Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-17-2017.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/17/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 (do 01.08.2017 Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186), proti povinnému: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, I., o vymoženie sumy 36613,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/746/2015 - 18 zo dňa 30. augusta 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s oprávneným Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, ako právnym nástupcom pôvodného oprávneného Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123.
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/746/2015 - 18 zo dňa 30. augusta 2016 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca oprávneného VOLSBANK Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 20.02.2007 zmluvu o hypotekárnom úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a) nasl. Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vl. č. 158/B, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Ďalej uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie vymoženie dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je podľa rozhodcovského rozsudku, ako aj prílohy v spise, obsiahnutá v čl. VIII zmluvy o hypotekárnom úvere. V predmetnej rozhodcovskej doložke dlžník vyjadril
svoj súhlas, aby prípadné spory vzniknuté z uzavretia predmetného obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd prvej inštancie oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať, že si dlžník - spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo prvostupňový -veriteľ podá žalobu v prípade neplatenia záväzku.
5. Uzatvorenie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú, nakoľko znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že zdanlivo dáva na výber. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nebol na ňu zvlášť upozornený a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Jednotlivé podmienky zmluvy boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníka zmluvného vzťahu. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd v konaní spochybnil legitímne uplatnené právo oprávneného z dôvodov, ktoré nemajú zákonný obsah, keďže zmluvu o hypotekárnom úvere č. 99887 zo dňa 21.02.2008 nemožno posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a keďže sa súd mylne domnieval, že exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Oprávnený nesúhlasí s právnym posúdením zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto aplikačný postup môže u oprávneného dôvodne vzbudzovať dojem nelegitímneho, protiprávneho a tendenčného presadzovania a favorizovania práv spotrebiteľa bez zákonného obsahu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je z toho dôvodu absurdné, pričom legitímne nasvedčuje záveru, že ide o šablónovito a opakovane využívanú argumentáciu v prípadoch exekúcií, ktoré sú vykonávané na podklade rozhodcovských rozsudkov. Ďalej uviedol, že povinný súhlasil s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, čím vyslovil súhlas s prijatím návrhu oprávneného na riešenie prípadných sporov pred Stálym rozhodcovským súdom. Zmluvné strany sa
na základe vzájomného prejavu vôle konsenzuálne dohodli riešiť spor pred inštitúciou zriadenou na základe zákona, ktorá rieši spory podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovského rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený. V kontexte formulárových zmlúv ide o spôsobilosť účastníkov svojím vlastným rozhodnutím ovplyvniť, či určité ustanovenie zmluvy, povinne a štandardne používané bankovými subjektmi v tomto type zmlúv ex lege, bude pre účastníka ďalej záväzné alebo nie. Oprávnený bol povinný ponúknuť svojmu klientovi - povinnej uzavretie rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách. Mal za to, že všeobecný súd by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zaviazal povinného na úplne rovnaké plnenie ako rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku. Povinný vyčerpal poskytnutý úver v celom rozsahu, pričom ho nevrátil. Poukázal aj na význam a zmysel Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý v originálnom zmení smeruje k tomu, aby boli zakazované iba také zmluvné ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa nárokov voči dodávateľovi v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.06.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 19.06.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014-7053 zo dňa 13.12.2014. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
12. Počas odvolacieho konania dňa 01.08.2017 došlo k výmazu oprávneného Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123 z Obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951.
13. Podľa § 66 zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
14. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Vzhľadom na to, že na strane oprávneného nastala strata procesnej subjektivity a právne nástupníctvo až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, postupoval odvolací súd podľa § 64 CSP.
18. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
20. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
21. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
22. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
23. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
25. Podľa § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
26. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
27. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
28. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
30. Podľa § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
31. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
32. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
33. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 236 CSP a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, strana nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie síce vyplýva, že daný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský, avšak v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje odôvodnenie toho, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s postavením povinného ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie iba konštatoval, že posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vl. č. 158/B, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere neobsahuje riadne odôvodnenie, a preto nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri posúdení daného vzťahu ako spotrebiteľského.
34. Uvedenej konštrukcii riadneho odôvodnenia uznesenia nebráni ani to, že nová právna úprava vyžaduje stručné odôvodnenie uznesenia. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo považuje za stručné odôvodnenie, však pokiaľ musí byť uznesenie obligatórne odôvodnené, aj stručné odôvodnenie musí obsahovať zrozumiteľné uvedenie dôvodov, na ktorých je založené. Oproti doterajšej úprave v Občianskom súdnom poriadku už právna úprava podľa Civilného sporového poriadku neupravuje situácie, keď uznesenie nemusí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie je teda v novej právnej úprave už obligatórnou esenciálnou náležitosťou každého uznesenia.
35. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s
ustanovením § 236 CSP tak, že svoje rozhodnutie náležite odôvodní, ako aj sa vysporiada s námietkami odvolateľa.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
37. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.