Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24C-233-2016.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/233/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava a proti žalovanému: B., v konaní o zaplatenie 1.020,11 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 110,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 64,91 Eur od 19.6.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 45,11 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.020,11 Eur s príslušentvom, ako aj trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil v žalobe tým, že medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. , so sídlom Karadžičova 10, Bratislva 825 13, IČO: 35 763 469 a žalobcom došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej, pričom Zmluva o postúpení pohľadávok bola zo dňa 20.11.2014. Žalovaný ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle zákona Č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.03.2010. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti zmluvy žalovanému služby elektronickej komunikácie, prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky, konkrétne program služieb Magio Sat v akciovej cene za podmienky dodržania lehoty viazanosti 24 mesiacov.
3. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.03.2010. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti zmluvy žalovanej služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby MAGIO Sat spolu s príslušenstvom.
4. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne:
a. faktúra č. 749705862, splatná dňa 17.04.2013, znejúca na sumu vo výške 59,92 Eur b. faktúra č. 4750673570, splatná dňa 18.05.2013, znejúca na sumu vo výške 45,11 Eur, c. faktúra č. 3751637341, splatná dňa 18.06.2013, znejúca na sumu vo výške 64,91Eur, d. faktúra č. 4752608835, splatná dňa 18.07.2013, znejúca na sumu vo výške 45,11 Eur e. faktúra č. 8753679797, splatná dňa 17.08.2013, znejúca na sumu vo výške 805,06 Eur.
5. Žalovaný nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím porušila povinnosti jemu vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností bo vyčíslený na celkovú neuhradenú sumu vo výške 1.020,11 Eur s tým, že si v rámci tejto sumy uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 805,06 € vyúčtovanú vo faktúre č. 8753679797.
6. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a Zmluvou o pripojení z 17.03.2010, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a vystavenými faktúrami a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.03.2010 spolu s dodatkom, v ktorej bol okrem iného dohodnutý aj nájom koncového zariadenia a to Magio boxu 1MKRJKTA s príslušenstvom.
9. Na základe vyššie uvedených zmlúv bol žalovanému poskytnutý program služieb satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby MAGIO Sat spolu s príslušenstvom.
10. K programu služieb bol žalovanej poskytnutý, 2x Magio box, 2x karta k Magio boxu, 2x diaľkový ovládač a príslušenstvo, pričom zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta v prípade nevrátenia straty, alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat boxu vo výške 126,- Eur a diaľkového ovládača vo výške 16,77,- Eur, za kartu pokuta 19,95 € a ostatné príslušenstvo pokuta 29,95 € ako aj za nedodržanie zmluvnej viazanosti 199,- €. Ako aj pokuta za Magio internet Solo vo výške 220,- €.
11. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej nasledovné faktúry: faktúra č. 749705862, splatná dňa 17.04.2013, znejúca na sumu vo výške 59,92 Eur, faktúra č. 4750673570, splatná dňa 18.05.2013, znejúca na sumu vo výške 45,11 Eur, faktúra č. 3751637341, splatná dňa 18.06.2013, znejúca na sumu vo výške 64,91Eur, faktúra č. 4752608835, splatná dňa 18.07.2013, znejúca na sumu vo výške 45,11 Eur, faktúra č. 8753679797, splatná dňa 17.08.2013, znejúca na sumu vo výške 805,06 Eur predmetom ktorej bolo vyúčtovanie, Magio internet Solo zmluvnej pokuty za nedodržanie viazanosti vo výške 220,- Eur a jednorázové poplatky, pokuta za Magio Box vo výške 126,-Eur, pokuta za diaľkový ovládač vo výške 16,77 Eur, pokuta za kartu vo výške 19,95 Eur a pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 Eur, spolu s DPH bola faktúra vystavená na sumu 805,06 Eur.
12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35763469 ako postupca a žalobca na druhej strane uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej.
13. Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže preniesť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou povinnému.
14. Podľa § 542 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 409 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
20. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako „ZoEK“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v písomnej forme.
21. Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ ZoEK, účastník je povinný; a/ používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b/ platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
22. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ a e/ ZoEK, podnik môže ustúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak: a/ účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
23. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
24. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnou podľa zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá je zároveň aj spotrebiteľov. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
26. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len“ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
31. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
33. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
35. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
36. Podľa ust. § 53 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
37. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta 1. Občianskeho zákonníka je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní v omeškaní.
38. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
41. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví.
42. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejedanie sporu podľa § 168, alebo pojednávanie.
43. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu v podaní zo dňa 19.04.2017, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil.
44. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
45. Právny predchodca žaloba vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby za príslušné obdobie a to vyššie uvedenými faktúrami. Žalovaný faktúry v lehote ich splatnosti nezaplatil.
46. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v konaní nezistil zánik dlhu žalovaného s plnením na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu vo výške 110,02 Eur je čo do základu a výšky dôvodná a preto návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.
47. Keďže sa žalovaný dostal s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
48. Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie viazanosti vo výške 220,- €, s príslušenstvom by zamietol nakoľko uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, žalobca však tejto časti žalobu vzal späť bez uvedenia dôvodu.
49. Súd poukazuje na to všeobecné súdy Slovenskej republiky už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky totožnej v spoločnosti Slovak Telecom, ktorá sa týka zmluvnej pokuty a to Rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 7.12.2011, č.k. 4C 164/2011 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012 a ďalšie Rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 23C/400/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24Co/181/2013, Rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/16/2014, Rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/39/2013, Rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 36C/183/2013, ako aj Rozsudok Okresného súdu Prešov z 13.8.2010 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.6.2011 boli zmluvné pokuty rovnakého významu vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom je potrebné konštatovať, že aj vo viacerých ďalších prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu návrhov operátora o plnenie rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti.
50. Ustanovenie § 53a) Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/2013 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.“
51. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „ členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľov zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“ (článok 6 ods. 1 smernice).
52. Ustanovenie článku 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa ma poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný a za každých okolností vyžadovať.
53. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a jedná sa o absolútnu neplatnosť.
54. Jej ďalším používaním vytvára dodávateľ protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný, pretože priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
55. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochranu práv spotrebiteľa.
56. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej ktorú už súd skôr judikoval a to v zmysle ust. § 53 a Občianskeho zákonníka.
57. Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie a to v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z neplatného právneho úkonu.
58. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545 a) Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
59. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto prirodzene anticipované konanie je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti.
60. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formálnymi klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (Rozsudok Oceáno Gruppo Editorial SAC).
61. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka konajúci súdu teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len realizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou povinnosťou spochybňovať a popierať.
62. Na základe uvedeného by súd návrh v prevyšujúcej časti, teda čo do zmluvnej pokuty vo výške 199,- €, s príslušenstvom zamietol a to spolu aj s úrokom z omeškania, žalobca však v tejto časti zobral žalobu späť.
63. Súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považuje za potrebné dodať, že vo veci zmluvnú pokutu tak ako bola priznaná považuje za neprimeranú sankciu a to z nasledovných dôvodov: z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatil, teda či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
64. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie, že neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
65. Žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíjal od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je ako tzv. typová zmluva uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
66. Nemožno teda ani v tomto prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
67. Pokiaľ žalobca v návrhu uvádza, že jeho právny predchodca zabezpečil žalovanému zľavnené služby v tejto súvislosti súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté zľavnené ceny. Túto okolnosť súd vyhodnotil ako obchodnú praktiku právneho predchodcu žalobcu.
68. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvných pokút, ktoré boli žalovanému vyúčtované ako pokuta za Magio Box vo výške 150,-Eur, pokuta za diaľkový ovládač vo výške 20,- Eur, pokuta za kartu vo výške 19,95 Eur a pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 Eur v tejto časti uplatneného nároku nebolo možné vyhovieť a zároveň v tejto časti zobral žalobca žalobu späť.
69. Ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí služby a nájme KZ predpokladom nároku na zmluvné pokuty je zánik zmluvy o pripojení zo strany, alebo z dôvodov na strane účastníka, t.j. žalovaného.
70. Pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti môžu tieto byť ako zo zmluvy vyplýva nárokované v prípade nevrátenia, strany, alebo odcudzenia prenajatých predmetov v zmluve definovaných. Žalobca však súdu nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k zániku zmluvy o pripojení a nevráteniu prenajatých predmetov, pričom nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú.
71. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
72. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia CSP., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
73. Za tejto situácie pre neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k nároku na zmluvné pokuty súd by nárok na zaplatenie sumy spolu vo výške 219,90 EUR s príslušenstvom zamietol.
74. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o ostatné špecifikované časti predmetnej zmluvnej pokuty týkajúcej sa nevrátenia zariadení ide o zmluvnú pokutu účtovanú taktiež v rozpore s dobrými mravmi,
pretože na spotrebiteľa sa prenáša cena zariadenia, ktorá nie je riadnym spôsobom verifikovaná a bez toho, aby sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto zariadení.
75. Bez toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ bol vyzvaný na vrátenie zariadení a bez toho, aby bolo hodnoverným spôsobom zistené a konštatované, že tieto zariadenia nechce, alebo nemôže vrátiť, je účtovaná zmluvná pokuta, ktorá je vlastne núteným odpredajom predmetných zariadení žalovanému bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom dohodnuté a predovšetkým v zmysle vyššie uvedeného bez toho, aby bolo verifikované, či táto cena - zmluvná pokuta skutočne zodpovedá cene predmetného zariadenia. Takúto konštrukciu zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi nemožno akceptovať.
76. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
77. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
78. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
79. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
80. Žalovaný bol v konaní úspešný v prevažnej miere. Z uvedeného dôvodu úspešnejšiemu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho žalovaného nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti jej súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.