Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/121/2011

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag für Personenenzyklopädien AG, so sídlom Alpenstrasse 16, 6304 Zug, Švajčiarsko, právne zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina proti žalovanému : J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H.G., XXX, XXX XX X., T., Y., právne zastúpený JUDr. Michalom Králikom, advokátom, Grösslingova 4, Bratislava o zaplatenie 132,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 132,11 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry číslo SK2008-5324, ktorou bola vyúčtovaná cena služby dôvodiac, že sa so žalovaným dohodol na poskytnutí služby za podmienok uvedených v objednávke č. 6500499 z 30.07.2008. Na základe objednávky vystavil žalobca žalovanému faktúru č. SK2008-5324 na sumu 3980,- Sk, ktorú žalovaný napriek niekoľkým upomienkam a výzve právneho zástupcu žalobcu neuhradil.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.01.2014 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, pretože služba, ktorú si objednal, mu nikdy dodaná nebola a od zmluvy uzatvorenej so žalobcom odstúpil. Žalovaný súčasne žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Konajúci súd svojim uznesením č.k. 25C/121/2011-16 z 23.02.2012 konanie, pre nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky, čo predstavovalo neodstrániteľnú prekážku konania, s poukazom na ustanovenie § 37e písm. d) zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zastavil.

4. Na odvolanie žalobcu zrušil Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 4Co/175/2012-26 z 28.09.2012 rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd tým, že súd prvej inštancie nemal jednoznačne za preukázané skutočnosti pre právny záver o nedostatku právomoci slovenského súdu, keď nemal dostatočne preukázané bydlisko žalovaného, ani miesto plnenia. Odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci za predčasný.

5. Z objednávky č. 6500499 vystavenej žalovaným a akceptovanej žalobcom v Novom Sade (Srbsko) dňa 30.07.2008 (ďalej len „objednávka“) súd zistil, že žalovaný si záväzne objednal u žalobcu jednorazové uverejnenie portrétnej fotografie za cenu 3980,- Sk v encyklopédii Hübners Who is Who a zaviazal sa poskytnúť žalobcovi súčinnosť spočívajúcu v dodaní fotografie a zaplatiť mu cenu poskytnutej služby. Uvedené vyplýva z predtlače objednávky, na ktorej je uvedených niekoľko možností

na vytvorenie návrhov na uzatvorenie zmluvy, pričom až označenie niektorej z viacerých možností v príslušnom krúžku, vznikne prejav vôle objednávateľa uzatvoriť zmluvu s príslušným obsahom, teda až označením konkrétnej možnosti objednávateľom (žalovaným), tento navrhol žalobcovi uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej malo byť poskytnutie služby, spočívajúcej v jednorazovom uverejnení portrétnej fotografie v encyklopédii. Predmetom zmluvy teda nebolo dodanie tovaru - encyklopédie, ale ako to vyplýva z objednávky žalovaného, uverejnenie jeho fotografie v encyklopédii. Žalovaný si totiž žiadne dodanie encyklopédie neobjednal, pretože neoznačil príslušnú časť formuláru a teda neprejavil vôľu uzatvoriť so žalobcom kúpo-predajnú zmluvu ale zmluvu o poskytnutí služby. Záver o uzatvorení zmluvy, ktorou by sa mal žalobca zaviazať dodať žalovanému encyklopédiu, teda tovar, nevyplýva zo žiadneho dôkazu, ktorý tvorí obsah súdneho spisu.

6. Podľa obsahu objednávky sa žalovaný oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami predtlačenými na zadnej strane objednávky a vzal ich na vedomie. V zmysle bodu 12 všeobecných podmienok sa tieto a kúpna zmluva uzatvorená na ich základe riadia právom Slovenskej republiky. Miestna príslušnosť súdu je daná dohodou strán Okresnému súdu Bratislava I. Ak je objednávateľom občan je príslušnosť súdu daná zákonom.

7. Faktúrou č. SK2008-5324 vystavenou dňa 04.09.2008 a splatnou dňa 18.09.2008 vyúčtoval žalobca žalovanému za zverejnenie fotografie cenu služby vo výške 3980,- Sk (ďalej len „faktúra“).

9. Z výpisu z obchodného registra kantónu Zug súd zistil, že žalobca je akciovou spoločnosťou so sídlom Alpenstrasse 16, Zug , predmetom činnosti ktorej je výroba a predaj encyklopédií a vydavateľských diel každého druhu, obzvlášť aj vydania periodicky vychádzajúcich odborných časopisov.

10. Z obsahu žaloby, z objednávky ako aj faktúry vyplýva, že bydliskom žalovaného je Y., X., ul. H. H. XXX. Žalobca oznámil súdu písomným podaním doručeným 12.10.2011, že adresou bydliska žalovaného je ul. Jána Jonáša 107, Kovačíca, Vojvodina, Srbsko a touto adresou označoval žalobca žalovaného aj vo svojom odvolaní proti uzneseniu konajúceho súdu o zastavení konania.

11. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, zisťoval konajúci súd adresu bydliska žalovaného, pričom na výzvu súdu žalovaný oznámil, že jeho adresa bydliska sa nezmenila a žalovaný je štátnym príslušníkom Srbskej republiky. Žalovaný uvádzal ako adresu svojho bydliska v písomnom vyjadrení doručenom súdu 16.01.2014, ako aj na písomnom plnomocenstve udelenom právnemu zástupcu žalovaného kontinuálne ul. H. H. XXX, X., T., Y. N..

12. Zo všetkých listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise ako aj zo zhodného tvrdenia strán sporu, teda tvrdenia žalobcu obsiahnutého v jeho písomným podaniach doručených súdu ako aj výslovného tvrdenia žalovaného vyplýva, že bydliskom žalovaného je Srbská republika a žalovaný je srbským štátnym občanom. Z výpisu z obchodného registra kantónu Zug vyplýva, že spoločnosť žalobcu je obchodnou spoločnosťou založenou podľa švajčiarskeho práva so sídlom vo Švajčiarsku.

13. Súd z dôvodu existencie medzinárodného prvku v spore, skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť ako podmienku konania a s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto prípade nie je daná jeho právomoc ku prejednaniu a rozhodnutiu vo veci.

14. Medzi stranami sporu vznikol záväzkovoprávny vzťah, v ktorom obe strany tohto vzťahu sú subjektmi so sídlom alebo bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, teda ide o vzťah s cudzím prvkom. Srbská republika ani Švajčiarsko nie sú členmi Európskej únie. V nadväznosti na uvedené, nie je možné právomoc súdu skúmať a vzťah, ktorý vznikol medzi švajčiarskou obchodnou spoločnosťou a fyzickou osobou s bydliskom v Srbsku a so srbskou štátnou príslušnosťou podriadiť právnej úprave obsiahnutej v nariadeniach Rady (ES), ktoré platia len pre členské štáty EÚ. Pre zistenie, či je daná právomoc slovenského súdu je preto potrebné aplikovať jednotlivé ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb.

15. V bode 12 všeobecných obchodných podmienok sa strany dohodli, že všeobecné obchodné podmienky a kúpna zmluva sa riadia právom Slovenskej republiky, teda sa dohodli na rozhodnom práve, ktorým je slovenský právny poriadok.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Súd dospel k záveru, že v tomto konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to má na mysli ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Z listinných dokladov pripojených ku žalobe súd zistil, že na základe návrhu žalovaného vo forme predtlače a jeho akceptácie žalobcom, uzatvorili strany sporu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby a dohoda o cene tejto služby, pričom žalobca uzatváral zmluvu ako obchodná spoločnosť , ktorá je zapísaná v obchodnom registri kantónu Zug, teda ako podnikateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou tak, ako má žalobca jej predmet zapísaný v príslušnom obchodnom registri a žalovaný ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý bol označený ako strana zmluvy svojim menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia. V súvislosti s uzatvorením zmluvy nebolo preukázané ani tvrdené, že by žalovaný konal pri uzatvorení zmluvy v rámci svojho predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva uzatvorená medzi stranami napĺňa všetky definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keď táto bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že takáto zmluva je žalobcom uzatváraná vo viacerých prípadoch, čo nepriamo vyplýva aj z jej formulárovej formy a súčasne s odkazom práve na jej formu, keď sa uzatvára v rámci objednávky vyplnenej spotrebiteľom na predtlači predloženej dodávateľom, na ktorej formuluje svoj návrh zaškrtnutím príslušnej časti predtlače a následne akceptáciou zo strany dodávateľa, dospel súd k záveru, že obsah tejto zmluvy nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť. Ide teda o typickú spotrebiteľskú zmluvu tak, ako je táto definovaná v Občianskom zákonníku ako aj v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a jej charakter je potrebné vzhľadom na voľbu práva uskutočnenú stranami v bode 12 všeobecných obchodných podmienok posúdiť práve podľa slovenského právneho poriadku. Vzťah strán sporu z predmetnej zmluvy medzi nimi uzatvorenej je teda spotrebiteľským vzťahom.

18. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

19. Miestna príslušnosť konajúceho súdu bola síce v bode 12 všeobecných obchodných podmienok zakotvená, avšak len pre prípad ak by objednávateľom nebol občan. V prejednávanej veci je však objednávateľom a žalovaným práve fyzická osoba nepodnikateľ, teda občan, preto na citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok nie je možné v tomto prípade prihliadnuť.

20. Pokiaľ ide o právomoc slovenského súdu žalobca sa dovolával ust. § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. , na ktorom zakladal právomoc konajúceho súdu.

