Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-127-2017.pdf
PDF · 80.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca JUDr. Ivo Hlucháň vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. V., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom u starých rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov O. V., nar. XX. XX. XXXX, t. č. výkon trestu X. T., a G. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. nad Z., R. XX/XX, o návrhu N. V., nar. XX. XX. XXXX a Z. V. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom L. P., F. XX, o zverenie maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého O. V., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti N. V., nar. XX. XX. XXXX a Z. V. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom L. P., F. XX, ktorí budú maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach namiesto rodičov.
Otec maloletého je povinný prispievať výživným na maloletého O., nar. XX. XX. XXXX po 30 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka maloletého je povinná prispievať výživným na maloletého O., nar. XX. XX. XXXX po 60 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.
Obaja rodičia sú povinní prispievať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia - starí rodičia maloletého O. sa svojím návrhom domáhali zverenia maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že žiadali určiť výživné zo strany otca 30 € mesačne a zo strany matky 60 € mesačne. Návrh odôvodnili tým, že maloletý O. spolu s otcom býval v spoločnej domácnosti do 25. 05. 2017 so starými rodičmi. Potom čo bol otec vzatý do výkonu trestu, dieťa bolo ponechané v ich starostlivosti. Matka v minulosti mala problémy s alkoholom a v súčasnej dobe nie je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa.
2. Matka s návrhom súhlasila.
3. Otec sa písomne vyjadril k návrhu s tým, že v plnom rozsahu s návrhom súhlasí.
4. Opatrovník doporučil vyhovieť v plnom rozsahu návrhu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom matky dieťaťa, oboznámením sa písomným stanoviskom otca a zistil nasledovné:
- navrhovateľka N. V. uviedla, že na podanom návrhu trvá, iné deti vo svojej výchove nemá. Je dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 353,60 €. Od septembra 2017 začne maloletý chodiť do škôlky. Dieťa je zdravé. Syn je 2 roky vo výkone trestu, bol odsúdený nepodmienečne na 5 rokov.
- Navrhovateľ Z. V. V. uviedol, že taktiež je dôchodca, má dôchodok 213,80 €. Dieťa má vytvorené všetky podmienky, aby mohlo byť u starých rodičov.
- Matka uviedla, že s návrhom v plnom rozsahu súhlasí, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré bolo zverené jej matke. Pracuje vo firme I. TN, je tam prvý mesiac, mala by dosahovať minimálnu mzdu. F., že v plnom rozsahu súhlasí s tým, aby dieťa bolo ponechané v starostlivosti starých rodičov a aby platila na maloletého O. 60 €. Uviedla, že v súčasnej dobe obmedzila konzumáciu alkoholických nápojov. Dieťa nenavštevuje. Nežiadala upraviť styk.
- Z písomného vyjadrenia otca dieťaťa mal súd za preukázané, že tento jednoznačne súhlasí s tým, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a súhlasí v plnom rozsahu, aby bolo dieťa ponechané v starostlivosti jeho rodičov, ktorí sa o dieťa starajú, potom čo bol dodaný do výkonu trestu.
6. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
7. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
8. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
9. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
10. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
11. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
12. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 75 veta 1. Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Na základe vykonaného dokazovania potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.
Ak povinný neuhradí dobrovoľne čo i len jednu splátku, môže sa oprávnený domáhať zameškaného výživného naraz, návrhom na exekúciu.