Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-494-2016.pdf
PDF · 110.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/494/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. XXX, o zaplatenie 955,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. mája 2016, č. k. 6C/528/2015-64, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Topoľčany (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 18. mája 2016, č. k. 6C/528/2015-64 rozhodol, že odporca (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi“ v zmysle § 60 CSP) sumu 493,74 eura a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 493,74 eura, ktorú povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 20 eur splatných k 25-temu dňu mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
1.2. Vo zvyšku súd návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol.
1.3. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to ,že žalobca sa podanou žalobou pôvodne na Okresnom súde Nitra domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 955,50 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 11.05.2014 až do zaplatenia.
2.2. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 31.10.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. na čiastku 700 eur za odplatu vo výške 266 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku 966 eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 eura a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 95,55 eura. Celkovo uhradil žalovaný žalobcovi k podaniu žaloby sumu 10,50 eura, keď naposledy bola uhradená suma 10,50 eura dňa 31.10.2013. V predžalobnej upomienke zo dňa 20.02.2014 upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 15.05.2014 oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 10.05.2014.
3. Platobným rozkazom Okresného súdu Nitra bolo žalobe žalobcu vyhovené. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný z dôvodu, že nie je ochotný pohľadávku žalobcovi uhradiť. Prvú pôžičku si od žalobcu zobral vo výške 700 eur, ktorú splácal do sumy cca 400 eur, keď spravili s ním novú zmluvu na sumu 700 eur bez navýšenia prvej , ak z druhej pôžičky doplatí prvú do výšky 700 eur. Súhlasil s tým, že mu vyplatia 400 eur, keď sumou 300 eur splatí prvú pôžičku. Na týchto 400 eur čaká do dnešného dňa.
4.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ dňa 31.10.2013 uzatvoril s žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 700 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu s odplatou vo výške 266 eur celkovú dlžnú sumu 966 eur v 13-tich mesačných splátkach , a to prvé tri mesačné splátky vo výške 3,50 eura a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach po 95,55 eura. Úhrada prvej splátky so splatnosťou 10. deň po uzatvorení zmluvy s tým, že každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatností predchádzajúcej splátky.
4.2. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že veriteľ, teda žalobca je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN bola dohodnutá vo výške 46,06%. Z bodu 1/obchodných podmienok vyplýva, že veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Z bodu 3/obchodných podmienok súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka navyše zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
4.3. V ten istý deň ako uzatvorili účastníci (ďalej len „strany“ v zmysle § 60 CSP) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t.j. dňa 31.10.2013, uzatvorili strany zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, predmetom ktorej bolo poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívali v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2013. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. V článku II bodu 2.2 sa žalovaný zaviazal využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu vo výške 286,65 eura a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 95,55 eura.
4.4. Zo splátkového kalendára č. zmluvy o úvere XXXXXXXXX súd zistil, že za domáci servis uhradil žalovaný dňa 31.10.2013 sumu 95,55 eura, dňa 09.11.2013 sumu 50,21 eura a dňa 05.12.2013 sumu 50 eur, spolu tak uhradil 195,76 eura. Na splátkach úveru je uvedená úhrada 10,50 eura dňa 31.10.2013.
5.1. Pred vyššie uvedenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere strany uzatvorili dňa 25.01.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . s takmer rovnakými zmluvnými podmienkami, t.j. poskytnutie bezúčelového hotovostného spotrebiteľského úveru 700 eur za odplatu 266 eur s vyčíslením celkovej dlžnej čiastky na úhradu 966 eur za totožných podmienok splácania úveru. V ten istý deň uzatvorili strany zmluvu o poskytovaní domáceho servisu s rovnakým predmetom zmluvy týkajúci sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za domáci servis 286,65 eura v 3 mesačných splátkach vo výške 95,55 eura. Zo splátkového kalendára k uvedenej zmluve súd zistil, že žalovaný uhradil za domáci servis celkom 287,25 eura s poslednou splátkou úhrady 09.05.2013.
