Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: M.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, okr. A. E., práv. zastúpená JUDr. Michalom Dicom, advokátom, AK so sídlom 17. novembra č. 20, Starý Ľubovňa, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 5C/200/2014-96 zo dňa 15.12.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd v prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 478,88 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 19. 6. 2014 do zaplatenia a trovy

konania v rozsahu 100 %, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michala Dica, advokátska kancelária Stará Ľubovňa. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je: 1/existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch a 3/príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, t. i. že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že už v čase vydania uznesenia vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobkyni a jej manželovi pre prečin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva bola trestnosť činu premlčaná, t. i. trestnosť činu zanikla uplynutím premlčacej doby, preto takéto uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľ nemal vydať. Na základe uvedeného podľa názoru súdu je potrebné považovať takéto uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné, keďže ho sám vyšetrovateľ na základe sťažnosti podanej žalobcom z dôvodov premlčania trestného stíhania zrušil. Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, t. j. v prejednávanom prípade proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcom súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť

len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora (§ 190 ods. 1 Tr. por.). Z trestného spisu nevyplýva, že by uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané s predchádzajúcom súhlasom prokurátora. V súvislosti so zvolením si obhajcu žalobcovi nepochybne vznikli trovy. Preto v prejednávanom prípade štát zodpovedá za vznik škody objektívne, ktorej sa nemôže zbaviť. Je nesporné, že žalobca bol v trestnom konaní po vznesení obvinenia zastúpený advokátom, ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 478,88 eur, včítane náhrady cestovného zo A.ubovne do I. a späť, kde bol žalobca vypočúvaný, včítane aj náhrady za stratu času. Žalobca má preto právo na náhradu škody v zmysle $ 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003. ktorá predstavuje náklady na trovy obhajoby (na zvoleného obhajcu) a vynaložené žalobcom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľa PZ. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, ale v predmetnej veci je pasívne legitimovaná a koná za štát GP SR v dôsledku novely § 4 ods. 1 písm. b/ c/ zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od 1.1.2013, súd dodáva, je nesporné, že v predmetnej veci uznesením vyšetrovateľa PZ bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi a že v danom prípade žalobcovi vznikla škoda v trestnom konaní nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa. V predmetnej veci bolo zistené, že škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ vydaním nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, keďže sám vyšetrovateľ uznesenie o vznesení obvinenia na základe sťažnosti žalobcu zrušil a následne aj trestné stíhanie vo veci zastavil a teda prokurátor nepodal a ani nemohol v predmetnej trestnej veci podať obžalobu príslušnému súdu, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené a trestné stíhanie bolo zastavené. Žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku bola podaná MV SR už za účinnosti novely zákona č. 514/2003 a aj odpoveď MV SR zaslalo žalobcovi už za účinnosti novely tohto zákona. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a právnym názorom súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli zohľadnené všetky ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Cz 6/90 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 a 4 Cdo 183/2009. Teória práva považuje súdne rozhodnutie za právny prameň práva v systéme práva predovšetkým v Anglicku a v ostatných krajinách bývalého britského impéria. Sudca je povinný rešpektovať právne predpisy a zvažovať, či bol už podobný prípad riešený skorším rozhodnutím a ak áno, je povinný riadiť sa týmto skorším rozhodnutím hlavne súdu vyššieho stupňa. Táto činnosť zaväzuje však len účastníkov toho konkrétneho konania. Na Slovensku však je upravené právo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Právo na náhradu škody v predmetnej veci došlo z dôvodu, že vyšetrovateľ polície sám vyhovel sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej doby. V uvedenej trestnej veci bolo 07.04.2009 povereným príslušníkom obvodného oddelenia PZ Podolínec vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, dňa 12.08.2009 bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že je premlčané. Proti uzneseniu žalobca podal sťažnosť, na základe ktorej bolo zrušené rozhodnutie vyšetrovateľa a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V priebehu tohto vyšetrovania boli vykonané ďalšie úkony, z ktorých vyplynulo, že síce vznikla škoda podľa znaleckého posudku a nie malá, no z dôvodu premlčania bolo konanie zastavené. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 2/96, ktoré rozhodnutie má obdobnú povahu ako v danom prípade. Zdôraznil, že nemožno paušálne považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie. Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné súčasne splniť všetky zákonné podmienky teda nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť v tejto veci nie je splnená už prvá podmienka, nie je daný prvotný právny základ. Žalovaný považuje predmetný nárok za premlčaný a pre preto pre istotu vznáša aj námietku premlčania. Navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že s obsahom odvolania sa nestotožňuje. Vychádza sa zo skutočnosti a tvrdení, ktoré vôbec nesúvisia s predmetom sporu. V tejto veci rozhodol len vyšetrovateľ policajného zboru, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného stíhania, bolo vznesené obvinenie. Následne, na základe sťažnosti podanej obhajcom obvinenej bolo po troch mesiacoch trestné stíhanie zastavené. Je zrejmé, že vo veci okrem vyšetrovateľa PZ iné orgány prokurátor ani súd nekonali. Z týchto dôvodov aplikácia zákonných ustanovení citovaných v odvolaní súd prvej inštancie ani nerealizoval. Z týchto dôvodov sú argumenty právne irelevantné. Ani jedno z jeho citovaných rozhodnutí súdov netýkalo sa danej právnej problematiky. V konečnom dôsledku to vzbudzuje pochybnosť o správnosti postupu žalovaného, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy, ako sa očakáva, mal by disponovať tou najväčšou mierou znalosti danej právnej problematiky. Preukazuje sa opak. Premlčanie neobstojí, pretože premlčacia doba neplynie počas predbežného prerokovania

