Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-163-2016.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/163/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. O.. K. Č.. X, S., právne zastúpeného: JUDr. Patrik Palša, AK Palša a partneri, so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, 2/ RAVIL s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, IČO: 36 790 869, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.6.2016 č. k. 16C/378/2014-117, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Prisudzuje žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Nepriznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16C/378/2014-117 návrh žalobcu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol. Žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že o trovách konania rozhodne v lehote 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou z 24.10.2014 sa žalobca domáhal určenia, že Zmluva o postúpení pohľadávky č. X zo dňa XX.X.XXXX a Dodatok č. X, uzavreté medzi žalovanými, sú voči žalobcovi neplatné. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojej organizačnej zložky Sociálnej poisťovni, pobočka S., vydal rozhodnutie z XX.XX.XXXX, ktorým predpísal žalobcovi poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie vo výške 38.003,- Sk. Ďalším rozhodnutím z XX.XX.XXXX predpísal žalobcovi penále 1.033.858,- Sk. Iným rozhodnutím z XX.XX.XXXX predpísal žalobcovi za obdobie od 1.11.2003 do 31.12.2003 penále v sume 24.798,- Sk. Vyššie uvedené pohľadávky žalovaný v 1. rade postúpil na žalovaného v 2. rade na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z XX.X.XXXX. Uvedené rozhodnutia sa týkajú zverenej právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, a to na základe predpisov verejného práva, najmä zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Na základe tejto skutočnosti sa verejnoprávnu pohľadávku snaží vymáhať súkromnoprávny subjekt, žalovaný v 2. rade. Podľa žalobcu zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatný právny úkon, keďže odporujú zákonu a zároveň sa prieči dobrým mravom. Nadobudnutie pohľadávky žalovaným v 2. rade je zneužitím práva. Žalovaný v 2. rade je založený za účelom podnikania, pričom vymáha pohľadávku na penále, ktoré autoritatívne uložil žalovaný v 1. rade Sociálna poisťovňa na základe zákona č. 261/2003 Z.z.. U žalobcu vzťah k Sociálnej poisťovni bol vzťahom založeným na predpisoch verejného práva. Výťažok sankcií za porušenie práva žalobcom má slúžiť na pokrytie výdajov spojených s plnením sociálnych úloh štátu.
Postúpenie pohľadávky, ktorá vznikla v systéme verejného práva, pri postúpení na súkromnú osobu, je podľa žalobcu nezákonné, najmä v tom prípade, keď sa potom stane predmetom exekúcie a vymoženia pohľadávky. Dochádza k nevyváženosti práv a povinností a k zneužitiu práva, ak absentuje verejný záujem v dôsledku zbavení sa sankcií v prospech súkromných osôb. Pohľadávky štátu majú spravovať štátne orgány, pričom takéto poplatky majú predstavovať zdroj príjmu štátu.
2) Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Žalobcovi ako dlžníkovi boli predpísané poistné za obdobie od 12/2003, pričom tieto pohľadávky neboli predmetom vymáhania v exekučnom konaní. Predpísané penále nie sú len za neuhradené poistné.
3) Žalovaný v 2. rade takisto so žalobou nesúhlasil. Žalovaní splnili zákonné podmienky na uzavretie Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1 v znení jej Dodatku.
4) Súd pri hodnotení nároku vychádzal z § 27 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, kde osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3 zákona, ktoré neodviedli poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške, pobočka predpíše penále vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania dlžnej sumy na účet pobočky Sociálnej poisťovne v banke alebo v hotovosti v príslušnej pobočke. Podľa § 149 ods. 1 zák. č. 261/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistením, a okrem pohľadávky na dávkach môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 4 uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.
5) Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Absolútnej neplatnosti sa môže domáhať každý, kto preukáže naliehavý právny záujem. Postavenie žalobcu ako dlžníka sa postúpením pohľadávky nezmenilo. Či došlo ku skutočnému postúpeniu pohľadávky je sporom medzi postupcom a postupníkom. Nezaplatením penále nedošlo k zhoršeniu postavenia zamestnancov žalobcu, ani ostatní poistenci Sociálnej poisťovne neboli na svojich právach ukrátení. Čo sa týka neprimeranosti penále vo výške 0,2 % denne, tak táto sankcia bola uložená podľa zákonných ustanovení verejného práva a žalovaný v 1. rade ako verejnoprávna inštitúcia vykonáva správu verejných záležitostí, ktoré sa realizujú ako prejav výkonnej moci štátu. Nemožno hovoriť ani o rozpore s dobrými mravmi, keďže tento pojem sa používa v oblasti súkromného práva. Samotný žalobca v konaní nespochybnil výšku penále, ani nedal proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne opravný prostriedok. Preto okresný súd vyhovel obrane žalovaných a žalobu zamietol.
