Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/31/2017

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: R. B., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom ktorejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatia nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Y., N. K., katastrálne územie Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok registra „C“ s parcelným č. XXX/X o výmere 522 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom so súpisným č. XXX postaveným na parcele č. XXX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Súd ukladá žalobcovi: R. B., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, povinnosť, aby v lehote 45 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podal proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 žalobu o určenie neplatnosti alebo čiastočnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 04.10.2006.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 11.08.2017 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Levice katastrálny odbor, N. K., N. Y., katastrálne územie Y. ako rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X spolu s pozemkom s parcelným č. XXX/X o výmere 522 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.10.2006 došlo medzi Y.. O. R. (B.) ako dlžníčkou, Y.. D. R. ako spoludlžníkom (ďalej ako „dlžníci") a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/ XX (ďalej ako „úverová zmluva"), na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného dlžníkom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 23.235,74 EUR (700.000,- Sk). Súčasne s uzavretím predmetnej úverovej zmluvy došlo aj k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/ XX. (ďalej ako „záložná zmluva"), ktorá mala zabezpečovať pohľadávky žalovaného voči dlžníkom vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy. Predmetná záložná zmluva však bola uzavretá medzi žalovaným - záložným veriteľom a žalobcom - záložcom, pričom predmetom záložného práva na základe predmetnej záložnej zmluvy boli v zmluve špecifikované nehnuteľnosti, a to: rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na parcele číslo XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, na parcele registra „C", nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., N. Y., N. K. a CKN pozemok - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 522 m2, pod parcelným číslom XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, na parcele registra „C", nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., N. Y., N. K.,

ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu - záložcu. Následne žalovaný podal na Správe katastra Levice návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, pričom správa katastra svojim rozhodnutím zo dňa 02.11.2006 povolila vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Vo februári 2011 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, čo listom zo dňa 10.02.2011 označeným ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva" v zmysle ustanovenia § 1511 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oznámil žalobcovi. Nakoľko žalobca mal v tom čase pochybnosti o súlade výkonu záložného práva so zákonom, svojim návrhom zo dňa 14.01.2014 podanom na tunajšom súde sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Tunajší súd o tomto návrhu rozhodol tak, že uznesením č.k. 16C/4/2014-64 zo dňa 17.01.2014, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom ktorejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatia uvedených nehnuteľností. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2014 v spojení s uznesením KS v Nitre zo dňa 26.03.2014 pod č.k. 9Co/160/2014-130. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorého trvanie bolo viazané na trvanie konania vo veci samej, však následne zaniklo a to s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 písm. b) OSP účinného do 30.6.2016 z dôvodu, že po podaní žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy bola táto žaloba zo strany žalobcu vzatá späť v celom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol, že k späťvzatiu žaloby vo veci samej došlo z dôvodu, že žalovaný upustil od výkonu záložného práva, a vo vzťahu k podanej žalobe o určenie čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy tak odpadol naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, na základe čoho sa rozhodol žalobu vziať v celom rozsahu späť, pretože v danom čase nemohol predpokladať, že žalovaný opätovne k takémuto výkonu pristúpi. Táto skutočnosť podľa žalobcu taktiež podporuje tvrdenia o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný opätovne pristúpil k výkonu záložného práva, pričom bez opätovného súdneho zásahu do takéhoto výkonu môže dôjsť aj k výkonu v takom rozsahu, na ktoré žalovaný nemá nárok. Žalobca v podanom návrhu poukázal na skutočnosť, že žalovaný dňa 31.03.2016 podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa od dlžníkov domáhal zaplatenia sumy 26.739,52 EUR s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať údajný dlh dlžníkov (v danom konaní žalovaných) voči žalovanému (v danom konaní žalobcu). Uvedené konanie bolo na Okresnom súde Levice vedené pod sp.zn.: 8C/51/2016. Nakoľko dňa 06.10.2016 došlo zo strany dlžníkov k čiastočnej úhrade pohľadávky v sume 17.000,- EUR, žalovaný dňa 02.01.2017 