5.2.Zo splátkového kalendára ďalej vyplýva, že za poskytnutý úver a celkom splatnú sumu 966 eur uhradil žalovaný celkom sumu 966 eur. Súd mal za preukázané, že dňa 30.10.2013 uhradil žalovaný 200 eur a dňa 31.10.2013 uhradil poslednú splátku vo výške 177,50 eur.
5.3. Z listu označeného ako predžalobná upomienka zo dňa 20.02.2014 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy 955,50 eura.
5.4. Listom zo dňa 15.05.2014 označeným ako oznámenie o zosplatnení záväzku žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie záväzku v celkovej výške 1.118,60 eura. Žalovaný k dátumu podania žaloby uhradil žalobcovi sumu 10,50 eura.
6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ , § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj podľa ustanovení § 3 ods.1, § 37 ods.1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods.2 a § 544 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ako aj podľa článku 3 ods. 1, 2 , čl. 5, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
7. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky a podľa čl. 6 Smernice je treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
8. Z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 31.10.2013 uzatvorili strany zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 700 eur s dohodnutou výškou odplaty 266 eur. Celkovo mal žalovaný uhradiť 966 eur v dohodnutých 13-tich mesačných splátkach. Uvedená suma 700 eur však žalovanému nebola vyplatená v dohodnutej výške, ale použitá bola jej časť, ako to potvrdila svedkyňa M. na refinancovanie predchádzajúcej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutej za rovnakých podmienok dňa 25.01.2013.Z výpovede svedkyne vyplýva, že žalovaný splátky na prvom spotrebiteľskom úvere riadne splácal a keď už mal väčšiu čiastku z neho uhradenú, dostala od žalobcu pokyn možného refinancovania, teda uzatvorenia novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by sa doplatil zostatok predchádzajúceho úveru.
9. Z toho teda vyplýva, že pôvodne nešlo o záujem žalovaného o poskytnutie nového spotrebiteľského úveru, ale práve záujem žalobcu na doplatení splátok predchádzajúceho spotrebiteľského úveru dohodnutého zmluvne dňa 25.01.2013. Tento úver žalovaný riadne splácal, čo potvrdila aj svedkyňa Helena Oravcová ako aj samotný žalovaný, keď uviedol, že pri uzatváraní novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol v tom, že predchádzajúci úver bude uhradený bez navýšenia ak z druhej pôžičky doplatí prvú do výšky 700 eur. Uvedené skutočnosti pravdou neboli, pretože ako vyplýva zo splátkového kalendára týkajúceho sa prvej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný uhradil žalobcovi celkom 966 eur, pričom v čase uzatvárania novej druhej zmluvy dochádza k úhrade splátok na prvej zmluve o spotrebiteľskom úvere dňa 30.10.2013, a to vo výške 200 eur a dňa 31.10.2013 vo výške 177,50 eura. Spolu na splátkach tak žalovaný uhradil 966 eur na zmluve vedenej pod číslom XXXXXXXXX a tiež uhradil splátky za domáci servis spolu vo výške 287,25 eura. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný na prvej zmluve uhradil aj odplatu vo výške 266 eur, na rozdiel od toho, v akom presvedčení bol v čase uzatvárania druhej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda že keď bude refinancovaná predchádzajúca zmluva o úvere, nedôjde k navýšeniu splatenia poskytnutého úveru.
10. Uzatvorenie v poradí druhej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 31.10.2013 ako to vyplýva z výpovede svedkyne M. E. vlastne ani nebolo pôvodne vo sfére záujmu žalovaného, ktorý pri uzatváraní tejto druhej zmluvy, bol uvedený pracovníčkou žalobcu do omylu, keď bol v tom, že na základe doplatenia splátok predchádzajúceho úveru nedôjde k samotnému navýšeniu. Preto súd považoval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poukazom na § 37 ods.1 OZ za neplatný právny úkon, a tak nárok žalobcu posudzoval podľa § 451 a § 457 OZ.
