalšie ochorenia. Útlakový syndróm oboch zápästí je podľa EMG ľahký, klinicky dovrie prsty do dlane, návrh na OP nebol podaný. Pre bolesti v oblasti lakťa mala vykonané obojstranné operácie epikondylitídy podľa Hohmana v júni a septembri 2020, nejedná sa o závažný stav, pohyblivosť je buď negatívna alebo len terminálne obmedzená v koncových polohách. Má tiež zúženú močovú rúru, ktorú bolo potrebné dvakrát operovať, infekty močových ciest nie sú prítomné. Bola tiež hospitalizovaná na klinike pracovného lekárstva pre podozrenie na chorobu z povolania - z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, choroba z povolania nebola zistená. Pred 20 rokmi bola fyzicky napadnutá, psychiatra vyhľadala 14.03.2018, potom až po dvoch rokoch 06.10.2020, za rok bola vyšetrená 10x so záverom posttraumatickej stresovej poruchy stredne ťažkého stupňa, psychológ potvrdzuje neurotickú zmenu osobnosti. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v kapitole V, položke 4a) s mierou poklesu maximálne na 20%. Všetky tieto diagnózy boli overené na 18 rôznych odborných pracoviskách, väčšinou
s úplne negatívnymi výsledkami, resp. posudkovo nezávažnými. Sčitovať miery poklesu týchto diagnóz zákon neumožňuje, je odôvodnené jednorázové zvýšenie miery poklesu o maximálne možných 10% na celkových 30%. Invalidita podľa posudkového lekára nevznikla.
8. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 23.02.2021, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, do ktorého boli premietnuté závery odborného posudku o invalidite zo dňa 10.02.2022, vyplýva, že skutkový stav ohľadne zdravotného stavu žalobkyne bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu prvým odborným posudkom o invalidite. Keďže aj opätovné odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne viedlo z ustáleniu rovnakej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, k akej dospel už prvý odborný posudok o invalidite zo dňa 16.08.2021, žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Podľa žalovaného činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím VAS C chrbtice - CC syndróm klinicky bez radikulárneho syndrómu na podklade počínajúcich degeneratívnych zmien a protrúzie disku CS overených MR vyšetrením dňa 13. januára 2021, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v U. zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzi stavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho sklbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o 10 % na celkových 30%. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná (ani čiastočne) lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP)
11. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní zotrvala na žalobe a tvrdeniach v nej uvedených v celom rozsahu. Poukázala na to, že má zníženú hybnosť rúk, má problém s bežnými činnosťami vrátane varenia a základných činností. Žalobkyňa uviedla, že ju bolia lakte (pálivá bolesť), pričom v lete ju čaká nová operácia rúk.
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Podľa 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnu-tia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
21. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
22. Podľa § 293eur zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
23. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom.
24. S poukazom na lekárske správy doposiaľ vypovedajúce o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré predkladala aj počas odvolacieho konania pred Sociálnou poisťovňou, pričom najnovšiu doložila aj v konaní pred správnym súdom, je dôvodné očakávať, že ochorenia, ktorými trpí, budú aj v budúcnosti vyžadovať častejšie návštevy lekárov špecialistov a že o podstupovaných lekárskych vyšetreniach, príp. zákrokoch, budú aj v budúcnosti stále pribúdať novšie a novšie lekárske správy, ktoré by Sociálna poisťovňa mohla brať do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky o invalidný dôchodok. Na druhej strane je potrebné vnímať aj povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodovať o uplatňovaných nárokoch v zákonných lehotách, čo jej neumožňuje po neurčitý čas vyčkávať na prípadné ďalšie dôkazy, vypovedajúce o postupne sa vyvíjajúcom zdravotnom stave žalobkyne, ale naopak vyžaduje opierať rozhodnutie iba o známe a dostupné dôkazy, ktoré sú tu k dispozícii v reálnom čase. Takýmto dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom, je aj odborný posudok o invalidite obligatórne vypracúvaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pri uplatnenej žiadosti o invalidný dôchodok na podklade lekárskych správ predložených žiadateľom a tiež na podklade vlastného vyšetrenia žiadateľa. Aby sa v rozhodovacom procese eliminoval jednak subjektívny prvok posudzujúceho lekára, jednak prehliadnutie prípadnej progresie ochorení žiadateľa počas konania o jeho žiadosti, je v prípade odvolania podaného proti zamietajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní obligatórne vypracúvaný s istým časovým odstupom ďalší odborný posudok o invalidite, kde je možné zohľadniť aj novšie lekárske správy, najmä také, ktoré boli vyhotovené v období po vydaní prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne do dňa realizácie opätovného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 16.08.2021 vyplýva, že žalobkyňa po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne predložila novšie lekárske správy, vypovedajúce o ďalšom možnom vývoji jej zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadnil vo svojom posudku a reagoval na ne. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 08.01.2022 ako aj 10.02.2022 však vyplýva aj to, že hoci tu medzi oboma odbornými posudkami o invalidite žalobkyne bol merateľný časový odstup a hoci pri vypracúvaní druhého posudku boli k dispozícii aj závery ďalších lekárskych vyšetrení, tak v poradí druhý posudzujúci posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil závery prvého odborného posudku o invalidite zo dňa 16.08.2021 a tieto svoje odborné konštatácie, pre ktoré nerevidoval predchádzajúce posudkové závery,
aj náležite odôvodnil. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zohľadnil všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jej vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil medicínskymi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikoval príslušné právne normy. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa má dokázateľné zdravotné problémy, ktoré sú z rôzneho spektra zdravotných problémov a preukázateľne jej znižujú kvalitu života, ako aj schopnosť vykonávať prácu. Uvedené však samo o sebe nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. na priznanie invalidného dôchodku. Správny súd uvádza, že žalovaný správne opakovane zdôraznil skutočnosť, že jednotlivé zníženia pracovnej schopnosti nemožno spočítať, nakoľko to nedovoľuje právna úprava, pričom možno vychádzať len z najzávažnejšieho zdravotného obmedzenia, ktoré znižuje pracovnú schopnosť a toto zvýšiť o 10% za ostatné ochorenia.
25. Žalovaný podľa názoru správneho súdu správne posúdil na základe zisteného skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia zdravotný stav žalobkyne a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil VAS C chrbtice - CC syndróm klinicky bez radikulárneho syndrómu na podklade počínajúcich degeneratívnych zmien a protrúzie disku CS overených MR vyšetrením dňa 13. januára 2021, ktoré zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzi stavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho sklbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %, z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia priznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o 10 % na celkových 30%. Správny súd v tejto časti poukazuje na závery posudkov a rozhodnutia, ktoré boli uvedené v ods. 3, 6 až 8 tohto rozhodnutia. Rovnako správne vyhodnotil, že hoci žalobkyňa trpí viacerými ochoreniami (v čase vydania rozhodnutia), žiadne nedosiahlo takú intenzitu, že by znižovalo schopnosť žalobkyne vykonávať prácu tak, aby jej mohol byť priznaný invalidný dôchodok. Správny súd ďalej uvádza, že napr. čo sa týka psychiatrického ochorenia z lekárskych správ aj posudkov vyplýva, že došlo k remisii ochorenia (zlepšeniu stavu žalobkyne).
26. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nebola osobne vyšetrená, správny súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Žalovaný aj prvostupňový orgán mohli počas pandemickej (krízovej) situácie podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení rozhodnúť na podklade listinných dôkazov bez osobného vyšetrenia žalobkyne. V súčasnosti však už v prípade požiadavky zo strany žalobkyne na osobné vyšetrenie, by mala byť osobne vyšetrená posudkovým lekárom žalovaného resp. správneho orgánu prvého stupňa.
27. Čo sa týka nových dôkazov, napr. lekárskej správy, ktorú žalobkyňa predložila aj v konaní pred správnym súdom, resp. informácií o ďalších plánovaných vyšetreniach (resp. plánovanej operácii), na tieto správny súd neprihliadal a meritórne sa nimi nezaoberal vzhľadom na to, že v súdnom konaní predložená lekárska správa vznikla (bola vyhotovená) až po právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Rovnako nebolo možné zohľadniť závery lekárskych vyšetrení (operácii), ku ktorým ešte nedošlo. V tomto kontexte však správny súd pripomína názor žalovaného, prezentovaný vo vyjadrení, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok a podporiť ju novými dôkazmi (lekárskymi správami), objektívne zachytávajúcimi vývoj jej zdravotného stavu, pričom preukázané zhoršenie zdravotného stavu môže viesť k priznaniu invalidity u žalobkyne.
28. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.