Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-123-2017.pdf
PDF · 87.06 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/123/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. J., nar. XX.X.XXXX, a W. J., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: P. práce, sociálnych vecí a rodiny N., M. námestie č. 9, N., obe bytom u matky, deti rodičov: B. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, N. a W. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. - Z., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh matky takto
rozhodol:
I. na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
X. Písomným podaním, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX podala matka maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté deti W. J., nar. XX.X.XXXX, a W. J., nar. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti a zakázal otcovi styk s maloletými deťmi. X. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že s otcom detí žijú v spoločnej domácnosti v podnájme na adrese X. XX v N.. R. spolužitie ako manželov je dlhšiu dobu narušené z dôvodu požívania alkoholických nápojov manželom. G. ju v roku XXXX fyzicky napadol a pretože sa jej vyhrážal zabitím, ušla s deťmi k rodičom. I. bol vzatý do väzby a po tomto incidente prestal piť. V novembri XXXX pod vplyvom alkoholu chcel otec maloletých spáchať sebevraždu jazdou v aute, preto bol v od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na psychiatrii, odtiaľ bol vzatý do väzby a tam bol do XX.X.XXXX,kedy bol podmienečne prepustený. Má nariadený probačný a mediačný dohľad ako aj ambulantnú protialkoholickú liečbu, ktorú nedodržiava. X. X.X.XXXX z jeho strany opäť pod vplyvom alkoholu došlo k verbálnym útokom a vyhrážkam, preto volala hliadku PZ, táto ho následne predviedla na OO PZ X. XX, N., kde bol vzatý do cely predbežného zaistenia. X. X.X.XXXX podala na súde návrh na rozvod manželstva, vedie sa pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. B. má dôvodné obavy o svoj život a život svojich detí a o ich psychické zdravie, žiada aby súd zveril deti svojej osobnej starostlivosti a otcovi zakázal styk s deťmi.
X. Matka predložila kópie uznesení T. riaditeľstva PZ SR v N., odbor poriadkovej polície T. oddelenia PZ v N. - sídlisko N., J.: T.-XXXX/KV-KE-XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým poverený príslušník začal trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania a zo dňa X.X.XXXX, ktorým bolo proti otcovi maloletých vznesené obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie.
X. Uznesením T. súdu N. II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd ustanovil maloletým kolízneho opatrovníka, P. práce, sociálnych vecí a rodiny N., M. námestie č. 9, N. ( ďalej len úrad), ktorého zároveň požiadal o prešetrenie pomerov v rodine maloletých s ohľadom na obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
X. Písomným podaním, doručeným súdu elektronicky dňa XX.X.XXXX úrad oznámil výsledky prešetrenia pomerov v rodine maloletých. V rozsahu potrebnom pre účely neodkladného opatrenia uviedol tvrdenia zhodné s obsahom návrhu. I. rámec návrhu uviedol, že XX.XX.XXXX matka uzavrela manželstvo s W. J., nar.XX.X.XXXX, z ktorého pochádzajú maloleté deti W. J., nar.XX.X.XXXX a W. J.,
nar.XX.XX.XXXX. B. matky sa agresivita otca stupňuje a jeho správanie je v súčasnosti veľmi agresívne, vykrikuje na X., ktorý nie je jeho synom, keď si vypije tak kričí aj na nich, potom deti plačú, boja sa, zatvárajú sa pred otcom v izbe. G. situácie sa stupňujú a to až do tej miery, že v poslednom čase otec detí chodil domov pod vplyvom alkoholu každý deň, začal sa hádať, kričať, nadávať, správal sa agresívne, nedal sa upokojiť. X. sa ho báli a tieto situácie sa opakovali veľmi často, čo už bolo nezvládnuteľné, hlavne deti, ktoré tieto rodinné situácie a hádky veľmi zle znášali. T. sa po podanom trestnom oznámení matkou a po vypočutí na polícii do domácnosti nevrátil, odišiel k jeho rodine do mestskej časti Z., žije u jeho príbuzných v obci Z.. Od jeho odchodu matke neustále vyvoláva a dožaduje sa, že chce počuť a vidieť deti, alebo sa snaží deti kontaktovať prostredníctvom sociálnych sieti. B. uvedenia matky ho však maloleté deti odmietajú, nechcú sa s ním stretávať, boja sa ho. B. matky je otec pod vplyvom alkoholu schopný maloletým deťom ublížiť aj fyzicky, pretože pod vplyvom alkoholu reaguje ako „nepríčetný“, vôbec nekontroluje svoje správanie a už v minulosti sa stalo, že takto pri hádke hodil tanier po maloletom X.. W. vyjadrila obavy, že otec deťom taktiež svojím agresívnym správaním a tým čo robí v domácnosti ubližuje psychicky. X. W. mala počas spoločného manželského života problémy, v noci sa pomočovala a aj sa začala zajakávať. W. tieto problémy dieťaťa, tieto zdravotné problémy dieťaťa riešila s pediatričkou, ktorá jej povedala, že tieto problémy sa zvyknú vyskytovať z prežívaného stresu. Na odbornom vyšetrení matka s dieťaťom nebola, s pediatričkou sa dohodla, že vyšetrenia absolvuje, keď budú problémy dieťaťa pretrvávať. B. vyjadrení matky od odchodu otca zo spoločnej domácnosti, teda od X.X.XXXX sa rodinná situácia zlepšila a zmenila, deti sa upokojili. W. taktiež vyjadrila obavy o deti, nakoľko ich otec kontaktuje a domáha sa stretnutí s nimi. W. sa obáva o bezpečnosť maloletých detí, nakoľko ich vek je nízky, potrebujú rodičovskú osobu, ktorá bude zodpovedne zabezpečovať ich starostlivosť, čo podľa matky otec nie je pod vplyvom alkoholu. Zo spoločného rodinného života matka uviedla, že v minulosti sa opakovane stalo, že keď otec zabezpečoval sám starostlivosť o maloleté deti a mal sa im venovať, maloleté deti nechal doma samé, bez jeho starostlivosti a odišiel do krčmy a ona musela následne riešiť starostlivosť o maloleté deti. W. v súčasnej dobe nepracuje, s otcom maloletých detí si založili spoločnosť s ručením obmedzeným, v oblasti spracovania železného šrotu. G. s.r.o. v súčasnej dobe nie je aktívna. X. X.X.XXXX matka podala na T. súd N. II návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, č.k. XXP/XXX/XXXX. P. konštatuje, že všetky vyjadrenia a podania týkajúce sa života rodiny, životnej situácie maloletých detí, správania sa otca k maloletým deťom, požívania alkoholických nápojov otcom je potrebné v riadnom súdnom konaní preveriť ďalším rozsiahlym súdnym dokazovaním, alebo aj znaleckým dokazovaním z odboru klinickej psychológie detí a dospelých. V súčasnej dobe je však nevyhnutné zabezpečiť pre maloleté deti bezpečné a pokojné rodinné prostredie, preto v záujme maloletých detí úrad odporúča, aby súd návrhu vyhovel.
X. Podľa čl. XX ods. X zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
7. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa ust. § 360 ods. 1,2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
10. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Podľa ust.§ 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
18. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
19. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, s listinnými dôkazmi predloženými matkou maloletých detí a správou úradu má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu matky vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté deti reálne zabezpečuje, otec jej v tejto starostlivosti nebráni. Súd preto nenašiel právny základ naliehavej potreby zverenia detí do starostlivosti matky.
20. Pokiaľ ide o zákaz styku otca s maloletými súd aj v tejto časti považuje súd návrh za nedôvodný. Súd nespochybňuje, že v rodine je nepriaznivá situácia a vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené. Nezhody medzi rodičmi samé o sebe však nemôžu byť predpokladom pre zásah do rodičovských práv. Obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené. Súd nijako nepopiera opodstatnenosť obáv matky o svoju bezpečnosť vzhľadom na predchádzajúce správanie sa otca maloletých a je treba ho jednoznačne odsúdiť. V tejto súvislosti je však potrebné skonštatovať, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ani osvedčené, že konanie otca (vyhrážky, urážky, či fyzické napadnutie) by smerovalo voči deťom. Preto sú obavy matky opodstatnené len pokiaľ ide o jej osobu, avšak nie o maloleté.
21. Úrad sa pri preverovaní pomerov uspokojil len s konštatovaním matky, s otcom ani s maloletými deťmi pohovor nevykonal, čo sú považuje za nedostatočné a tendenčné. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nevhodné prostredie v rodine a stresujúce situácie, ktorým sú maloleté podľa vyjadrenia matky vystavované sú výsledkom správania sa oboch rodičov voči sebe, a teda oni nesú zodpovednosť za
jeho vplyv na deti. Súd má za to, že odsťahovaním sa otca zo spoločnej domácnosti sa tieto situácie eliminovali, čo vyplýva aj zo správy úradu.
22. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s vlastným dieťaťom musí byť súd obzvlášť obozretný. Nemožno opomenúť, že možnosť byť spolu je pre rodiča jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Brondavs. Taliansko).
23. Neodkladným opatrením súd dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa nariadenia predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 257/2010). Ochrana toho, voči komu predbežné opatrenie má smerovať, nemôže prakticky znemožňovať ochranu oprávnených záujmov druhej strany.
24. Z obsahu spisu vyplývajúce konflikty medzi rodičmi a obava jedného z nich zo styku mal. dieťaťa s druhým rodičom nemôžu byť riešené formou zákazu styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom (viď Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 251/05). Ochrana a uprednostňovanie záujmov mal. dieťaťa vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa je sledované aj vo vzťahu k obmedzeniu, resp. zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Záujem dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení, resp. zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom možno vidieť v ochrane fyzického a psychického zdravia maloletého dieťaťa, pričom záujem maloletého dieťaťa nemožno stotožňovať resp. zamieňať s názorom a vôľou preferenčného rodiča, najmä pokiaľ vychádza z narušených vzťahov medzi rodičmi navzájom.
25. Uvedené skutočnosti svedčia záverom súdu, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil