Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/178/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Martina Holiča a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenej splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: F. E., nar. XX. P. XXXX, trvalo bytom V., časť V., ul. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 651,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní združenia: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice- Staré Mesto, IČO: 42 326 923, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Masarovič, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. augusta 2014 č. k. 8C/250/2014-97 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti veci samej týkajúcej sa sumy 360 eur a úroku z omeškania z takejto sumy ako aj v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 651,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 651,99 eur od 14.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 39 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51 a § 517 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 1, 2 a ods. 5 písm. b/ a e/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 651,99 eur s príslušenstvom, odôvodnila ju tým, že na základe Zmluvy o pripojení č. A5689805 z 28.5.2011, a na základe Zmluvy o pripojení č. 5689834 z 28.5.2011, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, vypožičala žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré žalovanému umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. SIM kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve odpredala žalovanému mobilný telefón značky Nokia C5-03 za akciovú cenu 19 eur (predajná cena v sume 190 eur) a mobilný telefón značky Nokia C5-03 za akciovú cenu 1 eur (predajná cena 190 eur), žalovaný v Dodatku k Zmluve o pripojení vyhlásil, že si je vedomý toho, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, je mu predávané za zľavnenú cenu, a to len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby žalobkyne po dobu dohodnutú v Dodatku, pre prípad, že žalovaný tento svoj záväzok nesplní, je si vedomý, že žalobkyni tým vznikne škoda minimálne v rozsahu zľavy poskytnutej na mobilný telefón. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 05/2011 do 08/2011, porušil zmluvné povinnosti, žalobkyňa pokusom o pokonávku z 29.9.2011 žalovanému zaslala rozpis neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzvala ho na ich úhradu, žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému pozostáva z neuhradenia poskytnutých služieb vo výške 291,99 eur a vzniknutej škody 360 eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o pripojení č. A5689805 dňa 28.5.2011, a Zmluvu o pripojení A5689834 dňa 28.5.2011 s Dodatkom, na základe ktorých zapožičala žalovanému 2 ks SIM kariet, ku ktorým bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy a dodatku odpredala žalovanému mobilné zariadenie Nokia C5-03 za kúpnu cenu 19 eur (predajná cena 190 eur) a Nokia C5-03 za kúpnu cenu 1 eur (predajná cena 190 eur). Podľa článku 2 bod 2. 3 a 4 dodatku k zmluve užívateľ sa zaviazal, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Orange Slovensko podľa zmluvy o pripojení ako aktívny užívateľ podľa nej mu poskytovaných verejných mobilných telefónnych služieb po dobu najmenej 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti a účinnosti tohto dodatku a že po celú túto dobu bude bez prerušenia používať tieto služby podľa nej v súlade s príslušnými jeho záväzkami a tohto dodatku k nej. Nedá svojím konaním žiaden taký podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov bola nútená spoločnosť Orange Slovensko skončiť platnosť zmluvy o pripojení alebo tohto dodatku k nej z dôvodu jeho zavinenia pre nesplnenie alebo porušenie niektorej zo zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku a v zmluve alebo aby z tohto dôvodu bola spoločnosť Orange Slovensko nútená mu v tejto dobe dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie verejných mobilných telefónnych služieb podľa nej. Podľa všeobecných podmienok spoločnosti Orange Slovensko na poskytovanie verejnej telefónnej služby zmluva o pripojení sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy o pripojení zaniká výpoveďou zo strany užívateľa alebo spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy o pripojení písomnou výpoveďou ak užívateľ nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 30 dní odo dňa doručenia upomienky. Žalovaný ostal dlžný za poskytnuté elektronické komunikačné služby v období od 05/2011 - 08/2011, na pokus o pokonávku nereagoval, napriek predžalobným upomienkam požadovanú sumu nedoplatku na neuhradených faktúrach nezaplatil, čím porušil zmluvné povinnosti a vznikla mu povinnosť zaplatiť aj škodu, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané mobilné zariadenia vo výške 360 eur. Žaloba bola podaná dôvodne, pretože neuhradením faktúr za poskytnuté služby žalovaný porušil zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté so žalobkyňou, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cenu za neuhradené služby vo výške 294,99 eur (správne 291,99 eur, podľa žaloby 3 eurá žalobkyňa odpísala a v konaní si ich neuplatňovala, poznámka odvolacieho súdu) a škodu vo výške 360 eur. Keďže žalovaný svoj splatný záväzok voči žalobkyni nezaplatil riadne a včas, súd žalobkyni priznal i úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 14.10.2011 do zaplatenia. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vecne procesným úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 39 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 118,34 eur.

2. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade škody 360 eur s príslušenstvom a v časti o trovách konania podal včas odvolanie iba vedľajší účastník (Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 42 326 923,) vystupujúci v konaní na strane žalovaného, s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Dôvodil, že žalobkyňa podala žalobu na zaplatenie sumy 651,99 eur, ktorá pozostávala zo sumy 291,99 eur za využitie telekomunikačných služieb zo zmlúv o pripojení č. A5689805 a č. 5689834 a sumy 360 eur ako náhrady škody z týchto zmlúv. Vedľajší účastník v podaní z 20.8.2014 oznámil, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom konania sa jeho vstup do konania týka iba časti konania, v ktorej žalobkyňa ako dodávateľ služby uplatnila voči žalovanému ako spotrebiteľovi neprijateľné podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy vo forme náhrady škody vo výške 360 eur ako samostatného právneho nároku, pričom nárok žalobkyne za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorý spojila do jednej žaloby nespochybňoval. Dôvodil, že v odôvodnení rozsudku absentuje pri úvahe súdu, z ktorej v rozhodnutí vychádza, poukázanie na konkrétne zmluvné dojednanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, že kúpna cena bola so žalovaným dojednaná tak, že žalobkyni v prípade nedodržania zmluvných podmienok vzniká právo na doplatenie kúpnej ceny akciového mobilného telefónu. Z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, na základe akej právnej úvahy dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O. z., keď jedinou sankciou, ktorú si zmluvné strany dojednali v prípade porušenia zmluvných povinností (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby a porušenie doby viazanosti), bola súdmi judikovaná neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy - zmluvná pokuta v zmysle čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení. Zo zmluvy, z dodatku ani všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť žalobkyni poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú, teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou

počas celej doby viazanosti alebo povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany žalobkyne v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Žalobkyňa porušila zákon a to § 4 ods. 3 vety tretej zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby (ďalej len viazanie predaja) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Odvolateľ je si vedomý aj § 4 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona, podľa ktorého sa za viazanie predaja nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne. Podľa jeho názoru však žalobkyňa vytvára len zdanie predávania telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu samostatne, len aby obišla zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobkyni žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody. Aj keby boli úlohy odvolateľa o viazanosti nesprávne a záväzky vyplývajúce z právnych úkonov účastníkov zmluvy by boli platné, nemohla by škoda predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu. Išlo by vlastne opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Opäť by preto mohla byť od spotrebiteľa požadovaná rovnaká suma, či by z 24 mesiacov viazanosti nesplnil nič alebo by splnil napr. 23 mesiacov. Aj keď sa žalobkyňa snaží presadiť, že sumu 360 eur požaduje ako náhradu škody, v skutočnosti ju požaduje ako zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telekomunikačných zariadení. Žalovaný nebol vyzvaný na náhradu škody a nemohol sa preto dostať do omeškania odo dňa súdom priznaných úrokov z omeškania. V tomto smere by bolo potrebné doplniť dokazovanie. Žaloba žalobkyne bola súdu doručená 28.11.2013, pričom úroky zo žalovanej sumy zahrňujúce aj nárok na náhradu škody boli žalobkyňou uplatnené od 14.10.2011 a teda nárok na náhradu škody vo výške 360 eur, bol žalobkyňou uplatnený po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade plynula od 14.10.2011, kedy boli bez všetkých pochybností kumulatívne splnené podmienky pre začatie jej plynutia (vedomosť o domnelej škode a o subjekte, ktorý mal za ňu zodpovedať ...). Odvolateľ preto vzniesol námietku premlčania v časti žalobkyňou uplatneného samostatného nároku na náhradu škody vo výške 360 eur. S poukazom na § 53 ods. 1 vety prvej a ods. 5, § 53a ods. 1 O.z. uviedol, že neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Odvolateľ bol názoru, že nebola splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti za škodu - existencia škody, keď za škodu nemožno považovať ak žalobkyňa ako poskytovateľ služby v rámci jej obchodnej stratégie odpredala žalovanému ako spotrebiteľovi mobilné telefóny za nižšiu cenu ako bola ich skutočná hodnota. Rozdiel medzi skutočnou cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou teda nie je následkom protiprávneho konania žalovaného, ale výsledkom zmluvnej voľnosti a dosiahnutého zmluvného konsenzu medzi kupujúcim a predávajúcim. Žalovaný tak nadobudol do vlastníctva mobilný telefón konaním v súlade so zmluvou a právnymi predpismi za cenu dojednanú zmluvnými stranami. Na základe vyššie uvedeného tak nie sú naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O. z.. Naopak konania žalobkyne pri uzatváraní zmlúv je v kontexte ňou uplatňovaných nárokov na základe vyššie uvedeného možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku spočívajúcu v klamlivom konaní vo vzťahu k existencii osobitnej cenovej výhody, čo je v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zakázané. Právu, ktoré je uplatňované po požití nekalej obchodnej praktiky v danom prípade spočívajúcu v zanedbaní odbornej starostlivosti a je teda v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O. z. nemožno priznať súdnu ochranu. Vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu spotrebiteľa v súlade s ust. § 93 ods. 2 O. s. p. len v rozsahu, v ktorom boli žalobkyňou porušované spotrebiteľské práva, pričom rozsah pôsobenia v konaní o viacerých nárokoch mohol vedľajší účastník určiť až po oboznámení sa so žalobou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/73/2013 z 3.7.2013, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 28/1970, R 53/93 a uznesenie z 26.1.2011 sp. zn. 4MCdo 20/2010, uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/182/2013 z 23.10.2013, ktorý dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom v identickej právnej otázke vo vzťahu k náhrade trov vedľajšieho účastníka konania. S poukazom na uvedené rozhodnutia nie je možné od vedľajšieho účastníka spravodlivo žiadať, aby vystupoval na podporu žalovaného aj v konaní pri žalobcom uplatňovanom nároku, ktorý je opodstatnený, kde pri takomto návrhu nie sú porušované práva spotrebiteľa. Na základe uvedeného bol názoru, že vedľajší účastník na strane žalovaného má v konaní voči žalobkyni v časti, v ktorej namietal porušenie práv spotrebiteľa vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolania nárok na úhradu trov konania voči žalobkyni.

Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na čl. 47 Ústavy SR a ust. § 93 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a § 25 ods. 1 O. s. p., realizujúc tak ústavné právo na pomoc pred súdmi. Nadväzujúc na uvedené považoval rozsudok a jeho skutkové a právne odôvodnenie vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu škody za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť ani akými právnymi úvahami a následne zákonnými ustanoveniami sa súd prvej inštancie riadil vo vzťahu k tomuto samostatnému nároku žalobkyne za nepreskúmateľné rozhodnutie, nakoľko nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, čím súd prvej inštancie odňal účastníkovi konania právo konať pred súdom spočívajúce v možnosti podať vo veci kvalifikovane odôvodnené odvolanie.

3. Žalobkyňa ani žalovaný (do 30.6.2016 zastúpený opatrovníčkou pre konanie) sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka, ktoré im bolo doručené, nevyjadrili.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom (viď odôvodnenie nižšie a § 201 O. s. p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok v napadnutej časti veci samej, týkajúcej sa sumy 360 eur a úroku z omeškania z takejto sumy a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi (vedľajší účastník) buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu (podľa pozn. 10b/ v O. s. p. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov), súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 6 O. s. p. v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016, vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Vedľajší účastník teda mohol (do 31.12.2014) do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Pokiaľ urobil procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania,

