Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10C/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti žalovaným: 1/ S. a 2/ Obec Stráne pod Tatrami, 059 76 Stráne pod Tatrami, IČO: 00 326 593, o zaplatenie 114,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 114,75 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.

IV. Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 4. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 114,75 eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná v 1.rade je odberateľom v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov na základe trojstrannej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo XXX/XXX/XXP uzatvorenej dňa 4. 11. 2009 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade a vlastníkom nehnuteľnosti, ktorým je Obec Stráne pod Tatrami. Žalobca tvrdil, že on ako prevádzkovateľ verejného vodovodu v obci Stráne pod Tatrami je okrem iného oprávnený od odberateľov pitnej vody vyberať vodné. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe v čase od 1. 7. 2013 do 15. 11. 2013 žalovanej v 1. rade dodal spolu 145,562 m3 pitnej vody, za čo bola táto žalovaná povinná uhradiť mu vodné v celkovej výške 184,75 eur tak, ako jej to bolo vyúčtované faktúrou číslo XXXXXXXXX. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaná v 1. rade faktúru uhradila len v časti, keď do dňa podania žaloby uhradila sumu 70,- eur, zvyšok dlžnej sumy vo výške 114,75 eur neuhradila a nezaplatila dlžné vodné ani potom, čo ju k tomu žalobca vyzval dňa 2. 4. 2014 upomienkou

- predžalobnou výzvou. V žalobe tvrdil, že v zmysle uzavretej trojstrannej zmluvy zaslal dňa 15. 2. 2016 poslednú výzvu aj žalovanej v 2. rade ako vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti, ktorá ju prevzala dňa 16. 2. 2016, ani tá však k úhrade predmetnej faktúry nepristúpila, preto žalobca voči žalovaným v 1. a 2.rade eviduje pohľadávku vo výške 114,75 eur.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo XXX/XXX/XX zo dňa 4. 11. 2009, faktúru č. XXXXXXXXX, saldo odberateľa za obdobie 1. 1. 2011 až 4. 4. 2016 a upomienku - predžalobnú výzvu na úhradu dlhu za

vodné zo dňa 2. 4. 2014 spolu s dokladom o odoslaní - podacím hárkom zo dňa 3. 4. 2014 a poslednú výzvu na úhradu faktúr (pristúpenie k záväzku) zo dňa 15. 2. 2016 spolu s doručenkou.

4. Písomným podaním zo dňa 27. 6. 2016 žalobca žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade doplnil tvrdením, že v článku 6 bod 20 zmluvy zmluvné strany dohodli záväzok vlastníka - žalovanej v 2. rade, že v prípade že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa žalobcu predmetné ustanovenie predstavuje zabezpečovací prvok pre žalobcu, aby sa v prípade neplnenia dlhov za vodné žalovanou v 1. rade mohol domáhať ich zaplatenia súčasne u žalovanej v 2. rade, čím sa zvýši vymáhateľnosť pohľadávky a miera istoty jej zaplatenia. Žalobca tvrdil, že pri interpretácii povinností žalovanej v zmysle ustanovení zmluvy je potrebné vychádzať nielen z ich jazykového vyjadrenia, ale aj z úmyslu strán pri ich koncipovaní, pričom cieľom čl. 6 bod 20 zmluvy bolo dosiahnuť garanciu zvýšenia vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, čomu nasvedčuje aj jazykové vyjadrenie v predmetnom článku zmluvy „...čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“. Žalobca uviedol, že iný výklad, a to výklad o potrebe doloženia písomného vyhlásenia žalovanej v 2. rade o pristúpení k záväzku žalovanej v 1. rade by viedol k tomu, že potom by vymáhanie svojej pohľadávky voči žalovanej v 2. rade musel realizovať v dvoch krokoch, keď prvý by predstavoval výzvu žalovanej v 2. rade na pristúpenie k záväzku a v nadväznosti na zrealizované pristúpenie k záväzku by nasledovala ďalšia výzva na plnenie s následným podaním žaloby na súd v prípade nezaplatenia dlhu. Problém podľa žalobcu by nastal, ak by žalovaná v 2. rade odmietla k záväzku pristúpiť, kedy by ju žalobca najskôr musel žalovať na splnenie si zmluvnej povinnosti pristúpiť k záväzku až následne by mohol podať žalobu o plnenie, pričom taký výklad by podľa žalobcu bol striktne formalistický, neúčelný, nehospodárny, a zjavne zaťažujúci veriteľa na úkor povinnej osoby - žalovanej v 2. rade, čo by bolo v rozpore s princípmi na ktorých spočívajú obchodné záväzkové vzťahy. Z hľadiska výkladu sledujúceho dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére a tiež z hľadiska efektívnosti pri vymáhaní pohľadávok je podľa žalobcu prvý a druhý krok potrebné spojiť do jedného celku, keď je dostatočne určité, že ak povinnosťou žalovanej v 2. rade je pristúpiť k záväzku, je to nielen jej povinnosť na pristúpenie, ale aj následná povinnosť na plnenie bez ktorej by prvá povinnosť sama osebe stratila akýkoľvek racionálny zmysel. Podľa názoru žalobcu teda žalovaná v 2. rade na základe výzvy žalobcu, ktorá odkazovala na platne uzatvorenú trojstrannú zmluvu mala povinnosť nielen pristúpiť k dlhu, ale ho aj splniť, osobitná výzva na pristúpenie k záväzku nie je potrebná a nakoľko žalovaná v 2. rade ani na základe výzvy žalobcu dlh neuhradila, je žaloba dôvodná voči obom žalovaným.

5. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú v 1. rade ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach a žalovanú v 2. rade postupujúc podľa § 160 poučil o jej procesných právach a povinnostiach.

6. Žalovaná v 1. rade ani žalovaná v 2. rade sa k žalobe, ktorá im spolu s jej doplneniami a prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 21. 4. 2017 (žalovaná v 2. rade) resp. dňa 24. 4. 2017 (žalovaná v 1. rade), písomne nevyjadrili.

7. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalované sa k veci vôbec nevyjadrili, pričom otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade vo vzťahu k tvrdenému pristúpeniu k záväzku, ktorú bolo potrebné riešiť je otázkou právnou, nie skutkovou), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd mal pritom na pamäti tiež požiadavku hospodárnosti konania tak na strane strán sporu ako aj súdu (čl. 17 základných princípov a prihliadal aj na skutočnosť, že so všetkými argumentmi žalobcu pre a proti nároku boli žalované strany oboznámené prostredníctvom im doručených (všetkých) vyjadrení žalobcu s možnosťou zaujať k nim pred rozhodnutím stanovisko. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. 8. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli

súdu vyvesením dňa 21. 7. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

9. Z obsahu písomnej zmluvy označenej ako „Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd“ číslo XXX/XXX/XXP súd zistil, že v jej článku č. 1 sú ako zmluvné strany označení žalobca ako dodávateľ, žalovaná v 1. rade ako ako odberateľ (producent) a žalovaná v 2. rade ako vlastník, pričom jej predmetom podľa článku č. 2 bola dodávka pitnej vody verejným vodovodom v mieste odberu - Obecný nájomný byt, D. č. XXX s číslom odberu X-XXXXX-X. Zmluva bola podpísaná v Poprade dňa 4. 11. 2009. V článku 3 zmluvy označenom ako Ceny, fakturačné a platobné podmienky je uvedené, že za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ (tu žalovaná v 1. rade) dodávateľovi (žalobca) vodné určené spôsobom popísaným v článku 3 bod 4 a 5 zmluvy. Vyúčtovanie za odobratú pitnú vodu malo byť v zmysle článku 3 bod 6 zmluvy vykonané faktúrou, ktorú mal odberateľ (žalovaná v 1. rade) uhradiť v lehote splatnosti 14 dní od jej vystavenia. V samom závere formulára zmluvy, v článku 6 bod 20 je uvedené, cit.: “V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“

10. Z faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2013 bolo zistené, že žalovanej v 1. rade ňou titulom vodného za 145,562 m3 dodanej vody do odberného miesta D., číslo odberu 6-XXXXX-0 bola za obdobie od 1. 7. 2013 do 15. 11. 2013 k zaplateniu vyúčtovaná suma 184,75 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 29. 11. 2013. K zaplateniu uvedenej sumy bola žalovaná v 1. rade upomínaná upomienkou

- predžalobnou výzvou zo dňa 2. 4. 2014, ktorá vychádzajúc z poštového podacieho hárku na čl. 11 spisu bola na poštovú prepravu do adresy bydliska žalovanej podaná dňa 3. 4. 2014. V tejto upomienke žalovaná bola vyzvaná najneskôr do 8. 4. 2014 uhradiť žalobcovi sumu spolu 184,75 eur vyúčtovanú jej faktúrou číslo XXXXXXXXX.

11. Dňa 15. 2. 2016 žalobca listinou označenou ako „posledná výzva na úhradu“ žalovanej v 2. rade oznámil, že na odbernom mieste S. eviduje na základe faktúry číslo XXXXXXXXX dlh vo výške 144,75 eur, a že v zmysle platnej 3 strannej zmluvy č. XXX/XXX/XXP o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd ju ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti napojenej na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu vyzýva na splnenie jej záväzku uhradiť dlh za vodné a stočné, nakoľko neuhradil ho nájomca nehnuteľnosti. Podľa doručenky na čl. 13 spisu žalovaná v 2. rade prevzala túto výzvu dňa 16. 2. 2016.

12. Zo žalobcom predloženého salda odberateľa - S. za obdobie od 1. 1. 2011 do 4. 4. 2016 (čl. 14 spisu) bolo zistené, že žalobca v ňom ako neuhradený zostatok faktúry číslo 513108259 splatnej dňa 29. 11. 2013 eviduje sumu 114,75 eur, teda žalovanú istinu.

13. Žalobca tvrdí, že žalovaná v 1. rade ani žalovaná v 2. rade cenu za dodanú vodu vo výške 114,75 eur nezaplatili mu doposiaľ.

14. Nakoľko práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok sú upravené v osobitnom zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 114,75 eur titulom vodného je potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovení tohto osobitného zákona.

15. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) tohto zákona vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.

16. Podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20120901>.

17. Podľa § 24 ods. 2 tohto zákona dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.

18. Podľa § 28 ods. 3 až 5 a ods. 9 a 11 tohto zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/442/20120901> a množstva odobratej pitnej vody. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.

19. Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.

20. Súd vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca na základe písomnej zmluvy zo dňa 4. 11. 2009 dodal žalovanej v 1. rade v období od 1. 7. 2013 do 15. 11. 2013 do odberného miesta, ktorým je bydlisko a domácnosť žalovanej v 1. rade v obecnom nájomnom byte, ktorého vlastníkom je žalovaná v 2. rade 145,562 m3 pitnej vody tak, ako je to zaznamenané aj vo faktúre číslo XXXXXXXXX, ktorou bola za to žalovanej v 1. rade k zaplateniu vyúčtovaná cena 184,75 eur pri cene vodného 1,0577 eur/m3 bez DPH. Žalovaná v 1. rade tvrdenie žalobcu o dodávke jej uvedeného množstva vody do domácnosti v priebehu konania ani ničím nespochybnila.

21. Súd preto vychádzajúc zo žalobcom predloženej faktúry, zmluvy, upomienky zo dňa 2. 4. 2014 pre žalovanú v 1. rade s poštovým podacím hárkom nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 184,75 eur titulom vodného za žalovanej v 1. rade dodanú pitnú vodu. Koniec koncov, ak by žalovaná v 1. rade chcela spochybniť základ či výšku voči nej uplatneného nároku, mala na to v konaní dostatočný priestor, keďže žaloba jej spolu s prílohami bola riadne doručená a bola vyzvaná sa k nej vyjadriť, nič také sa ale nestalo. Podľa žalobcom predloženého salda odberateľa - žalovanej v 1.rade bola zo strany žalovanej v 1. rade na tento nárok žalobcu po splatnosti faktúry zaplatená suma spolu 70,- eur, nezaplatená tak ostala suma 114,75 eur. Keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade zostatok vyúčtovaného vodného vo výške spolu 114,75 eur nezaplatila a neurobila tak ani do dňa vyhlásenia rozsudku, súd žalobe proti žalovanej v 1. rade vyhovel a uložil jej povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

22. Voči žalovanej v 2. rade súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zamietol.

23. Podľa názoru súdu vyhlásenie v článku 6 bod 20 Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo XXX/XXX/XXP, v zmysle ktorého cit.: „V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne

a nerozdielne“ nezakladá priamy nárok žalobcu na plnenie voči žalovanej v 2. rade ako vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza obecný nájomný byt, do ktorého bola dodávaná pitná voda žalovanej v 1. rade.

24. Nemôže byť najmenších pochybností o tom, že odberateľom pitnej vody, ktorý bol povinný platiť za dodávku pitnej vody žalobcovi vodné tu bola len žalovaná v 1. rade, ako sa to výslovne uvádza aj v článku 3 bod 1 Zmluvy, cit.:. „Za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ dodávateľovi vodné“. Ako odberateľ je v zmluve označená len žalovaná v 1. rade. Ak sa uzatvorila zmluva na dodávku pitnej vody do obecného nájomného bytu nie priamo s vlastníkom - obcou ako odberateľom, ktorý by si následne svoje nároky vyporiadaval vo vzťahu k nájomcovi v rámci úhrad za plnenia spojené s nájmom bytu, ale s nájomcom bytu, žalovanou v 1. rade, potom pre vznik nároku žalobcu na plnenie voči vlastníkovi bytu (žalovanej v 2. rade) by tu musel existovať osobitný, samostatný zaväzovací právny dôvod, ktorým však podľa názoru súdu nie je vyhlásenie v článku 6 bod 20 zmluvy.

