Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/170/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. D. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa matky Mgr. P. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v O. U. na Y. ul. č. XXX zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobeľovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 a otca I.M. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v E. na U. ul. č. X v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 19.5.2017 sp.zn. 9P 136/2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky maloletej, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť počnúc doručením uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia znášať pri styku podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 19P 353/2015-41 z 22.1.2016 s mal. W. D. počas deviatich mesiacov prítomnosť matky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, nakoľko uznesenie považuje za nesprávne po stránke právnej i vecnej, a teda za nezákonné, súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny skutkový záver a na základe toho dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Poukázala na rozsudok z 22.1.2016 č.k. 19P 353/2015-41, ktorým súd upravil styk otca s mal. W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.30 hod. do 12.30 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky a po uplynutí tohto obdobia bez jej prítomnosti. Súd v rozsudku zdôraznil, že až do rozhodnutia súdu nebola frekvencia styku otca s maloletou častá, preto maloletá otca nepozná dostatočne dobre. Rozsudkom určená adaptačná doba styku otca s maloletou za jej prítomnosti v rozsahu 3 mesiace sa nerealizovala v plnej miere, otec odmietol, aby s nimi išla k nemu domov. Už prvé stretnutie bez jej prítomnosti znamenalo u maloletej zmenu správania k horšiemu. Po príchode od otca sa zrazu schovala pod stôl, začala plakať, nechcela k nej ísť, hádzala hračkami, upokojila sa až po jej ubezpečení, že ju ľúbi. Keď ju chcela pobozkať na dobrú noc, mračila sa na ňu, povedala, aby jej dala pokoj, čo tiež predtým nerobila. Po návšteve u otca sa začala pomočovať, stalo sa, že sa vôbec nepýtala na záchod, čo sa tiež predtým nestalo. Maloletá od návštevy u otca nevie cez obed spať, nevie sa upokojiť. V noci sa prebudí a hľadá ju. Z týchto dôvodov požiadala o odborné vyšetrenie a maloletá sa 24.4.2017 podrobila psychologickému vyšetreniu PhDr. W. F.. Odborné vyjadrenie k návrhu predložila. Poukázala na záver psychologičky, že maloletá je v období, kedy sa u nej už prejavuje sebauvedomovanie, avšak nie je pripravená na zmeny a na tieto reaguje agresiou voči blízkym osobám. Maloletá nemá ani skúsenosť so zmenami sociálneho prostredia na dlhšiu dobu, nie je zaškolená v škôlke, čo je riziko, ak je odlúčená od matky, pretože jej osobnostný vývin sa týmto neprimerane zaťaží, ak bude v novom sociálnom prostredí bez matky, ktorá je jej oporou a istotou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že maloletá bola pri vyšetrení

