Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-20-2014.pdf
PDF · 102.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., IČO: 36 789 615, so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti žalovanému: C., o zaplatenie 918,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 26,13 eur, z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 108,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 108,35 eur od 02.03.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 76,24%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 918,85 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 216,- eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% ročne zo sumy 910,37 eur od 19.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 31.07.2007 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX.8 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 995,82 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v 72 mesačných splátkach po 26,52 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto ju žalobca vyzval listom zo dňa 14.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,024% denne, ktorá bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 15.02.2011 + 8 percentuálnych bodov / 365 dní. Uplatnená istina sa skladá zo sumy 707,13 eur t.j. dlžná istina do dňa zosplatnenia úveru a zosplatnená istina, úrok z istiny do času zosplatnenia vo výške 120,18 eur, ušlý úrok (t.j. úrok, ktorý by inak žalovaná zaplatila, pokiaľ by riadne splácala úver) vo výške 83,06 eur. Zmluvná pokuta vo výške 8,48 a úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 216,- eur. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Splátkový kalendár za obdobie od 03.09.2007 do 18.07.2013, Zmluva, Úverové zmluvné podmienky zo dňa 21.09.2006 (ďalej len „ÚP“), Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 14.02.2011, podací hárok zo dňa 17.02.2011.
3. Písomným podaním doručeným súdu 30.12.2013 žalobca uviedol, že dlžná suma úveru bez úrokov do času zosplatnenia činila 115,18 eur, t.j. súčet čiastkových súm zo splátok, ktoré mali byť uhradené vo výške 403,86 eur mínus uhradená časť vo výške 288,68 eur. Zosplatnená istina je vo výške 591,95 eur a predstavuje zvyšnú časť poskytnutého úveru. Úrok vo výške 120,18 eur predstavuje rozdiel medzi úrokom vyrubeným do zosplatnenia úveru vo výške 710,- eur a úrokom zaplateným zo strany žalovanej vo výške 589,83 eur. Ušlý úrok vo výške 83,06 eur je uplatňovaný v zmysle § 6 hlavy 7. Zmluvy. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatňuje na podklade § 3 hlavy 14 ÚP, t.j. 8% zo splátky 26,52 eur x 3 t.j. 6,36 eur a vo výške 2,12 eur za meškanie s jednou splátkou. Kapitalizovaný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 527,76 eur je vypočítaný vo výške 0,024% denne zo sumy 910,37 eur za 869 dní omeškania od 02.03.2011 do 18.07.2013, t.j. 189,87 eur. Vzhľadom na vyššie uvedený prepočet, vzal žalobca žalobný návrh čiastočne späť v časti kapitalizovaného úroku z omeškania prevyšujúceho jeho zákonnú výšku, t.j. v časti 26,13 eur.
4. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred pojednávaním, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 26,13 eur.
8. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami jej bola doručená na vyjadrenie dňa 23.10.2014.
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
11. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom Splátkového kalendára za obdobie od 03.09.2007 do 18.07.2013, Zmluvy, ÚP, Výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 14.02.2011, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, zistil tento stav veci: žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu, na podklade ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť v 72 mesačných splátkach po 26,52 eur, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 27,50%. Pod položkou 40 - termíny splatnosti splátok je * označený dovetok (v zmluve situovaný nižšie), že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, prvá splátka je splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum poskytnutia úveru obsahom Zmluvy nie je. V Zmluve nie je uvedená úroková sadzba, ani výška poplatkov.
12. Z listiny žalobcu zo dňa 14.02.2011 vyplýva, že jeho obsahom bola výzva žalobcu žalovanej k splateniu celého úveru poskytnutého na základe Zmluvy v lehote 15 dní odo dňa spísania listu, v sume 955,82 €. Z priloženého podacieho hárku mal súd za preukázané odoslanie zásielky dňa 17.02.2011.
13. Písomným podaním doručeným súdu 30.12.2013 žalobca uviedol, že žalovaná za obdobie od 05.09.2007 do 21.05.2010 splácala úver, pričom celkovo uhradila sumu 887,47 eur.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere.
