Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/145/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. J., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX, K., o vymoženie sumy 612,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/618/2004 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 201/14, o odvolaní oprávneného zo dňa 21. 06. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. mája 2012 č. k. 14Er/618/2004-26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súčasne rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, Exekútorský úrad so sídlom Kukučínova 1211/17, Dunajská Streda, titulom náhrady trov exekúcie 50,80 eur do 3 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 37 ods. 1, § 41 ods. 1, 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 22 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica číslo N 949/2004 NZ 60206/2004 vydaná Notárskym úradom so sídlom v Bratislave, notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, dňa 23. 07. 2004.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu, konkrétne exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica číslo N949/2004 NZ 60206/2004, ktorú vydal Notársky úrad v Partizánskom, notár JUDr. Ondrej Ďuriač, dňa 19. 03. 2005 (súd prvej inštancie nedopatrením uviedol nesprávny notársky úrad, notára a dátum; správne mal uviesť, že notárska zápisnica bola vydaná Notárskym úradom so sídlom v Bratislave, notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, dňa 23. 07. 2004) zistil, že obsahom citovanej notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou a s exekúciou. Mgr. Tomášovi Kušnírovi malo byť udelené plnomocenstvo na spísanie

citovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzavretí zmluvy o úvere zo dňa 26. 01. 2004.

5. Splnomocnenie (predtlačený text o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou zmluvy o úvere č. 4340047 zo dňa 26. 01. 2004. Toto bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený formulár, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, táto je vyplnená ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 398,33 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšené o poplatok vo výške 254,93 eur v 16 dvojtýždňových splátkach po 40,83 eur počnúc dňom 09. 02. 2004 na účet oprávneného. Predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných, teda ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom (§ 22 Občianskeho zákonníka) a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere je nejasné a neurčité.

6. Súd prvej inštancie s poukazom aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV.ÚS 183/2011-16 exekúciu zastavil, nakoľko plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v menej povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd môže exekúciu zastaviť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie exekúciu zastavil, nakoľko všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. 01. 2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R58/19977 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

8. Súd prvej inštancie taktiež v napadnutom uznesení vypočítal, že odmena a náhrada hotových výdavkov exekútora činí spolu 50,80 eur a rozhodol o povinnosti zaplatiť trovy exekúcie, pričom na ich zaplatenie zaviazal oprávneného v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný, ale za splnenia podmienok ustanovených v § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musí zvážiť riziko znášania trov exekúcie, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného. V danej exekúcii došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu existencie zavinenia oprávneného a je daná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Daná exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého podkladom bol exekučný titul (notárska zápisnica), ktorý nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti.

9. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolal.

10. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, a preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, nakoľko by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. V prípade, ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd teda nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, pretože platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený bol toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, s poukazom na to, že odlišné zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného potom oprávnený tvrdil, že porušením princípu rovnosti zbraní bol exekučným súdom uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Následne potom oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Tvrdil, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. K plnomocenstvu na spísanie notárskej zápisnice oprávnený uviedol, že toto nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, nakoľko bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice.

11. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Písomným podaním zo dňa 26. 07. 2012 oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 11. 05. 2012 podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13. 10. 2004, kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 09. 2004 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica číslo N 949/2004 NZ 60206/2004 vydaná Notárskym úradom so sídlom v Bratislave, notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, dňa 23. 07. 2004. Následne súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová podaním zo dňa 21. 10. 2004 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 10. 2004) požiadala príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 29. 10. 2004 poveril súd prvej inštancie súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 25. 05. 2009 bol súdu prvej inštancie od oprávneného doručený návrh na zmenu exekútora zo dňa 18. 05. 2009. Dňa 18. 11. 2010 bol súdu prvej inštancie od súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej doručený originál exekučného spisu Ex42/04 a stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 11. 11. 2010, v ktorom súdna exekútorka zároveň vyrátala trovy exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 26. 11. 2010 č. 14Er/618/2004-16, ktorým rozhodol o vyhovení žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a súčasne určil pre pôvodného exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú vynaložené trovy exekúcie vo výške 42,83 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 06. 2011. Dňa 05. 04. 2011 vydal súd prvej inštancie dopĺňacie uznesenie č. 14Er/618/2004-21, ktorým doplnil prvý výrok uznesenie č. 14Er/618/2004-16 zo dňa 26. 11. 2010 tak, že vykonaním exekúcie poveruje JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 06. 2011. Súd prvej inštancie následne vydal dňa 11. 05. 2012 napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, Exekútorský úrad so sídlom Kukučínova 1211/17, Dunajská Streda, titulom náhrady trov exekúcie 50,80 eur do 3 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia.

15. Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že ho je potrebné potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne.

19. Odvolací súd považuje však za dôležité poznamenať nasledovné. Súd prvej inštancie sa síce správne zaoberal otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, avšak následne vec nesprávne právne posúdil. Notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t. j. jedná sa o procesno - právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, t. j. titulom na vykonanie rozhodnutia, iba za predpokladu, že bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané Notárskym poriadkom. Zároveň musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou a tento prejav vôle dlžníka robí z notárskej zápisnice exekučný titul. Notárska zápisnica je verejná listina a musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

20. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v tomto prípade je podstatnou a právne relevantnou otázkou to, či splnomocnenie a uznanie dlhu na základe toho je platným právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

21. Povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 26. 01. 2004, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym úkonom.

22. Okrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

23. V tomto smere poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné uviesť, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

24. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu. Každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto neposudzuje správnosť skutkových údajov uvedených v notárskej zápisnici. Exekučný súd je oprávnený posudzovať iba naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. To teda znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že absencia zákonom stanovených

formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia exekučného konania). Na základe tohto zistenia je potom nevyhnutný postup exekučného súdu podľa vyššie citovaného § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie z dôvodu, že bola vyhlásená za neprípustnú, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

25. Hoci súd prvej inštancie aj napriek vyššie uvedenému exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, jeho uznesenie je vo výroku vecne správne. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné jeho uznesenie potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

26. Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok (v znení účinnom do 31. 03. 2017) neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

27. Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

28. V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98, Pohotovosť (C-76/10), z ktorých je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ.

29. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis,

pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn. že ak iba ak Exekučný poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko bolo vo výroku vecne správne.

31. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.