Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/132/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s. r. o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: U. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. XXX/XX, XXX XX F., Š. I. L., o zaplatenie 100,53 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,- eur od 04.01.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 53,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne: zo sumy 47,- eur za deň 03.01.2014 a zo sumy 53,53 eur od 03.01.2014 do zaplatenia zamieta.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. bodu 8 veta prvá a druhá Zmluvných podmienok žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových SMS správ, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX uzavretej dňa 19.12.2013 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, v znení: „Veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti Dlžníka je oprávnený bez súhlasu Dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči Dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej istiny (alebo časti istiny) poskytnutej pôžičky a/alebo Odplaty za poskytnutie pôžičky a/alebo Odplaty za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky, rovnako aj úrokov a/alebo zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal do oneskorenia splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok. V takom prípade sú Veriteľ alebo takéto tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči Dlžníkovi Veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2016 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 28.12.2016 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 100,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,53 eur od 03.01.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. 2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi ním a žalovaným dňa 19.12.2013 k uzavretiu zmluvy o pôžičke č.XXXXXX/XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 50,- eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so Zmluvnými podmienkami, ktorými sa záväzkovo-právny vzťah strán sporu spravoval. S odkazom na ust. bodu 1 Zmluvných podmienok žalobca uviedol, že žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 47,- eur, a to bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného dňa

19.12.2013. Žalovaný sa zmluvou o pôžičke zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne v dohodnutej lehote splatnosti a zároveň za poskytnutie pôžičky zaplatiť mu dohodnutú odmenu vo výške 8,55 eur so splatnosťou spolu s istinou. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS, zaslaných z telefónneho čísla, ktoré zadal žalovaný na tento účel so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila

- klienta, pričom zmluva o pôžičke bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaný svoj dlho napriek viacerým písomným upozorneniam a výzvam (SMS upozorneniam a upomienkam) dobrovoľne nesplnil a so zaplatením splatnej pôžičky, ako aj odplaty sa dostal do omeškania, ktoré doposiaľ trvá. Ďalej žalobca uviedol, že mu vzniklo v zmysle ust. bodu 7 Zmluvných podmienok právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18,78 eur a v súlade s ust. s ust. bodu 8 Zmluvných podmienok nárok na províziu vo výške 23,20 eur. Žalobca si napokon uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy 100,53 eur s odkazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. 3. Žalovaný sa žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené postupom podľa ust. § 116 ods. 2 dňa 01.07.2017, aj napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril. 4. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 6. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.08.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 23.08.2017. 7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam (postačujúcim pre rozhodnutie vo veci samej), pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 8. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že dňa 19.12.2013 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 022067, a to formou, ako to uviedol žalobca v podanej žalobe, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 50,- eur na bankový účet žalovaného a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu odplatu vo výške 8,55 eur, a to v lehote splatnosti v lehote 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky (deň odpísania peňažných prostriedkov z bankového účtu veriteľa podľa ust. bodu 3 Zmluvných podmienok žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových SMS správ). V zmluve bola zároveň uvedená výška RPMN 4588,20 % a priemerná RPMN podľa zákona č. 129/2010 Z. z. vo výške 75,53 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné podmienky žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových SMS správ (ďalej len „ZP“). 9. Podľa ust. bodu 1 vydanie karty klienta a jej doručenie je spoplatnené sumou 3,- eurá. Dlžník svojou registráciou dáva veriteľovi súhlas znížiť čiastku prvej poskytnutej pôžičky o tento poplatok kuriérskej spoločnosti za doručenie zásielky. Použitím karty klienta dlžník výslovne potvrdzuje, že sa oboznámil s návrhom zmluvy o pôžičke a týmito ZP. 10. Podľa ust. bodu 2 po podaní žiadosti o pôžičku veriteľ informuje dlžníka o schválení žiadosti za pôžičku zaslaním SMS n určené číslo mobilného telefónu dlžníka a súčasne sprístupní dlžníkovi v osonom účte dlžníka na internetovej stránke www.smscredists.sk, do ktorého sa dlžník môže prihlásiť na základe pridelenej karty klienta, návrh na zmluvy o pôžičke a tieto ZP. 11. Podľa ust. bodu 7 pre prípad, že pôžička, alebo jej časť, odplata a/alebo odplata za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky nebude splatená včas, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške režijného paušálu za zaslané upomienky veriteľom dlžníkovi. Veriteľ je oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky plus 15 % z celkovej dlžnej sumy.