16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
18. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
19. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Orgán aplikujúci právo je povinný použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
21. V danom smere nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktorá sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
22. Žalobca sa návrhom domáhal aj nároku na poplatky a úroky. Uzatvorená Zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, jej výške, ani o poplatkoch. Žalobcovi preto nevznikol nárok uplatňovať si od žalovanej úrok z istiny do času zosplatnenia vo výške 120,18 eur, ani ušlý úrok (t.j. úrok, ktorý by inak žalovaná zaplatila, pokiaľ by riadne splácala úver) vo výške 83,06 eur. Úrok vo výške 120,18 eur podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi úrokom vyrubeným do zosplatnenia úveru vo výške 710,- eur a úrokom zaplateným zo strany žalovanej vo výške 589,83 eur. Ušlý úrok vo výške 83,06 eur je uplatňovaný v zmysle § 6 hlavy 7. ÚP. Z § 6 hlavy 7 ÚP vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b), c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku , na ktorú by spoločnosti vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. V danom prípade súd vyhodnotil, že uplatnený nárok má charakter zmluvnej pokuty. Na okraj je nutné podotknúť, že úverové podmienky predložené súdu sú spísané písmom, ktoré nedosahuje na výšku ani 1 mm a pre súd bolo pomerne obtiažne sa s nimi
oboznámiť. Súd má za to, že spotrebiteľ nemal reálnu možnosť pri podpisovaní úverovej zmluvy sa s nimi oboznámiť, najmä keď obsahujú ustanovenia o sankciách, poistení a podobne. Už len túto okolnosť možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), keďže takýto spôsob úpravy zmluvných povinností možno považovať za nekalý (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.12.2013, sp. zn. 6Co/655/2013). Na stranu druhú, nemožno akceptovať, že by predložené úverové podmienky boli súčasťou zmluvy, nakoľko nie sú podpísané žalovanou, nič nenaznačuje tomu, že by boli technicky alebo inak spojené so zmluvou a sú zo dňa 21.09.2006, t.j. zo dňa pred uzavretím zmluvy, avšak Zmluva na ne priamo neodkazuje. Označenie v Zmluve, že úverové podmienky (nevedno ktoré konkrétne a z ktorého dňa) sú na rube úverovej zmluvy (pozn. súdu na rube úverovej zmluvy sa nič nenachádza) a na samostatnom liste strana 2 a 3 (pozn. súdu takýmto číslovaním ÚP označené nie sú a počtom strán je nepochybné, že na predložené ÚP nemhla Zmluva odkazovať). Súd preto nemal za preukázané, že by sa žalovaná s nimi mohla oboznámiť, ani to, či boli v platnosti v čase uzavretia zmluvy. Z pohľadu charakteru ušlého úroku ako zmluvnej pokuty, túto súd nepovažoval za individuálne dojednanú, z ÚP nevyplýva ani len spôsob jej výpočtu. Z pohľadu súdu ide o hypotetickú čiastku, ktorá má žalobcu odškodňovať v prípade riadneho neplnenia splátok, avšak zo samotnej Zmluvy existencia takejto zmluvnej pokuty nevyplýva, nevynímajúc ani tú skutočnosť, že žalobca si uplatňuje za porušenie totožnej povinnosti ďalšiu zmluvnú pokutu osobitne (a to v zmysle § 3 hlavy 14 ÚP) a okrem nej, aj úrok z omeškania. Pokiaľ by súd žalobcovi nárok na ušlý úrok (zmluvnú pokutu) priznal, žalobca by bol v rozpore s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa neprimerane zvýhodnený, nakoľko by bol odškodnený za omeškania spotrebiteľa trojnásobne (2 x zmluvná pokuta a úrok z omeškania). Z uvedeného dôvodu súd z dôvodu porušenia ust. § 4 ods. 5 ZoSÚ, žalobcovi nepriznal uplatňovaný úrok, a to ani vo forme úroku do zosplatnenia, po zosplatnení, ani ušlého úroku a v tejto časti žalobu zamietol.
23. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu vo výške 8,48 eur predstavujúceho zmluvnú pokutu, túto si žalobca uplatňuje v zmysle § 3 hlavy 14 ÚP a vypočítal ju nasledovne: 8% zo splátky 26,52 eur x 3 t.j. 6,36 eur a vo výške 2,12 eur za omeškanie s jednou splátkou. Z ÚP (§3 hlava 14 ÚP) vyplynulo, že „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ I. alebo RÚ II., alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.“ je ako neprijateľná, neplatná. Toto dojednanie nebolo individuálne dojednané, bolo len súčasťou predtlačeného formulára bez možnosti zasahovať do neho žalovanou, čo súd hodnotí ako značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi, je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť absolútne neplatná. Nakoľko táto neprijateľná podmienka bola predtým už súdom v obdobných veciach určená za neprijateľnú (pozri napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn.: 7C/62/2012, žalobca je povinný zdržať jej uplatňovania a v danom prípade by bolo nadbytočné, aby o jej neprijateľnosti súd rozhodoval opätovne. Okrem uvedeného, súd zotrváva na svojom stanovisku, prečo v danom prípade nie je možné na ÚP (ako celok) prihliadnuť, uvedenom v ods. 22 odôvodnenia rozsudku. V tomto smere súd nárok žalobcu predstavujúceho zmluvnú pokutu vo výške 8,48 eur zamietol.
24. Súd vo svetle vyššie uvedených skutočností vyhodnotil, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy vo výške 108,35 eur, ktorá je rozdielom sumy predstavujúcej poskytnutý úver vo výške 995,82 eur a sumy, ktorú žalovaná titulom splátok zaplatila vo výške 887,47 eur.
25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalobca si uplatnil kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 189,87 eur (po čiastočnom zastavení konania vo výške 26,13 eur) za obdobie od 14.02.2011 (deň zosplatnenia úveru) do dňa 18.07.2013 (podanie návrhu na súd) a úrok z omeškania vo výške vo výške 0,024% ročne zo sumy 910,37 eur od 19.07.2013 do zaplatenia. Súd mal za preukázané z písomného podania zo dňa 14.02.2011 - Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade, že žalovaná bola vyzvaná na splatenie celého dlhu do 15 dní odo dňa spísania listu, následkom čoho súd vyhodnotil, žalovaná sa dostala do omeškania dňa 02.03.2011. V súlade s uvedeným mal súd za to, že žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 0,024% denne z priznanej sumy 108,35 eur od 02.03.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.108,72 eur (918,85 eur + 189,87 eur). Žalobca späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v časti 26,13 eur. Žalobcovi bola priznaná suma 108,35 €. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 11,88 % a žalovaná v 88,12 % (v časti zastavenej a časti, ktorou súd žalobu zamietol), t.j žalovaná má celkový úspech vo veci 76,24 %. 33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).