Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10C/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová v spore žalobcu: K. Č., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 29/34-311, proti žalovaným: 1/ F. Č., nar. X. XX. XXXX, bytom H. Č.. XXX a 2/ E. Č., nar. XX.X. XXXX, bytom H. Č.. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Tatranská 300/8, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. - rodinnému domu č. XXX, stojacom na parcele KNC XXX/X, zapísanom na LV XXX a pozemkom - parc. KNC XXX/X o výmere 315 m2 „zastavané plochy a nádvoria“, KNC XXX/X o výmere 110 m2 „zastavané plochy a nádvoria“ a KNC XXX/X o výmere 347 m2 „záhrady“, zapísaných na LV č. XXX Správy katastra v Púchove predajom nehnuteľností.

Podiel žalobcu je 1-ica vyporiadavaných nehnuteľností a podiel žalovaných 1/, 2/ spolu predstavuje 1

- icu žalovaných nehnuteľností.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobca podal na tunajší súd žalobu, v ktorej sa domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán v konaní k nehnuteľnostiam tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a všetky nehnuteľnosti prikázal žalovaným 1/, 2/. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom 10C 9/2013 zo dňa 15. 4. 2014 žalobu žalobcu zamietol, pričom dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné a predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je záujem jedného alebo viacerých spoluvlastníkov mať vec vo vlastníctve. Súd poukázal na to, že nie je možné postupovať druhým spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva a rozhodol podľa § 142 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého žalobu zamietol.

2/ Po podaní odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením 19Co 622/2014 zo dňa 11. 2. 2016 I. stupňový rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V svojom rozhodnutí krajský súd uviedol, že v tejto veci je významný záver súdneho znalca, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že reálna deľba nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 398 na dve bytové jednotky v horizontálnej rovine je možná s tým, že spoločné časti a spoločné zariadenia domu zostanú v podielovom spoluvlastníctve. Za významné v tomto prípade súd považoval aj kolaudačné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že už pri stavebnom konaní mal predmetný dom charakter rodinného domu a ako spoločné priestory prichádzali do úvahy schodisko, chodba, komora, práčovňa, kotolňa, garáž, dielňa a povalový priestor. Ďalej krajský súd nariadil I. stupňovému súdu vypracovať dodatok k znaleckému posudku, týkajúci sa reálneho

rozdelenia predmetného domu v horizontálnej rovine a aby sa znalec opätovne vyjadril k všeobecnej hodnote týchto nehnuteľností.

3/ V súlade s pokynmi krajského súdu súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. Adriána Bachratého, ktorému uložil vypracovať dodatok k znaleckému posudku. Súd si zabezpečil písomné stanoviská strán v spore a predtým ako vykonal ďalšie dokazovanie zistil, že ani jedna zo strán v spore nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve v predmetných nehnuteľnostiach, nežiada prikázať ich do svojho vlastníctva s tým, že vyplatí ďalšieho spoluvlastníka a strany zaujali stanovisko, že žiadajú vyporiadať spoluvlastníctvo predajom nehnuteľnosti.

4/ Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny so spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

5/ Z celého vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v tomto prípade prichádzalo do úvahy rozdelenie vecí tvoriacich podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením, pretože ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania, vec bola reálne deliteľná. Z konania však vyplýva, že medzi stranami sporu pretrvávajú dlhodobé veľmi závažné spory a aj to nasvedčuje tomu, že zotrvanie v spoluvlastníctve nie je možné. Preto nebolo možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním viacerým spoluvlastníkom, teda reálnym rozdelením veci, ale ani prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Na pojednávaní sa strany sporu jednoznačne vyjadrili, že ani jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosť nechce a žiadajú, aby súd nariadil jej predaj a výťažok rozdelil podľa podielov.

6/ Vzhľadom na vykonané dokazovanie a na skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi pretrvávajú závažné rozpory sa súd stotožnil s názorom spoluvlastníkov, že iné vyporiadanie ako predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku nie je možné. Preto súd nariadil predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Keďže súd uložil predaj spoločnej veci rozhodol súčasne o vyporiadaní, teda že z predaja výťažku má žalobca podiel vo výške 1-ice a žalovaní 1/, 2/ taktiež spolu v 1-ici. Na predaj spoluvlastníckeho podielu sa potom použijú ustanovenia exekučného poriadku a výťažok z predaja spoločných nehnuteľností sa rozdelí v podiele tak, že žalobcovi pripadne z predaja hodnota 1-ice a žalovaným 1/, 2/ taktiež 1-ice. V tomto prípade dochádza potom k zániku spoluvlastníctva až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci a návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.

7/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Podľa tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V tomto prípade žalobca žiadal prikázať vlastníctvo spornej nehnuteľnosti žalovaným a naopak žalovaní žiadali, aby sa výlučným vlastníkom stal žalobca. Keďže došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností, každá zo strán v konaní mala úspech len čiastočný a preto súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.