12. Podľa ust. bodu 8 je veriteľ oprávnený v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej istiny (alebo časti istiny) poskytnutej pôžičky a/alebo odplaty za poskytnutie pôžičky a/alebo odplaty za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky, rovnako aj úrokov a/alebo zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal do oneskorenia splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto ZP. V takom prípade sú veriteľ alebo takéto tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky. 13. Z detailu pohybu na bankovom účte žalobcu zo dňa 19.11.2013 vyplýva, že na tomto účte dňa 19.12.2013 došlo ku debetnému (rozumej odpísaniu sumy) obratu vo výške 47,- eur, a to bezhotovostným prevodom na protiúčet žalovaného. 14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 15. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 16. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. 17. Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, [6) § 2 ods. 1, 5 a 8 a § 6 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov] ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. 18. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 19. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych

podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 20. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 21. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. účinnom od 11.06.2013 do 31.05.2014, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. 22. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa ust. § 40 ods. 4 v znení zákona č. 215/2002 Z. z. účinnom od 01.05.2002, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. 24. Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 25. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 26. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 29. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 30. Podľa ust. § 53 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 31. Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 32. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 33. Podľa ust. § 517 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 34. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 35. Podľa ust. § 544 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 36. Podľa ust. § 559 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh zanikne. 37. Podľa ust. § 657 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 38. Podľa ust. § 658 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 39. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 40. Podľa ust. § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 41. Z hľadiska právneho posúdenia veci sa súd zaoberal otázkou povahy právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania. 42. Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). 43. Vzhľadom ku vyššie uvedenému opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe, ako aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam vyplývajúcich zo žalobcom produkovaných listinných dôkazov a napokon s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe a jej prílohám v súdom určenej lehote nevyjadril, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2013 ako zmluvy o pôžičke podľa ust. 657 OZ, ktorá zároveň bola uzavretá v súlade s cit. ust. § 40 ods. 4 v písomnej forme. 44. V danom prípade, aj keď nešlo o spotrebiteľský úver v zmysle jeho negatívneho vymedzenia podľa cit ust. § 1 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., je nepochybné, že žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako iný veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti [cit. § 24 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., čo vyplýva aj z obsahu čl. I bod 1 RZ a odporca v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [cit. § 24 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.] V obmedzenom rozsahu sa tak v zmysle vyššie cit. ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahujú na právny vzťah medzi účastníkmi založený vyššie uvedenou ZU datovanou dňa 28.11.2013 ust. § 2, § 3 a § 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 23, § 24 a § 25 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že v danom prípade vzhľadom na osoby zmluvných strán (na strane žalobcu ako dodávateľa podľa cit. ust. § 53 ods. 3 a na strane žalovaného ako spotrebiteľa podľa cit. ust. § 53 ods. 4 išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ. 