Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-20-2017.pdf
PDF · 79.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Ing. M. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. - H. na ulici K. č. XXX/XX zastúpenej Vladimírou Houdek Běhalovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Brezovej č. 10 proti manželovi navrhovateľky Ing. Z. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v H. - H. na ulici K. Č.. XXX/XX zastúpenému JUDr. Jánom Čisárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Kukučínovej č. 23 o rozvod manželstva, odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.1.2017 č.k. 13C 324/2016-38 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky s jej manželom rozviedol. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie manžel navrhovateľky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie, pretože vzhľadom na zistený skutočný stav považuje rozsudok za predčasný. Poukázal na to, že súd rozviedol manželstvo bez preukázania vážnych dôvodov. Konštatoval, že v manželstve mali manželské krízy, ale tieto neboli vážneho charakteru, napriek tomu manželstvo fungujúce 27 rokov rozviedol. Konštatoval, že súd ich manželské problémy nesprávne vyhodnotil, pretože neboli na jeho strane preukázané vážne dôvody na rozvod manželstva ako je nevera, alkoholizmus, násilné konanie a pod.. Svoje správanie podstatne zmenil, zmenil svoje myslenie k hodnote peňazí a k hodnote manželstva. Uviedol, že vzťahy so svokrovcami nie sú narušené, držia im palce, aby spoločne zvládli svoje konanie. Konštatoval, že navrhovateľka je pracovne veľmi vyťažená, potrebuje viac oddychu na dosiahnutie rodinnej pohody. V poslednom čase sa komunikácia zlepšila a majú snahu zachrániť manželstvo. Poukázal na to, že klimaktérium u navrhovateľky veľmi zmenilo jej správanie, inak je psychicky naladená, čo však už dlhšiu dobu znáša a toleruje a je ochotný počkať do zmeny nálad navrhovateľky. Tieto skutočnosti žiada zohľadniť a preto považuje rozsudok za predčasný a navrhol, aby bola umožnená návšteva manželskej alebo psychologickej poradne. Poukázal na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý odolal pokušeniu rozložiť základnú inštitúciu, ktorou je rodina a rozhodol, že čl. 8 a 12 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv nesmú byť vysvetľované tak, že manžel - manželka má právo na rozvod, aj pokiaľ s tým druhý partner nesúhlasí a nedáva na rozvod príčinu. Vytkol súdu prvej inštancie, že pochybil, keď nevypočul ním navrhnutého svedka pána Q. Z., suseda, ktorý mohol podať nestranný pohľad na manželské spolunažívanie.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení poprela, že by sa jednalo o 27 rokov fungujúce manželstvo, pretože už viac ako 10 rokov toto manželstvo nefunguje. V skutočnosti už pred deviatimi, resp. ôsmimi rokmi chcela podať návrh na rozvod manželstva. Konštatovala, že ona nemá snahu zachrániť manželstvo a nechce žiť s manželom, ktorý ju ponižoval a nadával jej a už nemá záujem budovať manželstvo. Konštatovala, že v konaní boli vypočuté deti účastníkov, ktoré potvrdili, že ich vzťahy sú vážne narušené a nejedná sa o krátkodobú manželskú krízu. Tvrdenia manžela, že súd pochybil, keď za základ rozvodu považoval len jej tvrdenie, pokiaľ súd nevypočul manželom navrhnutého svedka, suseda Q. Z., považuje za správne, pretože tento sused nežije s nimi v spoločnej domácnosti, vzájomne sa nenavštevujú, preto si nevie predstaviť, ako by svedok mohol svedčiť o ich manželskom spolunažívaní. Tvrdenia manžela, že v jeho rodine je veľká oddanosť rodinnej tradícii je nepravdivé, pretože otec manžela je rozvedený a brat manžela je ženatý tretíkrát. Z uvedeného dôvodu navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
4. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení poukázal na to, že konanie o rozvod manželstva je mimosporové, čím zákonodarca zdôrazňuje verejný záujem na ochrane manželstva aj v procese jeho rozhodovania a súdy majú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie, napr. aj mediáciou. Konštatoval, že zákon preferuje zmierovaciu funkciu súdu. Uviedol, že ako manželia žijú v rodinnom dome, spolu hospodária, spolu navštevujú nedeľné bohoslužby, spolu vychovávajú dve deti, majú rozdielne pohľady na niektoré veci v rodine, ale to nie je dôvod pre rozvod manželstva. Navrhol predvolať ako svedka svojho otca Z. Y., ktorý sa podieľal značne na výchove ich detí a pozná ich rodinné pomery. Konštatoval, že navrhovateľka si zakúpila nové motorové vozidlo a už sa nehádajú o jedno auto, kto ho a kedy bude užívať a z toho pohľadu je manželstvo funkčné a preto sa ho snaží zachrániť. Pretože súd vychádzal nielen z jej tvrdení ale aj z výpovedí ich spoločných detí.
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
10. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva.
Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva, že zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania a ich detí, najmä z výpovede navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd k odvolacím námietkam manžela navrhovateľky poznamenáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s navrhovateľkou mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa on domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov). Z týchto dôvodov už ostatné odvolacie námietky manžela navrhovateľky nie sú opodstatnené, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).