veselá, spontánna, komunikovala bez ostychu, voči dospelým nemá vystrašené reakcie, pri otázke koho ľúbi, sa v odpovedi objavil aj otec. Z toho následne súd vychádzal, že nie je bezprostredne ohrozený žiaden záujem maloletej. S týmto záverom nesúhlasí, pretože súd nevzal v úvahu rolu matky v tak nízkom veku, v akom sa maloletá nachádza, kedy je jej istotou a oporou, pričom aj súdna prax odporúča prítomnosť matky pri styku dieťaťa až do troch až štyroch rokov veku dieťaťa. Súd nevzdal do úvahy, že od narodenia dieťaťa ho samostatne vychováva bez otca, pretože nežili v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy záver psychologičky, podľa ktorého odporúčala v záujme ďalšieho osobnostného vývinu maloletej v norme, aby sa adaptačná doba predĺžila o šesť až deväť mesiacov a styk otca s maloletou sa realizoval za prítomnosti matky, pretože maloletá v súčasnej dobe tento styk bez matky nezvláda bez napätia, ktoré potom doma ventiluje odporovaním a agresiou. Z tohto skutkového stavu teda nevyplýva, že nie je ohrozený bezprostredný záujem maloletej. Naopak súdu predložila dôkazy, že maloletá je v ohrození a je potrebné zasiahnuť. Jediným prostriedkom na ochranu záujmov maloletej je neodkladné opatrenie, pretože podaním návrhu na začatie konania o zmenu styku až do jeho právoplatného skončenia už potreba nariadiť neodkladné opatrenie nebude, ale odrazí sa to na vývine maloletej, ktorá bude mať následky pri formovaní osobnosti maloletej v neskoršom veku. Uviedla, že neodkladné opatrenie môže trvať len po určitú dobu a môže existovať aj bez toho, aby sa podal návrh na začatie konania o zmenu styku. Vyjadrila názor, že neodkladné opatrenie spočívajúce v jej prítomnosti pri styku maloletej s otcom v trvaní deviatich mesiacov by postačovalo na adaptáciu a bolo by v záujme mal. W. pre jej zdravý vývin. Ak súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z predložených dôkazov jasne vyplýva nutnosť nariadiť neodkladné opatrenie, dopustil sa procesného pochybenia pri hodnotení dôkazov, zaujal následne nesprávny právny názor, preto uznesenie nemôže obstáť, pretože netvorí základ pre spravodlivé rozhodnutie o nároku maloletého dieťaťa.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu ani k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, ktorým sa domáha dočasného obmedzenia styku otca s maloletým dieťaťom spočívajúceho v jej prítomnosti počas jeho styku s maloletou na základe rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 22.1.2016 č.k. 19P 353/2015-41 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.9.2016 č.k. 7CoP 91/2016-59, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.30 hod. do 12.30 hod.. Matka potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje údajným problematickým správaním sa maloletej po návrate od otca s poukazom na odborné psychologické vyšetrenie maloletej u psychologičky PhDr. W. F. z 24.4.2017. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z odborného psychologického vyšetrenia maloletej nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tak závažný zásah súdu do rodičovských práv otca, ale aj práv maloletého dieťaťa, akým je nepochybne ďalšie obmedzenie jeho styku s maloletou, keďže i doposiaľ upravený styk v rozsahu troch hodín každú druhú sobotu nezodpovedá štandardnej úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému zodpovedá polovica jeho voľného času, pričom takto upravený styk mal byť len dočasným obmedzením vzhľadom na fakticky minimálnu realizáciu styku otca s dieťaťom do právoplatného rozhodnutia o úprave styku. Z odborného psychologického vyšetrenia, resp. zo správy o ňom vyplýva, že dieťa bolo vyšetrené za prítomnosti matky a psychologička vychádzala výlučne z matkou prezentovaných údajných problémov maloletého dieťaťa, čo napokon psychologička v správe niekoľkokrát zdôraznila. Z vyšetrovacej časti pritom vyplýva, že dieťa je optimisticky ladené, samostatné, zdieľne, komunikatívne, bez strachov a obáv, dominuje smelosť, hravosť, otvorená komunikácia a spontánnosť, je primerane veku rozvinuté, bez prejavov nervózneho správania, pričom psychologička nevylučuje, že matkou popisované stavy dieťaťa môžu byť prejavmi vzdoru súvisiacimi s osamostatňovaním sa a sebauvedomovaním sa, čo je pre toto vývinové

obdobie dieťaťa typické. Psychologička nezistila, že by dieťa otca odmietalo, je spontánna voči dospelým osobám, nemá vyplašené reakcie, úzkosť ani strach ostať s novou osobou sama. Samostatne dieťa otca nespomína, ale pri otázke koho ľúbi, v jej odpovedi sa objavil aj otec. Odporúčanie znalkyne, aby sa styk dieťaťa s otcom realizoval aspoň po dobu šiestich až deviatich mesiacov v prítomnosti matky, je vzhľadom na zistenia znalkyne a spôsob vyšetrenia bez prítomnosti otca nehodnoverné a nemôže byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky.

7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná bezodkladná ingerencia súdu do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa, ktoré však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich rodičovských práv a povinností. Neobstojí preto odvolacia argumentácia matky, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia pri hodnotení dôkazov, zaujal nesprávny právny názor a rozhodnutie je preto nezákonné. Zároveň nie je zrejmé, z akej súdnej praxe matka vychádza, a to že pri styku dieťaťa do troch až štyroch rokov veku dieťaťa je potrebná prítomnosť matky, keďže súd vhodnosť konkrétnej úpravy styku posudzuje na základe individuálnych potrieb konkrétneho dieťaťa a špecifík konkrétnej rodiny, ktoré v tomto prípade boli ustálené v rámci konania vo veci samej, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou. Pretože odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej ingerencie súdu do pomerov účastníkov, a to obmedzením styku otca s dieťaťom prítomnosťou matky, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné, preto ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením.

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .