Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/135/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, v právnej veci žalobcov: 1/ A. G., F.. X.X.XXXX, T. P. XX, Košice, 2/ H. Q., F.. XX.X.XXXX, T. P. XX, Košice, 3/ R. M., F.. XX.X.XXXX, T. Ž. XX, Košice, 4/ Š. T., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX, Košice, 5/ S. T., F.. XX.X.XXXX, T. H. X, Košice, všetci žalobcovia zastúpení: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovaným: 1/ E.. D. J., F.. X.X.XXXX, T. G. X, Košice, 2/ E. H., F.. X.X.XXXX, T. O. T. X, T., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou, so sídlom Krivá 18, Košice, v spore o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o trovách konania rozhodol

rozhodol:

Žalobcovia s ú p o v i n n í nahradiť žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

. Žalobou, podanou na súde dňa 10.9.2010, sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti Darovacej zmluvy, uzavretej dňa 2.9.2005 medzi M. T. ako darcom a žalovanými v hmotnoprávnom postavení obdarovaných (ďalej tiež len „darovacia zmluva“), ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. 2143 pre kat. úz. Barca ako pozemok registra „E“, parc. č. 441 - Orná pôda o výmere 1849 m2 a na LV č. 2143 pre kat. úz. Barca ako parcela registra „E“, parc. č. 936 - Orná pôda o výmere 4104 m2, parc. č. 1017 - Orná pôda o výmere 3115 m2, parc. č. 1045 - Orná pôda o výmere 482 m2, parc. č. 1046 - Orná pôda o výmere 694 m2, parc. č. 1252 - Orná pôda o výmere 3546 m2, parc. č. 1340 - Orná pôda o výmere 2273 m2, parc. č. 1341 - Orná pôda o výmere 219 m2, parc. č. 1451 - Orná pôda o výmere 1273 m2 a parc. č. 1452

- Orná pôda o výmere 1417 m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“), na žalované. Žalobcovia tvrdili, že darovacia zmluva je neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), spočívajúci v nerešpektovaní opatrení proti drobeniu pozemkov, vyplývajúcich zo zák. č. 180/1995 Z. z.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení pritom odôvodnili poukazom na to, že sú právnymi nástupcami P. G., Š. T. I. T. T., ktorí sú spoločne s darcom M. T. dedičmi po ich zomrelých rodičoch I. T. I. D. T., že podľa dedičských rozhodnutí (po D. T. rozhodnutie bývalého štátneho notárstva D 1507/68 zo dňa 4.12.1968 a po I. T. uznesením bývalého Obvodného súdu Košice 2 28D/1677/93 zo dňa 11.4.1994) z dôvodu zákazu drobenia pozemkov tieto, včítane sporných nehnuteľností, nadobudol zo štyroch do úvahy prichádzajúcich dedičov len M. T., že síce dňa 12.7.2004 došlo medzi dedičmi a potomkami zomrelých dedičov po poručiteľoch I.Ž. T. I. D. T. k uzavretiu dohody o vysporiadaní dedičských podielov, avšak podľa tvrdenia žalobcov touto dohodou nedošlo k vysporiadaniu dedičských podielov k dotknutým nehnuteľnostiam, keďže naďalej podliehali opatreniam proti drobeniu pozemkov, avšak že M. T. touto dohodou prevzal záväzok previesť na ostatných dedičov spoluvlastnícke podiely podľa veľkosti dedičských podielov k nim v prípade ak po zmene právnej úpravy takýto prevod bude možný. Určením neplatnosti darovacej zmluvy tak podľa argumentácie žalobcov bude v katastri nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech M. T., tým sa vytvorí predpoklad pre splnenie jeho zväzku vyporiadať dedičské podiely k nim v prípade zmeny právnej úpravy a týmto opatrením podľa tvrdenia žalobcov dôjde k odstráneniu stavu ich právnej neistoty.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 21.11.2014 vzali žalobcovia žalobu späť s návrhom aby súd s použitím ust. § 150 O.s.p žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia za dôvod, pre ktorý pristúpili k tomuto dispozičnému úkonu označili skutočnosť, že v priebehu konania dňa 11.11.2014 žalovaní predložili v spore darovaciu zmluvu, z ktorej žalobcovia zistili, jednak že na strane darcu bola uzavretá tiež manželkou M. T. - D. T. a jednak, že vo svojom čl. IV bod 1 písm. g) obsahovala vyhlásenie žalovaných, že pokiaľ sa k niektorému daru v prípade jeho predaja alebo prenájmu viaže povinnosť vysporiadať vzťahy s inými osobami, vyplývajúca napríklad z predchádzajúcich dedičských konaní, tieto vzťahy vysporiadajú obdarované. Žalobcovia tvrdili, že až do času oboznámenia sa s obsahom darovacej zmluvy nemali vedomosť o tom, že ňou žalované prevzali povinnosť M. T. uspokojiť ich dedičské nároky vyplývajúce zo spôsobu dedenia nehnuteľností a argumentovali, že pokiaľ by k predloženiu darovacej zmluvy zo strany žalovaných došlo už s vyjadrením k žalobe, ako prvom úkone, ktorý im patril, došlo by k späťvzatiu žaloby ešte skôr, ako žalované v súvislosti s bránením práva v spore vynaložili náklady spojené s ich zastúpením advokátom. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na to, že ani zástupca žalovaných nepredložil darovaciu zmluvu pri prvých dvoch svojich procesných úkonoch (podanie zo dňa 27.1.2014 a podanie zo dňa 21.5.2014), ale až na pojednávaní dňa 11.11.2014 a akcentovali tiež, že pred uplatnením nároku na súde sa bezúspešne pokúsili o mimosúdne doriešenie veci. Tým podľa názoru žalobcov žalovaní prispeli ako k vyvolaniu súdneho konania, tak aj k vynaloženiu trov, ktoré v prípade skoršieho predloženia darovacej zmluvy nemuseli vzniknúť.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 17.12.2014 žalovaní vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby, s návrhom, aby im súd priznal náhradu trov konania. Žalovaní odmietli argumentáciu žalobcov o ich zodpovednosti za začatie súdneho konania a za rozsah trov v jeho priebehu vynaložených. Protiargumentovali v podstatnom, že ich nezaťažovala ani hmotnoprávna a ani procesná povinnosť darovaciu zmluvu či už žalobcom alebo súdu predložiť a zdôraznili v tejto súvislosti, že bolo vecou žalobcov vynaložiť potrebné úsilie v smere oboznámiť sa s obsahom darovacej zmluvy pred uplatnením jej neplatnosti na súde a len žalobcov rovnako zaťažovalo vo vzťahu k tejto darovacej zmluve v spore dôkazné bremeno. V tejto súvislosti žalovaní upriamili pozornosť na fakt, že žalobcovia sa nedomáhali predloženia darovacej zmluvy ani od nich pred začatím konania a ani v spore nenavrhli túto zabezpečiť a vykonať ako listinný dôkaz. Žalovaní ďalej tvrdili, že podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, i keď sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy, v spore šlo v konečnom dôsledku o uspokojenie dedičských nárokov žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli založené v minulosti bez ich účasti. Žalovaní zdôraznili tiež, že hoc za tohto stavu im nebol jasný právny dôvod, z ktorého si žalobcovi svoje nároky uplatňovali, od začatia sporu deklarovali ochotu so žalobcami sa dohodnúť. Žalovaní poukázali tiež na nesprávnosť právneho postupu, zvoleného žalobcami na uspokojenie ich dedičských nárokov, jednak z pohľadu neúplnosti subjektov sporu (Františka Beňa) tak aj z hľadiska vôbec existencie ich nároku na vyrovnanie dedičských podielov, majúc v tejto súvislosti za to, že predpokladom vzniku takéhoto nároku, vychádzajúc z dedičského rozhodnutia, je predaj alebo prenájom nehnuteľností, k čomu však v danom prípade nedošlo.

4. Uznesením zo dňa 29.1.2015 súd na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu konanie zastavil a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia, o trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 146 ods. 2 O.s.p. s tým, že vo vzťahu k aplikácii ust. § 150 O.s.p. skonštatoval, jednak, že sa stotožnil s dôvodmi, o ktoré žalovaní v písomnom podaní, doručenom dňa 17.12.2014 opreli svoj návrh rozhodnutia o trovách a jednak, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovaným, existenciou ktorých argumentovali v návrhu rozhodnutia o trovách žalobcovia, za preukázané nemal.

5. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/178/2015 zo dňa 12.1.2016 uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval správnosť aplikácie ust. § 146 ods. 2 O.s.p. pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania ako takého, vytkol však súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie čo do výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia neodôvodnil dostatočne, v rámci toho, že sa nevysporiadal tiež s otázkou účelnosti vynaložených trov konania a vytkol prvoinštančnému súdu tiež, že nedostatočne odôvodnil tiež svoj záver o nesplnení podmienok pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. Za nesprávne v tomto zmysle odvolací súd považoval postup, pokiaľ súd prvej inštancie v tomto závere uznesenie odôvodnil len konštatovaním o stotožnení sa dôvodmi uvedenými žalovanými. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie tiež procesné pochybenie

spočívajúce v nedoručení stanoviska žalovaných k späťvzatiu na vedomie žalobcom, za situácie, že toto obsahovalo argumenty, ktoré rozhodnutie súdu ovplyvnilo. Na tomto základe odvolací súd v ďalšom konaní uložil prvoinštančnému súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania, rozhodnúť tiež o trovách odvolacieho konania a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadať sa pritom dôsledne s argumentáciou strán v prvoinštančnom i v odvolacom konaní, zaberať sa tiež účelnosťou úkonov právnej služby advokáta strany, ktorej prizná nárok na náhradu trov konania a súčasne posúdiť i možnosť použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p, s tým, že pripomenul, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa bude potrebné prihliadať na konkrétne (špecifické) okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a pod., ako i na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery subjektov konania na oboch procesných stranách.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. V súvislosti so zmenou procesného predpisu považuje súd za potrebné poznamenať, že napriek usmerneniu odvolacieho súdu k ďalšiemu postupu, vzhľadom na to, že v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, s otázkou účelnosti úkonov právnej služby sa bude súd zaoberať až v na toto uznesenie nadväzujúcom rozhodnutí o výške trov konania.

7. V ďalšom konaní súd odstránil odvolacím súdom vytknutú procesnú vadu a doručil žalobcom stanovisko žalovaných k späťvzatiu (podanie doručené dňa 17.12.2014). Žalobcovia v písomnom podaní, doručenom dňa 6.9.2016 nesúhlasili s tvrdením žalovaných, že žalobu podali žalobcovi bez znalosti veci a bez dôkazov a poukázali pritom na skutočnosť, že o ich snahe hodnoverne zistiť informácie ohľadne nehnuteľností svedčí ich korešpondencia, predložená súdu a že naproti tomu i keď žalovaní tvrdia, že sa chceli dohodnúť, žiadna skutočnosť tomu nenasvedčuje a žalovaní toto svoje tvrdenie nepreukázali. Zvlášť žalobcovia v tejto súvislosti tvrdili tiež, že žalované žiadali tiež o predloženie darovacej zmluvy a že o tom svedčia písomnosti predložené súdu, ktoré však bližšie neoznačili. Žalobca ďalej argumentovali, že od nich nemožno spravodlivo očakávať znalosť skutkových okolností týkajúcich sa nehnuteľností, pokiaľ samé žalované, ako vyplýva z ich vyjadrenia, potrebné informácie a podklady prácne obstarávali. Tvrdenie žalovaných v tomto smere označili žalobcovia za absurdné, majúc za to, že žalované boli účastníčkami darovacej zmluvy, ktorej obsahom bolo tiež ustanovenie o prevzatí záväzkov voči spoludedičom darcov, a tak informácie ohľadne nehnuteľností podľa presvedčenia žalobcov, museli byť žalovaným známe. Žalobcovia akcentovali, že uplatnenie neplatnosti darovacej zmluvy, vzhľadom na okolnosti prípadu a so zreteľom na neúspešnosť ich snahy o mimosúdne riešenie, predstavovalo jediný spôsob, ktorým bolo možné zabezpečiť ochranu ich práv. Odmietli pritom i argumentáciu žalovaných o predčasnosti žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy vzhľadom na to, že v tom čase ju nemali k dispozícii a vyjadrili názor, že práve začatie konania vytvorilo priestor pre zaobstaranie tohto dôkazu súdom. Sami, podľa ich tvrdenia, nemali možnosť zistiť a vyhodnotiť obsah tohto dokumentu, preto žaloba bola podaná len v dôsledku nečinnosti žalovaných a ich zavinením došlo k vynaloženiu trov konania oboma procesnými stranami. Spravodlivým vyjadrením zodpovednosti žalovaných za takto zavinené trovy, by malo byť podľa názoru žalobcov nepriznanie ich náhrady žalovaným. Pre úplnosť súd na tomto mieste poznamenáva, že v odvolaní, doručenom dňa 24.2.2015 sa žalobcovia vyjadrili k významu obsahu darovacej zmluvy, dodatku k nej a rozhodnutia katastra o prerušení konania pre rozhodnutie uplatniť nárok na súde. Tvrdili, že ak by im žalovaní darovaciu zmluvu predložili, k podaniu žaloby by nikdy nedošlo, vzhľadom na znenie jej čl. IV bod 1 písm. g), vylučujúce podľa ich názoru naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti. Pokiaľ by žalovaní predložili dodatok k darovacej zmluve a rozhodnutie katastrálneho úradu o prerušení konania, podanie žaloby by, ako žalobcovia uviedli, zvážili, nakoľko z týchto písomností vyplýva pre nich dôležitý fakt, že vo vkladovom konaní bol prevod nehnuteľností preskúmaný aj z pohľadu opatrení proti drobeniu pozemkov. V tejto súvislosti zo skutočnosti, že bývalý Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice vytkla v darovacej zmluve porušenie opatrení len vo vzťahu k niektorým pozemkom, nie však vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam, podľa žalobcov „Legitímna pochybnosť žalobcov o tom, že nedopatrením správa katastra mohlo dôjsť k prehliadnutiu prípadných porušení zákazu drobenia pozemkov by tak bola odstránená“. K podaniu žaloby podľa argumentácie žalobcov došlo pre správanie sa - nečinnosť žalovaných, pričom poznamenali v tejto súvislosti tiež, že na poskytnutie relevantných dôkazov už

žalobcovia nemohli čakať, nakoľko vzhľadom na vysoký vek M. T. by sa tak vystavili riziku, že v prípade jeho smrti sa svojich nárokov nedomôžu vôbec. Podľa názoru žalobcov, i keď s podaním žaloby nevyčkali, žalované sa mohli ubrániť, a teda preukázať svoju pravdu a nedôvodnosť žaloby už pri prvom úkone, ktorý im patril. Už vtedy vedeli, že existujú dôkazy, ktoré ako žalobcovia uviedli „dôvodne vyvracajú tvrdenia žalobcov“, napriek tomu ich účelovo nepredložili, sledujúc pritom, podľa názoru žalobcov, navýšenie trov konania.

8. Žalovaní v ďalšom konaní vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania v písomnom podaní, doručenom dňa 10.5.2016 už len zopakovali skôr uvedené skutočnosti s konštatovaním, že žalovaní neporušili svoje povinnosti, že ani začatie a ani trvanie konania nezapríčinili a preto by bolo v rozpore s požiadavkou spravodlivého konania, aby náklady, ktoré vynaložili na odbornú právnu pomoc v súvislosti s obranou v spore, neboli im nahradené neúspešnými žalobcami. V tejto súvislosti poukázali na to, že suma náhrady trov konania nie je veľká a nakoľko má zaťažiť piatich žalobcov, nie je pre nich splnenie tejto povinnosti existenčne ohrozujúce. Na svojej procesnej strane naopak žiadali prihliadať na to, že obe žalované sú v preddôchodkovom veku, z nich jedna je vdovou sústavne sa starajúcou o matku a druhá žije mimo sídla súdu a na pojednávanie musela pricestovať. V podaní, doručenom dňa 23.1.2017, žalovaní v reakcii na podanie žalobcov, doručené dňa 6.9.2016 popreli tvrdenie žalobcov aby žalovaných vyzvali na predloženie darovacej zmluvy a poukázali na to, že v písomnostiach, predložených v konaní žalobcami, takáto skutočnosť nevyplýva. Žalované akcentovali, že žalovaná v 2. rade sa pred začatím konania so zástupkyňou žalobcov osobne stretla avšak pri tomto stretnutí jej neboli predložené žiadne doklady, umožňujúce jej zorientovať sa v probléme a ani konkrétny návrh jeho riešenia a že už vtedy prejavila vôľu vyriešiť vec dohodou. Rovnako i vo vyjadrení k žalobe, i keď so žalobou nesúhlasila, prejavila žalovaná v 2. rade záujem na mimosúdnom doriešení sporu. Až v priebehu konania, podľa tvrdenia žalovaných vyvstala potreba obstarať listiny, na ktoré sa žalobcovia odvolávali.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ust. § 257 C.s.p., vnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Späťvzatím žaloby žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania a preto právo na náhradu trov konania, vynaložených v súvislosti s bránením práva, vzniklo v súlade s citovaným ust. § 256 ods. 1 C.s.p. žalovaným. Vychádzajúc z toho, s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že ani v pomeroch strán a ani v okolnostiach prípadu súd nezistil prítomnosť dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý by podľa ust. § 257 C.s.p., nárok na náhradu trov konania výnimočne priznať nemusel, súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. priznal žalovaným nárok na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania pred súdom prvej inštancie i trov odvolacieho konania, s tým, že v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Ťažisko argumentácie žalobcov o existencii dôvodov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným spočívalo na ich právnom názore, že uplatnenie neplatnosti darovacej zmluvy predstavovalo jediný spôsob, ktorým bolo možné zabezpečiť ochranu ich práva na vysporiadanie dedičských podielov k dedičstvu po zomrelých Alžbete Beňovej a Jánovi Beňovi a na tvrdení, že k zmene tohto ich názoru došlo až po tom, čo žalované v priebehu konania napadnutú darovaciu zmluvu fyzicky predložili. Tým v konečnom dôsledku žalobcovia dôvodili, že súdnemu konaniu mohli žalovaní predísť, pokiaľ by im už v rámci ich predsúdnej komunikácie, darovaciu zmluvu sprístupnili. Takáto argumentácia žalobcov však podľa názoru súdu opomína, že dôvodom, pre ktorý žalobcovia v žalobe tvrdili neplatnosť darovacej zmluvy nebolo porušenie povinnosti darcu Františka Beňa vyrovnať ich dedičské podiely k nehnuteľnostiam, ale nerešpektovanie opatrení proti drobeniu pozemkov, vyplývajúcich zo zák. č. 180/1995 Z. z. Podľa žaloby, ochrana práva žalobcov na vyrovnanie dedičských podielov k nehnuteľnostiam, predstavovala vyjadrený sekundárny účel uplatneného nároku na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, alebo inak povedané, určením neplatnosti z dôvodu porušenia opatrení proti drobeniu pozemkov žalobcovi mienili dosiahnuť aby nehnuteľnosti naďalej vlastnícky patrili tomu, na kom spočívala právna povinnosť vysporiadať dedičské podiely. Z pohľadu tohto, v žalobe výslovne vyjadreného dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy je potrebné si uvedomiť dve základné skutočnosti: Po prvé, obsah darovacej zmluvy k tvrdeniu žalobcov o porušení opatrení proti drobeniu nemal výpovednú hodnotu, pričom pokiaľ žalobcovia tvrdili, že z darovacej zmluvy mali v tejto súvislosti zistiť,

že táto bola preskúmaná tiež z hľadiska opatrení proti drobeniu pozemkov vo vkladovom konaní orgánom povereným správou katastra nehnuteľností, táto skutočnosť podľa úvahy súdu vyplýva už len z toho, že k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaných na základe darovacej zmluvy, z ktorého vychádzali aj žalobcovia, došlo. Po druhé, ochrana pred porušením povinností a obmedzení ustanovených zákonom na zamedzenie drobenia pozemkov prislúcha výlučne štátu, ktorý jediný, vychádzajúc z ust. § 24 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. je legitimovaný uplatniť z tohto dôvodu neplatnosť právneho úkonu na súde. V kontexte týchto skutočností bol podľa úvahy súdu obsah darovacej zmluvy k žalobou uplatnenej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nerešpektovanie opatrení proti drobeniu pozemkov skutkovo bezvýznamný, naviac vo vzťahu k tomuto nároku žalobcovia neboli vecne legitimovaní. To podľa názoru súdu objektívne vylučovalo, aby správanie sa žalovaných zadalo dôvod ako pre podanie žaloby, tak aj pre jej späťvzatie v priebehu konania. Nakoľko žalobcovia (ani po výzve) netvrdili aby popri okolnostiach prípadu dôvod pre mimoriadne nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným spočíval tiež v ich pomeroch a tento nezistil na základe obsahu spisu ani súd, súd uzavrel, že podmienky pre takéto opatrenie súdu v danom prípade naplnené neboli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia ( § 362 ods. 1 C.s.p.) na Okresnom súde Košice II . Odvolanie popri údajoch ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané (§ 127 C.s.p.) a musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).

V Košiciach 28. augusta 2017