Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/265/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľky: U.. P. J., Z.., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. P., S. XXX/XXX, proti odporcom: 1. / Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, 2./ Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Košice, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 7. júna 2017, č. k. 12C/42/2017-33, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1./ a 2./ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 07. 06. 2017, č. k. 12C/42/2017-33, zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci odôvodnil podľa ustanovení § 124 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 3 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobkyňa dňa 15. 05. 2017 doručila súdu podanie označené ako „Návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1, písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Súd podľa obsahu podania toto vyhodnotil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovaným, aby sa zdržali výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedeným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres P., obec J. P., k. ú. J. P., ako rodinný dom pod súp. číslom XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX, spolu s pozemkami parcela č. XXX, druh: záhrady o výmere 786 m2 a parc. č. XXX druh: zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej.

4. Návrh odôvodnila tým, že dňa 13. 03. 2017 došlo k Oznámeniu o začatí výkonu záložného práva predajom súboru nehnuteľností špecifikovaných v prvom výroku tohto uznesenia, záložným veriteľom - žalovaným v 1./ rade, na základe Zmluvy o úvere zo dňa 24. 02. 2014. Dňa 13. 03. 2017 bolo žalobkyni dražobnou spoločnosťou - žalovaným v 2./ rade zaslané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe a Výzva na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti, ktoré bolo doručené žalobkyni v priebehu mesiaca apríl 2017, pričom dobrovoľná dražba sa konala dňa 20. 04. 2017, s najnižším podaním vo výške 40 600 eur, v súlade so znaleckým posudkom znalca U.. Navrhovateľke bolo následne doručené Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 20. 04. 2017, s tým, že prvé kolo dražby bolo neúspešné, pričom vzápätí dňa 02. 05. 2017 jej bolo doručené ďalšie Oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania

dražby dňa 18. 05. 2017 s najnižším podaním 30 450 eur, čím došlo k zníženiu ceny na 3/4 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.

5. Navrhovateľka dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia videla v tom, že je tu objektívny dôvod, že v druhom kole dražby môže dôjsť k úspechu dražby, čím sa môže zmariť súčinnosť v súdnom konaní o oddlžení konkurzom. Domnieva sa, že v prípade, že súd rozhodne o oddlžení a ustanoví správcu konkurzu po termíne konania dražby, mohlo by v prípade úspešnej dražby dôjsť k obídeniu správcu výkonom dražby druhým kolom, preto sa obávala, že dôjde k predaju súboru nehnuteľností skôr, ako súd rozhodne o oddlžení a ustanoví v zákonnej lehote správcu.

6. S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka doručila výpis z listu vlastníctva č. XXX,. oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13. 10. 2016, oznámenie o dobrovoľnej dražbe a výzvu na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 13. 03. 2017, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 149/7-2016 zo dňa 20. 04. 2017, notársku zápisnicu N 22/2017, oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 149/11-2016, rozhodnutie, ktorým Centrum právnej pomoci priznáva nárok žalobkyni na poskytovanie právnej pomoci a poučenie k tomuto rozhodnutiu a Zmluvu o pôžičke a dohodu o splátkach zo dňa 07. 04. 2017. Dňa 25. 05. 2017 bolo Okresnému súdu Levice doručené Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 149/13 - 2016, podľa ktorého sa dňa 18. 05. 2017 konala opakovaná dražba nehnuteľností špecifikovaných v 1. odseku uznesenia, pričom predmet dražby vydražený nebol, nakoľko nebolo urobené ani najnižšie podanie.

7. Na základe návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka vo svojom návrhu dostatočne hodnoverným spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy predbežného opatrenia obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

8. Súd v konaní skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pričom mal za to, že tvrdenia navrhovateľky, pre ktoré táto považuje za potrebné nariadenie neodkladného opatrenia, nie sú dôvodmi na jeho nariadenie, pretože nepreukázala, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Súd poznamenal, že žalobkyňa nielenže neosvedčila dôvodnosť svojho nároku, ale v petite návrhu uviedla, že žiada nariadenie neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej, no žiaden návrh vo veci samej žalobkyňa nepodala. Považoval za preukázané, že dobrovoľná dražba je vykonávaná plne v súlade s právnymi predpismi, ktoré jej výkon upravujú, a preto nie je možné nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení zasahovať do jej výkonu bez toho, aby tým boli ohrozené alebo porušené práva odporcov. Tvrdenia navrhovateľky neosvedčujú potrebu úpravy pomerov na vyslovenie tak závažného rozhodnutia, akým by bolo uložiť žalovaným, aby sa zdržali výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v 1. odseku tohto uznesenia. V prípade, že by súd vyhovel návrhu a nariadil by neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, privodilo by to neadekvátny zásah do práv odporcu v 1./ rade, pričom tvrdenia navrhovateľky neposkytujú pre takéto rozhodnutie dostatočný podklad.

9. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného oparenia podľa § 328 ods. 1 zamietol z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom súd uviedol, že aj napriek skutočnosti, že odporca bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu súd nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, resp. zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uviedla, že dňa 10. 04. 2017 jej bolo Centrum právnej pomoci doručené rozhodnutie o jej nároku na poskytovanie právnej pomoci, poučenie k tomuto rozhodnutiu , zmluva o pôžičke a dohoda o splátkach. Centrum právnej pomoci prevzalo dokumenty navrhovateľky na prípravu návrhu na súd pre oddlženie formou konkurzu. Dodala, že dňa 14. 06. 2017 poslala Žiadosť o vydanie potvrdenia o vedení žiadosti o oddlžení v Centre právnej pomoci. Dňa 15. 06. 2017 O.. D. M., vedúca kancelárie Nitra Centra právnej pomoci, doručila navrhovateľke mail, kde potvrdili, že Návrh na oddlženie U.. P. J., PhD., bol podaný dňa 15. 06. 2017. Na základe uvedeného konštatovala, že súd pred vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení nezaoberal zákonom o konkurze , ktorý bol novelizovaný s účinnosťou od 01. 03. 2017. Z uvedených skutočných skutočností žiadala súd, aby sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne zaoberal.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil odporcovi v 1./ rade a odporcovi v 2./ rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres P., obec J. P., katastrálne územie J. P. ako rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúcich sa na parcele č. XXX spolu s pozemkami parcela č. XXX, druh: záhrady o výmere 786 m2 a parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. K návrhu priložila informatívny výpis z katastra nehnuteľností, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, Zaslanie Oznámenia o dobrovoľnej dražbe a Výzva na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby č. 149/7-2016, Notársku zápisnicu o vykonaní dobrovoľnej dražby, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby č. 149/11-2016 a Rozhodnutie Centra právnej pomoci - Kancelária Nitra o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. Následne súd prvej inštancie vec posúdil v kontexte osvedčených skutočností a vec právne posúdil a vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). 15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na neodkladné opatrenie. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ neodkladného opatrenia spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Aby teda súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň

základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí danosť práva, preukáže, že medzi stranami sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú aspoň dočasnú úpravu, a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov strán sporu, alebo tretích osôb. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná, prípadne trvalá právna úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, alebo slúžiť ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

17. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.

18. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery strán sporu a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

19. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 . Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 .

20. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 , na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

21. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

22. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana strane sporu/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie neodkladného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, ktoré mali osvedčiť jej tvrdenia, a následne vec správne právne posúdil, v dôsledku čoho odvolací súd v ďalšom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a nebude nadbytočne opakovať dôvody v ňom uvedené (§ 387 ods. 2 . 24. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že z obsahu súdneho spisu je preukázané, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila svoje tvrdenia tak, aby súd mohol vyhovieť podanému návrhu a nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k odporcom v 1./ a 2./ rade tak, že im nariadi zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam až do rozhodnutia vo veci samej a v tomto smere sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dostatočne hodnoverným spôsobom teda neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, čo predstavuje zákonnú podmienku toho, aby mohol súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Navrhovateľka v podanom návrhu okrem skutočnosti, že veriteľ začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a toho, že prevzala Rozhodnutie z Centra právnej pomoci, kancelária Nitra, ktorým jej priznali nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom, až do ustanovenia správcu, neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že jej bezprostredne hrozí ujma, ktorá by jej mala byť spôsobená konaním tretej osoby, v tomto prípade najmä dražobníkom vykonávajúcim dražbu. Tvrdenie, že ak by bola dražba v druhom kole úspešná a prišlo by k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti patriacej do konkurznej podstaty nepovažuje odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie za dôvodné. Navyše ako súd prvej inštancie správne konštatoval, navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej, avšak neuviedla, čo má byť predmetom konania vo veci samej a ani to, čoho by sa v takomto konaní domáhala.

25. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Podľa § 166 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Podľa § 166 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

26. Odvolací súd v súvislosti s predmetom konania, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa výkonu záložného práva zabezpečenej pohľadávky veriteľa dáva osobitne do pozornosti § 166c písm. c/ a § 167g zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov.

27. Podľa § 166c ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,

Podľa § 167g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, dražobník upustí od konania dražby, ak dražbu navrhol dlžník a do vyhlásenia konkurzu nebol udelený príklep.

Podľa § 167g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak dražbu navrhla osoba, ktorá vykonáva záložné právo, vyhlásenie konkurzu nebráni v konaní dražby. Prevyšujúci výťažok z takejto dražby sa odovzdá správcovi a tvorí súčasť konkurznej podstaty dlžníka. Ak predmet dražby pred udelením príklepu začne podliehať konkurzu, dražobník upustí od konania dražby; na prípadný udelený príklep sa v tomto prípade neprihliada. 28. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01. 03. 2017 bol novelizovaný reflektujúc na novú právnu úpravu oddlženia fyzických osôb - dlžníkov a vyhlásenia osobného bankrotu.

V zmysle novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je dlžník oprávnený domáhať sa zbavenia svojich dlhov konkurzom alebo splátkovým kalendárom, pričom dlžník sa môže takto domáhať zbavenia svojich dlhov len raz za 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže dlžník podať, len ak je proti nemu vedená exekúcia, inak sa zbavenia dlhov môže domáhať len prostredníctvom splátkového kalendára. Podľa novely zákona súd o oddlžení rozhodne v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení zároveň uvedie, o ktoré dlhy ide.

29. Odvolací súd však poznamenáva, že nie všetkých dlhov môžu byť v konkurze dlžníci zbavený. V tomto smere súd konštatuje, že oddlženie pripadá do úvahy iba v prípade nezabezpečených pohľadávok, teda inak povedané, takouto výnimkou je hypotéka, resp. akýkoľvek úver zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť. V prípade osobného bankrotu teda nie je možné oddlženie zabezpečených pohľadávok a takýchto dlhov sa nie je v rámci konkurzu možné zbaviť, pretože v prípade nesplácania si banka realizuje svoje záložné právo, nehnuteľnosť ide do dražby, z čoho sa následne uspokojí dlh banky. Odvolací súd má s poukazom aj na vyššie citované ustanovenia za preukázané, že nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci nie je dôvodné, pretože dobrovoľná dražba je vykonávaná na návrh veriteľa, ktorý si uplatňuje predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby svoje záložné právo, pričom išlo o pohľadávku, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Ďalej súd dodáva, že dobrovoľná dražba je vykonávaná v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a teda musí byť vykonávaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi výkon dobrovoľnej dražby. V tomto smere je potrebné ďalej uviesť, že po vydražení nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe je potrebné, aby bol príklep schválený súdom, kedy súd skúma, či dražba prebehla v súlade so zákonom. Vychádzajúc z uvedeného je nad mieru všetkých pochybností preukázané, že nariadením neodkladného opatrenia nemožno zasahovať do výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, pretože takýmto rozhodnutím súdu by prišlo k neprimeranému zásahu a porušeniu práv žalovaných.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka taktiež ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by primäli odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že neodkladné opatrenie nariadi v znení, v akom ho navrhovateľka žiadala nariadiť. Odhliadnuc od vyššie uvedeného sa správne súd prvej inštancie primárne zaoberal tým, či navrhovateľka osvedčila dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, dospejúc k tomu záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by osvedčila dočasnú potrebu úpravy pomerov medzi ňou a odporcom v 1. a 2. rade. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací k záveru, že nielenže navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ale ani nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu dražby s poukazom na § 166c ods. 1 písm. c/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii by nebolo možné, pretože zabezpečené pohľadávky veriteľov nie sú oddlžením dotknuté.

31. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania navrhovateľky dospel jednoznačne k záveru o jeho nedôvodnosti a vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto toto rozhodnutie aj ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnému odporcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .