Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-140-2016.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/140/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava proti žalovanej: A. F., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XX, o zaplatenie 6.198,92 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/311/2014-39 z 31.03.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumu 622,35 Eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k uzavretiu predmetnej zmluvy, z ktorej nárokov sa žalobca podanou žalobou domáha plnenia jednoznačne došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany právneho predchodcu žalobcu. Ako vyplýva zo samotnej „formulárovej“ zmluvy sa z časti nazvanej ako účel pôžičky dá zistiť, že žalovaný uzavrel niekoľko zmlúv, ktorých výška pohľadávky zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Ako vyplynulo zo zistenia súdu z iných právnych vecí (napr. 19C 244/2014) bez toho, aby mal žalovaný záujem uzavrieť tieto zmluvy. Právny predchodca žalobcu ho vyzval na uzavretie takejto pôžičky a pri tomto si navýšil pôžičku o ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti mu žiadne finančné prostriedky nepožičal. Sumu započítal na tie úvery, ktoré už žalovaný u neho mal. To znamená, že pokiaľ by bola žalovaná riadne splácala tieto úvery, ktoré mala započítané, bola by zaplatila za ne sumu 6 407,32 Eur. Avšak klamlivou obchodnou praktikou právneho predchodcu žalobcu jej bola nanútená zmluvu, o ktorú záujem v žiadnom prípade nemala a ani nemala dôvod plniť na základe tejto zmluvy, dokonca o 7 452,68 Eur viac. Pokiaľ právny predchodca žalobcu chcel len administratívne zjednotiť tieto úvery a nenavýšil by si takto sumu celkových nákladov bolo by to v záujme žalovanej. Jednanie žalobcu však v danom prípade nebol v záujem žalovanej ako spotrebiteľa a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tieto úvery, ktoré sa mali spojiť, by obstáli, ak by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v nich uvedených. Po preskúmaní týchto úverov súdnou kontrolou bolo by sa zistilo či neobsahujú predošlé zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky resp. či nejde o premlčaný nárok. Preto nemožno v takomto prípade priznať právnu ochranu žalobcovi, lebo zjavne je predmetná zmluva pre použitie nekalej obchodnej praktiky neplatná a zároveň je aj nárok premlčaný v časti, v ktorej žalobu zobral žalobca späť a súd konanie zastavil. V prevyšujúcej časti z dôvodu neplatnosti takejto zmluvy žalobu zamietol. Preto už ani sa súd prvej inštancie nezaoberal posúdením zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s
úžernou výškou úrokov, ktoré skoro trojnásobne prevyšovali výšku priemerných úrokov poskytovaných v danom období.
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, v ktorej v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca.
5. V odvolaní uviedol, že záver súdu prvej inštancie o nekalej obchodnej praktike a o nanútenej úverovej zmluve voči žalovanej je v rozpore so skutkovým stavom a dôkazmi, ktoré v konaní predložil. Z predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že zmluvu uzavrela žalovaná a túto aj začala splácať. Je zrejmé, že úver bol poskytnutý na vyrovnanie iných úverových vzťahov. Zmluvu podpísala dobrovoľne, boli dohodnuté úverové splátky mesačne 140 Eur. Touto zmluvou plnenie bolo poskytnuté tretiemu subjektu, teda spoločnosti VÚB, a. s., čo vyplýva rovnako z podpísanej úverovej zmluvy. Následne po tom čo prestala pravidelne žalovaná splácať úver, úverový vzťah ešte právny predchodca žalobcu vypovedal. Výška dohodnutých úrokov je v súlade zo zákonom vo výške 24,13%. Zákon akceptuje dvojnásobné zvýšenie priemernej výšky úrokov požadovaných bankami. Preto nemožno ani túto zmluvu označiť za úžernú. Domnieva sa, že je potrebné vykladať túto vec v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 242/07. Na základe uvedených skutočností navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhovieť odvolaniu v celom rozsahu a priznať náhradu trov celého konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Odvolací súd, Krajský súd v Prešove v súlade s ustanovením § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „odvolací súd“ a ďalej len „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 a nasl. CSP a to bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sa musí vydať.
9. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
10. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkon obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 21.02.2010 podpísala žalovaná žiadosť o poskytnutie účelovej pôžičky č. XXXXXXX na sumu X XXX,XX U.. Zmluva bol uzavretá medzi Consumer Finance Holding, a. s., IČO: 35923130 Kežmarok a žalovanou. Pôžička bol schválená s tým, že výška mesačnej splátky bola 140 Eur, počet splátok 99, RPMN 24,13%, celková suma pôžičky 13 860 Eur, ročná úroková sadzba pôžičky 24,13 %, termín konečnej splátky 99 mesiacov. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 7 452,68 Eur. Pri podpise zmluvy bola špecifikácia poskytnutej čiastky uvádzaná tak, že budú realizovať záväzky žalovanej voči VÚB, a. s. v sume 6 407,32 Eur a špecifikované konkrétne na: 1./záväzok zo zmluvy z 31.08.2005 vo výške 3 852,83 Eur, 2./záväzok zo zmluvy z 19.09.2006 vo výške 629 Eur, 3./záväzok zo zmluvy z 27.10.2006 vo výške 1 432,77 Eur, 4./ záväzok zo zmluvy z 02.04.2009 vo výške 492,72 Eur. Žalovaná uhradila za obdobie od 23.10.2010 do 12.02.2013 sumu 3 171,37 Eur. Dňa 25.12.2011 žalovanej adresoval právny predchodca žalobcu vypovedanie zmluvy ku dňu 25.12.2011.
15. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa arbitrárnosti rozhodnutia a zlého posúdenia nekalých obchodných praktík žalobcom ako aj uznanie zmluvy a dobrovoľný podpis zo strany žalovanej možno hodnotiť ako účelovú obranu. Je zrejmé, že napriek výpovedi žalovanej, že si nepamätá podpísanie tejto zmluvy, zmluvu splácala formou trvalých príkazov, ktorá bola dohodnutá v tejto zmluve. 16. Odvolacie námietky žalobcu vo svetle doterajšej rozhodovacej praxe všetkých súdov neobstoja. Priamo zo zákona vyplýva povinnosť súdu ex offo skúmať zmluvy a zmluvné podmienky v prípade spotrebiteľského vzťahu. Súd prvej inštancie zistil správne charakter vzťahu medzi účastníkmi konania. Správne vyhodnotil zmluvné podmienky vo vzťahu k odplate za poskytnutý úver a otázku premlčania. Žalobca okrem zmluvy a všeobecných obvyklých podmienok predložil ako dôkaz vypovedanie zo zmluvy zo dňa 25.12.2011. Tento spôsob ukončenia zmluvného vzťahu však nebol medzi stranami dohodnutý. Preto sa odvolací súd stotožňuje s tým, že návrh žalobcu je premlčaný (medzi výpoveďou, ktorú je potrebné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy) a podaním žaloby uplynulo viac ako 2 roky. Pritom žalobca mal nárok na vrátenie plnenia ako bezdôvodného obohatenia, keďže odstúpením od zmluvy sa zrušila zmluva od počiatku a podľa ust. § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie premlčí v lehote dvoch rokov. Ďalšou zásadnou skutočnosťou v prejednávanej veci je výška odplaty za poskytnutie plnenia 7452,68 Eur ako náklady spotrebiteľa, ktoré predstavujú 116% istiny. Výška odplaty za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi a nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že išlo o primerané príslušenstvo. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 15.12.2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery, a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná ( § 39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch).
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa zásady uvedenej v § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že úspech v odvolacom konaní mala žalovaná a žiadne trovy súvisiace s odvolacím konaním žalovanej nevznikli, žalobca úspech v odvolacom konaní nemal, potom odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).