Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/76/2017

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného J. F., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 30. augusta 2017 odvolanie obžalovaného, ako aj okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 21.04.2017 sp.zn. 5T/22/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného J. F. a okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 21.04.2017 sp.zn. 5T/22/2017 bol obžalovaný J. F. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času od roku 2003 v meste I., okres I., na ulici B. XX na 4. poschodí v byte č. XX a následne od roku 2008 v obci E., okres I. v rodinnom dome na ulici O. XXXX/XX do dňa 29.10.2016 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej manželke M. F., r. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E., O. XXXX/XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a vždy pod vplyvom alkoholu sa k nej správal opakovane agresívne a fyzicky ju napádal takým spôsobom, že jej opakovane pri hádke dal facku, viackrát ju udrel päsťou do oblasti ramena, často sa zaháňal päsťami, pri hádke v roku 2012 ju ťahal za vlasy po dome z chodby až do spálne, kde ju vytiahol na posteľ a ohrozoval kuchynským nožom a potom si išiel po sekeru, kedy sa M. F. podarilo utiecť do susedov, s ktorými majú dvojdom a z poza rohu videla, ako obvinený vošiel do domu a uzamkol dom so slovami: ,,Už mi neujdeš ty suka, rozsekám Ťa celú s tou sekerou“, ďalej ju sledoval aj telefonicky, ponižoval ju vulgárne pred ich spoločnými deťmi tým, že jej rozprával, že je ,,chudina, žobráčka, s holou pičou si prišla s dvoma igelitkami, kurva, piča, prašivá suka“, vyhadzoval potraviny z chladničky po zemi, zapálil svoje oblečenie v rodinnom dome v chodbe na zem, kde oheň hasila dcéra Z. F., nar. XX.XX.XXXX a rozbil troje dvere, stále sa opakovane vyhrážal, že ju zabije, ,,skapeš ty suka, zabijem ťa!, aj tvoju mamu a P.“, vyhrážal sa opakovane pred dcérou Z. F., zabitím mamy, že ju zabije a pôjde si odsedieť 12 rokov do basy a keď príde domov, bude pokoj; pri poslednej hádke dňa 29.10.2016 okolo 20.15 hod. s dcérou Z. F., ktorej vykrikoval v kuchyni slová: ,,ty si sa stále kurvila, ak chceš peniaze, tak si ich pýtaj od materi“, sa presunul do obývacej izby a to tak, že sa chcel zahnať rukou zovretou v päsť na manželku M. F., ktorá sedela na gaučovej súprave, načo pribehla dcéra Z. F., ktorá ho pri údere zachytila zachytila a zvalila na sedačku, načo sa poškodená M. F. postavila a utekala do kuchyne, kde ju nasledoval ťahajúc dcéru Z. F., ktorá sa stavala medzi nich, ale odstrčil ju nabok a zovretou päsťou udrel M. F. do oblasti ramena, pričom po údere odletela do zárubne dvier kuchyne a celý čas jej vykrikoval, že ju zabije, ako aj ,,keď ti jednu jebnem, tak Ti mozgy vyletia a budú ťa kriesiť dva či tri dni“, čo pokračovalo aj potom, keď pred ním utekala na poschodie a takto ich našla aj hliadka polície, čím ohrozil jej fyzické a hlavne psychické zdravie. Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu

nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému ustanovil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ambulantnou formou. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ako aj okresný prokurátor. Obžalovaný v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol, že s trestom, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa, nesúhlasí a zdôraznil, že doposiaľ viedol riadny život, nakoľko v odpise registra trestov nemá žiadny záznam. Taktiež bol veľmi pozitívne hodnotený zo strany ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, kde vykonával väzbu v rámci daného trestného konania, pričom prebiehajúce trestné konanie mu dopomohlo k tomu, aby sa zamyslel nad svojím konaním a viac si uvedomil, čo spravil. Zdôraznil, že svoju rodinu nadovšetko ľúbi a nechce ju stratiť, pričom v rovnakom zmysle sa počas trestného konania niekoľkokrát vyjadrila aj jeho manželka, s ktorou mieni obnoviť manželské spolužitie z dôvodu, že má úprimnú snahu o nápravu, čo bolo deklarované aj znaleckým posudkom vypracovaným F.. I. A. a X.. V. Stanislavovou. Poznamenal, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že u poškodenej nebol zistený tzv. syndróm týranej osoby. Záverom dodal, že v danom konaní súd síce aplikoval príslušné ustanovenia zákona a mimoriadne mu znížil trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak podľa jeho názoru sa súd nedostatočne vysporiadal s okolnosťami prípadu a v nedostatočnej miere prihliadol na osobu a jeho pomery. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je presvedčený, že pre naplnenie účelu trestu a jeho nápravy nepochybne postačuje aj trest kratšieho trvania. Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste a uložiť mu trest primeranejší, t.j. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého by mu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a ustanovením primeranej skúšobnej doby. Ako je už vyššie uvedené, proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie do výroku o treste aj okresný prokurátor. Zdôraznil, že zákonodarca za špecifikovaný zločin, ktorý spáchal obžalovaný, ustanovil trest odňatia slobody vo výmere sedem až pätnásť rokov, čím vyjadril závažnosť - nebezpečnosť činu pre spoločnosť, kde táto skutočnosť taktiež odôvodňovala v tomto prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak trest uložený prvostupňovým súdom je v danom prípade neprimerane mierny. Skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval odôvodňovala skôr uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby a nie pod ňou. Je toho názoru, že tzv. podmienečným trestom (s probačným dohľadom) tak, ako bol obžalovanému J. F. uložený, nebol splnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., keďže trest je určitou formou odplaty spoločnosti voči páchateľovi trestného činu a musí súčasne preventívne výchovne pôsobiť aj na ďalších občanov. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo na žiadosť obžalovaného bez jeho prítomnosti, obhajca predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením. Krajský prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradiť do príslušnej nápravnovýchovnej skupiny. Poškodená sa vyjadrila v tom slova zmysle, že v súčasnej dobe s obžalovaným nežije v spoločnej domácnosti, tento žije u svojej matky a spláca dlh na strechu. Zatiaľ na maloletú výživným neprispieva. Krajský súd na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie tak obžalovaného, ako aj okresného prokurátora, nie je dôvodné. Aj keď odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora smerovalo len do výroku o treste, odvolací súd poznamenáva, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal (ako v tomto prípade) a aj s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný nemôže následne právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať

výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie. Na základe vyššie uvedeného v danom prípade odvolací súd sa zaoberal len skutočnosťami, ktoré namietol obžalovaný, ako aj okresný prokurátor, teda preskúmal len výrok o treste. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 36 písm. j) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, Podľa § 36 písm. l) Tr. zák., poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, Súd prvého stupňa, ktorý uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorý mu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a ustanovil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov, odôvodnil rozhodnutie najmä tým, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, je pozitívne hodnotený aj zo strany ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, kde vykonával väzbu v rámci trestného konania a poukázal aj na závery znaleckého posudku v tom slova zmysle, že obžalovaný vyjadril pozitívny vzťah k rodine a sám prejavil úprimnú snahu o nápravu, ako aj, že má stále zamestnanie a z jeho príjmu je financovaný celý chod domácnosti. Dospel preto k záveru, že takto uložený trest bude postačovať na jeho prevýchovu a nápravu. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere súd prvého stupňa nepochybil, nakoľko pri ukladaní trestu zohľadnil všetky relevantné skutočnosti, ktoré má na mysli ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. a aj podľa názoru odvolacieho súdu na jeho prevýchovu a nápravu bude postačovať trest podmienečný s dlhou skúšobnou dobou vo výmere štyroch rokov. Ak obžalovaný namietal tú skutočnosť, že v danom prípade trest uložený prvostupňovým súdom bol v jeho prípade neprimerane prísny, odvolací súd zdôrazňuje, že v jeho prípade súd veľmi citlivo posudzoval všetky okolnosti prípadu, teda spôsob spáchania činu a jeho následok a v nijakom prípade tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie takto uložený trest nemožno považovať za neprimeraný. Tieto skutočnosti možno aplikovať aj na dôvody odvolania okresného prokurátora. V osobe obžalovaného sa jedná totiž o páchateľa, ktorý doteraz súdne trestaný nebol, existujú u neho dve poľahčujúce okolnosti, a preto bolo možno v jeho prípade postupovať v zmysle § 39 ods. 1 a nasl. Tr. zák. a uložiť mu taký trest, ktorý nie je spojený s priamym jeho výkonom v nápravnovýchovnej skupine, ale len jeho hrozbou v prípade, ak sa opätovne dopustí protispoločenského konania. Keďže aj ostatné výroky okresného súdu (povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve) ako aj výrok, ktorým mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, mali oporu v zákone, odvolací súd tak odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.