Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9P-61-2014.pdf
PDF · 111.87 KB
No categories available
9P/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci navrhovateľky - manželky C. T., rod. C., nar. 3. 3. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., ul. Q. č. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a manžela C. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko T., sídlisko H., t.č. na neznámom mieste, občana Slovenskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B. Kovaľovi, nar. XX. 8. XXXX, trvalé bydlisko T. L. C., ul. Q. č. XXXX/ XX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracoviskom Kysucké Nové Mesto, na čas po rozvode, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 30. 8. 2017, takto
rozhodol:
I. M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky - manželky C. T., rod. C., nar. 3. 3. XXXX a manžela C. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 6. 8. XXXX v T. L. C., zapísané v knihe manželstiev matričný obvodu C. T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa
r o z v á d z a .
Súd maloletého B. T., nar. XX. 8. XXXX, z v e r u j e, na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky C. T..
II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec C. T., je povinný prispievať na výživu maloletého B. T. sumou 100 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. VI. Súd styk otca C. T. s maloletým B. T. n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30. 1. 2014, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 5. 3. 2014 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželom dňa 6. 8. XXXX v T. L. C., zapísané v knihe manželstiev matričný obvodu C. T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.
2. Matka navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti, styk otca s dieťaťom upraviť výhradne v jej prítomnosti a zaviazať otca výživným podľa rozhodnutia súdu.
3. Manželka návrh odôvodnila tým, že problémy začali ešte pred narodením syna. Manžel vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o rodinu a fyzicky ju napadol. Jeho správanie pôsobí stresujúco a negatívne aj na dieťa. S rozvodom manželstva súhlasí aj manžel. Navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným, ktoré určí súd.
4. Manžel sa k návrhu v určenej lehote písomne nevyjadril.
5. Manžel - otec bol predvolaný na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13. 3. 2017, avšak nepodarilo sa mu predvolanie doručiť. O termíne pojednávania však vedel, čo dosvedčuje úradný záznam z č. l. 121, z ktorého vyplýva, že jeho neúčasť ospravedlnila jeho matka. Súd pojednávanie odročil z tohto dôvodu na deň 29. 5. 2017, pričom predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť účastníkovi ani políciou. Pojednávanie bolo odročené s tým, že manžel - otec bude predvolaný na pojednávanie oznámením o doručovaní písomnosti (č. l. 157). Na posledné pojednávanie sa nedostavil otec dieťaťa, ktorý mal predvolanie doručené náhradným spôsobom. Taktiež sa nedostavila kolízna opatrovníčka, ktorá zobrala termín pojednávania na vedomie a neúčasť ospravedlnila. Požiadala, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti kolíznej opatrovníčky a otca dieťaťa.
6. Navrhovateľka - manželka na pojednávaní k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že prvé problémy začali vznikať už pred narodením dieťaťa. Manžel vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, uprednostňoval kamarátov pred rodinou. Domov sa vracal pod vplyvom alkoholu a bol agresívny. Viac krát ju fyzicky napadol. Bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie a napadnutie oznámila aj na polícii dňa 27.7.2013. Aj neskôr viac krát oznámila na polícii, že ju manžel fyzicky napadol. Bol za to postihnutý iba v priestupkovom konaní. Od 1/2013 bol manžel nezamestnaný, po roku mu nepredĺžili pracovný pomer. Odvtedy neprispieval na domácnosť a neplatil výživné pre dieťa - neplatil na dieťa ani keď pracoval. Svedkom ich častých hádok bol aj maloletý syn, čo na neho pôsobilo negatívne a stresujúco. Bál sa mužov aj na ulici, keď videl muža, tak začal plakať. Zo spoločnej domácnosti odišla dňa 1.3.2013. Odvtedy sa spolužitie neobnovilo, ani sa nestretli. Manželstvo je len formálne, neplní spoločenský účel. V súčasnosti má priateľa, plánujú bývať v spoločnej domácnosti. S rozvodom manželstva súhlasí aj manžel, ktorý podpísal návrh na rozvod manželstva. Manželské spolužitie nie je možné obnoviť.
K úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva navrhovateľka uviedla nasledovné skutočnosti:
Navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti. Od 1.3.2013, keď odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do trojizbového bytu, kde býva doteraz, sa o dieťa osobne stará sama. V byte majú samostatnú izbu. Otec neprispieva na výživu syna žiadnym výživným, ani sa so synom nestretáva, nič nekupuje. Naposledy ho videl pred 4 rokmi. Syn otca ani nepozná. Syn sa jednoznačne vyjadruje tak, že by chcel bývať s matkou. Jej zdravotný stav aj dieťaťa je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Za bývanie platí rodičom za celé obdobie, odkedy som sa k nim nasťahovala 50 EUR mesačne, v čom nie je strava. Pracuje ako predavačka od 18.2.2016, s čistým mesačným príjmom 650 EUR. Iný príjem nemá. Predtým bola na rodičovskej dovolenke. Na materskú dovolenku nastúpila v roku 2012, poberala len rodičovský príspevok, pretože jej nevznikol nárok na materskú. V 1/2013 nastúpila ako čašníčka, takto pracovala rok a pol, s čistým mesačným príjmom asi 680 EUR. Potom nastúpila na rodičovskú dovolenku v marci 2014 až do 22.8.2015. Od 23.8.2015 do 17.2.2016 bola evidovaná na úrade práce. Poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške asi 100 EUR. Iný príjem v tomto období nemala. Jej osobné výdavky od roku 2014 až doteraz sú priemerne, okrem výdavkov na bývanie, asi 250 EUR. V BSM nemajú s manželom žiadny majetok. Majetok nemá ani vo výlučnom vlastníctve, aj dieťa je nemajetné. S výchovou a výživou dieťaťa jej pomáhajú rodičia, brat a priateľ. V 9/2014 nastúpil syn do škôlky, kde je až doteraz.
Výdavky spojené s výchovou a výživou dieťaťa od 1/2014 až do 8/2015 (do nástupu do škôlky) popísala matka nasledovne: v tomto období sa o dieťa osobne starala. Výdavky na stravu pre dieťa boli mesačne 150 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky na bežné ochorenia 5 EUR, hračky 10 EUR. V tomto období iné výdavky so synom nemala. Od 8/2015 až do teraz sú výdavky pre dieťa v podstate rovnaké, ako v predchádzajúcom období. Pribudol poplatok v škôlke 14 EUR a strava v škôlke 26 EUR, výdavky na stravu mesačne doma 120 EUR,
hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky na bežné ochorenia 5 EUR mesačne, hračky 10 EUR mesačne. Od začiatku augusta 2017 syn začal navštevovať futbalový krúžok, kde zatiaľ neplatí nič, ale musela synovi kúpiť športovú obuv a oblečenie za 100 EUR v auguste 2017. Taktiež mu kúpila na narodeniny bicykel za sumu 80 EUR. V tomto období iné výdavky so synom nemala.
Manžel má vyštudované gymnázium. Pracoval ako čašník dva roky a zarobil asi 600 EUR, to bolo v roku 2011 až 2013. Potom robil rok v Kia Motors Slovakia, s.r.o., ako operátor výroby, mohol zarobiť 700
- 800 EUR netto. Toto miesto mu vybavila jej matka. Mal dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú. Od roku 2014 nie je s manželom v kontakte, takže nepozná jeho príjmové pomery. Pokiaľ vie, manžel nemá majetok, nie je invalidný a nemá zníženú pracovnú schopnosť, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 8. XXXX v T. L. C., zapísané v knihe manželstiev matričný obvodu Mesta T. L. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.
Z manželstva pochádza jedno dieťa - maloletý B. T., nar. XX. 8. XXXX.
Z hlásenia úrazu zo dňa 18. 2. 2014 vyplýva, že manžel fyzicky napadol navrhovateľku dňa 18. 4. 2014.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že otec dieťaťa nebol v rozhodnej dobe nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberal sociálne dávky. Nepoberal ani nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti a nie je poberateľom dôchodku.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že matky v rozhodnej dobe poberala rodičovský príspevok od augusta 2012 do augusta 2015 a prídavok na jedno maloleté dieťa. Od 1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.
Zo správy od zamestnávateľa matky T., s.r.o. vyplýva, že čistý príjem matky od mesiaca marec 2016 až do mája 2017 sa pohyboval od 135, 30 EUR do 714, 53 EUR.
Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky - G. u T., s.r.o. vyplýva, že navrhovateľka dosahovala príjem od apríla 2013 do marca 2014 od 305, 96 EUR do 86, 60 EUR.
Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 27C/452/2015 vyplýva, že návrh manželky na určenie manželského výživného bol zamietnutý (právoplatne).
Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28T/142/2015 vyplýva, že otec dieťaťa bol právoplatne uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (v úmyselnej forme) a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, so skúšobnou dobou vo výmere 1 rok. Vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 4. 6. 2015 uviedol, že od roku 2013 je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemal žiadny príjem. Je nemajetný a jeho zdravotný stav je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice vyplýva, že bol zamestnaný v Kia Motors Slovakia, s.r.o. od 3. 1. 2012 do 2. 1. 2013. Zo správy od tohto zamestnávateľa vyplýva, že neboli spokojný s jeho pracovnou morálkou a pracovnými výsledkami, čo bol aj dôvod skončenia pracovného pomeru.
Kolízna opatrovníčka v správe zo šetrenia pomerov v rodine matky navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa § 22 § Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manželky a oboznámením obsahu listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci: 10. K návrhu na rozvod manželstva: Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6. 8. XXXX. Manželka uviedla, že prvé problémy začali vznikať už pred narodením dieťaťa - manžel vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, uprednostňoval kamarátov pred rodinou - viac krát ju fyzicky napadol. Svedkom ich častých hádok bol aj maloletý syn, čo na neho pôsobilo negatívne a stresujúco. Bál sa mužov aj na ulici, keď videl muža, tak začal plakať. Zo spoločnej domácnosti odišla aj s dieťaťom dňa 1.3.2013. Odvtedy sa spolužitie neobnovilo. V súčasnosti má priateľa, plánujú bývať v spoločnej domácnosti. S rozvodom manželstva súhlasí aj manžel, ktorý podpísal návrh na rozvod manželstva.
