Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/165/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 28. augusta 2017 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému B.. A. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, takto

rozhodol:

I. Obžalovaný B.. A. L., nar. XX.X.XXXX v E. F., trvale bytom E. F., G. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 7.10.2011 okolo 21.00 hod. v obývacej izbe v byte, v mieste svojho trvalého bydliska v E. F., na ulici G. XXXX/XX, po otázkach, v tom čase jeho manželky, G.. G. L. ohľadne stavebného sporenia, túto napadol tak, že jej zhodil z tváre na zem okuliare, následne ju udieral po hlave, sluchoch, lícach a brade, čím jej nespôsobil žiadne zranenia, a vyhrážal sa jej, že ju zabije, pričom sa bránila, na čo ju chytil za nohy, stiahol z gauča, za nohy ju ťahal po zemi k vchodovým dverám, čím jej spôsobil pomliaždenie chrbta s odreninou, ktoré zranenie si objektívne vyžiadalo liečenie v rozsahu 2 až 3 týždne, počas doby ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života poškodenej,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona v spojení § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, ani priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, ú h r n n ý trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

II. Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného B.. A. L., nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvale bytom E. F., G. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa zo dňa 31.10.2014, podanej súdu dňa 3.11.2014 pod sp. zn. Pv 429/13/7710, v časti týkajúcej sa skutku zo dňa 14.6.2013, obžalobou kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že: dňa 14.06.2013 okolo 22.30 hod. na dvore rodinného domu v obci H. M. č. XXX, okres E. F., v mieste trvalého bydliska jeho rodičov, fyzicky napadol, v tom čase jeho manželku, G.. G. L. tak, že jej stisol dlaňou ústa a tlačil jej ich a súčasne sa jej vyhrážal, že ju dobije ako hada, že jej rozbije pysk, pričom jej spôsobil pomliaždenie hornej pery, ktoré zranenie si objektívne vyžiadalo liečenie 7 dní, pričom obvyklý spôsob života poškodenej bol sťažený iba na krátky čas, najviac troch dní, pretože skutok nie je trestným činom.

III. Podľa § 288 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú G.. G. L., rod. X., nar. X.X.XXXX v L., bytom E. F., XX. U. XXX/X, s jej nárokmi voči obžalovanému na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

IV. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, s jej nárokom voči obžalovanému na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 12.4.2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na B.. A. L. pre skutky kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona uvedených trestných činov sa obžalovaný mal v zmysle obžaloby dopustiť tak, že:

- dňa 7.10.2011 okolo 21.00 hod. v byte, v mieste svojho trvalého bydliska v E. F., Ul. G. XXXX/ XX, v obývacej izbe, počas svojej práce za počítačom, neodpovedal na otázky, v tom čase ešte svojej manželky G.. G. L. ohľadne stavebného sporenia, , a nato rozčúlene k nej pristúpil, zhodil jej z tváre na zem okuliare, následne ju päsťami udieral po hlave, sluchoch, lícach a brade a keď sa mu pokúšala brániť, vyhrážal sa jej, že ju zabije, chytil ju za nohy a stiahol z gauča, kde ju ťahal po zemi, následkom čoho jej spôsobil pomliaždenie chrbta s odreninou, ktoré zranenie si podľa znaleckého posudku vyžiadalo liečenie 2 - 3 týždne a týmto konaním u menovanej vzbudil obavu o jej život a zdravie,

- dňa 14.6.2013 okolo 22.30 hod. na dvore rodinného domu v obci H. M. č. XXX, okres E. F., v mieste trvalého bydliska rodičov obvineného, fyzicky napadol v tom čase ešte svoju manželku G.. G. L. tak, že jej vykrútil ruky za chrbát a rukou ju bil po tvári a súčasne sa jej vyhrážal, že ju zabije, pričom jej spôsobil mierny opuch v oblasti hornej pery, na vnútornej strane hornej pery známky povrchového pomliaždenia s miernym prekrvácaním, ktoré zranenie si podľa znaleckého posudku vyžiadalo liečenie 7 dní a týmto konaním vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov kladených mu za vinu, podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. učinil vyhlásenie, že je nevinný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B.. A. L. a svedka - poškodenej G.. G. L. (hlavné pojednávanie 18.2.2015), svedkov Q. L. a G. L. (hlavné pojednávanie 20.5.2015), svedka D.. G. X. (hlavné pojednávanie 12.8.2015), svedka B.. C. X. (hlavné pojednávanie 4.11.2015), čítaním zápisníc o výpovediach svedkov G.. K. R., G.. G. R., K. L., C. E., D. M., B.. C. D., B.. K. L., G.. L. R., G.. F. E., K. D., G.. K. L., G. H., A. E., G. H., G.. G. C., G.. G. R., G. Q. (hlavné pojednávanie 14.1.2016), čítaním: znaleckého posudku PhDr. Jozefa Kandalu č. 58/2013, znaleckého posudku znalca PhDr. Jozefa Kandalu č. 57/2013, znaleckého posudku znalca PhDr. Jozefa Kandalu č. 59/2013, znaleckého posudku znalca PhDr. Jozefa Kandalu č. 72/2013, znaleckého posudku znalca PhDr. Jozefa Kandalu č. 73/2013, znaleckého posudku znalca PhDr. Jozefa Kandalu č. 74/2013, zápisnice o výpovedi znalca PhDr. Jozefa Kandalu (hlavné pojednávanie 9.3.2016), čítaním znaleckého posudku MUDr. Dalibora Piovarčiho č. 55/2013 a zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Dalibora Piovarčiho, znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s.r.o. č. 6/2014, znaleckého

posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s.r.o. č. 5/2014 a jeho príloh, čítaním zápisnice o výpovedi svedka D.. G. C. a čítaním ňou vypracovanej psychologickej správy (hlavné pojednávanie 11.5.2016), čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. (hlavné pojednávanie 8.9.2016), čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. (hlavné pojednávanie 10.10.2016) , výsluchom svedka G. L. ml. (hlavné pojednávanie 7.11.2016), výsluchom svedka G.. C. X., D.. (hlavné pojednávanie 2.12.2016), výsluchom znalca G.. N. D., výsluchom svedkov A. E. a G. H. (hlavné pojednávanie 26.6.2017), čítaním listinných dôkazov, znaleckého posudku PhDr. Karin Štiffelovej, vykonaním obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu svedka mal. G. L. na technickom zariadení, čítaním písomného vyjadrenia menovanej mal. M. L. k jej výsluchu, čítaním odborného vyjadrenia PhDr. Kandalu, prehratím zvukového záznamu, predloženého v obžalovaným v prípravnom konaní, na technickom zariadení (hlavné pojednávanie 24.8.2017).