25. Ak žalobca tvrdí, že tým dôvodom je pristúpenie obce - žalovanej v 2. rade k záväzku žalovanej v 1. rade, tak súd má za to, že platné pristúpenie žalovanej v 2. rade k záväzku žalovanej v 1. rade žalobcom preukázané nebolo, pričom k tomu súd uvádza nasledovné.

26. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701> tu platí obdobne.

27. Aj právna teória uzavrela (citované z JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, 2339 s.), že „pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka sa môže týkať peňažnej záväzkovej povinnosti, vždy však ide o pristúpenie k individuálne určenej povinnosti a nie pristúpenie k záväzkovému vzťahu ako takému.“

28. Podľa názoru súdnej praxe (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/137/2014 zo dňa 25. 2. 2015) „Nemožno pripustiť, aby ktokoľvek pristupoval k budúcemu záväzku bez toho, aby poznal resp. mal vedomosť v akej konkrétnej výške záväzok, ku ktorému má pristúpiť vznikne, či a kedy vôbec vznikne a teda mal na základe tejto najpodstatnejšej okolnosti prípadu možnosť po náležitom zhodnotení výšky záväzku k svojím osobným pomerom v rozhodnom čase zvážiť, či k takémuto záväzku vôbec pristúpi. Podľa názoru odvolacieho súdu platne možno pristúpiť k záväzku, ktorý musel existovať v čase pristúpenia, nie k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti.“

29. Podľa názoru súdu sa v prípade článku 6 bod 20 zmluvy nejedná o platné pristúpenie žalovanej v 2. rade k záväzku, keďže tam absentuje akýmkoľvek určitým spôsobom vymedzený rozsah a obsah tohto právneho úkonu, predovšetkým jasne a určito prezentovaný prejav vôle žalovanej v 2. rade., jej prehlásenie, že pristupuje k záväzku a súčasne jasné a určité označenie konkrétneho záväzku, ku ktorému pristupuje a tiež rozsah, v akom prejavuje vôľu k záväzku pristúpiť. Pre neurčitosť a absenciu základných náležitostí právneho úkonu je potrebné takéto vyhlásenie považovať v zmysle ust. § 37 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Ak na jednej strane v predmetnom dvojriadkovom vyhlásení na samom konci zmluvy je uvedené, že cit.: “v prípade že vznikne na odbernom mieste dlh...zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku...“, teda formulácia jednoznačne predpokladajúca ďalšie právne konanie žalovanej v 2. rade smerujúce k pristúpeniu k záväzku a na druhej strane je tam súčasne uvedené to, na čo zjednodušene a vytrhnúc to z kontextu poukázal žalobca, že cit. “čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“ tak o vnútornej rozpornosti a neurčitosti predmetného prehlásenia podľa názoru súdu nemožno mať najmenšie pochybnosti.

30. Ak žalobca poukazuje na to, že malo sa jednať o zabezpečovací prvok pre žalobcu k zabezpečeniu lepšej vymožiteľnosti jeho pohľadávky, tak to súd nijako nespochybňuje, nakoľko je to absolútne zrejmé. Avšak bolo na žalobcovi aby zabezpečenie pohľadávky cestou žalovanej v 2. rade dojednal s ňou určitým a platným spôsobom. Z formulára zmluvy používaného žalobcom opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti vyplýva, že zmluvu pripravoval žalobca, o čom koniec koncov svedčí aj to, že mená a funkcie zástupcov žalobcu pri mieste určenom na podpis zmluvy sú na rozdiel od údajov žalovaných vopred predtlačené. Bolo preto najmä na žalobcovi, ak chcel zvýšiť zabezpečenie

vymožiteľnosti svojej pohľadávky, aby tak urobil určitým a platným spôsobom, čo mohlo byť v danom prípade jednoducho zaistené napr. ručením žalovanej v 2. rade a podobne, avšak vyhlásenie o pristúpení k záväzku v článku 6 bod 20 zmluvy tu z dôvodov už uvedených akceptovať nemožno. Ak žalobca argumentuje výkladom v prospech platnosti a v prospech sledovanej vôle strán, tak v danom prípade absolútnu neplatnosť predmetného dojednania podľa názoru súdu nemožno zhojiť žiadnym výkladom.

31. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

32. Súd žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod, a to vzhľadom na dĺžku omeškania žalovanej so zaplatením vodného (viac ako 3 roky) pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanej nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcela splácať v splátkach, obrátila s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade žaloba žalobcu bola podaná dôvodne a voči žalovanej v 1. rade žalobca bol plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči tejto žalovanej. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade rozhodol v treťom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Voči žalovanej v 2. rade žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods. 1 jej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania proti žalobcovi. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej v 2. rade nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade priamo rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade nepriznal (podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.