Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-209-2016.pdf
PDF · 90.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/209/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne H.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, J., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.6.2016, č. k. 20C/496/2015-60 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.9.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.9.2013 uvedená v bode 2 administratívny poplatok vo výške 386,80 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 298,16 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na 800,- eur za poplatok 700,- eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 1.500,- eur má žalobkyňa uhradiť do 18.9.2014. V zmluve bola uvedená výška administratívneho poplatku vo výške 386,80 eur, RPMN 87,50 %, úrok 39,15 % ročne, priemerná RPMN 49,13 %. V rovnaký deň účastníci konania uzavreli dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa zaviazala žalobkyňa uhradiť dlžnú sumu v 12 mesačných splátkach po 125,- eur, s tým, že výška RPMN bola 261,44 %. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nemá dôvod neveriť žalobkyni v zmysle tom, že dohodu o plnení v splátkach jej dal žalovaný podpísať s tým, že sa jedná iba kalendár splátok, k tejto dohode jej povedal iba toľko, že bude platiť, od kedy a aká je výška splátky. Takéto konanie súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a klamlivú obchodnú praktiku, keďže obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačných prostriedkov opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii. Uvedené môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Je nelogické, aby žalobkyňa požiadala o uzavretie takejto dohody, ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou a žalobkyni vysvetlil, že môže dlh splácať aj postupne, nie jednorázovo. O zhoršení postavenia žalobkyne svedčí výška RPMN, keďže podľa zmluvy je RPMN 87,50 % a podľa dohody 261,44 %. Takýmto konaním sa žalovaný
dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa nekalej obchodnej praktiky. Dohoda o plnení v splátkach neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá zákon. Za naplnenie tejto náležitosti nemožno považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že úrok dohodnutý v zmluve 39,15% je v rozpore s dobrými mravmi, keď v tom čase podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera obchodných bánk bola na úrovni 11,04 % ročne. Pokiaľ ide o administratívny poplatok vo výške 368,80 eur, súd prvej inštancie zdôraznil, žalobkyni bol poskytnutý úver, zaviazala sa vrátiť 1.500,- eur, administratívny poplatok tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť a tento poplatok vyhodnotil ako neplatný pre rozpor s § 39 OZ. Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 2 zmluvy zároveň vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobe tak v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávnej RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch poukazuje na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol neplanený ani jeden z uvedených prvokov, nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nemožno tiež hovoriť o chýbajúcej výške, počte a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Zdôrazňuje, že dlžník sa uzatvorenou zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky, následne však požiadal dlžník v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára. Dlžník bol s touto dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Dlžník sa zaviazal splácať túto splátku v 12-tich mesačných splátkach vo výške 125,- eur. Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť. V prípade porušenia dohody o splátkach sa dlh stáva splatným, z čoho vyplýva, že spolu súvisí so zmluvou o úvere, rovnako v zmluve o úvere sa hovorí jasne o tom, že dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak 18.9.2014. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj ho výslovne uvádza. Tento poplatok podľa žalovaného nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide výšku tohto poplatku, v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovoval, nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky prevzala. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Žalovaný je taktiež toho názoru, že žalobkyňa na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť. ,
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že strany sporu uzavreli dňa 10.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 800,- eur za poplatok vo výške 700,- eur s tým, že celkovú čiastku 1.500,- eur sa žalobkyňa zaviazala uhradiť do 18.9.2014. V zmluve ďalej bola uvedená výška administratívneho poplatku v sume 386,80 eur, RPMN 87,50 %, úrok 39,15 % ročne, teda 313,20 eur a priemerná RPMN bola stanovená na 49,13 %. Toho
istého dňa bola uzatvorená aj dohoda o plnení v splátkach k vyššie uvedenej zmluve, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala dlžnú sumu uhradiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 125,- eur s tým, že výška RPMN bola stanovená v tomto prípade na 261,44 %.
7. Je nepochybné, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
8. Ako už bolo spomínané, úroková sadzba v súvislosti s poskytnutým úverom bola v danom prípade dohodnutá rozsahom 39,15 % ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 OZ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom, na čo správnym spôsobom poukázal aj súd prvej inštancie.
9. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou žalovaného v zmysle tom, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu § 3 OZ v otázke výšky odplaty. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takej možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v § 3 ods. 1 OZ.
11. Je potrebné zdôrazniť, že tento dôvod neplatnosti dojednania o úrokoch bol v odôvodnení rozhodnutia uvedený až subsidiárne. Nárok žalobkyne sa totiž posudzoval aj podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve chýba rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jedna suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Preto aj za predpokladu platného dojednania výšky úrokov pre absenciu jednej z náležitostí vyžadovanej ust. § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalovanému nemôže vzniknúť právo na úroky dohodnuté v zmluve.
12. Pokiaľ ide o sporný poplatok, aj odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od
spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil administratívny poplatok za poskytnutý úver ako neprimeraný a neplatný. Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez námietky strany sporu a v prípade ich zistenia nepriznáva plnenia z nich požadované. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ 17U/192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: ,,Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.“ Odvolací súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove, napr. v konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 18Co/109/2011.
13. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že žaloba žalobkyne o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 je dôvodná. Zároveň je potrebné konštatovať, že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo vyplýva priamo zo zákona, a to z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav. Občan, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
14. Vychádzajú z uvedeného tak odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p., rozsudok spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania strán potvrdil ako vecne správny.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).