Vyhodnotením vykonaných dôkazov a skutočností nimi zistených, jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané spáchanie oboch skutkov uvedených v obžalobe tak, ako ich na základe vykonaného dokazovania, pri zachovaní jednoty a totožnosti toho-ktorého skutku, uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného súd po vykonanom dokazovaní uznal vinným zo skutku uvedeného v bode I. tohto rozsudku, vo vzťahu k čomu sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uvedeného skutku tak, ako bolo uvedená v podanej obžalobe. Ohľadne skutku uvedeného v bode II. tohto rozsudku však súd obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil, pretože uvedený skutok nie je trestným činom.

Čo sa týka skutku v bode I. tohto rozsudku, teda skutku, zo spáchania ktorého súd uznal obžalovaného vinným, mal súd v danom konaní preukázané jednak jeho spáchanie obžalovaným, ako aj skutočnosť, že týmto skutkom obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky jednak prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a že skutku sa dopustil na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.), teda na osobe, ktorá v čase spáchania skutku bola jeho manželkou a teda osobou blízkou (§ 127 ods. 4 Tr. zák.), rovnako, že obžalovaný je zaň trestne zodpovedný a trestnosť skutku nezanikla.

Obžalovaný popieral spáchanie uvedeného skutku s tým, že sa o zranení poškodenej dozvedel až po niekoľkých rokoch a tieto tvrdenia považuje za snahu poškodenej vykresliť ho čo najviac v negatívnom svetle; vôbec nemá predstavu kde mohla poškodená prísť k zraneniu na chrbte, dozvedel sa to až keď bolo na neho podané trestné oznámenie. Súčasne však uviedol, že mali konflikty aj ohľadne stavebného sporenia, čo bolo veľakrát dôvodom na hádky, on bol presvedčený, že takéto sporenie treba, poškodená bola iného názoru; resp. uviedol tiež, že aj v roku 2011 mali množstvo konfliktov. Uvádzal, že asi od februára 2011 žila poškodená s ich dcérou u svojich rodičov, a že do ich bytu prišla len na niekoľko hodín väčšinou s dcérou.

Obžalovaného zo spáchania uvedeného skutku primárne a priamo usvedčuje poškodená G.. L.. Táto v tomto smere podala trestné oznámenie na obžalovaného dňa 15.6.2013 o 00:45 hod. na OO PZ Stará Ľubovňa, teda bezprostredne po udalostiach vo H. M. zo dňa 14.6.2013, ktoré boli taktiež predmetom podanej obžaloby a daného trestného oznámenia, kde napriek skutočnosti, že v čase podania uvedeného trestného oznámenia v tomto smere uviedla, že takto ju obžalovaný napadol „asi pred rokom“, resp. následne v písomne podanom oznámení 27.6.2013 „pred rokom a pol večer“, má súd za to, že čas spáchania uvedeného skutku bol v ďalšom konaní náležite ustálený. Vzhľadom na obhajobu obžalovaného a osobitne vo vzťahu k tomu, že uvedený skutok oznámila poškodená v podstate po viac než dva a pol roku od jeho spáchania (pričom i keď jej zdôvodnenie neoznámenia takéhoto závažného konania a jeho následkov ihneď po jeho spáchaní, ako aj zdôvodnenia v tomto smere danej skutočnosti zo strany jej rodičov, v kontexte predchádzajúcich oznámení podaných z jej strany voči obžalovanému pre jeho správanie k nej kde prebiehali priestupkové konania, nemôže byť vyhodnotené inak iba ako nepochopiteľné) je i napriek času, po ktorom danú skutočnosť oznámila, nemožné prijať záver o tom, že by si spáchanie uvedeného skutku, osobitne čo do jeho spôsobu a jemu zodpovedajúcich následkov, bola poškodená vymyslela, a to v tak krátkej dobe aká uplynula medzi udalosťami vo H. M. 14.6.2013 a podaním trestného oznámenia voči obžalovanému. Tu súd poukazuje na čas kedy sa odohrali udalosti vo H. M. 14.6.2013, zohliadniac trvanie cesty poškodenej potom späť do E. F., následné jej vyšetrenie 15.6.2013 o 00:10 hod. (č.l. 526 spisu) a po ňom nasledujúce podanie trestného oznámenia, v dôsledku čoho má súd za to, že je vysoko nepravdepodobné, správnejšie úplne vylúčené, aby si za týchto okolností a v takom krátkom časovom úseku poškodená spáchanie daného skutku obžalovaným, pre ktorý bol uznaný vinným, a jeho následky (rana na chrbte), ktorých príčinnú súvislosť

s ňou v tomto smere popisovaným konaním obžalovaného potvrdil i vypočutý svedok G.. X., i do tohto konania pribratý znalec MUDr. Piovarči, bola vymyslela. Zároveň v celom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo preukázané, že zranenie chrbta u poškodenej (pomliaždenie s odreninou, v dôsledku ktorých ostala poškodenej jazva) vzniklo inak, ako poškodenou popisovaným konaním obžalovaného voči nej dňa 7.10.2011.

Menovaná poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že 7.10.2011 prišla s dcérou k obžalovanému do bytu, dcéru uložila, obžalovaný robil niečo za počítačom, kde predtým jej povedal, že robí operácie so stavebným sporením, načo sa pýtala o čo ide, že má právo vedieť o čo ide, i na hlavnom pojednávaní popísala útok obžalovaného, jeho konanie a vyhrážky zabitím tak, ako pri výpovedi v prípravnom konaní dňa 7.8.2013 (č.l. 87 spisu). Uviedla, že obžalovaný k nej priskočil, udieral ju päsťami po tvári, do hlavy, po sluchoch, vrieskal, že ju zabije, schytil ju za obidve nohy, stiahol z gauča na zem, ťahal po zemi v obývačke, po koberci v chodbe k vchodovým dverám, kde na linoleu ako ju ťahal jej rozrezal chrbát.

Výpoveď menovanej poškodenej v uvedenom smere potvrdzovali jej rodičia, svedkovia D.. G. X. a B.. C. X., ako aj jej brat, svedok G.. C. X., D.., kde k priebehu skutku, rodičia poškodenej aj ohľadne súčasného vyhrážania zabitím, uvádzali v zásade totožné skutočnosti ako menovaná poškodená s tým, že sa o nich dozvedeli z rozprávania poškodenej, ktorá im o tom povedala na druhý deň po skutku, 8.10.2011 (ostatní vypočutí svedkovia k danej veci nevedeli nič uviesť; zo svedkov, ktorých zápisnice o výpovediach boli čítané sa k uvedenej skutočnosti vyjadrila vo všeobecnosti iba G. Q., že obžalovaný poranil poškodenej chrbát keď ju ťahal v byte a chcel ju vyhodiť na chodbu, pričom uviedla, že informácie má od poškodenej, vravievala jej to keď sa stretávali; osobitne treba poukázať na to, že z prečítanej výpovede svedkyne L. nevyplynulo nič konkrétne ohľadne uvedeného skutku, pričom uviedla, že má vedomosť o operácii na chrbte poškodenej, avšak s čím konkrétne uviesť nevedela, žiadnu takúto operáciu však neuvádzala vo výpovedi ani ošetrujúca lekárka poškodenej a žiadnu nezistil zo zdravotnej dokumentácie poškodenej ani znalec MUDr. Piovarči).

Svedkyňa D.. X. poukázala na to, že uvedené zranenie ošetril poškodenej dňa 8.10.2011 ich syn, G.. X., a následne ranu na chrbte poškodenej ošetrovala ona zásypmi a preväzovaním, čo trvalo asi mesiac, podľa svedka B.. X. asi dva mesiace; podľa samotnej poškodenej sa to zranenie liečilo minimálne mesiac, z času na čas v jazve cíti pálivú ostrú bolesť, iné ťažkosti nijako pred súdom neuvádzala. Svedok G.. X. v tomto smere uvádzal dobu skoro 4 mesiace, v písomnom vyhodnotení zranenia (č.l. 528) uvádza po zahojení jazvu citlivú na dotyk, iné komplikácie jeho sestry, poškodenej, v súvislosti s uvedeným zranením neuviedol ani pri výsluchu.

Poškodená poukazovala na to, že ako ju obžalovaný pustil a cítila krv v ústach, cítila ako jej puchnú líca. Svedkyňa D.. X. uvádzala, že 8.10.2011 ako prišla poškodená k ním domov bola akoby dotlčená, svedok B.. X. neuvádzal v tomto smere žiadne zranenia poškodenej okrem jazvy na chrbte; svedok G.. X. výslovne uviedol, že iné zranenia okrem chrbta si nevšimol, na chrbte iba tú jedinú ranu; žiadne iné zranenia v tejto súvislosti neboli objektivizované ani znalcom. Preto súd nemal nijako preukázané, že by okrem zranenia na chrbte boli skutkom zo dňa 7.10.2011 spôsobené poškodenej i iné zranenia ako dôsledok bitky predchádzajúcej jej ťahaniu zo strany obžalovaného po zemi.

Ohľadne spôsobeného poranenia chrbta poškodenej znalec MUDr. Dalibor Piovarči v tejto veci podanom znaleckom posudku č. 55/2013 uviedol, že poškodená dňa 7.10.2011 mohla utrpieť pomliaždenie chrbta s odreninou, pričom z medicínskeho hľadiska mohlo uvedené poranenie vzniknúť kombináciou ťahu a trenia o podlahu v exponovanom mieste, teda v dolnej úrovni chrbtice a uviedol, že mechanizmus vzniku posudzovaného poranenia zodpovedá mechanizmu uvádzanému poškodenou. Poukázal na to, že poškodená v dôsledku uvedeného zranenia bola obmedzovaná ranou na chrbte po dobu jej zahojenia, t.j. asi štyri týždne, nebola obmedzená vo výkone vtedajšieho zamestnania, avšak obmedzovalo ju pri hygienických návykoch (sprchovaní, kúpaní sa), pri sedení keď sa chcela oprieť o operadlo, pri ležaní a spaní, keď v tej dobe uprednostňovala spanie na boku, po dobu 2 týždňov užívala lieky na tlmenie bolesti v pravidelnom režime, neovplyvnilo to však sebestačnosť pre základné životné potreby, hygienické a stravovacie návyky. Zvýraznil však, že ak by chodila na ošetrenia k odbornému lekárovi mohlo dôjsť k skráteniu doby obmedzenia na 2 - 3 týždne. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na uvedených záveroch, pričom opätovne poukázal na to, že keby poškodená chodila na ošetrenia k lekárovi, tak by bolo možné hojenie urýchliť, a to na dobu 2 až 3 týždňov - uvedenú dobe preto súd poňal za čas objektívne vyžadovanej potreby lekárskeho liečenia spôsobeného zranenia pri tomto

ublížení na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zák.). Znalec súčasne, i s ohľadom na poškodenou uvádzanú dĺžku samoliečenia uvedeného zranenia, sa nestotožnil s údajmi G.. C. X. o tom, že liečenie uvedeného zranenia v skutočnosti malo trvať 4 mesiace.

Znalcom tak v podanom posudku, ako ani pri výpovedi na hlavnom pojednávaní neboli udávané žiadne iné trvalé následky dotknutého zranenia na strane poškodenej, okrem jazvy veľkosti 6 x 3 cm, ohľadne ktorej súčasne tiež uviedol, že táto je plastickou chirurgiou korigovateľná, k citlivosti jazvy zaujal i na hlavnom pojednávaní postoj, že jazvovité tkanivo nebýva až tak citlivé, ide skôr o kozmetický defekt, nevylúčil však občasné pociťovanie pálivej bolesti v jazve.

