Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-44-2017.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Subarea
17CoE/44/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému : RS Reality, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Poštová 14, IČO : 36 592 544, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Exekútorský úrad so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, pod sp.zn. EX 3348/2016, o vymoženie 725,07 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5.10.2016, č.k. 20Er/5233/2012-10
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,99 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 8.10.2012 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 11.12.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože v priebehu exekúcie súdny exekútor zistil lustráciou motorových vozidiel na Dopravnom inšpektoráte PZ SR, že povinný je vlastníkom motorových vozidiel, na ktorých viazne niekoľko exekútorských blokácií, ďalej zistil, že povinný nemá zamestnancov od 31.5.2012 a je vedený v zozname dlžníkov.
3. Následne súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) na základe uvedených, súdnym exekútorom zistených skutočností, exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 1, 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 47,99 € podľa ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
5. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný majetok. Uviedol, že z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2015 vyplýva, že povinný vlastní majetok vo výške 1.122.481 € a na základe výpisu z katastra nehnuteľností povinný vlastní nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie X. P., LV č. XXX okres Košice - okolie, obec Vyšná Hutka, katastrálne územie Q. M., ako aj nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX. Na základe uvedeného mal za to, že povinný je podnikateľským subjektom, ktorý má exekúciou postihnuteľný majetok, preto nie je možné ustáliť jeho nemajetnosť.
6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že oprávnený podal celkovo 8 návrhov na vykonanie exekúcie voči povinnému. Uviedol, že síce nemá k dispozícii exekučný spis, z (oprávneným) predložených listov vlastníctva však vyplýva, že na nehnuteľnostiach na LV č. XXXXX je zriadených celkom 23 exekučných záložných práv, dve záložné práva daňového úradu a jedno záložné právo Mesta Košice a na LV č. XXX k.ú. Q. M. je 8 exekučných záložných práv a dve záložné práva Daňového úradu Košice. K námietke oprávneného, že predmetné nehnuteľnosti majú hodnotu ako je uvedené v účtovnej závierke uviedol, že sa jedná iba o účtovnú cenu nehnuteľností, nie reálnu cenu. Mal za to, že až po zistení reálnej výšky záložných práv prednostných veriteľov a technického stavu objektov by bolo možné konštatovať, či bude pohľadávka oprávneného uspokojená alebo nie. Uviedol však, že keďže nie je prvým záložným veriteľom, uvedené zistenia nemohol vykonať. Poznamenal však, že týmto zisťovaním v konečnom dôsledku by došlo k navýšeniu priamych nákladov exekučného konania a oprávnený by namietal ich výšku. Preto nechal na zvážení súdu, či by z predaja nehnuteľností došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.
8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 12.9.2012 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 8.10.2012 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 11.12.2015 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že ani po viacnásobných šetreniach nebol zistený majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a to aj napriek tomu, že povinný nie je v likvidácii a nie je ani vymazaný z Obchodného registra.
11. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je však v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
14. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
15. V posudzovanom prípade samotný súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu ponechal na zváženie súdu, či by pokračovanie v exekúcii vymáhaním pohľadávky oprávneného mohlo reálne viesť k jej vymoženiu, pričom však súčasne uviedol, že v záujme nenavyšovania trov exekúcie nevykonal šetrenie za účelom zistenia reálnej ceny nehnuteľností patriacich povinnému, na ktoré oprávnený poukázal v svojom odvolaní.
16. S poukazom na uvedené, (predovšetkým) vzhľadom na vyjadrenie súdneho exekútora, keďže oprávnený žiadal, aby sa v predmetnej exekúcii pokračovalo vymáhaním jeho pohľadávky, pretože je dôvodné sa domnievať, že existuje majetok patriaci povinnému, ktorý by bolo možné speňažiť v prospech jeho pohľadávky a to aj s vedomím si toho, že pokračovanie v exekúcii povedie k ďalšiemu navýšeniu trov exekúcie, odvolací súd vzhliadol dôvod, aby sa v predmetnej exekúcii ďalej pokračovalo, preto podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, resp. také dôvody neexistovali.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).