45. Na základe uvedenej zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2013 tak, ako bolo preukázané, žalobca poskytol dňa 19.12.2013 žalovanému peňažnú sumu 47,- eur s tým, že týmto dňom zároveň v zmysle ust. bodu 1 započítal na pohľadávku žalovaného na poskytnutie časti pôžičky vo výške 3,- eurá svoju pohľadávku na nahradenie poplatku kuriérskej spoločnosti za doručenie karty klienta. Ako už bolo uvedené, zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, teda na jej vznik sa vyžaduje skutočné prenechanie predmetu pôžičky (pri peňažnej pôžičke prenechanie peňazí) veriteľom dlžníkovi (teda zmluva vzniká až samotným prenechaním predmetu pôžičky dlžníkovi), z čoho vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi (v tomto prípade je veriteľ dlžník) nárok na odovzdanie predmetu pôžičky. Nie je tak možné, aby mohlo dôjsť k zápočtu pohľadávky veriteľa oproti (neexistentnej) pohľadávke dlžníka na prenechanie predmetu pôžičky. Žalobcovi tak vzniklo v zmysle ust. § 657 v danom prípade právo na vrátenie len sumy 47,- eur (a tomu korelujúca povinnosť žalovaného) a nie sumy 50,- eur. Keďže v konaní nevyšiel najavo opak žalobcovho negatívneho skutkového tvrdenia, že žalovaný mu doposiaľ sumu 47,- eur nevrátil, súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 47,- eur vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi. Z dôvodov uvedených v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku tak súd žalobu ako nedôvodnú v časti o zaplatenie sumy 3,- eurá zamietol. 46. Podľa cit. ust. § 658 ods. 1 sú úroky odplatou za poskytnutie pôžičky. Obvykle sa úroky určujú určitým percentom za stanovenú dobu. Nie je však vylúčené, aby úroky boli stanovené pevnou sumou (uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo/869/2012 zo dňa 19.03.2013). V zmysle ust. bodu 4 ZP, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2013, bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi odplatu, ktorá zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkovi a ktorej výška bola závislá od výšky a lehoty splatnosti pôžičky. V danom prípade mala byť pri pôžičke 50,- eur a splatnosti pôžičky 15 dní určená v sume 8,55 eur, pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný ako spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená v sume 58,55 eur. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku skutočná výška pôžičky bola v danom prípade len v sume 47,- eur, a preto možno konštatovať, že zmluva o pôžičke zo dňa 19.12.2013 zjavne neobsahovala správne uvedené údaje podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. údaje o celkovej výške spotrebiteľského úveru a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Pokiaľ teda iný veriteľ neuvedie správne údaje v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., možno z toho vyvodiť záver, že na veriteľa dopadá sankcia, ako keby tieto údaje neboli v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené vôbec. Súčasne možno konštatovať, že časť odplaty zodpovedajúca odmene veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi vo svojej podstate (ekonomickej kauze) bola úrokom podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, avšak zmluva o pôžičke zo dňa 19.12.2013 neobsahovala vôbec údaj podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru [podľa ust. § 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. sa úrokovou sadbou spotrebiteľského úveru rozumie úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru] a zároveň ani uvedenie výšky časti odplaty, ktorá mala zodpovedať odmene veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov pôžičky dlžníkovi. Z dôvodov týchto formálnych nedostatkov zmluvy o pôžičke

zo dňa 19.12.2013 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere dopadá na veriteľa sankcia podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru (pôžičky). Žalobcovi tak nevzniklo právo na zaplatenie odplaty v sume 8,55 eur, žaloba v tejto časti o zaplatenie sumy 8,55 eur bola tak nedôvodná, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. 47. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 23,20 eur ako provízie podľa ust. bodu 8 ZP, súd sa opätovne zaoberal charakterom tohto nároku. Podľa názoru súdu nemožno chápať takýto nárok opätovne z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, ako nárok na zaplatenie skutočných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa cit. ust. § 121 ods. 3 OZ. Zo samotného znenia dotknutého ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ide o paušalizované stanovenie nákladov spojených s prípadným budúcim vymáhaním žalobcovej pohľadávky odvíjajúcich sa od sumy dlžného peňažného záväzku žalovaného v omeškaní (až do 30 %; v danom prípade si žalobca uplatňoval túto províziu v rozsahu 30 % zo sumy 77,33 eur, t. j. zo súčtu súm pôžičky vo výške 50,- eur, odplaty vo výške 8,55 eur a zmluvnej pokuty vo výške 18,78 eur), ktoré v čase uzavretia zmluvy o pôžičke mohol žalobca len predpokladať, ale v čase uzavretia zmluvy o pôžičke ich logicky nemohol presne vyčísliť. S poukazom na to, že dotknuté ustanovenie vznik tohto nároku viazalo na vynaloženie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky žalobcu, ak dôjde k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažných záväzkov zo zmluvy o pôžičke, súd mal za to, že nemôže ísť ani o nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa cit. ust. § 544 ods. 1 OZ, keďže vznik nároku oprávneného na zmluvnú pokutu sa musí bez ďalšieho viazať na porušenie zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou a nie na výkon práva vyplývajúci zo zákona, alebo zmluvy, v tomto prípade vykonanie úkonov spojených s jej vymáhaním. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 5/2000 zo dňa 24.08.2000) Ak teda dotknuté ust. bodu 8 malo zakladať právo žalobcu na zaplatenie skutočných nákladov spojených s vymáhaním jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, ktorých výška však bola (ešte pred ich vynaložením) určená v ďalšom v paušalizovanej sume, a to bez ohľadu na skutočnú výšku vzniknutých nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, resp. bez ohľadu na to, či pri vymáhaní pohľadávky nejaké náklady žalobcovi vzniknú, je možné považovať toto ustanovenie za zmluvnú podmienku zakladajúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaného). Vzhľadom k tomu, že táto zmluvná podmienka nebola zároveň zjavne individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 OZ; žalobca ako dodávateľ túto stanovil vo vopred predformulovaných ZP, s ktorými spotrebiteľ - žalovaný musel súhlasiť, ak mienil vstúpiť so žalobcom do zmluvného vzťahu; opak žalobca ani v zmysle cit. ust. § 53 ods. 3 nepreukázal), súd považoval zmluvnú podmienku obsiahnutú v ust. bodu 8 za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 a z toho dôvodu za neplatnú podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Z takejto neplatnej zmluvnej podmienky tak žalobcovi nemohli vzniknúť žiadne nároky, teda ani žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 23,20 eur. Žalobcovi napokon náhrada nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ, t. j. ako právo na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch spojených s jej uplatnením. V danom prípade však žalobca nepreukázal (a ani len netvrdil) vynaloženie nejakých nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Preto nebolo možné žalobe v tejto časti o zaplatenie sumy 23,20 eur vyhovieť a súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd z vyššie uvedených dôvodov zároveň podľa ust. § 298 ods. 2 vo výroku tohto rozsudku aj bez návrhu výslovne uviedol znenie predmetnej zmluvnej podmienky podľa ust. bodu 8 ZP. 48. Žalobca sa v ďalšom domáhal zaplatenia sumy 18,78 eur ako zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 ZP. S poukazom na to, že dotknuté ustanovenie vznik tohto nároku viazalo na zaslanie upomienok žalovanému, ak dôjde k omeškaniu žalovaného s plnením jeho peňažných záväzkov zo zmluvy o pôžičke, súd mal za to, že nemôže ísť o nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa cit. ust. § 544 ods. 1 OZ, keďže, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, vznik nároku oprávneného na zmluvnú pokutu sa musí bez ďalšieho viazať na porušenie zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou a nie na výkon práva vyplývajúci zo zákona, alebo zmluvy, v tomto prípade zaslanie upomienky zo strany žalobcu ako oprávneného z dohody o zmluvnej pokute. Z tohto dôvodu tak súd považoval zmluvné ust. bodu 7 pre rozpor so zákonom (§ 39 za neplatné (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 5/2000 zo dňa 24.08.2000). Napokon uvedený žalobcom uplatnený nárok nie je možné vôbec považovať za poplatok za službu poskytnutú žalobcom žalovanému, t. j. ako cenu určitého žalovaným zmluvne vymieneného plnenia. Je zrejmé, že žalovaný nežiadal žalobcu o zaslanie akýchkoľvek upomienok. Preto nebolo možné žalobe ani v tejto časti o zaplatenie sumy 18,78 eur vyhovieť a súd žalobu v tejto časti zamietol. 49. Čo sa tak týka žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,53 eur od 03.01.2014 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti v rozsahu uplatneného nároku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 53,53 eur od 03.01.2014

do zaplatenia už bez ďalšieho ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobcovi nemohol takýto nárok ako príslušenstvo (§ 121 ods. 3 neexistentnej pohľadávky vzniknúť. Pokiaľ ide o čas omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku (§ 517 ods. 1 vrátiť žalobcovi pôžičkou poskytnuté peňažné prostriedky v sume 47,- eur, súd vychádzal z toho, že splatnosť tohto peňažného záväzku žalovaného nastala dňa 03.01.2014 (t. j. v zmysle zmluvy o pôžičke 15 dní po odpísaní tejto peňažnej sumy z bankového účtu žalobcu, k čomu došlo dňa 19.12.2013) a teda žalovaný sa dostal do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku až dňa 04.01.2014 (teda nie už dňa 03.01.2014). Žalobcovi tak vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 právo požadovať od žalovaného úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,25 % ročne (ku prvému dňu omeškania odporcu, t. j. ku dňu 04.01.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 od. 1 zo sumy 47,- eur od 04.01.2014 do zaplatenia. S poukazom na uvedené dôvody súd žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,- eur od 03.01.2014 do zaplatenia vyhovel v rozsahu zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,- eur od 04.01.2014 do zaplatenia a na toto plnenie žalovaného zaviazal vo výroku tohto rozsudku, pričom vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,- eur za deň 03.01.2014 žalobu zamietol. 50. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 52. Žalovaný bol v prejednávanej veci nesporne úspešný v pomerne väčšej časti, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na pomernú náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 . V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).