11.1. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že ak by aj v neposlednom rade vychádzal z toho, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená zo strany žalovaného slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, bolo povinnosťou súdu túto zmluvu posudzovať z hľadiska dojednania jej náležitostí podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11.2. Podľa súdu v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola jasne a určite vymedzená celková výška úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. V zmluve sa uvádza iba 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a celá suma potom bola zahrnutá v sume 266 eur označenej ako odplata. Uvedená zmluva pritom neobsahuje jednu z podstatných náležitostí vyžadujúcich ustanovením § 9 ods.2 písm. k) citovaného zákona, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takomto prípade potom podľa § 11 ods.1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca sa môže domáhať iba vrátenia rozdielu medzi tým, čo žalovanému plnil, teda v akej výške poskytol úver a medzi tým, koľko na základe mesačných splátok žalovaný žalobcovi uhradil.
12.1. Predmetná zmluva má povahu typového formulára rovnako ako v ten istý deň dňa 31.10.2013 uzatvorená zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Predmetom tejto zmluvy malo byť poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru, najmä však preberanie a zaúčtovanie peňažných hotovostí určené na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.
12.2. Zo splátkového kalendára vyplýva, že za domáci servis žalovaný uhradil žalobcovi celkom 195,76 eura. Uvedená zmluva o poskytovaní domáceho servisu jednoznačne zvýhodňuje žalobcu oproti žalovanému a v jeho neprospech ako spotrebiteľa spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto súd podľa § 39 OZ posúdil zmluvu o poskytnutí domáceho servisu uzatvorenú dňa 31.10.2013 ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom.
12.3. Pokladal za nesporné, že zmluva o domácom servise je závislá na zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo súvisí aj s tým, že v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je podsúvané žalovanému ako spotrebiteľovi výhodné splácanie v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,50 eura, ale práve tieto tri mesiace musí žalovaný uhrádzať splátky vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, podľa ktorej bol povinný žalovaný uhrádzať splátky v pravidelných troch mesačných úhradách po 95,55 eura. Uvedená zmluva teda jednoznačne zvýhodňuje žalobcu, keď jeho pracovníci pravidelne navštevujú žalovaného ako spotrebiteľa najmä za účelom vyberania splátok, prípadné upozorňovanie na následky nesplácania úveru. Z tejto zmluvy však žalobca žalovanému ako spotrebiteľovi neposkytuje žiadne reálne protiplnenie a vlastne takýmto spôsobom neprimerane a protizákonne, v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 OZ) navyšuje splatenie ním poskytnutého úveru. Takéto dojednanie je preto absolútne neplatné.
13. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok na vrátenie rozdielu medzi tým, čo žalovanému poskytol, teda na vrátenie rozdielu medzi sumou 700 eur a sumou, ktorá bola mu žalovaným doposiaľ uhradená. Zo splátkového kalendára v predmetnej zmluve súd zistil úhradu splátky na úvere žalovaným vo výške 10,50 eura, avšak vzhľadom na neplatnosť zmluvy o poskytovaní domáceho servisu do týchto úhrad bolo potrebné započítať aj úhrady za domáci servis celkove vo výške 195,76 eura (úhrady po 95,55 eura, 50,21 eura, 50 eur). Spolu tak žalobcovi žalovaný uhradil 206,26 eura. Žalobca tak má nárok na zaplatenie sumy 493,74 eura. V konaní žalovaný síce tvrdil, že vzhľadom na refinancovanie predchádzajúceho úveru mu nebol pracovníčkou žalobcu vyplatený zostatok, ktorý mu mal byť poskytnutý na základe predmetnej zmluvy uzavretej dňa 31.10.2013, avšak v konaní sa mu toto jeho tvrdenie nepodarilo preukázať, a poprela to aj svedkyňa M., keď vo svojej výpovedi uviedla, že po splatení prvého úveru zvyšnú sumu vyplatila osobne žalovanému. Na potvrdenie tohto žalobca predložil súdu potvrdenie o prevzatí hotovosti v sume 950 eur obchodnou zástupkyňou, teda M. E., ako to vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.10.2013.
14. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 493,74 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne, keď do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúci deň po tom, ako mu žalobca oznámil splatnosť celého dlhu dňom 10.05.2014. Úrok z omeškania je v súlade s citovaným ustanovením § 517 a § 3 Nariadenia vlády.
15. V zmysle § 160 ods. 1 OSP súd povolil žalovanému splácať pohľadávku voči žalobcovi v mesačných splátkach po 20 eur, keď vychádzal z toho, že žalovaný poberá iba dôchodok ako to vyplýva z lustrácie v
sociálnej poisťovne, a preto sa súd snažil odstrániť určitú tvrdosť voči nemu, ktorá by nastala v prípade, že by mu bola uložená povinnosť zaplatiť celú sumu 493,74 eura naraz.
16. Vo zvyšku súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu zamietol, keď k veci dodal, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neupravuje náležitosti o zmluvnej pokute, nie je postačujúce jej uvedenie v obchodných podmienkach. Zmluvnú pokutu uvedenú iba v zmluvných dojednaniach, ktoré sú vopred žalobcom pripravené, treba považovať za nekalú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá bez možnosti zo strany žalovaného, aby ju mohol ovplyvniť. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne, inak takéto dojednanie treba považovať za neplatné.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní.
18. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol žalobu vo zvyšku a v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ OSP domáhajúc sa vydania uznesenia, ktorým napadnutý rozsudok zruší a vec vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
19. Odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu, lebo ten dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Potvrdil, že prostredníctvom svojej obchodnej zástupkyne M. E. ponúkol žalovanému možnosť refinancovania predchádzajúceho úveru, ale v žiadnom prípade žalovaného nenútil k samotnému refinancovaniu. Jednalo sa o prejav vôle žalovaného refinancovať svoj predchádzajúci úver novým úverom, a to uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto súdneho konania Taktiež konštatovanie , že by obchodná zástupkyňa mala uviesť žalovaného do omylu ohľadom splatenia predchádzajúceho úveru, považuje za subjektívne a v rozpore s vykonaným dokazovaním.
20. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd vychádzal zo zavádzajúceho tvrdenia žalovaného, nakoľko obchodnou zástupkyňou mu bolo vysvetlené, že predchádzajúci úver nebude uhradený bez navýšenia, ale so zľavou, keďže sa pôjde o predčasné doplatenie úveru, čo sa aj stalo. Touto skutočnosťou sa súd nezaoberal, aj keď o tom mal vedomosť z výpovede svedkyne M. E.. Holé konštatovanie súdu o tom, že žalobca mal uviesť žalovaného do omylu tým, že doplatením pôvodného úveru nemalo dôjsť k navýšeniu, považuje odvolateľ za zmätočné a nepreskúmateľné, lebo nie je zrejmé, k akému navýšeniu malo dôjsť. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 157 ods.2 OSP a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn 2 MCdo/7/2009 zo dňa 29.07.2010. Za nesprávny považuje aj záver prvoinštančného súdu o tom, že poskytnutie úveru nebolo vo sfére záujmu žalovaného. Žalovanému bol totiž nielen započítaný spomínaný preplatok za predčasné splatenie pôvodného úveru, ale na základe novo uzatvorenej úverovej zmluvy mu bola poskytnutá aj finančná hotovosť.
21. Čo sa týka posudzovania Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, zastáva žalobca názor, že posudzovaním tejto zmluvy prvoinštančný súd prekročil svoju právomoc, nakoľko svojou rozhodovacou činnosťou prekročil rámec predmetu konania, ktorý vymedzil žalobca v podanom žalobnom návrhu. Žalobca v žalobnom návrhu nevymedzil ako predmet konania aj záväzok žalovaného zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Názor žalobcu, že predmetom tohto súdneho konania je len Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a nie iné právne vzťahy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, je v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 122/2012-47 zo dňa 03.10.2012.
22. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods.3 za použitia § 378 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods.1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
24. Súd prvej inštancie vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.júla 2016 ( § 474 CSP).
25. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 60 CSP stranami súd žalobca a žalovaný.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd nepoužil správny právny predpis , alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne záver.
27. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, keď aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je vo výroku vecne správne a primerane odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí.
28.1. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, súd prvej inštancie správne posudzoval nielen obidve zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2013 a č. XXXXXXXXX. zo dňa 25.1.2013, ale aj Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 25.1.2013, ktorá vychádzala zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.10.2013, ktorá vychádzala zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, keďže tieto boli žalovanému ako spotrebiteľovi predložené na podpis súčasne a obe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu mali povahu typového formulára, ktoré spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, lebo jednoznačne zvýhodňovali žalobcu oproti žalovanému a spôsobovali značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech žalovaného, a preto súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.10.2013 podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom.
28.2. Odvolací súd poznamenáva, že nešlo o samostatnú zmluvu, ale o zmluvu, ktorá bola viac menej „vnútená“ žalovanému ako spotrebiteľovi, bez toho , aby mu bol jej dopad na neho náležite vysvetlený, na čo prvoinštančný súd správne poukázal, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je žalovanému podsúvané výhodné splácanie v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,50 eura, aloe práve tieto tri mesiace musí žalovaný uhrádzať splátky vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, teda v podstate domáci servis mal spočívať v inkase splátok zo zmluvy. Je absolútne neprípustné, aby žalobca v spotrebiteľských vzťahoch spotrebiteľovi, s ktorým uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru, následne v ten istý deň „vnucoval“ uzavretie ďalšej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu za účelom poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré bližšie definuje ako službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania, keďže ide o plnenie
za quasi službu, ktorej poskytovanie vôbec nesleduje záujmy spotrebiteľa, ale ho skôr poškodzuje a sleduje len obchádzanie príslušných zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa , uzákonených nielen v Občianskom zákonníku (§ 52, § 53), ale aj v zákone na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Uvedené služby v zmluve o poskytovaní domáceho servisu majú patriť k základným povinnostiam poskytovateľa úveru. Účelom uzatvárania zmlúv o poskytovaní domáceho servisu je obchádzanie zákona a tieto zmluvy sú od zmlúv o spotrebiteľskom úvere vzájomne závislé, preto aj súd prvej inštancie správne skúmal aj otázku platnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.
29.1. Súd prvej inštancie teda v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uvádzal, že v prípade Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.10.2013 nešlo o záujem žalovaného o poskytnutie nového spotrebiteľského úveru, ale práve o záujem žalobcu na doplatení splátok predchádzajúceho spotrebiteľského úveru dohodnutého v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.01.2013, ktorý žalovaný riadne splácal, takže ani nemal dôvod na nejakom refinancovaní tohto úveru zo dňa 25.01.2013, teda to nebolo vo sfére záujmu žalovaného ako spotrebiteľa, a preto tzv. druhú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013 súd správne považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods.12 OZ, a neplatná je aj od tejto zmluvy závislá Zmluva o poskytovaní domáceho servisu z toho istého dňa. Konštatoval, že žalobca takýmto spôsobom neprimerane a protizákonne v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) navyšuje splatenie ním poskytnutého úveru a takéto dojednanie je absolútne neplatné.
29.2. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol správne, keď považoval za odôvodnený len nárok žalobcu na vrátenie rozdielu medzi tým, čo žalovanému poskytol, t. j. sumou 700 eur a sumou, ktorú mu žalovaný uhradil, a to podľa princípov bezdôvodného obohatenia (§ 451 a § 457 OZ) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania strán sporu.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).