Súd však dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné citované zákonné ustanovenie aplikovať, pretože medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva ( pozri odôvodnenie rozsudku pod bodom 17) a v prejednávanej veci ide o vec týkajúcu sa práve spotrebiteľskej zmluvy, teda príslušnosť konajúceho súdu by bola založená len, ak by túto mohol súd založiť aplikáciou § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. , teda ak by bol spotrebiteľ žalobcom, ktorý má na území Slovenskej republiky bydlisko, čo však nie je tento prípad. Ust. § 37a písm. d) z.č. 63/1967 Zb. nie je možné vôbec vztiahnuť na tento prípad, pretože ide o spotrebiteľský vzťah a vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy. Ak by bolo aplikované citované ustanovenie, ktoré sa podľa súdu vzťahuje výlučne na zmluvy odlišné od spotrebiteľských zmlúv, umožnilo by sa tak obchádzať ochranu poskytovanú spotrebiteľovi tým, že by sa každá spotrebiteľská zmluva mohla posúdiť aj podľa ust. § 37a písm. d) z.č. 63/1967 Zb. a mohla by tak byť založená právomoc súdu v inom mieste ako mieste bydliska spotrebiteľa, teda ako je to v tomto prípade mohla by byť , za splnenia ostatných podmienok, založená právomoc súdu štátu, ku ktorému spotrebiteľ nemá žiaden vzťah , pritom podľa dôvodovej správy ku zákonu č. 589/2003 Z.z. , ktorým sa menil z.č. 63/1997 Zb. účelom novely bolo zjednotenie princípov zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s jednotlivými článkami 5 a článkami 8 až 21 nariadenia Brusel I (nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach). Podľa jedného zo základných princípov, na ktorých stojí celý Bruselský režim, majú byť spory rozhodované náležitým súdom. Náležitým súdom povolaným riešiť spor s medzinárodným prvkom je ten, pred ktorým môže byť zabezpečená primeraná ochrana slabšej strany v spore. Za slabšiu stranu v spore je považovaný v tzv. bruselskom systéme spotrebiteľ (inak aj poistenec a zamestnanec), ktorý je v spore v procesnej pozícii žalovaného. Ako na slabšiu stranu v spore sa nazerá v zásade na žalovaného z dôvodu jeho procesného postavenia a ak je takouto stranou spotrebiteľ určilo aj nariadenie Brusel I, ako základné pravidlo medzinárodnej právomoci, súd štátu v ktorom má žalovaný

- spotrebiteľ bydlisko. Obecne môžeme povedať, že je náročnejšie sa hájiť pred súdmi v cudzom štáte, ako pred súdom v domovskom štáte, a vyplýva to z menšej znalosti a skúseností s právnymi otázkami cudzieho štátu. Preto aj nariadenie Brusel I obsahuje ochranné ustanovenia, ktoré dávajú spotrebiteľovi určitú procesnú výhodu oproti druhej strane sporu. Majúc na zreteli účel zákona, dospel súd k záveru, že ak sa týka spor spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ je v procesnej pozícii žalovaného je právomoc slovenského súdu založená len, ak spotrebiteľ má v SR bydlisko. V prípade ak je spotrebiteľ žalobcom v spore s medzinárodným prvkom, môže slovenský súd založiť v zmysle § 37a písm. c) z.č. 97/1963 Zb. svoju právomoc, ak je spotrebiteľ žalobcom a má bydlisko v Slovenskej republike inak platí, že právomoc slovenského súdu je daná, ak osoba (spotrebiteľ), proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky svoje bydlisko (§ 37a z.č. 97/1963 Zb.). Žalovaný ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, mal v čase začatia konania a do dnešného dňa má bydlisko v Srbskej republike. Na základe uvedených právnych skutočností a citovaných právnych predpisov dospel súd k záveru, že v predmetnej veci nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci, pretože ide o spor vo veci týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy, žalobcom nie je spotrebiteľ a žalovaný, ktorým v tomto prípade je spotrebiteľ, nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Pretože spor nepatrí do právomoci slovenského súdu, súd v súlade s § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.

21. Pokiaľ ide o kolíznu normu obsiahnutú v § 37a písm. d) z.č. 97/1963 Zb. podľa, ktorej je právomoc slovenského súdu v prípade sporu zo zmluvy založená, ak služby boli poskytnuté na území Slovenskej republiky súd uvádza, že podľa tvrdenia žalovaného obsiahnutého v jeho vyjadrení (pozri k tomu bod 2 odôvodnenia rozsudku) služba nebola žalobcom poskytnutá vôbec a ak by aj bola poskytnutá, mala by byť podľa § 567 Občianskeho zákonníka (strany si v zmysle bodu 12 všeobecných obchodných podmienok zvolili slovenský právny poriadok) poskytnutá v mieste sídla dlžníka, pričom týmto dlžníkom pokiaľ ide o poskytnutie služby je žalobca, teda služba mala byť poskytnutá na adrese zapísanej ako sídlo žalobcu, t.j. Alpenstrasse 16, Zug, Švajčiarsko. Zákon stanovil pre prípad, ak sa strany nedohodnú podporne ako miesto plnenia bydlisko alebo sídlo dlžníka ( teda toho subjektu, ktorý má poskytnúť plnenie). Súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi stranami prostredníctvom objednávky a jej akceptácie nebola dohoda o mieste plnenia. Zohľadniac uvedené skutočnosti by nebola daná právomoc slovenského súdu ani, ak by táto mala byť založená miestom plnenia.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania priznal žalovanému proti žalobcovi ako strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.