nároku, čiže nárok bol uplatnený riadne a včas v stanovenej lehote. Preto žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prevej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl., zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záverov sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 6. Nateraz je z obsahu spisu zrejmé, že dňa 23.2.2010 vyšetrovateľom odboru justičnej polície PZ Stará Ľubovňa pod číslom: ČVS: ORP-231/JP-SL-2009 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Tr. por. proti žalobcovi a jej manželovi M. V. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. platného a účinného do 31.1.2015. Dôvodom začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia bolo, že doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca a jej manžel sa dopustili trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. platného a účinného do 31.12.2005 tým, že podali návrh na potvrdenia vlastníctva k pozemkom vydržaním komisii na obnovu evidencie pozemkov, kde žiadali potvrdiť okrem iných parciel vlastníctvo aj k parcelám č. XXX, XXX, XXX a XXX od M. K., č. XXX, XXX v tom čase od nebohej Q. B., č. XXX,XXX, XXX, XXXX/X od E. B., č. XXX, XXX, XXX, XXX od Q. M., č. XXXX/X od B. M. a č. XXX, XXX, XXX a XXX od I. T.. K návrhu boli predložené prehlásenia o uznaní vlastníckeho práva k uvedeným parcelám od vlastníkov, a to od I. T., ktorá uviedla, že prehlásenie podpísala, ale s vedomím, že ide o iné parcely, Q. M., ktorá tvrdila, že prehlásenie nepodpísala, B. M., ktorý tvrdil, že prehlásenie nepodpísal. Podľa znaleckého posudku bolo zistené, že prehlásenie nepodpísal B. M. a Q. M.. K návrhu neboli dodané prehlásenia neb. Q. B. ku pare. č. XXX, XXX a XXX a B. M. ku parcelám č. XXX, XXX, XXX, XXX, ale ich podiely boli prepísané na žalobkyne a jej manžela. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca prostredníctvom zvoleného advokáta JUDr. Michala Dica podala dňa 11.3.2010 sťažnosť, v ktorej tvrdila, že uznesenie považuje za nezákonné a žiadal ho zrušiť z dôvodu, že neobsahuje žiadne právne odôvodnené skutočnosti, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu. Žalobkyňa v sťažnosti tvrdila, že zanikla trestnosť činu, keďže rozhodnutie o potvrdení nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním bolo vydané správnym orgánom dňa 29. 11. 2003 a k vzneseniu obvinenia došlo až v roku 2010. Z výpovede svedka

- predsedu komisie a starostu U. I. vyplýva, že v časti podielov B. M. došlo k administratívnej chybe, preto túto skutočnosť nemožno klásť za vinu obvineným. Vyšetrovateľ PZ-OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Stará Ľubovňa predmetné uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobkyni a jej manželovi uznesením ČVS: ORP-231/JP-SĽ-2009 zo dňa 16.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.6.2010, podľa § 190 ods. 1 Tr. por. zrušil z dôvodu, že zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej doby. Následne vyšetrovateľ PZ - OR PZ, Úradu just. a krim. polície, Stará Ľubovňa trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť M. V. a M. V., uznesením č. ČVS: ORP-231/JP-SĽ- 2009 zo dňa 23.6.2010 zastavil z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 478,88 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby, t. j. od 18.12.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, a to uznesením vyšetrovateľa OR PZ, Úradu just. a krim. polície, Stará Ľubovňa (ďalej len vyšetrovateľa PZ), sp. zn. ČVS: ORP-231/J/- SĽ-2009 zo dňa 23.2.2010 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. o vznesení obvinenia voči žalobkyni a jej manželovi M. V. pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 Tr. zák. platného a účinného do 31.12.2005 a následného zrušenia tohto uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ na základe sťažnosti žalobkyne a jej manžela z dôvodov uvedených vyššie. Po vznesení obvinenia si žalobkyňa zvolil obhajcu na zastupovanie jej práv v trestnom konaní, ktorý dňa 26.7.2010 vyúčtoval odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby. 7. Odvolacia námietka žalovaného o premlčacom nároku nie je dôvodná. Žaloba podaná 18.12.2013 spĺňa podmienku 3 rokov od vzniku nároku žalobkyne, keďže právoplatne bolo trestné stíhanie proti jej osobe zastavené dňa 23.06.2010. Žalobkyňa požiadala o predbežné prerokovanie nároku dňa 12.06.2013. Podľa ust. § 19 ods. 1,3 z. č. 514/2003 Z. z. trojročná premlčacia lehota neplynie najdlhšie počas šiestich mesiacov, čo bolo v danom prípade v období od 12.06.2013 do 12.12.2013 (v rámci trojročnej premlčacej lehoty) skončila lehota na podanie žaloby 23.04.2014, čo bola v danom prípade splnená. Ďalej žalovaný žiadal postupovať vo veci ako v prípade, že trestné stíhanie bolo zastavené v dôsledku udelenej amnestie. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného do tej miery, že každý nárok je potrebné posudzovať individuálne. Trestné stíhanie začalo v roku 2010 a následne zastavené z dôvodu premlčania. Nemožno z obsahu trestného spisu dospieť k jednoznačnému záveru o protiprávnom konaní žalobkyne, ktorá bola v istom štádiu zastúpená advokátom, preto bolo správne rozhodnutie zo strany súdu prvej inštancie o náhrade pre absenciu rozhodnutia, ktoré by znamenalo zamietnutie žaloby.

8. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vyčerpávajúco a právnou argumentáciou nárok žalobkyne odôvodnil, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a priznal žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .