Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/126/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XX, korešpondenčná adresa: E. XX, XXX XX D., zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 526,13 eur a 199,69 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 725,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 526,13 eur od 23.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 199,69 eur od 23.11.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 526,13 eur a na náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 7Csp/126/2016-131 zo dňa 20.04.2017 tunajší súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle písomného návrhu žalobkyne zo dňa 11.04.2017 a predmetom konania tak bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 526,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 526,13 eur od 23.11.2016 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 199,69 eur a na náhradu trov konania. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7Csp/127/2016.

Uznesením č.k. 7Csp/127/2016-86 zo dňa 06.06.2017 tunajší súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle písomného návrhu žalobkyne zo dňa 11.04.2017 a predmetom konania tak bol nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 199,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 199,69 eur od 23.11.2016 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania

3. Uznesením č.k. 7Csp/126/2016-147 zo dňa 07.06.2017 tunajší súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 7Csp/126/2016 a 7Csp/127/2016 a konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 7Csp/126/2016.

4. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 17.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bol jej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 700,- eur. V zmluve bola uvedená

ročná úroková sadzba 24,30 % a poplatok za garantovanú službu vo výške 113,88 eur. Celkovo čiastka ktorú mala zaplatiť bola 922,62 eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí služby komfort, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 394,38 eur. Spolu mala teda za sumu 700,- eur, zaplatiť 1 317,- eur (86 %). Žalovanému uhradila sumu 1 226,13 eur.

So žalovaným uzavrela dňa 30.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bol jej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 400,- eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 23,32 % a poplatok za garantovanú službu vo výške 63,24 eur. Celkovo čiastka ktorú mala zaplatiť bola 522,73 eur. Zároveň došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí služby komfort, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 225,36 eur. Spolu mala teda za sumu 400,- eur, zaplatiť sumu 748,09 eur (86 %). Žalovanému uhradila sumu 599,69 eur.

Poukázala, že uzatvorené zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými a musia mať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa písm. f) uvedeného zákonného zmluva musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ sa týka konečnej splatnosti úveru formulácia 60 týždenných splátok, nespĺňa požiadavku vyjadrenú v zákone. Z predmetnej zmluvy nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ už pri podpise zmluvy má byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške, ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ samotná zmluva a ani všeobecné úverové podmienky údaj o konečnej splatnosti neobsahujú, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami zo spotrebiteľskej zmluvy dostupných údajov. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym časovým okamihom. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/286/2014, Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/155/2014., sp. zn. 6Co/134/2016. Nakoľko zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené medzi stranami sporu takýto údaj neobsahujú, možno konštatovať, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. O tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci máj 2016, kedy sa na združenie obrátila so žiadosťou o poradenstvo. Bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi jej platbami vo výške 1 226,13 eur a výškou úveru 700,- eur, rozdiel medzi jej platbami vo výške 599,69 eur a výškou úveru 400,- eur a je v sume 526,13 eur a 199,69 eur.

5. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvami o spotrebiteľskom úvere, zmluvami o poskytnutí služby komfort, prehľadom prijatých platieb vystaveným žalovaným, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalobkyne, prednesmi práv. zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Strany sporu dňa 17.07.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 700,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 922,62 eur v 60 týždenných splátkach pri výške 1. a 59. splátky 15,38 eur a poslednej splátky vo výške 15,20 eur. Splatnosť prvej splátky bola do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky úveru na účet určený zákazníkom. Splatnosť každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 24,30 % p.a. zo sumy úveru, t.j. v číselnom vyjadrení 108,74 eur a poplatok za garantovanú služby bol vo výške 113,88 eur. RPMN bola vo výške 63,97 % a priemerná RPMN vo výške 37,67 %.

8. Medzi stranami sporu bola dňa 17.07.2015 zároveň uzatvorená aj Zmluva o poskytnutí služby komfort. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať služby bode 1.1. tejto zmluvy a to informovať Zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preberať od Zákazníka peňažné sumy, určené na

úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého Zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene Zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informovať Zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k Zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa Zákazník zaväzuje. Prevzatie peňažnej sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom v meste alebo obci, kde má Zákazník pobyt. Zákazník má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej sumy, ktorá má byť použitá na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy jedna poverená osoba Poskytovateľa podľa odseku 1.10, ktorá je k dispozícii Zákazníkovi na účely poskytovania služby, ako aj všetkých informácií s ňou spojených a to každý deň v týždni.

Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie služby žalovaným mu zaplatí odmenu vo výške 394,38 eur, ktorú bude splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 6,57 eur a poslednej splátky 6,75 eur.

Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena zohľadňuje odplatu pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá na úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí prevzatie tejto sumy a zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa.

9. Z predloženého prehľadu prijatých platieb ku dňu 02.03.2016 vystaveného žalovaným vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 1 226,13 eur.

10. Strany sporu dňa 30.11.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 400,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 522,73 eur v 60 týždenných splátkach pri výške 1. a 59. splátky 8,72 eur a poslednej splátky vo výške 8,25 eur. Splatnosť prvej splátky bola do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky úveru na účet určený zákazníkom. Splatnosť každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Výška úroku bola 23,32 % p.a. zo sumy úveru, t.j. v číselnom vyjadrení 59,49 eur a poplatok za garantovanú služby bol vo výške 63,24 eur. RPMN bola vo výške 61,43 % a priemerná RPMN vo výške 29,89 %.

11. Medzi stranami sporu bola dňa 30.11.2015 zároveň uzatvorená aj Zmluva o poskytnutí služby komfort. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať služby bode 1.1. tejto zmluvy a to informovať Zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preberať od Zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého Zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene Zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informovať Zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k Zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa Zákazník zaväzuje. Prevzatie peňažnej sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom v meste alebo obci, kde má Zákazník pobyt. Zákazník má možnosť zvoliť si čas týždenného preberania peňažnej sumy, ktorá má byť použitá na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy jedna poverená osoba Poskytovateľa podľa odseku 1.10, ktorá je k dispozícii Zákazníkovi na účely poskytovania služby, ako aj všetkých informácií s ňou spojených a to každý deň v týždni.

Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie služby žalovaným mu zaplatí odmenu vo výške 225,36 eur, ktorú bude splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach pri výške 1. až 59. splátky 3,75 eur a poslednej splátky 4,11 eur.

Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena zohľadňuje odplatu pre

Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá na úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ zabezpečí prevzatie tejto sumy a zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa.

12. Z predloženého prehľadu prijatých platieb ku dňu 02.03.2016 vystaveného žalovaným vyplýva, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 599,69 eur.

13. Podľa ,,Vysvetlenia plnenia tejto zmluvy v príslušnom režime“, ktoré bolo prílohou uzatvorených spotrebiteľských zmlúv, bodu 1., úver podľa zmluvy je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky a prostriedky z úveru sú určené na osobné potreby zákazníka bez obmedzenia osobným účelom, s výnimkou ich použitia na výkon povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa § 1 ods. 3 zákona.

14. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 700,- eur, výške splátky 15,38 eur, počte splátok 60-týždenných, poplatku za garantovanú službu vo výške 113,88 eur, je výška RPMN bola 125,81 %.

Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 400,- eur, výške splátky 8,72 eur, počte splátok 60-týždenných, poplatku za garantovanú službu vo výške 63,24 eur, je výška RPMN bola 120,29 %

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2016 vo veci sp. zn. 7Csp/127/2016 uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 30.11.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a žalobkyni poskytol finančné prostriedky vo výške 400,- eur. V ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru zmluva o úvere obsahuj údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2. písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Je teda zrejmé, že adhézne zmluvy o spotrebiteľskom úvere používané žalovaným obsahujú tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru. Zákon vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti a nie uvedenie dátumu. Pojmy termín a dátum nie sú synonymami. Právna úpravu neustanovuje presný formát pre naplnenie uvedenej zákonnej náležitosti. Výklad žalobkyne je až za hranicou formálnosti, čo je neprípustné. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 242/07, sp. zn. I ÚS 640/2014.

Podľa jeho názoru, zmluva obsahuje aj ďalší údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvádza sa v nej výška úveru 400,- eur , úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 23,32 % p.a., výška jediného poplatku za garantovanú službu je 63,24 eur, celková suma ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola 599,69 eur, počet splátok bol 60 týždenných splátok. Splatnosť prvej splátky bola do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky úveru na účet určený zákazníkom. Splatnosť každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Poukázal na takýto istý záver, ktorý vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 19.09.2012 v rozsudku vo veci sp. zn. 17Co/151/2012.

Argumentácia žalobkyne je podľa neho tiež v rozpore s európskou právnou úpravou, pretože smernica 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere zavádza oproti predchádzajúcej úprave tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť, čo má za následok, že výklad tohto ustanovenia tak ako ho prezentuje žalobca, neobstojí. Ustanovenie čl. 10 smernice veľmi presne stanovuje náležitosti zmluvy o úvere. Odsek 2 tohto článku nie je doslovne premietnutý do § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom toto ustanovenie smernice má priamy účinok a je potrebné dať prednosť jeho aplikácii namiesto extenzívnemu žalobcovmu výkladu. Zákon o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať vždy aplikovať v súlade so smernicou. Poukázal na jazykové verzie smernice 2008/48/ES za účelom poukázania na nesprávny výklad zákonného ustanovenia žalobcu. Poukázal, že rovnaký výklad smernice z hľadiska súladu s vnútroštátnou právnou úpravou zastávajú aj Európska komisia, Slovenská republika a Nemecká

spolková republika, ako aj generálna advokátka Súdneho dvora EleanorSharpston. Tieto stanoviská žalovaný pripojil k písomnému vyjadreniu.

Pokiaľ sa jedná o samotný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uviedol, že hoci popiera všetky tvrdenia žalobkyne o neplatnosti oboch spomínaných zmlúv, chce uviesť, že v prípade aplikácie § 457 OZ, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy, v plnej miere sa aplikuje synalagma podľa § 560 OZ. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/113/2007 zo dňa 25.09.2008. Pokiaľ by teda sú považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, musel by vo svojom výroku vyjadriť vzájomný synalagmatický vzťah, teda vzájomnú podmienenosť každého plnenia, ktoré je jedna strana povinná vrátiť druhej strane. V prípade žalovaného by vrátenie plnenia doplnkovej služby nebolo možné, a preto by sa aplikoval § 458 ods. 1 druhej vety a žalovanému by sa musela poskytnúť zo strany žalobkyne peňažná náhrada za plnenie doplnkovej služby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2016 vo veci sp. zn. 7Csp/126/2016 uviedol, že základe žiadosti žalobkyne jej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú strany sporu spolu uzavreli dňa 17. júla 2015, pričom celkovú čiastka, ktorú mala žalobkyňa počas doby splatnosti 60 týždňov splatiť bola 922,62 eur.

Nesúhlasí s tým, že zmluva neobsahuje zákonnú náležitosti uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmluve o úvere sa dokonca na dvoch miestach nachádza zmluvné ustanovenie, ktoré uvádza, že "Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Uvedené ustanovenie nemá iný význam ako naplniť práve a len zákonnú náležitosť o určení termínu konečnej splatnosti, preto tu ani žiadny nedostatok, ktorý by bolo treba akokoľvek nahrádzať či odvodzovať nevznikol, ako v prípadoch na ktoré sa žalobca v texte svojej žaloby odvoláva a ktoré sú pre túto zásadnú skutkovú odlišnosť pre toto konanie nepoužiteľné. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, na rozdiel od iných ustanovení tohto zákona, uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, argumentum ex dicto. V slovenskom jazyku pritom nie sú pojmy ..termín" a „dátum" synonymami (viď Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. wd. Bratislava: Veda 2003. 98S s.), čo vyplýva priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zákonodarca používa tieto pojmy odlišne v rovnakom právnom predpise. Súdny dvor Európskej únie konštatoval v rozsudku vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016. že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum", čím nejednotnú vnútroštátnych aplikačnú prax definitívne ustálil.

Taktiež motivácia a dôvod žalobcu uplatnený v žalobe, nie len, že nemá oporu v zákone, ale je tiež v priamom rozpore aj s ústavnými princípmi, ako aj samotnými zásadami súkromného práva, konkrétne (i) zásadou zmluvnej voľnosti garantovanej § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, (ii) zásadou pocta sund servanda, ktorá je nielen základnou zásadou súkromného práva, ale je chránená aj princípom právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 38/1999) „V právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom založené na očakávaní, že dlžníci si budú plniť svoje povinnosti", (iii) ochranou autonómie zmluvných strán garantovanou čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, (iv) princípom ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty, ktoré možno vyvodiť z princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 36/95) a (v) zákazu prehnaného formalizmu (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 1. ÚS 243/07).

V tejto súvislosti je tiež potrebné poznamenať, že žalobca podal žalobu ohľadne neuvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, potom ako celý spotrebiteľský úver vyplatil čím tento zmluvný vzťah skončil. Za tejto situácie je zrejmé, že sa jedná zo strany žalobcu o špekulatívnu aplikáciu práva, keďže v danom prípade sa nejedná o prípad, že by „zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku" (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, sp. zn. C-42/1S, bod 73), t. j. sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemožno akceptovať všeobecne ako primeranú sankciu, ale

len vtedy, ak by „pochybenie" veriteľa v náležitostiach znemožňovalo zákazníkovi urobiť si predstavu o rozsahu svojho záväzku, čo celkom zrejme nie je daný prípad.

Žalobca vo svojej žalobe síce spomína zmluvu o poskytnutí služby komfort, no vzhľadom na znenie žaloby je zrejmé, že táto zmluva nemá s predmetom konania, tak ako si ho stanovil samotný žalobca žiadny súvis. Z uvedeného dôvodu si dovoľuje len na okraj vo všeobecnosti poznamenať, že na základe zmluvy o doplnkovej službe, poskytoval žalovaný svojim zákazníkom (v danom prípade žalobcovi), ktorí sa rozhodli túto ponuku využiť, dobrovoľnú doplnkovú službu výberu splátok úveru priamo v domácnosti zákazníka a jej následnom bezodkladnom použití na účely úhrady splátky konkrétneho spotrebiteľského úveru (ďalej len „doplnková služba"). Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Zmluva o doplnkovej službe obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (či. I, bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená (ako je zo zmluvy o úvere zrejmé, žalobca mohol bez tejto služby splácať splátky úveru na účet žalovaného - platobné údaje sú presne uvedené naľavo v polovici prvej strany zmluvy o úvere). Ani prípadná bezúročnosť a bezpoplatkovosť príslušnej hlavnej zmluvy o úvere, nemá žiadny vplyv na obsah akcesorickej zmluvy o doplnkovej službe, vrátane v nej dojednanej odmeny.

V ďalšom poukázal na rozhodnutia slovenských súdov v obdobných veciach v rokov 2010 až 2015.

17. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 31.05.2017 uviedol, že predmetom tohto konania je jedine a len zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zároveň jediným argumentom prečo by malo byť vydané plnenie, ktoré žalobkyňa v tomto konaní požaduje je údajná absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Je nesporné, že daná náležitosť v zmluve splnená je. Spôsob jej vyjadrenia, 7. deň 60-tého týždňa plniť od uzavretia zmluva nemá žiadny iný zmysel. Právna úprava rozlišuje a zároveň aj výslovne Zákon č. 129/2010 pozná jeden pojem a pozná druhý pojem termín a dátum. Ďalej máme spory tiež so slabšou stranou napr. so zamestnancom, ktorého tiež treba chrániť ako spotrebiteľa. V žiadnej pracovnej zmluve si dovoľujem povedať sa neuvádza výplatný termín ako tiež zákonná náležitosť pracovnej zmluvy vo forme dátumu. Môže sa uvádzať vo forme dátumu, ale nemusí. Rovnaký spôsob tohto vyjadrenia je aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú používa žalovaný. Zároveň treba pracovať aj s tým, kto je tu cieľová skupina. Bežný spotrebiteľ a jeho predstavivosť, pochopenie daného textu a daného mechanizmu, ak uzatvára zmluvu v pondelok alebo stretu, to je jedno, tak vie, že každú ďalšiu stredu, každý ďalší pondelok bude mať ďalšiu splátku a ten 60. pondelok je termín konečnej splatnosti. Je to veľmi ľahko predstaviteľné. Mnohí títo spotrebitelia, mnohí títo ľudia jednoducho nežijú v horizonte rok, dva, ale týždeň, možno max. mesiac. Čiže, ak niekto tvrdí, že nejaký dátum od cca 14 a pol mesiaca t.j. práve to, čo je preňho predstaviteľné, jasné, je to možné trochu v rozpore s realitou, s ktorou sa ja stretávam, pričom nepochybujem, že súd má bohatšie skúsenosti so spotrebiteľskou agendou každodenne, ale spraviť tak zásadnú vec, že zo synalagmatický kontraktu razom my spravíme bezodplatný kontrakt, to si podľa neho vyžaduje zásadné porušenie zmluvy. K tomu sa vyjadril aj Súdny dvor EÚ vo veci Home Credit c/a C., že jedna vec rozsudku je o tom, že nie je potrebný dátum. V ďalšom poukázal, že zo strany žalobkyne nebolo v celkovom konečnom dôsledku zaplatených toľko finančných prostriedkov akého vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha. Žalobkyňa sa domáha bezdôvodného obohatenia iba titulom zmluvy o úvere, pričom v danom konaní si uplatňuje aj nárok zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako osobitná zmluva a v kontexte k tejto zmluve žalobkyňa v žalobnom návrhu sa nevyjadrila ani tohto dôvodu nežaluje vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukazuje na to, že zo strany žalobkyne nebolo v celkovom konečnom dôsledku zaplatených toľko finančných prostriedkov akého vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha.

V ďalšom právny zástupca žalovaného ešte vo veci uviedol, že pokiaľ sa jedná o zmluvu komfort, je to zmluva akcesorická, ktorá podľa jeho názoru nebola ani predmetom žaloby ani podľa jeho názoru na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že sa jedná o samostatnú zmluvu, ktorá je akcesorická a vlastne dôvod, pre ktorý žiada vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa, teda § 9 ods. 2 písm. f), Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné na danú zmluvu vôbec aplikovať. V ďalšom uviedol, že je na strane žalobkyne takisto dôkazné bremeno za účelom preukázania ňou tvrdených skutkových skutočností. V tomto smere poukazuje, že zo strany žalobkyne na potvrdenie ňou uvádzaných skutočností súdu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, a tieto dôkazy neboli ani navrhnuté.

18. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2017 uviedla, že so žalovaným uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ) a to náležitosti uvedené v písm. a), k) a l) uvedeného zákonného znenia. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V predmetných zmluvách je uvedená výška RPMN 61,43 % a 63,97 %. Avšak v skutočnosti je RPMN pri týchto úveroch ďaleko vyššia. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru, aj keď tento má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia a navzájom spolu súvisia. Ak by žalovaný sporný poplatok do výpočtu RPMN zahrnul, vyšla by mu hodnota 232,62%, 230 %. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až 1), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere Je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

V ďalšom uviedla, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 63,24 eur, 113,88 eur, je neakceptovateľný a odporuje dobrým mravom. Závisí od výšky poskytnutého úveru a aj to je dôkaz o obchádzaní neprimeranej výšky úrokov. V zmluvách o spotrebiteľskom úvere nahradil žalovaný predchádzajúcu formuláciu zo skoršieho obdobia administratívny poplatok inou formuláciou „poplatok za garantovanú službu pevnou sumou, ale v skutočnosti sa nič nezmenilo. Písomná forma zmluvy Je vyžadovaná zákonom a nedá sa dodatočne určovať predmet plnenia spojený s administratívnym poplatkom alebo údajnou garantovanou službou. Žalovaný sa snaží sofistikovanými nekalými praktikami rozložiť neprimerané úroky do rôznych poplatkov a odmien za fiktívne služby. Poplatok Je neprimerane vysoký a značne prevyšuje náklady na uvedenú „službu". V ďalšom uviedla, že zmluva o poskytnutí služby komfort je napriek svojmu zavádzajúcemu názvu zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu osobne vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom dohodnutom mieste. Táto služba je poskytovaná za odplatu vo výške 51,5 % z poskytnutej istiny úveru. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Žalovaný týmto poplatkom obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Žalovaný do tejto zmluvy zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca žalovaného absolvovať, ale paradoxne od výšky poskytnutého úveru. Tým, že výšku odmeny stanovuje percentuálne z výšky úveru, potvrdzuje obchádzanie neprimeraných úrokov, ktoré fakticky navyšuje práve touto problematickou odmenou a neprimerane predražuje cenu úveru. Náklady obchodného zástupcu pritom prirodzene nemôžu byť závislé od výšky zinkasovanej splátky, no odmena za hotovostné splácanie je napriek tomu stanovená percentuálne z výšky poskytnutej istiny.

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2017 vo veci sp. zn. 7Csp/126/2016 uviedol, že súd je viazaný predmetom konania, ktorý si stanovil žalobca ako dominus litis. Predmetom tohto konania je zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá má formu pôžičky, z čoho je zrejmé, že na daný vzťah nie je možné aplikovať.

Konštatovanie rozporu s dobrými mravmi musí vyplynúť z vykonaného dokazovania, na takéto rozhodnutie (konštatovanie) nestačia vnútorné predstavy žalobcu a ani súdu o tom ako veci sú a ako by byť mali. Žalovaný jednoducho nerozumie ako mohol súd, hoc predbežne mať za to, že „výška úroku v úverovej zmluve je neplatná, pretože je v rozpore s dobrými mravmi", keď v tomto smere sa v súdnom spise nenachádza jediný dôkaz. Úroková sadzba je primeraná. Banky poskytujú úvery aj za vyššie úrokové sadzby (napr. Poštová banka, a. s. za 32,50 % ročne, príp. OTP Banka, a. s. za 27,50 % ročne) a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25 % p.a. ešte za primerané. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 Co 67/2008, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. novembra 2014, sp. zn. lOC/127/2014, NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003. Okrem vyššie uvedeného však podstatné v tejto časti je to, že okresný súd nemá na výšku parciálnej zložky odmeny aplikovať všeobecné (snáď najvšeobecnejšie) zákonné ustanovenie týkajúce sa dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka), ak pre danú situáciu existuje špeciálna právna úprava (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Za tohto stavu má žalovaný jednoznačne za to, že je potrebné aplikovať princíp lex specialis derogat generali

a aplikovať na daný prípad exaktnú (matematicky presnú) zákonom presne stanovenú reguláciu, ktorú žalovaný riadne dodržal.

Žalovaný nikdy nespochybňoval, že so svojimi zákazníkmi - spotrebiteľmi uzatvára adhézne zmluvy, čo aj vzhľadom na ich formálne spracovanie považuje za absolútne zrejmé. V tejto súvislosti súd tvrdí, že „dohodu týkajúcu sa poplatku za garantovanú službu, podľa názoru súdu sa nejedná o individuálne dojednanie, jedná sa o zmluvnú podmienku, ktorá bola dojednaná v neprospech spotrebiteľa spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, a preto v tejto časti je úverová zmluva takisto neplatná." V danom prípade súd zrejme aplikoval § 53 ods. 1 prvá veta v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, no žalovaný nerozumie prečo zo zákonných výnimiek v § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka sa súd zameral len na individuálne dojednanie a úplne opomenul primeranosť ceny, práve ktorú je v súvislosti s poplatkom (ako akýmkoľvek finančným plnením) potrebné aplikovať, ak je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, čo je presne tento prípad. Podstata garantovanej služby ako aj poplatok za garantovanú službu sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere vymedzené jasne, určito a zrozumiteľne čo tiež len vylučuje možnosť, že by sa mohlo jednať o neprijateľnú podmienku. Ide o jediný poplatok účtovaný podľa predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný nechcel zaviesť voči svojim zákazníkom množstvo rôznych poplatkov, takéto stanovenie poplatkovej povinnosti je zo strany žalovaného prospotrebiteľský krok a presná výška poplatku za garantovanú službu bola v danom prípade žalobcovi známa nielen z daných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ale aj zo zákonom predpísaného formulára „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere" ako aj druhý raz zo zrozumiteľne a jasne vypísaného návrhu konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný počas zmluvného vzťahu výšku tohto poplatku nijako nemenil, ako je to bežné napríklad v bankách. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/244/2014. Okrem toho si žalovaný dovoľuje tiež poznamenať, že je absolútne zrejmé, že poplatok za garantovanú službu ako mimochodom akékoľvek iné plnenie nikdy nie je v prospech povinné, ale oprávneného, pričom je bez akéhokoľvek právneho a faktického významu či sa jedná o spotrebiteľsky alebo iný vzťah, pretože tieto vzory platia rovnako pre všetky záväzkové vzťahy. Uvedené však neznamená nejakú nerovnosť v zmluvných vzťahoch, čo platí o to viac ako sa jedná o synalagmaticky kontrakt ako je tomu v danom prípade. Snáď si súd nemyslí, že plnenie ku ktorému sa žalobca zaviazal (v danom prípade úhrada poplatku za garantovanú službu) by mala slúžiť na prospech jeho ako povinného a nie na prospech žalovaného ako oprávneného. Naopak na prospech žalobcu ako oprávneného slúžia benefity garantovanej služby.

V súvislostí so zmluvou o poskytnutí služby komfort, ktorú sa súd rozhodol preskúmavať nad rozsah konania, uviedol, že „zmluva je takisto v celom rozsahu neplatná, pretože bola uzavretá podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi." Žalovaný tomuto konštatovaniu nerozumie, pretože predmetná zmluva bola uzavretá štandardným spôsob a to predloženie ponuky (návrh zmluvy) a akceptácie ponuky (prijatie návrhu zmluvy), čo bolo stranami sporu dokonca písomne potvrdené, spolu s ich vlastnoručnými podpismi na predmetnej zmluve, čo žiadna zo strán nespochybňuje a preto sa jedná o nespornú skutočnosť v tomto súdnom konaní.

Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere. Zároveň je absolútne zrejmé, že doplnkové služby vždy súvisia s hlavnou zmluvou, v tomto prípade zmluvou o spotrebiteľskom úvere, čo však nemá absolútne žiaden vplyv na platnosť takejto zmluvy, dobré mravy či nejaký proces uzatvárania. Okresný súd tiež postavil svoje predbežné právne posúdenie veci na porovnaní odmeny dojednanej v jednej zmluve, s porovnaním odmeny dojednanej v druhej zmluve, s úplne odlišným predmetom. Za tohto stavu žalovaný skutočne nerozumie, aký má mať vplyv odmena dojednaná v jednej zmluve ( v tomto prípade v zmluve o spotrebiteľskom úvere) na (ne)platnosť inej zmluvy (napr. zmluvy o poskytnutí služby komfort). Podľa žalovaného úplne žiadnu, pretože tieto právne úkony treba posudzovať samostatne a to napriek tomu, že spolu nejako súvisia, neznamená to však, že by odmena podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola spôsobilá akokoľvek prezumovať výšku odmeny podľa zmluvy o poskytnutí služby komfort. Rovnako ako cena podľa zmluvy o podnájme je nezávislá od ceny podľa zmluvy o nájme, či cena televízora nemá žiadny vplyv na cenu videorekordéru, ktorý je bez televízie nepoužiteľný, pričom môže byť aj niekoľkonásobne drahší ako samotný televízor, tak ani odmena podľa zmluvy o poskytnutí služby komfort nie je žalovaným stanovovaná priamo podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho z karty splátok je zrejmé, že žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy o poskytnutí služby komfort riadne plnil. Čo žalobca nikdy ani nespochybnil, k čomu preto žalovaný navrhuje aj vypočuť samotného žalobcu, pričom je nemysliteľné, aby pri synalagmatickom kontrakte sa

súd nezaoberal práve predmetnou vzájomnosťou plnení a povinnosťou žalobcu, nie okresnému súdu, túto synalagmu vyjadriť v samotnej žalobe.

20. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nakoľko potrebovala finančné prostriedky, zástupkyňa žalovaného ju navštívila v jej domácnosti, kde jej boli poskytnuté možnosti uzatvorenia zmluvy alebo prezentované možnosti, na základe ktorých by jej mohli byť poskytnuté finančné prostriedky. Finančné prostriedky jej boli dané na ruku s tým, že jej boli predložené listinné papiere alebo listiny zo strany zástupkyne žalovaného na podpis a tieto ona aj následne podpísala. So žalovaným uzatvorila okrem predmetných zmlúv aj zmluvy iné, pohľadávky alebo záväzky z týchto zmlúv sú splatené a nevie uviesť koľko ich bolo. V čase podpísania zmlúv bola samoživiteľkou, mala ešte 3 deti a vzhľadom na jej majetkové pomery nebolo možné, aby jej bol poskytnutý úver bankovou inštitúciou, a preto uzatvorila zmluvu so žalovaným. Bola to vtedy jej jediná reálna možnosť. O tom aké produkty žalovaný ponúkal nebola uzrozumená. Konkrétne je boli ponúknuté tie produkty, na základe ktorých boli uzatvorené zmluvy a vzhľadom na to aj tieto zmluvy podpísala, zo strany zástupcu žalovaného jej nebolo uvedené, že aj iné produkty alebo aké iné produkty žalovaný poskytuje. Predložené zmluvy si podpísala, ale nerozumela ich všetkým ustanoveniam, napr. pokiaľ sa jedná o úrokové sadzby, tak nevie na základe čoho bola určená a tomu ani nerozumie. Bola jej poskytnutá aj osobitná služba výberu splátok a zástupca žalovaného ju každý týždeň navštevoval a osobne splátky od nej vyberal. Následne oslovila Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS s tým, aby zmluvy, ktoré boli uzatvorené so žalovaným prezreli a uviedli, či tieto zmluvy boli v poriadku a v prípade, ak nie, tak požiadala združenie, aby jej poskytlo v tomto smere pomoc.

21. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy. Poukazuje na to, že predmetné predložené zmluvy neobsahujú povinné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a to § 9 ods. 2 písm. f), teda konečnú splatnosť daných spotrebiteľských úveroch, preto tieto zmluvy sú bezúročné a bezpoplatkové a v kontexte toho žiada, aby súd žalobe vyhovel a zároveň, aby priznal žalobkyni náhradu trov konania.

22. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že je to úplne jednoznačné, že Zákona č. 129/2010 nevyžaduje uvedenie dátumu. Potvrdil do Európsky súd, pričom prvá veta dôvodové správy Zákona č. 129/2010 jasne hovorí, že je to práve implementácia Smernice 48/2008. Takisto jediný orgán aplikácie na úseku licencovania a kontroly, správny orgán je NBS, takisto jasne sa vyjadril ako sa to má určovať. Samotná Slovenská republika v konaní Home Credit c/a C. povedala ako sa to má vykladať, hoc zákonodarca v dôvodovej správe jasne povedal ako sa to má vykladať. Súdny dvor to využil priamo vo výroku.. To mu prípade celkom zrejmé nesprávne a tam si treba povedať aj to B, no fajn, no dobre Provident to prehrá, ale zaplatíme to potom my všetci Slovenská republika, lebo to je maximálna harmonizácia smernice a nikto tu nemôže tvrdiť, že je možné ísť pri náležitostiach nad rozsah smernice. To vyplýva priamo z jej textu a takisto to vyplýva priamo z rozhodnutia Home Credit c/a C.. Čiže buď Slovenská republika alebo súd použije eurokonformný výklad, ktorý sa má vždy používať. To je vlastne k žalobe samotnej, lebo tá neobsahuje nič viac. Predmetom tohto konania nie sú žiadne iné zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoc mal súd iný názor, on na tomto trvá Predmetom tohto konania nie sú žiadne dve zmluvy o poskytnutí služby Komfort.

23. Podľa § 1ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

25. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľské zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

28. Zmluvy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným sú nepochybne spotrebiteľské zmluvy aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

29. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 17.07.2015 a dňa 30.11.215, na základe ktorých žalobkyni boli reálne poskytnutý úver vo výške 700,- eur a vo výške 400,- eur a v prospech žalovaného žalobkyňa uhradila sumu 599,69 eur a 1 226,13 eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli sporné.

31. Uzatvorené úverové zmluvy sú tiež zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavreté úverové zmluvy nie sú vylúčené z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. a),f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Súd je toho názoru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaj o druhu spotrebiteľského úveru.

Žalovaný tvrdil, že žalobkyni boli poskytnuté úvery formou pôžičiek o čom svedčí aj bod 1. uzatvorených zmlúv, kde je uvedené, že úver podľa zmluvy je druhou spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky.

Pre ozrejmenie súd uvádza, že žalovaným vyššie uvádzaný bod nie je súčasťou uzatvorených spotrebiteľských zmlúv, je súčasťou ,,Vysvetlenia plnenia tejto zmluvy v príslušnom režime“, pričom tieto podmienky sú uvedené na samostatných hárkoch, ktoré nie sú opatrené podpismi žiadnej zo zmluvných strán.

Súd v súlade s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 v ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice.

Súd je preto toho názoru, že nebola naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. V prejednávanej veci zmluvy o úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú ďalší povinný údaj a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedeného ustanovenia je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015.

Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítaní v danom prípade 60 týždňov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia. Navyše je náročnejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/286/2014).

Možno dať žalovanému za pravdu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá znamená, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej náležitosti zmluvy vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v rozpore s vyššie citovanou smernicou.

34. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje aj ďalší údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvách je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

V zmluvách sa uvádza len výška splátky 8,72 eur (poslednej 8,25 eur) a 15,38 eur (poslednej 15,20 eur) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa v predmetnom prípade však túto možnosť

nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa 02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015, sp. zn. 21Co/117/2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo dňa 11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/108/2016 zo dňa 29.05.2017.

Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

35. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.07.2015 bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 63,97 % pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 125,81 % ( výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky http:// ekonomika.sme.sk/ kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn- psn.php#axzz4grmAykL8). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 700,- eur, výšky splátky úveru 15,38 eur, pri ich počtu 60-týždenných, výške poplatku za garantovanú službu 113,88 eur.

V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2015 bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 61,43 % pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 120,29 % ( výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky http:// ekonomika.sme.sk/ kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn- psn.php#axzz4grmAykL8). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 400,- eur, výšky splátky úveru 8,72 eur, pri ich počtu 60-týždenne, výške poplatku za garantovanú službu 63,24 eur.

Z daného vyplýva, že v zmluvách je nesprávne uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmlúv tiež za následok, že tieto spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

36. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.

37. Žalovaný v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, HomeCredit Slovakia, a.s. c/a E. C..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže ide o spor medzi veriteľom a spotrebiteľom, priamy, či nepriamy účinok Smernice je v danom prípade vylúčený, a preto súd je povinný riadiť sa výlučne ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré hotovostný úver poskytnutý žalovaným považujú za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako tak žalovaný bol povinný riadiť sa zákonným znením, ktoré bolo platné a účinné v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, a napriek tomu ho do zmluvného vzťahu v stanovenom rozsahu neaplikoval, čím spôsobil, že konanie žalovaného vykazovalo znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď napriek existencii zákonného ustanovenia - členenie splátok, ktoré mu bolo zrejmé už na počiatku zmluvného vzťahu, toto členenie žalobcovi neposkytol, čím mu zatajil dôležitú informáciu, ktorá mohla ovplyvniť zmluvný vzťah.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

38. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluvy o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby sú neplatné a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi a preto aj z uvedeného dôvodu by súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo

všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby bánk pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5 rokov júli 2015 a novembri 2015, kedy boli predmetné zmluvy uzavreté, v sadzbe 10,29 % ročne a 10,34 % ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 24,30 % ročne a 23,32 % ročne. Úroková sadzba predmetných úverov je tak viac ako cca 2,3-násobkom a 2,25-násobkom priemernej sadzby úrokov úverov poskytovaných bankami v rovnakom období.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo/26/2011.

39. Žalobkyňa okrem splátok úveru sa zaviazala uhrádzať aj platby zo zmlúv o poskytnutí služby komfort a v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že odmena z uvedených zmlúv predstavovala sumu 394,38 eur, čo je 56,34 % zo sumy poskytnutého úveru vo výške 700,- eur a sumu 225,36 eur, čo je 56,34 % zo sumy poskytnutého úveru vo výške 400,- eur. Súd je toho názoru, že tzv. zmluva o poskytnutí služby komfort bola len umelo vytvorená žalovaným ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy, pretože prestavuje len spôsob splácania úveru formou osobných výberov splátok za službu ktorá bola viazaná na samotný poskytnutý úver. Jedná sa iba o doplnkovú službu ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalovaného a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Minimálne tak uvedenú zmluvu o poskytnutí služby komfort možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ (žalobkyňa) mal platiť za túto službu odmenu vo výške predstavujúcej viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Výška danej odmeny sa teda odvíja od výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný takýmto spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem pomerne nízkej úrokovej sadzby, hoci v podstate aj spomínaná odmena odvíjajúca sa od výšky úveru plnila účel úroku. Ak by skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby mala závisieť od výšky úveru. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

,,Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných

úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku“ - rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016.

Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že aj keby nevyhodnotil zmluvu o poskytnutí služby komfort ako absolútne neplatnú pre rozpor z dobrými mravmi, tak zmluvnú podmienku na základe ktorej žalobkyni mala vzniknúť povinnosť za poskytnutú službu žalovanému zaplatiť odmenu vo výške 396,38 eur a vo výške 225,36 eur, by považoval za neprijateľnú a teda neplatnú a to vzhľadom na jej výšku vo vzťahu k výške samotného úveru (700,- eur a 400,- eur) a vzhľadom na povahu služby, za ktorú mala byť odmena hradená, nakoľko takto dojednaná zmluvná podmienka jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa, jedná sa o neprimerane vysoké plnenie ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté.

40. Súd len pre úplnosť uvádza, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada z úradnej moci.

41. Žalovanému tak vznikol na základe zmlúv o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 700,- eur a 400,- eur. Doposiaľ však žalobkyňa žalovanému zaplatila už sumu 1 226,13 eur a sumu 599,69 eur, na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 526,13 eur a 199,69 eur, teda celkovo vo výške 725,82 eur.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 . (rozsudok NS SR 3Cdo52/2005).

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 725,82 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodný a preto žalobe vyhovel. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne druhým dňom nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 22.11.2016, pričom doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie sumy 725,82 eur. Súd preto žalobcovi odo dňa 23.11.2016 priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 526,13 eur a 199,69 eur.

43. Pokiaľ sa jedná o požiadavku synalagmatickej reštitúcie vznesenej zo strany žalovaného vo vzťahu ku službám, ktoré v súvislosti so zmluvou komfort poskytol, čím mu vznikli náklady v spojení s inkasovaním splátok úveru prostredníctvom osobných návštev jeho obchodného zástupcu u žalobkyne, tak súd uvádza, že daný stav, kedy žalobkyni ako spotrebiteľovi podpisom zmluvy o doplnkovej službe de facto nanútil bez možnosti voľby iného spôsobu splácania úveru jeho splácanie osobným inkasovaním, spôsobil sám. Takéto konanie žalovaného súd hodnotí ako konanie ktoré je podľa § 3 Občianskeho zákonníka rozporné s dobrými mravmi a rozporné s dobrými mravmi je aj to, že za takúto službu by mal spotrebiteľ poskytnúť peňažnú refundáciu.

Súd je toho názoru, že v tomto prípade hrubým spôsobom došlo k narušeniu rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán uzatvorených zmlúv o poskytnutí služby komfort a to v dohode o odmene za inkasovanie splátok úverov zo strany žalovaného osobným výberom, kde táto odplata predstavuje 56,34 % sumy poskytnutých úverov. Žalobkyňa ako spotrebiteľ vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu sa obrátila na žalovaného za účelom poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré sa zaviazala

splácať splátkami, teda bola vo finančnej tiesni a žalovaný napriek jej finančnej situácii jej ,,vnútil“ aj ďalšiu ním poskytovanú odplatnú službu, ktorá na úkor žalobkyne ju finančne zaťažila ešte viac. Žalovaný síce tvrdil, že sa jedná o doplnkovú službu, avšak táto je viazaná na samotný poskytnutý úver a cena za danú službu bola aj súčasťou bežných splátok úveru, ktoré žalobkyňa sa zaviazala uhrádzať. Súd takýto postup žalovaného, ktorým prakticky docieli stav, že zo žiadanej výška úveru je spotrebiteľovi vzhľadom na všetky zmluvné dojednania poskytnutý úver iba vo výške cca 44 %, hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný podľa názoru súdu zneužil svoje postavenie v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami morálky v neprospech žalobkyne a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu.

Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobkyni v súlade splatnom právnou úpravou priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.