6) O trovách konania účastníkov bolo dohodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
7) Proti rozsudku okresného súdu dal v celosti odvolanie žalobca. Nesúhlasí s tým, že prostriedky z verejnoprávnych sankcií prešli do súkromných rúk na základe Dohody o postúpení práv. Ak Sociálna poisťovňa bola zriadená ako verejnoprávna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, potom postúpená pohľadávka, ktorá vznikla v systéme verejného práva, nemôže byť postúpená na súkromnú osobu. Pri postúpení sa jedná o zneužitie práva. Penále je autoritatívne uloženie pokuty za porušenie povinnosti, pričom výťažok má slúžiť zo zákona na pokrytie verejných výdavkov spojených s plnením sociálnych úloh štátu. To práve absentuje vtedy, ak držiteľom takejto pohľadávky sa stane súkromná spoločnosť. Verejný záujem tu absentuje. Ak štát sankcionuje niekoho 0,2 % denne, tak postúpenie pohľadávky a jeho vymáhanie je zneužitím práva zo strany súkromnej osoby. Má byť zachovaný charakter pohľadávky a nemá byť menený ani vtedy, keď sa pohľadávka postupuje. Naviac sankcia je vysoká, predstavuje 72 % z istiny. Takáto sankcia pri postúpení na súkromnú osobu znamená porušenie zásady poctivého obchodného styku. Keďže úkon postúpenia pohľadávky odporuje zákonu, obchádza ho alebo prieči sa dobrým mravom, navrhuje rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.
8) Zástupca žalovaného v 2. rade navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Úkony postúpenia pohľadávky sú platné, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok. Do 1.1.2014 mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok zvereného
práva súkromnej spoločnosti. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že výťažok z predaja postúpenej pohľadávky predsa ide na pokrytie výdavkov spojených s plnením sociálnych úloh štátu. Tu nemôže absentovať verejný záujem, ako to tvrdí žalobca. Naviac Sociálna poisťovňa mala postúpiť pohľadávku na poistnom, dávkach a náhradách škody, ako aj príslušenstvo pohľadávky, teda aj penále. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
9) Zástupca žalobcu naďalej trvá na zneužití práva a považoval postúpenie pohľadávky najmä v časti penále za právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Absentuje tu verejný záujem najmä pri sankciách vo výške 0,2 % denne, pretože účelom vyberania poplatkov ustanovených zákonom je realizácia politiky štátu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmu štátnej inštitúcie, ktorej ukladá povinnosť plniť autoritatívnym rozhodnutím. Peniaze, ktoré vznikli v systéme verejného práva, by nemali z neho odchádzať zmluvami o postúpení pohľadávok.
10) Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:
11) Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (postupníkovi). Žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože podľa jeho názoru pohľadávky, ktoré vznikli v rámci verejného práva, mali sa vrátiť štátu na pokrytie výdavkov spojených s plnením sociálnych úloh štátu. Došlo k postúpeniu pohľadávky z verejného práva na súkromnú osobu. Jedná sa o rozpor so zákonom, resp. zneužitie práva. Odvolací súd v tejto veci poukázal na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2003 vo veci sp. zn. 2Cdo 36/2003, ktoré jasne uvádza, že postúpením pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje; zmena veriteľa nemá vplyv na obsah pohľadávky. Zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa v postavení dlžníka a zdravotnícke zariadenie v postavení veriteľa, ktorému nič nebráni, aby svoju pohľadávku postúpil veriteľovi, ktorý môže byť aj iný subjekt, než zdravotnícke zariadenie. Ak zákon v čase postúpenia pohľadávky nezamedzoval postúpeniu pohľadávky, potom žalovaný v 1. rade nepostupoval v rozpore so zákonom, keď pohľadávku z verejného práva postúpil na súkromnú osobu. Práve výťažok z takého predaja je príjmom verejného práva. Nemožno hovoriť o zneužití práva, pokiaľ postupník vymáha aj pohľadávku na sankciu vo výške 0,02 % denne, pretože takú sankciu ustanovuje zákon. S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. (§ 524 ods. 2 OZ č. 40/1964 Zb.). Preto aj odplata za postúpenie pohľadávky má vyjadrovať celkovú hodnotu postúpenej pohľadávky vrátane príslušenstva. Nemožno hovoriť o zneužití práva, ak pohľadávky z verejného práva sú postúpené na súkromné osoby, a ak to neodporuje zákonu. Opak zatiaľ žalobca nepreukázal. Keďže na platné postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože postúpením pohľadávky sa dlžníkove postavenie nemení, potom ani zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práv verejných sa teda nemení ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt. Ak došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, tak potom odplata je príjmom verejného práva, ale nároky z postúpenej pohľadávky sú už „príjmom“ súkromnej osoby. Preto nemožno hovoriť o zneužití práva, ak nároky vyplývajúce z postúpenej pohľadávky sú zákonnými nárokmi. Samotnú výšku pohľadávky žalobca nerozporoval, výška sankcií je stanovená zákonom. Nemožno hovoriť ani o rozpore so zákonom pri samotnom základe nároku a nemožno ani spochybňovať postúpenie pohľadávky, ak takýto postup neodporoval zákonu. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Krajský súd takisto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, pretože žalovaní ako úspešní účastníci konania majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O tom je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie s odkazom na § 151 ods. 3 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu, pretože podľa vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi.
12) Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania nežiadal, preto ani odvolací súd nemohol žalovanému v 1. rade priznať náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní.
13) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).