Obidvaja manželia nenapĺňajú povinnosti, upravené v § 18 Zákona o rodine: nežijú spolu, nie sú si verní a nerešpektujú svoju dôstojnosť. Nepomáhajú si, spoločne sa nestarajú o dieťa a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Aj keď porušenie týchto povinností nemožno sankcionovať, treba ich považovať za také rozhodujúce, že bez ich plnenia nemôže manželstvo plniť svoj účel, a to ani sčasti.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že:
· vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa,
a preto ho rozviedol.
Manželstvo súd vyhodnotil ako formálne. Manželia spolu nebývajú už niekoľko rokov. Neboli zistené skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať možnosti obnovenia manželského spolužitia.
Súd samozrejme prihliadol aj na záujem maloletého dieťaťa. Zrušením manželstva nebude vyrastať v trvale disfunkčnej rodine a rozvod manželstva nebude v rozpore s jeho záujmami.
Keďže predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletým dieťaťom, súd obligatórne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode.
11. K úprave práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode: Manžel podpísal návrh na rozvod manželstva, ktorého súčasťou bola aj navrhnutá úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Matka sa po opustení spoločnej domácnosti o dieťa osobne stará, býva u svojich rodičov. Otec o dieťa nejaví záujem, dokonca bol pre neplnenie vyživovacej povinnosti aj právoplatne odsúdený. Zverením maloletého dieťaťa matke bude zabezpečená kontinuita a stabilita výchovného prostredia. Takúto úpravu navrhla aj kolízna opatrovníčka. Preto súd zveril maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd styk otca s dieťaťom neupravil. Vychádzal zo skutočnosti, že otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ním, ani si neplní vyživovaciu povinnosť. Ak v budúcnosti otec o dieťa prejaví záujem a rodičia sa na úprave styku otca s dieťaťom nedohodnú, nie je vylúčené rozhodnutie súdu o úprave styku. Rodičia maloletého dieťaťa inú zákonnú vyživovaciu povinnosť nemajú a sú nemajetní. Nebolo preukázané, že by mali zníženú pracovnú schopnosť alebo invaliditu. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na príjem matky, ktorý sa pohybuje za posledný rok vo výške 650 EUR. Matka poberala v období od narodenia dieťaťa do augusta 2015 prídavok na jedno maloleté
dieťa, od 1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.
Podľa vyjadrenia otca v trestnom konaní, nemal v rozhodnom období žiaden príjem, bol dobrovoľne nezamestnaný. Otec je v produktívnom veku, nemá zníženú pracovnú schopnosť. Preto súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý môže dosahovať - z minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy bola v Slovenskej republike v roku 2013 vo výške 337,70 €, v roku 2014 vo výške 352 EUR, v roku 2015 vo výške 380 EUR, v roku 2016 405 EUR a v roku 2017 435 EUR. Matka vo výpovedi popísala výdavky, ktoré vynakladá v súvislosti s výchovou a výživou maloletého dieťaťa. Dieťa aktuálne navštevuje škôlku a začalo sa venovať športu. Výdavky pre maloleté dieťa súd ustálil na sumu cca 200 EUR (120 EUR strava, poplatok v škôlke 14 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, oblečenie 25 EUR, voľno - časové aktivity 25 EUR, lieky na bežné ochorenia 5 EUR mesačne). Tieto výdavky považoval súd za bežné a primerané výdavky pre dieťaťa predškolského veku, ktorého zdravotný stav je dobrý a nemá špeciálne výdavky spojené so záujmovou činnosťou (okrem výdavkov na šport v mesiaci august 2017). Samozrejme, že súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje mu aj iné potreby, predovšetkým bývanie. Naopak, otec s výchovou dieťaťa vôbec nepomáha, neplatí ani minimálne výživné. Matka v období od narodenia dieťaťa do augusta 2015 poberala prídavok na jedno maloleté dieťa, od 1. 2. 2016 do 17. 2. 2016 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a dňom 18. 2. 2016 bola z evidencie vyradená z dôvodu nástupu do zamestnania.
Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň sumou 100 EUR mesačne, vychádzajúc z potrieb dieťaťa (cca 200 EUR mesačne) a potencionálneho príjmu otca - minimálnej mzdy. Treba poukázať aj na to, že posledný zamestnávateľ nebol spokojný s pracovnými výsledkami, čo bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru.
12. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľka v písomnom návrhu navrhla, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré bližšie nešpecifikovala. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nie je spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania len okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Takéto okolnosti preukázané neboli. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.