Pri výsluchu na hlavnom síce znalec poukázal na to, že takéto poranenie môže vzniknúť i iným mechanizmom, ktorý by vyvolal trenie, poukázal napr. na športové úrazy, loptové hry, pád pri športe i pri inej telesnej aktivite súčasne však poukázal na súvisiace poranenia lakťov a možnosť pridruženia ďalších poranení pri takýchto iných ako poškodenou popisovanom mechanizme vzniku uvedeného zranenia, ktoré však v tomto konaní neboli nijako zistené. Rovnako znalec nevylúčil ani vznik zranenia pádom na schodoch, resp. pošmyknutie a pád na komunikácii, avšak poukázal na podvedomú reflexnú reakciu na stlmenie pádu a veľkú pravdepodobnosť súčasnej prítomnosti poranenia lakťov, pri páde na schodoch skôr i zlomenia lakťa, čo v danom prípade taktiež nie je nijako preukázané. K spôsobu vzniku poranenia popisovanému poškodenou poukázal súčasne na to, že pri ňom mohlo, ale podľa spôsobu obrany poškodenej nemuselo vzniknúť zranenie lakťov (odreniny). I na základe uvedeného má súd za to, že spôsob vzniku zranenia plne zodpovedá jeho popisu poškodenou a uvedené teda preukazuje, že k skutku došlo práve tak, ako ho popisovala poškodená.

Samotný obžalovaný napriek popieraniu spáchania uvedeného skutku súčasne poukazoval na to, že mali s poškodenou i v roku 2011 veľa konfliktov, uviedol, že mali konflikty i ohľadne stavebného sporenia, pričom jeho prezentácia svojej osoby o tom, že sa vždy snažil riešiť konflikty pokojne je vyvrátená už obsahom rozhodnutí o priestupkoch, ktorých sa voči poškodenej odpustil v minulosti, navyše o snahe pokojného riešenia konfliktov z jeho strany nesvedčí ani jeho uznanie vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil podľa rozhodnutia Okresného úradu Stará Ľubovňa č. ObU-SL-OVVS-2013/04518-357 pr. zo dňa 4.11.2013, a to dňa 14.6.2013 voči matke poškodenej. Možno prisvedčiť tomu, že v tomto smere môže byť jeho konanie ovplyvnené resp. výsledkom dlhodobo konfliktnej a nezdravej situácie v jeho vzťahoch s poškodenou a jej rodinou, na čom z pohľadu súdu majú svoj podiel viny preukázateľne obe strany, avšak ani uvedené nemôže ospravedlňovať také porušenie zákona a také správanie sa obžalovaného k poškodenej, akého sa dopustil 7.10.2011.

Ohľadne základných okolností spáchania skutku 7.10.2011 tak poškodená, ako aj vyššie menovaní svedkovia vypovedali v celom konaní v zásade zhodne a v tomto smere nemožno ich výpovede čo do ich vierohodnosti považovať za nepravdivé alebo skreslené, a to ani s ohľadom na závery znaleckých posudkov znalca PhDr. Kandalu podaných k ich osobám (čo sa týka poškodenej v spojení s kontrolným znaleckým posudkom Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. podaným i v kontexte posudku PhDr. Karin Štiffelovej; za isté skresľovanie by bolo možné teoreticky považovať až na hlavnom pojednávaní poškodenou a jej rodičmi uvádzané údajné ďalšie konanie obžalovaného voči nej 7.10.2011 po tom, ako sa po skutku už nachádzala v kuchyni, konkrétne opľutie, opätovné bitie, ktoré až do hlavného pojednávania poškodená nikdy nikde, pri výsluchu v prípravnom konaní, či pri podávaní trestného oznámenia, jeho dopĺňaní či už ústne do zápisníc alebo písomnými podaniami neuvádzala, rovnako tak v prípravnom konaní uvedené neuviedol nik z menovaných svedkov - rodičov poškodenej, pričom z pohľadu súdu je vylúčené aby si všetci traja svedkovia na takéto skutočnosti spomenuli spontánne a nezávisle od seba práve pri výsluchoch na hlavnom pojednávaní, osobitne ak matka poškodenej pri výsluchu v prípravnom konaní používala poznámky vopred pripravené, otec poškodenej podľa príslušnej zápisnice pri výsluchu v prípravnom konaní až na odpoveď na položenú otázku „výpoveď“ čítal z pripravených poznámok; preto na tieto dodatočne uvádzané skutočnosti súd ani nijako neprihliadal).

Súd má teda na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku 7.10.2011 a týmto skutkom vzhľadom na jeho spôsob spáchania a následok spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom osobitne čo sa týka jeho úmyslu treba poukázať na to, že minimálne musel vedieť, že jej svojím konaním môže spôsobiť zranenia a s ich prípadným spôsobením byť uzrozumený.