stal sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu došlo jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobil ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžadovalo rozhodnutie súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúmal, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodoval, ak niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania inicioval samotný vedľajší účastník, mali účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy dňa 6.7.2014, kedy bolo súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom doručené jeho podanie zo 6.7.2014, ktorým oznámil vstup do konania na strane žalovaného spotrebiteľa. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a jeho vyjadrenie boli oboznámené na pojednávaní 21.8.2014. Odvolací súd je toho názoru, že i keď novelizácia O. s. p. vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa O. s. p. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nemá prechodné ustanovenia, nemožno novelizované ustanovenie § 93 ods. 3 a novozavedené ustanovenie odseku 6 rovnakého paragrafu i zákona vykladať tak, že by sa aj relevancia úkonu vykonaného do 31.12.2014 podmieňovala úkonom (v prejednávanej veci súhlasom účastníka - žalovaného), ktorý v čase jeho vykonania (i tu rozmer do 31.12.2014 vrátane) nebol potrebný. Novelizáciou nedotknuté ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. totiž dopadá na situácie, v ktorých si navzájom odporujú úkony vedľajšieho a hlavného účastníka. Logicky preto musí existovať úkon vedľajšieho účastníka (napríklad odvolanie) a aspoň jeden tomuto úkonu vedľajšieho účastníka odporujúci úkon hlavného účastníka. Iba vtedy súd pristúpi (môže pristúpiť) k posúdeniu úkonov vedľajšieho účastníka „po uvážení všetkých okolností“. Takéto posúdenie preto neprichádza teda do úvahy vtedy, ak vedľajším účastníkom konania podporovaný účastník (tzv. hlavný) žiadny úkon neurobí, keďže úkonom (konaním) nie je nekonanie účastníka. To, že žalovaný v prejednávanej veci nezaujal žiadne stanovisko k odvolaniu vedľajšieho účastníka, nemožno interpretovať tak, že vyjadril nesúhlas s týmto úkonom. V prípade, ak zákonom predpokladaný konflikt nenastal, nemá sa oň súd pričiňovať nadbytočným vyzývaním na prejavenie súhlasu alebo nesúhlasu účastníka k úkonom vedľajšieho účastníka. Podľa § 201 O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. V prejednávanej veci ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej na jednej strane (ako žalobkyňa) vystupuje dodávateľka a na druhej strane (ako žalovaný) spotrebiteľ. Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by v takejto veci z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom (žalovaným) a vedľajším účastníkom. Ustanovenie § 201 vety druhej O. s .p. v spojení s § 93 O. s. p. v znení do 31.12.2014 vrátane však nemožno vykladať absolútne a bezvýnimočne tak, že vedľajší účastník mal právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania. Táto podmienka mala totiž svoje opodstatnenie len pri vedľajšom účastníctve podľa § 93 ods. 1 O. s. p., teda tam, kde mohol nastať stav konkurencie záujmov hlavného a vedľajšieho účastníka, nie teda i pri vedľajšom účastníctve podľa § 93 ods. 2 O. s. p. - kde naopak vedľajší účastník hájil záujmy často nečinného hlavného účastníka. Relevantná rozhodovacia prax súdov pritom zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie bola v rozhodnom období vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok a ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie po podaní odvolania vedľajším účastníkom (odvolanie z 21.8.2014, doručené súdu prvej inštancie 10.9.2014) doručil tento opravný prostriedok obom hlavným účastníkom - t.č. stranám (viď doručenky na č. l. 111, splnomocnenkyni žalobkyne 10.9.2014 a opatrovníčke žalovaného 4.9.2014) a vytvoril im procesnú možnosť vyjadriť sa k nemu. Túto možnosť nevyužili, k odvolaniu sa nevyjadrili. Teda vedľajší účastník konal (podal odvolanie), žalovaný ale nekonal (nepodal odvolanie ani sa nevyjadril k vstupu vedľajšieho účastníka do konania ani k odvolaniu vedľajšieho účastníka). Odvolací súd tak v prejednávanej veci mal za to, že vedľajší účastník (združenie) bol oprávnený podať odvolanie, keď ním podporovaný účastník (žalovaný) s odvolaním nevyjadril nesúhlas, vedľajší účastník bol oprávnenou osobou na podanie odvolania a to vo veci samej aj v časti trov konania.

Podľa § 81 intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna, preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v . Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010). Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, avšak Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho intervenciou, ale stanovil aj to, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania na žalovanej strane, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, teda dňom 1. júla 2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA na žalovanej strane, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto občianske združenie by mohlo zastupovať žalovaného spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore (§ 291 ods. 1 na základe udeleného splnomocnenia, ktoré však v prejednávanej veci doložené nebolo. Nakoľko ale k vydaniu rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj k podaniu odvolania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného voči tomuto rozsudku došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti (teda pred 1. júlom 2016), v zmysle § 470 ods. 2 účinky odvolania (ako právneho úkonu vykonaného predo dňom nadobudnutia účinnosti zostali zachované. Preto i odvolací súd sa musel odvolaním zaoberať vecne.

5. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP: (1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. (2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 291,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 291,99 eur od 14.10.2011 do zaplatenia je právoplatný, a preto odvolací súd jeho správnosť neskúmal (§ 367 ods. 2 a 3 . Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobkyňou ako poskytovateľkou a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmlúv o pripojení č. A5689805 a č. A5689834 a dodatkov k nim dňa 28.5.2011, na základe ktorých poskytovateľka vypožičala žalovanému 2 ks SIM kariet, ktorá mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou (SIM kartám boli pridelené účastnícke čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX) a odpredala žalovanému 2 ks koncových telekomunikačných zariadení - mobilných telefónov značky NOKIA C5-03. Odvolací súd sa v rozsahu 291,99 eur s príslušenstvom stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a platby za dodané služby nezaplatil (za obdobie 05/2011-8/2011). Je však zrejmé, že zmluvy o pripojení v znení dodatkov k nim, uzavreté stranami, možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto bolo

na právne vzťahy založené zmluvami o pripojení potrebné aplikovať príslušné ustanovenia O. z. o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O. z.), čo súd prvej inštancie opomenul. Žalobkyňa sa domáhala nároku vo výške škody, ktorá jej vznikla za odpredané mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenia, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi ich predajnou cenou a ich akciovou cenou, t. j. predstavuje škodu, ktorú jej žalovaný mal spôsobiť tým, že ich získal za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Súd prvej inštancie sa však nevenoval dokazovaniu, ani vysvetleniu skutočnosti, prečo žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvy, v ktorých uviedla kúpnu cenu za koncové telekomunikačné zariadenie 19 eur pri prvej zo zmlúv a 1 euro pri druhej zmluve a v konaní pred súdom už žiada sumu, za ktorú predáva predmetné zariadenia obvykle, t. j. nie pri podpise zmluvy o pripojení. Žalobkyňa neuvádza, že by bola k uzavretiu zmluvy o pripojení hocijakým spôsobom nútená, zmluva bola výsledkom konsenzu oboch zmluvných strán a žiadna zo strán nemala výhrady. Cenu predmetného zariadenia dokonca určila sama žalobkyňa, keďže sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej znenie žalovaný nemohol nijako ovplyvniť. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení (resp. ich dodatkov, všeobecných podmienok) nevyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti - a to ktoroukoľvek zo strán - sa bude cena poskytnutých zariadení meniť z ceny ponúknutej (akciovej) na cenu obvyklú, či trhovú. Takto uplatnenú škodu nemožno považovať za škodu v pravom slova zmysle, ale skôr za obdobu zmluvnej pokuty, ktorú je potrebné považovať za jednoznačne neprimeranú sankciu, pretože nezohľadňuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia úhrady za poskytnuté služby dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku, rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie cien predmetných zariadení bolo len obchodnou politikou žalobkyne. Predaj zariadení za cenu nižšiu ako je ich skutočná trhová cena, je výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a žalovaným a tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobkyne menený prehodnotením rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladala. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 360 eur s príslušenstvom uplatnila z titulu vzniknutej škody ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a cenou zľavnenou. V konaní o náhradu škody podľa ust. § 420 a nasl. O. z. sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie, na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie napriek svojmu záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu, ktorá jej vznikla za odpredané mobilné zariadenia vo výške 360 eur, tento svoj záver žiadnym spôsobom právne ani vecne nezdôvodnil, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti postráda akúkoľvek argumentáciu, chýba teda argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať konanie pred súdom prvej inštancie vykonávaním dokazovania, predovšetkým rozhodujúcimi dôkaznými prostriedkami). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej, týkajúcej sa sumy 360 eur a úroku z omeškania z takejto sumy ako aj v časti trov prvoinštančného konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

6. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri vykonávaní dokazovania súd prvej inštancie bude postupovať v súlade s pravidlami procesného kódexu (CSP účinného od 1. júla 2016). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec (v zostávajúcej časti) posúdil a rozhodol. Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strany v konaní.

7. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí preto rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

8. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435