Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUR. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného O. H., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného O. H. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.05.2017, sp. zn. 1T/42/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. augusta 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému: O. H., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., Ľ. O. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného O. H. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., na skutkovom základe, že: dňa 12.03.2015 v čase približne o 19,00 hodine na štátnej ceste č. III/06456 v obci Ludanice v smere na obec Kovarce viedol ako vodič motorové vozidlo zn. Škoda Roomster EČ: V. rýchlosťou 51-61 km/ h, teda rýchlosťou vyššou, akou bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, ktorá za daných svetelných a poveternostných pomerov predstavovala rýchlosť maximálne 40 km/h a zároveň rýchlosťou vyššou ako je maximálna povolená rýchlosť v obci, pričom v pravom jazdnom pruhu zrazil pravou prednou stranou vozidla chodkyňu - poškodenú H. P., ktorá prechádzala cez vozovku z pohľadu vodiča z ľavej strany vozovky na pravú, v dôsledku čoho poškodená utrpela zmliaždenie

mozgu a zakrvácanie pod obaly a do komôr mozgu v dôsledku zlomeniny klenby a spodiny lebečnej, zatvorenú zlomeninu pravej stehnovej kosti, porušenie celistvosti pravého bedrovo krížového spojenia a zmliaždenie vnútrobrušných tkanív, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla, čím ako vodič porušil ustanovenia § 16 odsek 1 a odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 149 ods.2 Tr. zák. uložil súd I. stupňa obžalovanému za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zároveň obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému H. P. vo výške 4.153,10 eur a podľa § 288 ods.2 Tr. por. poškodeného H. P. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania, podaného prostredníctvom svojho obhajcu, sa obžalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. a navrhol, aby v jeho veci rozhodol odvolací súd podľa § 322 ods.3 Tr. por. sám tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. Uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že v čase dopravnej nehody sa na mieste nehody nenachádzal žiadny svedok, ktorý by následne preukázal okolnosti nehody, za ťažiskové považoval závery znalca z odboru cestná doprava Ing. Romana Červinku, ako aj znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Rastislava Rozborila a MUDr. Ivana Závodného. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Červinku vyplynulo, že pri použití stretávacích vozidiel nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode inou reakciou a na kolíznu situáciu reagoval technicky správnym spôsobom - vyhýbaním vľavo a intenzívnym brzdením. pokiaľ išlo o záver znalca k zrážke mal možnosť zabrániť, ak by išiel rýchlosťou 40 km/hod. Je zrejmé, že pri rýchlosti 40 km/hod. je možno zbadať prekážku, ktorá nesplýva s okolím, ale odráža niektorou svojou časťou svetlo. Poškodená bola v čase zrážky s motorovým vozidlom odetá v tmavom oblečení, bez akýchkoľvek reflexných prvkov, na mieste zrážky bola zhoršená viditeľnosť z dôvodu poškodeného pouličného osvetlenia a poškodená bola v čase dopravnej nehody značne pod vplyvom alkoholu, kde znalci uvádzali, že pri súdnej pitve mala stanovenú hladinu 3,08 g/kg (promile) alkoholu v krvi a 4,43 g/ kg (promile) alkoholu v moči, čo predstavovalo stav ťažkého stupňa opitosti kedy dochádza k vážnym poruchám psychomotorických funkcií a takáto osoba nie je schopná bezpečne sa pohybovať v cestnej premávke. Znalec z odboru cestnej dopravy konštatoval, že nesprávna technika chôdze poškodenej bola príčinou, ktorá vyvolala kolíznu situáciu. Vyslovil teda názor, že protiprávne konanie poškodenej viedlo k priamemu následku v podobe dopravnej nehody a v porušení ustanovení § 53 ods.2, ods.4 a § 3 ods.2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke možno nájsť príčinnú súvislosť medzi jeho zavinením a následkami. Rýchlosť jeho jazdy bola stanovená na 51 km/hod. až 61 km/hod. a súd I. stupňa mal v zmysle zásady „in dubeo pro reo“ vychádzať z rýchlosti 51 km/hod., ktorá v zmysle platnej právnej úpravy nie je ani priestupkom. Poukázal aj na to, že prejavil ľútosť, snažil sa poškodených kontaktovať a nahradiť škodu a to najmä náklady spojené s pohrebom poškodenej, čo bolo zo strany poškodených odmietnuté. Poškodení vzniesli požadovanú náhradu nemajetkovej sumy vo výške 100.000,-eur, čo bola výška vzhľadom na vtedajšie štádium trestného konania, podľa jeho názoru, neadekvátna.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený, prostredníctvom svojho splnomocnenca. Vyslovil nesúhlas s tvrdením obžalovaného, že nenesie vinu a žiadnu trestno-právnu zodpovednosť za následok, pričom poukázal na závery znaleckého posudku Ing. Romana Červinku, ktorý konštatoval že žiaden z účastníkov dopravnej nehody nevytvoril druhému účastníkovi prekážku z technického hľadiska náhlu. Jeho nebohá manželka prechádzala cez cestu z ľavej strany a k zrážke došlo v pravom jazdnom pruhu pravou prednou stranou vozidla. Pokiaľ bola na mieste dopravnej nehody zhoršená viditeľnosť bolo povinnosťou obžalovaného prispôsobiť rýchlosť vozidla tejto situácii prípadne zapnúť diaľkové svetlá a hlavne mal prispôsobiť rýchlosť vozidla k poveternostným podmienkam. Poukázal aj na závery odbornej expertízy k dopravnej nehode znaleckej organizácie Expert Group, k. s., z ktorých okrem iného vyplynulo, že ak by sa v čase vstupu chodkyne na cestu nepohybovalo vozidlo obžalovaného rýchlosťou

skutočnou, ale rýchlosťou predpísanou, teda 50 km/hod., pričom vodič vozidla by na pohyb chodkyne po ceste nereagoval žiadnym spôsobom, potom je z technického hľadiska vysoko pravdepodobné, že by došlo k vzájomnému minutiu vozidla s chodkyňou. Z výpisu karty vodiča obžalovaného vyplýva, že obžalovaný jazdí nedisciplinovane, sústavne prekračuje najvyššiu povolenú rýchlosť a dokonca aj po predmetnej dopravnej nehode sa naďalej na úseku dopravy dopúšťal protiprávneho konania. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania s tým, že toto upravil v tom, že poškodená nemala porušiť ustanovenie § 53 ods.2, ods.4 zákona o cestnej premávke, ale § 53 ods.3, ods.4 a § 3 ods.2 písm. a/ zákona o cestnej premávke. Zároveň uviedol, že obžalovaný mal snahu uhradiť poškodeným spôsobenú škodu, pričom aj on sám osobne bol na stretnutí s poškodenými, kde zo strany poškodených bola vznesená požiadavka na uhradenie 100.000,-eur. Obžalovaný však v tom štádiu trestného konania bol ochotný uhradiť náklady spojené s pohrebom, čo však zo strany poškodených bolo odmietnuté.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí vyjadril úprimnú ľútosť prítomným poškodeným a uviedol, že celou vecou je sám potrestaný a úprimne svoj čin oľutoval. K spôsobenej škode uviedol, že poškodeným ju zatiaľ neuhradil, pretože čakal na výsledok konania, avšak celú sumu bol ochotný uhradiť. Uviedol, že súkromne podniká, pričom pracuje v oblasti gastronómie a motorové vozidlo potrebuje na zabezpečovanie rozvozu stravy, pretože prevádzky má v Topoľčanoch, Ludaniciach a Nitre.

Splnomocnenec poškodeného uviedol, že čo sa týka stretnutia poškodených s obžalovaným, zo strany poškodených nebolo odmietnuté uhradenie nákladov spojených s pohrebom, ale bolo poukazované na to, že vyhasol ľudský život a škoda pozostáva nielen z nákladov spojených s pohrebom.

Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, nakoľko súd I. stupňa zákonným spôsobom zistil skutkový stav, vina obžalovaného bola preukázaná s poukazom predovšetkým na závery znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy so záverov ktorého vyplýva, že poškodená nevytvorila obžalovanému prekážku náhlu a obžalovaný pri vedení motorového vozidla prekročil rýchlosť, ktorou by zabránil vzniku dopravnej nehody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala odvolanie obžalovaného za nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že v trestnej veci obžalovaného boli vykonávané dôkazy zákonným spôsobom a vykonané dokazovanie bolo dostatočne rozsiahle na to, aby bolo možné vo veci rozhodnúť. Súd I. stupňa správne dospel k záveru, že skutok, uvedený v napadnutom rozsudku, spáchal obžalovaný a že svojim konaním naplnil znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože poškodenej z nedbanlivosti spôsobil smrť a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona o cestnej premávke. Tu odvolací súd upriamuje pozornosť na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, ktoré súd I. stupňa vyhodnotil tak jednotlivo, ako i v ich súhrne. Aj odvolací súd poukazuje predovšetkým na závery znaleckých posudkov a to z odboru cestnej dopravy a z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 16 ods.1, ods.4 zákona o cestnej premávke, keď prekročil primeranú rýchlosť, pri ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú mal rozhľad a zároveň prekročil rýchlosť, ktorou sme vodič jazdiť v obci t.j. najviac 50 km/hod. Aj keď vodič motorového vozidla - obžalovaný prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci o skutočne minimálnu výšku, je potrebné uviesť, že prekročil primeranú rýchlosť pri ktorej bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. Na danom mieste išlo o obec, kde nebolo dostatočne zabezpečené verejné osvetlenie a z toho dôvodu mal obžalovaný prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy v danej situácii. Tu je potrebné uviesť, že aj na nebohá poškodená mala spoluúčasť na vzniku dopravnej nehody keď prechádzala cestu v tmavom oblečení a pod vplyvom alkoholu. Ako vplynulo z objektívneho dokazovania - záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie súdne lekárstvo, nebohá poškodená mala pri súdnej pitve zistené 3,08g/kg alkoholu v krvi a 4,43g/kg alkoholu v moči, čo svedčilo o tom, že krátko pred smrťou a v čase dopravnej nehody bola poškodená pod vplyvom alkoholu, čo predstavovalo u človeka, ktorý mal v krvi takúto hodnotu alkoholu ťažký stupeň opitosti. Odvolací súd tu poukazuje na závery súdu I. stupňa, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa plne stotožnil.

Čo sa týka ukladaného trestu, súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. Pri ukladaní trestu ani odvolací súd nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a ani jednu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a dospel k názoru, že v prípade obžalovaného je uloženie trestu na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 2 roky, primerané. Aj odvolací súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného sa nejedná o tak narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné pôsobiť represívne a preto podmienečný trest považoval za primeraný, pričom skúšobnú dobu v trvaní 3 roky považoval za postačujúcu. V tomto sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa a uložil obžalovanému rovnaký trest.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu I. stupňa, keď uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to na dobu 6 rokov. Obžalovaný svojim konaním spôsobil nenapraviteľný následok, avšak pri ukladaní tohto druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť aj na spoluúčasť nebohej poškodenej (keď táto prechádzala cez cestu v tmavom oblečení a pod vplyvom alkoholu). Aj keď obžalovaný sa javí ako nedisciplinovaný vodič, uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 6 rokov považoval odvolací súd za neprimerane prísne. Za primerané považoval uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 roky, čo je síce prísnym trestom, avšak vzhľadom na výpis z evidenčnej karty vodiča, primeraným.

Čo sa týka výroku o náhrade škody, ktorým súd I. stupňa podľa § 287 ods.1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému H. P. vo výške 4.153,10 eur, tento považoval odvolací súd za zákonný a správny, vychádzajúci z výsledkov dokazovania v rámci adhézneho konania, pričom súd I. stupňa správne podľa § 288 ods.2 Tr. por. uvedeného poškodeného so zvyškom jeho uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd o podanom odvolaní obžalovaného rozhodol tak, že mu čiastočne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.