Na základe vyššie uvedených skutočností, osobitne čo do spôsobu konania obžalovaného, má súd preukázané i vyhrážanie sa poškodenej pri skutku 7.10.2011 zabitím, na ktorej skutočnosti poškodená v celom konaní bez akejkoľvek zmeny zotrvávala, pričom z pohľadu súdu nemožno nijako vylúčiť, že by súčasne k takémuto konaniu obžalovaného, s prihliadnutím na spôsob a okolnosti spáchania skutku, nebolo došlo, pričom za všetkých okolností, za akých sa obžalovaný dopustil konania 7.10.2011 voči poškodenej a akým spôsobom sa ho dopustil nemožno prijať iný záver než ten, že vyhrážky obžalovaného zabitím, teda smrťou poškodenej jednoznačne mohli vzbudiť dôvodnú obavu o jej život. Teda obžalovaný sa svojim konaním preukázateľne dopustil i trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Vo vzťahu k otázke druhu a výšky trestu za skutok uvedený v bode I. tohto rozsudku dospel súd, s poukazom na povahu skutkom zo dňa 7.10.2011 spáchaných trestných činov, s poukazom na to, že sa ich obžalovaný dopustil voči blízkej osobe, išlo z jeho strany o úmyselné trestné činy, s poukazom na samotnú osobu obžalovaného (doposiaľ nebol odsúdený za trestný čin, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, bol však už v priestupkových konaniach, okrem iného, postihnutý za násilné protiprávne konanie voči poškodenej), a aj napriek zohľadneniu doby, ktorá od ich spáchania uplynula do samotného oznámenia protiprávneho konania obžalovaného, k záveru, že v danom prípade jediným do úvahy pripadajúcim trestom je uloženie trestu odňatia slobody, a to za daných okolností na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu zo spáchaných prísnejšie trestného, t.j. prečinu ublíženia na zdraví podľa (§ 41 ods. 1 Tr. zák.), ktorá predstavuje 1 rok (12 mesiacov), pričom súčasne má súd za to, že nie je nevyhnutné nariaďovať výkon tohto trestu, kde za primeranú dobu, počas ktorej je potrebné sledovať správanie obžalovaného počas odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody považuje dobu v rozsahu 18 mesiacov. V danej veci obžalovaný pred súdom nijako nevyjadril pre prípad uznania viny súhlas s prípadným uložením trestu povinnej práce, peňažný trest v tomto prípade považuje súd za viac než nedostatočný k riadnemu dosiahnutiu účelu trestu a do úvahy, už vzhľadom na druh a povahu práce obžalovaného, neprichádza z pohľadu súdu ani uloženie trestu domáceho väzenia.

Spáchanie skutku zo dňa 14.6.2013, uvedený v bode II. tohto rozsudku, a spôsob jeho spáchania bol vykonaným dokazovaním ustálený tak, ako je uvedené v príslušnej skutkovej vete tohto rozsudku, pričom dokazovaním má súd za preukázané, že uvedený skutok nie je trestným činom, nakoľko ním neboli naplnené všetky pojmové znaky jednak prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., jednak ani prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák..

Samotná poškodená G.. L. k skutku zo dňa 14.6.2013 uviedla zhodne ako pri výpovedi v prípravnom konaní dňa 7.8.2013, že obžalovaný skočil ku nej, nejakým spôsobom jej vykrútil ruky dozadu, jednou rukou jej tlačil na dolnú sánku a opakovane ju udieral päsťou po tvári v oblasti úst, kde jej hovoril, že ju dobije ako hada, že jej rozbije pysk - napriek tomu, že pri podaní trestného oznámenia uvádzala vyhrážky zabitím, tak pri výpovedi v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uvádzala iba vyššie uvedené vyhrážanie bitkou. Vyhrážky zabitím pri uvedenom skutku preto už s ohľadom na výpoveď samotnej poškodenej nemal súd preukázané, a to aj napriek výpovedi matky poškodenej, ako aj jej otca, ku ktorého výpovedi v tomto smere treba uviesť, že je z pohľadu súdu absolútne nepochopiteľné aby otec poškodenej počujúc podľa jeho vyjadrenia krik obete a vyhrážky zabitím sa v prvom rade neponáhľal na pomoc poškodenej ale zaujímal sa o zamknutie auta, lebo nemá „centrál“. Obžalovaný tiež uviedol, že poškodenej G.. L. povedal jej nech nekričí, lebo ju dobije ako hada, nakoľko bol presvedčený že sa vystraší a prestane. Čo sa týka nenaplnenia uvedeným skutkom skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, poukazuje vo vzťahu k zistenému spôsobu vyhrážania sa obžalovaného súd na tú skutočnosť, že v zásade nemožno bez relevantných pochybností, a za situácie akú svojim správaním z pohľadu súdu dosť prehnane vyvolala poškodená, z vyhrážok typu „dobijem ťa ako hada, rozbijem ti pysk“ zrejme vyslovených v hneve (bez ďalšieho konkrétneho konania smerujúceho k prípadnej bitke poškodenej zo strany obžalovaného - ako je bližšie popísané nižšie) vyvodiť, že ide o vyhrážanie sa zabitím či ťažkou ujmou na zdraví, resp. inou ťažkou ujmou (vyhrážanie inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok usmrtením alebo ťažkou ujmou na zdraví) ako to upravuje § 360 Trestného zákona. Navyše v tomto prípade podľa súdu vyhrážky tohto typu, ako ani konanie obžalovaného ich sprevádzajúce nevyvolali dôvodnú obavu, čo je preukázané najmä tým, že aj z výpovedí svedkov - na mieste zasahujúcich príslušníkov OO PZ Podolínec (rovnako aj z nimi spísaného úradného záznamu o vykonanej hliadkovej službe v dňoch 14.6.2013 a 15.6.2013 bezprostredne zo dňa

15.6.2013) nijako nevyplynulo, že by pri ich prítomnosti na mieste samom niekto uvedené skutočnosti im z obavy o život či zdravie akokoľvek prezentoval, čo by v opačnom prípade bolo z pohľadu súdu nepochybne učinené. Svedok A. E. k otázke prípadného oznámenia nejakých vyhrážok uviedol, že mu poškodená povedala, že s obžalovaným nevychádzajú dobre, že mali nejaké konflikty, pripustil možnosť že niečo v tom zmysle uvádzala, avšak nepamätal si obsah jej slov, k otázke či poškodená vyjadrovala obavy o svoj život alebo zdravie uviedol, že sa mu zdá že nie, poukazoval na nejaké sácanie, nik podľa jeho výpovede nepodával trestné oznámenie s tým, že už sa to rieši na súde, resp. že to už riešia; svedok G. H. taktiež uviedol, že poškodená im povedala na ich oznámenie že ak sú nejaké problémy je možné to oznámiť, že sa to už rieši v F., poukazoval na to, že poškodená mu uvádzala, že mali s obžalovaným problémy, že mala rôzne zranenia ale on ich nevidel ani nevie v akom čase mali byť spôsobené či mesiac predtým či kedy, povedal jej, že keď niečo také je, že môže podať oznámenie hneď alebo na oddelení, nechcela ani oznamovať nič ohľadne zranení, len išlo o dcéru či ostane tam alebo pôjde domov, že poškodená spomínala že niečo mali v minulosti, že dostala, hovorila niečo o ústach ale nevie či to myslela, ďalej že rozprávala že ešte v byte mala nejaké zranenia, ukazovala, že mala poranené ústa, ale nevie či v ten deň, že to bolo vtedy alebo v akom čase, na otázku uvedenia, že by niekomu pri celom incidente boli adresované nejaké vyhrážky uviedol, že nie, nevie o tom, rovnako si nepamätal, že by mu poškodenou bolo uvedené že bola napadnutá na mieste, spomínala zranenia vo všeobecnosti.

K nenaplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. skutkom zo dňa 14.6.2013 poukazuje súd na tú skutočnosť, že v prvom rade nemal vykonaným dokazovaním nijako preukázané bitie poškodenej zo strany obžalovaného päsťami, ktoré malo byť podľa poškodenej opakované, podľa jej matky ich bolo veľa a boli to údery poriadne. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že je vylúčené, aby po takomto útoku a poškodenou a osobitne jej matkou popisovanom spôsobe bitia (státie zboku, držanie rúk poškodenej za telom, údery pravou rukou) kde prirodzene muselo dochádzať zo strany poškodenej k obranným mechanizmom v smere snahy o uhnutie hlavou čo logicky vylučuje dopady úderov iba na oblasť jej úst, a už aj vizuálnym porovnaním fyzických parametrov obžalovaného a poškodenej, boli spôsobené poškodenej zranenia iba v rozsahu, aký bol dokumentový jednak jej bezprostredne nasledujúcim lekárskym vyšetrením (viď správy č.l. 526, 527, hlásenie úrazu č.l. 529 spisu), t.j. mierny edém v oblasti hornej pery a na vnútornej strane hornej pery známky povrchového pomliaždenia, jednak objektivizované znalcom v podanom posudku - t.j. pomliaždenie hornej pery.

K dňa 14.6.2013 spôsobeným zraneniam podľa súdu došlo tým spôsobom, že obžalovaný poškodenej stisol dlaňou ústa a tlačil jej na ne, a to nadmernou silou. Nestotožnil sa vzhľadom na spôsobené zranenia súd s tvrdením obžalovaného, že by poškodenej ústa jednoducho „zakryl“. Tu poukazuje i na výpoveď svedka G. L. ml., ktorý uviedol, že obžalovaný poškodenej prikryl ústa a tak ako ju držal ju odtiahol nabok pričom ďalej kričala a metala sa. Z uvedeného je zrejmé použitie sily zo strany obžalovaného pôsobiacej takto na oblasť úst poškodenej. V tomto smere pri výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Piovarči taktiež uviedol, že poranenie pri skutku 14.6.2013 mohlo vzniknúť tak, že poškodená dostala úder do oblasti hornej pery, opakovane zotrval na to, že toto poranenie mohlo vzniknúť jedným úderom päsťou do oblasti hornej pery pri nízkej intenzite, resp. následne výslovne uviedol, že toto poranenie konkrétne mohlo vzniknúť len jedným úderom (čo teda tiež podľa súdu vylučuje popis jeho spôsobenia poškodenou a jej matkou), zároveň potvrdil, že z medicínskeho hľadiska mohlo vzniknúť stlačením úst a taktiež uviedol, že pritom však pre vznik opuchu a pritlačenia o zuby bolo potrebné vyvinúť určitú silu, nejednalo sa len o neškodné zakrytie úst rukou - to podľa súdu vyvracia tvrdenie obžalovaného, že poškodenej ústa iba zakryl. S ohľadom na závery znalca, rozsah poranenia, v tomto kontexte teda zrejme nadsadené výpovede poškodenej a jej matky o spôsobe bitky poškodenej obžalovaným viacerými údermi päsťou, má súd za to, že v danom prípade k spôsobeniu zranení 14.6.2013 došlo použitím sily a tlakom rukou zo strany obžalovaného na ústa poškodenej a jej súčasným ťahaním pritom nabok (ako uvádzal svedok G. L. ml.).

Záverom k otázke nenaplnenia pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. skutkom zo dňa 14.6.2013 poukazuje súd na to, že v danom prípade zrejme absentujú kumulatívne podmienky ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., a to danosť sťaženia obvyklého spôsobu života poškodenej nie iba na krátky čas počas liečenia zranenia. Je zrejmé, že zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie; zároveň však vychádzajúc najmä z podrobnej výpovede znalca na hlavnom pojednávaní opuch pery a pomliaždenie z vnútornej strany

poškodenú obmedzovali pri komunikácii, artikulácii, reči, konzumácii potravín ale súčasne uviedol, že do 7 dní sa stav znormalizoval, zvýraznil, že konštatovaný bol lekármi len mierny opuch na hornej pere a na vnútornej strane známky povrchového pomliaždenia, prekrvácanie, pričom pri kontrole 18.6.2013 aj tento mierny opuch bol ešte menší, osobitne na otázku samej poškodenej uviedol, že subjektívne mohla prvé dva tri dni vnímať horšie. Okrem toho poškodená bola v dotknutej dobe nezamestnaná, neuvádzala v celom konaní nejaké pravidelné sociálne interakcie verejného typu vo svojom živote, teda z pohľadu súdu ani v tomto smere sťažený spôsob obvyklého života v rozsahu zodpovedajúcom v § 123 ods. 2 Tr. zák. pojmu „nie iba na krátky čas“ (viď obdobne k dobe sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného rozsudok KS v Prešove sp. zn. 4To 2/16 zo dňa 8.6.2016). Teda zranenia spôsobené konaním obžalovaného 14.6.2013 si u poškodenej vyžiadali liečenie v rozsahu do 7 dní, avšak súčasne sťažený mala obvyklý spôsob života nanajvýš do troch dní (t.j. po dobu, po ktorú ich subjektívne mohla pociťovať horšie), čím vo vzťahu k spôsobenému následku nemožno v danom prípade uvažovať o ublížení na zdraví, a to v kontexte nenaplnenia podmienok upravených v § 123 ods. 2 Trestného zákona.

Súd teda mal spáchanie skutku zo dňa 14.6.2013 kladeného obžalobou obžalovanému za vinu, spôsob jeho spáchania a následky dokazovaním preukázané tak, ako to vyjadril v skutkovej vete tohto rozsudku pod bodom II., avšak na základe dokazovania je zrejmé, že v danom prípade skutok nie je trestným činom, preto obžalovaného v tejto časti spod podanej obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por.. Z pohľadu súdu by v danom skutku mohlo ísť o priestupok (§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.), ktorý však vzhľadom na úpravu § 96b zákona č. 372/1990 Zb. vzhľadom na čas spáchania skutku nie je už možné prejednať v správnom konaní a teda vec postúpiť na konanie príslušnému správnemu orgánu.

Konanie o náhrade škody a posudzovanie podmienok na priznanie nároku na náhradu škody v rámci trestného konania sa spravuje a musí zohľadňovať príslušnú hmotnoprávnu, v danom prípade občianskoprávnu, zákonnú úpravu.

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody voči obžalovanému zo strany poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., táto spoločnosť uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť, iba v súvislosti so skutkom, pre ktorý bol obžalovaný týmto rozsudkom spod obžaloby oslobodený, preto podľa § 287 ods. 3 Trestného poriadku súd uvedenú spoločnosť s uplatneným nárokom na náhradu škody voči obžalovanému odkázal na civilný proces, pričom nie je na základe uvedeného potrebné a hospodárne sa v tomto prípade podrobne zaoberať otázkou či doklady o druhu a výške škody boli alebo neboli v tomto trestnom konaní predložené v potrebnom rozsahu.

Čo sa týka požadovanej náhrady škody uplatňovanej poškodenou G.. L., táto uplatnila nárok na náhradu škody prostredníctvom svojho splnomocnenca pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 10.10.2014 a to nasledovne: „uplatňujeme nárok na náhradu škody ako nákladov s právnym zastupovaním a hlavne ako nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená násilným konaním voči poškodenej zo strany obvineného. Škodu vyčísľujeme na sumu 5.000,- eur vo vzťahu k pošk. G.. G. L.“. Na hlavnom pojednávaní poškodená po výzve podľa § 256 ods. 2 Tr. por. uviedla, že sumu 5.000,- eur si uplatňuzje ako nárok na náhradu škody z titulu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia čo sa týka jazvy, ktorú jej obžalovaný spôsobil.

V priebehu konania pred súdom splnomocnenec poškodenej špecifikoval uplatnené nároky ako bolestné podľa posudku MUDr. Piovarčiho vo výške 402,50 eur (25 bodov á 16,10 eur), náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Martina Lajoša z 18.7.2016 vo výške 2.898,- eur (180 bodov á 16,10 eur), ako aj nemajetkovú ujmu v peniazoch z titulu zníženia dôstojnosti a vážnosti poškodenej vo výške 1.699,50 eur.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zníženia dôstojnosti a vážnosti poškodenej túto v záverečnej reči zástupkyňa splnomocnenca poškodenej na hlavnom pojednávaní odôvodňovala tak, že ťahanie poškodenej po podlahe, resp. fyzický kontakt s ňou a jej rodičmi vrátane napadnutia matky poškodenej, svokry obžalovaného, o generáciu staršej ženy v čase keď sa mali zaujímať čo s jej dcérou, resp. vnučkou, sa vedia dotknúť dôstojnosti a vážnosti každého normálneho človeka.

Čo sa týka náhrady za bolesť (bolestného) poukazuje súd na to, že znalcom MUDr. Piovarčim bolo za pomliaždenie hornej pery určené bodové ohodnotenie bolestného v rozsahu 5 bodov. V tejto časti súd podľa § 287 ods. 3 poškodenú G.. L. odkázal s uplatneným nárokom na civilný proces, nakoľko

ohľadne skutku, ku ktorému došlo 14.6.2013, pri ktorom uvedené poranenie vzniklo, bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Znalcom MUDr. Piovarčim bolo za pomliaždenie chrbta s odreninou, spôsobené poškodenej skutkom zo 7.10.2011, určené bodové ohodnotenie bolestného v rozsahu 20 bodov. V tejto časti treba prihliadať na to, že v záverečnej reči obhajca obžalovaného (obžalovaný v trestnom konaní podľa § 34 ods. 1 poslednej vety Tr. por. môže svoje práva uplatňovať sám alebo prostredníctvom obhajcu) vzniesol námietku premlčania daného nároku, ktorá sa javí byť vznesená dôvodne. V tomto smere súd poukazuje na právnu úpravu v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“), kde táto upravuje tzv. subjektívnu lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody, pričom subjektívna lehota plynie od momentu, keď sa poškodený dozvie, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá.

Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 . Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa pri práve na náhradu škody viaže k okamihu, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo na jeho úkor (nie teda len o protiprávnom úkone alebo škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri nároku na náhradu za bolesť (tzv. bolestné) začína plynutie subjektívnej premlčacej doby okamihom, keď sa zdravotný stav poškodeného ustálil a možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti. Teda pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe po ukončení liečebného procesu, po jeho ustálení. Poškodený sa v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške.

V tomto prípade bol vychádzajúc z výpovedí poškodnej, jej matky a znalca MUDr. Piovarčiho zdravotný stav poškodenej ustálený najneskôr po uplynutí 4 týždňov jej samoliečenia a teda už najneskôr po 5.11.2011 mohlo byť objektívne vyhotovené bodové ohodnotenie bolesti. Vzhľadom na uvedené možno sa dôvodne domnievať, že bol nárok na náhradu škody v tejto časti zrejme v trestnom konaní uplatnený po uplanutí subjektívnej dvojročnej lehoty podľa § 106 ods. 1 na jeho uplatnenie voči obžalovanému. Možno len poznamenť, že vzhľadom na čas uplatnenia nároku (10.10.2014) by bol tento uplatnený zrejm epo uplynutí premlčacej doby i v prípade, ak by došlo k doliečeniu, ustáleniu stavu poškodenej až po 4 mesiacoch od samotného spôsobenia poranenia (t.j. najneskôr v marci 2012 v zmysle výpovede brata poškodenej) V tomto prípade bol skutok spáchaný 7.10.2011 - poškodená jednoznačne s ohľadom na všetky okolnosti skutku ihneď po spáchaní skutku vedela kto za škodu zodpovedá, pričom výška škody mohla byť objektívne zistená tak, ako je popísané vyššie. Nárok na náhradu tejto škody uplatnila prostredníctvom splnomocnenca až dňa 10.10.2014. Teda námietka premlčania sa v tomto smere javí viac než dôvodná, pričom podrobné skúmanie premlčania nároku na náhradu škody by z pohľadu súdu ešte viac toto konanie predlžovalo, preto bola poškodená G.. L. odkázaná s nárokom na náhradu škody aj v tomto smere, a to tu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, na civilný proces.

Obdobne uvedené platí i čo sa týka nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. (napr. Ro NS ČR z 13. 7. 2001, sp. zn. 25 Cdo 1169/2000). Podľa osobitného zákona trvalé následky a spojené sťaženie spoločenského uplatnenia možno určiť v zásade po uplynutí 12 mesiacov od úrazu. V tomto prípade to znamená vzhľadom na vyššie uvedené už po 5.11.2011. Taktiež preto v tomto smere je viac než dôvodný predpoklad, že poškodená nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zrejme uplatnila voči obžalovanému po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, preto bola v tejto časti taktiež podľa § 287 ods. 1 Tr. por. odkázaná s uplatneným nárokom na civilný proces. Osobitne treba pre úplnosť poznamenať, že G.. X., D.. uvádzal, že po skončení liečenia (teda nie v súčasnosti alebo nie po uplynutí doby na stanovenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia) udávala poškodená pocity ťahu pri zohnutí a citlivosť v mieste jazvy pri sedení. Sama poškodená udávala pri výsluchu ako následok protiprávneho konania obžalovaného jazvu

a niekedy pociťovanie ostrej pálivej bolesti v nej. Znalec MUDr. Piovarči ako trvalý následok zranenia udával iba jazvu, i keď nevylučoval pociťovanie pálivej ostrej bolesti v nej poškodenou, k jazve ale súčasne poukazoval na možnosť jej korekcie, využitie čoho však nebolo nijako v konaní preukázané. Z toho pohľadu je potom podľa súdu dňa 30.8.2016 predložený lekársky posudok MUDr. Lajoša zo dňa 18.7.2016 v tomto smere jednak nepoužiteľný ohľadne obmedzenia pohyblivosti hrudnej chrbtice poškodenej, nakoľko súčasne neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by v tomto smere a kedy došlo k zmene zdravotného stavu poškodenej osobitne v dobe po jej výpovedi na hlavnom pojednávaní 18.2.2015 (preukázateľne platne a riadne teda nemohla uplatniť nárok na náhradu škody v tomto smere už pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu 10.10.2014); v smere stanovenia bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je uvedený lekársky posudok potom z pohľadu súdu predčasný, pokiaľ nebola (bez vecného zdôvodnenia) využitá korekcia jazvy ako ju opakovane v podstate navrhoval znalec MUDr. Piovarči.

Ohľadne požadovanej nemajetkovej ujmy, špecifikovanej v podaní doručenom súdu 30.8.2016 ako náhrady ujmy z titulu zníženia dôstojnosti a vážnosti poškodenej, vo výške 1.699,50 eur, treba uviesť, že tuto nijako nešpecifikovala poškodená ani v následnom konaní aká časť pripadá na ujmu spôsobenú skutkom zo dňa 7.10.2011 a aká na ujmu spôsobenú skutkom zo 14.6.2013. Ďalej, s ohľadom na skutočnosť, že protiprávnym konaním obžalovaného v zásade bolo zasiahnuté do osobnostných práv poškodenej, treba poukázať na znenie § 13 ods. 1, ods. 2 OZ, pričom primeraným zadosťučinením v zmysle § 13 ods. 1 možno v podstate rozumieť odsúdenie obžalovaného a uloženie trestu. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 obžalovaná prostredníctvom svojich zástupcov poukazovala iba vo všeobecnosti, že konania obžalovaného by sa dotkli každého človeka. To je pravda, avšak nijako podrobne neuviedla ako konkrétne a v čom bola konaním obžalovaného navyše jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti znížená v značnej miere, teda aké konkrétne skutočnosti svedčia o tom, že došlo nielen k zásahu do práv na ochranu jej osobnosti, ale navyše i k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, a to, v zmysle OZ, v značnej miere. Z uvedených dôvodov v tejto časti bola poškodená s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná taktiež na civilný proces, a to tak podľa § 287 ods. 1, ako aj ods. 3 Tr. por., pretože konkrétny rozsah tejto náhrady vo vzťahu k spôsobenej ujme jednotlivými tu stíhanými skutkami osobitne nijako neupresnila, ale uplatňovala to vo vzťahu k obom skutkom spoločne.

Vzhľadom na vyššie rozhodnutie o nároku poškodenej na náhradu škody a jeho hore uvedené odôvodnenie nepovažuje súd už za potrebné a hospodárne zaoberať sa otázkou toho či vôbec bol alebo nebol nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania riadne uplatnený podľa § 46 ods. 3 Tr. por. (v zásade sa totiž nemožno stotožniť s tvrdeniami splnomocnenca poškodenej, že pod pojem nemajetkovej ujmy možno bez všetkého zahŕňať i bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to už vzhľadom na úpravu OZ, kde v § 13 ods. 2 výslovne pojednáva o nemajetkovej ujme v peniazoch, rovnako tak v § 442 ods. 2, § 442a ods. 1; naproti tomu ohľadne bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia výslovne upravuje osobitný inštitút škody na zdraví - § 444, § 106 ods. 2 v závere).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Ak neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.