svojim podaním zobral žalobu v tejto časti (v rozsahu sumy 17.000,- EUR) späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby sa tak v konaní rozhodovalo už len o zaplatení sumy 9.739,52 EUR, ktorá mala predstavovať zvyšok pohľadávky žalovaného voči dlžníkom. Následne svojim podaním zo dňa 05.04.2017 zobral žalovaný späť aj zvyšok svojej žaloby, na základe čoho došlo k zastaveniu celého tohto konania. Po zastavení konania o zaplatenie pohľadávky žalovaný opätovne pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, pričom termín konania dražby bol stanovený na deň 05.09.2017, čo podľa neho odôvodňuje existenciu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, nakoľko v prípade takéhoto výkonu záložného práva môže ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi i so zákonom. Žalobca však aj teraz považuje výkon záložného práva za konanie v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi. Žalobca ďalej uviedol, že z podania žalovaného, ktorým v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 8C/51/2016 vzal žalobu čiastočne späť vyplýva, že súčasná výška pohľadávky žalovaného voči dlžníkom dosahuje hodnotu 9.739,52 EUR, pričom táto suma by mala pozostávať z časti neuhradenej istiny poskytnutého úveru a odplaty za poskytnutie úveru (úrokov). Žalobca však poukazuje na to, že hodnota zálohu - rodinného domu, súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele číslo XXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, na parcele registra „C", nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., N. Y., N. K., niekoľkokrát prevyšuje hodnotu pohľadávky žalovaného, na základe čoho takéto konanie žalovaného - výkon záložného práva je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi i so zákonom. Rodinný dom, ktorý je predmetom zálohu bol v minulosti niekoľkokrát predmetom znaleckého skúmania, pričom v každom prípade jeho hodnota určená znaleckým posudkom výrazne prevyšovala hodnotu pohľadávky žalovaného, uspokojenia ktorej sa žalovaný výkonom záložného práva domáha. Žalobca poukázal na 4 znalecké posudky, ktoré určovali všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti (podľa znaleckého posudku č. 81/2006 z 22.09.2006 dosahovala predmetná nehnuteľnosť hodnotu 46.471,49 EUR, podľa znaleckého posudku č. 78/2013 z 15.09.2013 bola hodnota uvedenej nehnuteľnosti 34.900,- EUR, podľa znaleckého posudku č. 83/2013 z 25.09.2013 bola hodnota nehnuteľnosti 45.000,- EUR a podľa znaleckého posudku č. 101/2017 z 21.06.2017 bola hodnota nehnuteľnosti 29.800,- EUR). Vo vzťahu k znalcom určenej súčasnej všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti - vyššie špecifikovaného

rodinného domu žalobca uviedol, že táto bola v znaleckom posudku vyhotovenom za účelom vykonania dobrovoľnej dražby (znalecký posudok č. 101/2017 zo dňa 21.06.2017) značne podhodnotená. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola v minulosti viackrát predmetom znaleckého skúmania za účelom jej ocenenia, pričom v každom prípade jej hodnota dosahovala podstatne vyššiu hodnotu, než sa uvádza v znaleckom posudku č. 101/2017 zo dňa 21.06.2017 (znalecký posudok vypracovaný za účelom predaja predmetného rodinného domu na dobrovoľnej dražbe naplánovanej na deň 05.09.2017), vypracovanom Ing. Otom Pisoňom, znalcom z odboru stavebníctvo - Odhad hodnoty nehnuteľností na základe zadania spoločnosti LICITOR group, a.s., ktorá je zároveň dražobníkom pri výkone predmetného záložného práva. Na základe uvedených znaleckých posudkov má žalobca za to, že výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená výťažkom zo zálohu je niekoľkokrát nižšia, než je všeobecná hodnota zálohu - predmetného rodinného domu. Takýto výkon záložného práva by bol v rozpore s dobrými mravmi i so zákonom, nakoľko takýmto spôsobom môže dôjsť k závažným zásahom do práv vlastníka nehnuteľnosti z dôvodu, že výkonom záložného práva dôjde k predaju zálohu za niekoľkokrát vyššiu cenu, než je hodnota pohľadávky, ktorá je týmto zálohom zabezpečená. Na základe uvedeného má žalobca za to, že existuje značný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a všeobecnou hodnotou zálohu, ktorým je táto pohľadávka zabezpečená. Okrem toho vo vzťahu k momentálnej výške zabezpečovanej pohľadávky - v sume 9.739,52 EUR žalobca uviedol, že v prípade danej pohľadávky môže ísť navyše o pohľadávku, na ktorú (resp. na jej časť) nemá žalovaný žiaden právny nárok. Uvedené je odôvodnené tým, že predmetná pohľadávka vychádza zo zmluvy o úvere, ktorá môže obsahovať hneď niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok (napr. v prípade predmetnej úverovej zmluvy jednorazový poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň čerpania úveru vo výške 232,57 EUR (7.000,- Sk); mesačný poplatok za správu úveru v sume 2,29 EUR (69,- Sk); záväzok klienta, že nevypovie zmluvu o vedení účtu; oprávnenie banky k inkasu prostriedkov zo všetkých účtov navrhovateľa, ktoré banka vedie; uzavretie poistnej zmluvy s poisťovňou - poistenie pre prípad smrti; oprávnenie banky zvýšiť úrokovú sadzbu v rozpätí od 0,5 % p. a. do 3,0 % p. a.; poplatok za upomienku vo výške 6,64 EUR (200,- Sk), úrok z omeškania v sadzbe 7 %; či zmluvná pokuta vo výške 1 % z nesplatenej istiny úveru - minimálne však 331,40 EUR (10.000,- Sk) a pod.), na základe ktorých je dlžník z úverovej zmluvy povinný plniť veriteľovi peňažné plnenie, na ktoré z dôvodu neplatnosti - neprijateľnosti veriteľ nemá žiaden právny nárok. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade tiež došlo k premlčaniu záložného práva, nakoľko z obsahu Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 04.11.2010 vyplýva, že k splateniu celého záväzku malo dôjsť najneskôr dňa 18.11.2010 a keďže dlžníci do tohto času svoj záväzok nesplnili, dostali sa s plnením predmetného peňažného záväzku do omeškania. Od nasledujúceho dňa, teda od 19.11.2010 (nasledujúci deň po lehote splatnosti úveru) tak žalovaný mohol pristúpiť k výkonu záložného práva. K pristúpeniu k výkonu záložného práva však zo strany žalovaného došlo až dňa 20.07.2017, kedy žalovaný oznámil navrhovateľovi, že pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Z uvedeného vyplýva, že k začatiu výkonu záložného práva došlo až takmer po uplynutí viac ako siedmich rokov od momentu, kedy sa dlžníci dostali s plnením záväzku do omeškania, a teda od momentu, kedy žalovaný mohol začať s výkonom záložného práva po prvý raz (dňa 19.11.2010). Nakoľko žalovaný mohol začať s výkonom záložného práva už dňa 19.11.2010, k premlčaniu záložného práva žalovaného došlo už dňa 19.11.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva až dňa 20.07.2017, kedy oznámil žalobcovi, že pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, má žalobca za preukázané to, že zo strany žalovaného došlo k začatiu výkonu záložného práva až po uplynutí 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania žalovaným uplatneného záložného práva. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ďalej odôvodnil aj tým, že v prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nevydal, môže dôjsť k značnému a navyše neoprávnenému zásahu do jeho práv prostredníctvom výkonu záložného práva a vystaveniu žalobcu a jeho rodiny zložitej životnej situácii, nakoľko v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dôjde k situácii, kedy sa on a jeho rodina ocitnú „bez strechy nad hlavou" len z dôvodu, aby bola uspokojená pohľadávka žalovaného, ktorá navyše môže vyplývať z neplatných, neprijateľných zmluvných podmienok, a teda na ktorú žalovaný nemusí mať žiaden právny nárok. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva navyše podľa navrhovateľa umocňuje aj tá skutočnosť, že termín dobrovoľnej dražby je stanovený už na deň 05.09.2017, pričom vykonaním tejto dražby dôjde k výkonu záložného práva a uspokojeniu údajnej pohľadávky žalovaného aj v rozsahu, v ktorom je táto pohľadávka sporná. Zároveň touto dražbou dôjde k azda jednému z najvážnejších zásahov do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv - práva na majetok, pričom daným výkonom záložného práva dôjde k takému zásahu do práv žalobcu, ktorý je v hrubom nepomere vo vzťahu k výške pohľadávky žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že potreba bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami nielenže je potrebná, ale je až nevyhnutná. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, a to bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej. Uvedené odôvodnil tým, že týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia tak podľa názoru navrhovateľa nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o niečom, o čom už by bolo rozhodnuté. Na základe uvedených skutočnosti môže podľa názoru žalobcu nariadeným neodkladného opatrenia dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, na základe čoho ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné.

3. Z predložených listinných dokladov ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu č. k. 16C 4/2014 a 8C 51/2016 súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. Y. a to rodinného domu súp. č. XXX postavený na CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 522 m2. Zároveň z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že k takýmto nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo na úver poskytnutý DEXIA bankou Slovensko zo zmluvy zo dňa 04.10.2006. Z poznámky na liste vlastníctva P-XXX/XXXX zo dňa 27.07.2017 vyplýva, že dražobník LICITOR group a. s. Žilina oznámil, že dňa 05.09.2017 sa bude konať dražba predmetom ktorej sú takéto nehnuteľnosti. Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dńa 04.10.2006 vyplýva, že žalovaný poskytol dlžníkom O. R. a D. R.N. úver vo výške 23.235,74 EUR s tým, že takýto úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 04.10.2006 vyplýva, že žalovaný ak záložný veriteľ uzavrel so žalobcom ako záložcom záložnú zmluvu predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na zabezpečenie úveru, ktorý bol poskytnutý z vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Žalobca ako záložca dal do zálohu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Y.. Zo znaleckého posudku číslo 81/2006 vypracovaného znalcom Imrichom Annušom je zrejmé, že hodnota vyššie uvedených nehnuteľností je 46471,47 EUR. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 4.11.2010 vyplýva, že žalovaný požiadal žalobcu o predčasné splatenie úveru a to do 18.11.2010. Zo znaleckého posudku č. 78/2013 vypracovaného Ing. Andreou Bothovou vyplýva, že hodnota predmetných nehnuteľností je 34.900 EUR. Zo znaleckého posudku číslo 83/2013 vypracovaného Ing. Andreou Bothovou vyplýva, že nehnuteľností je 45.000 EUR. Zo znaleckého posudku č. 101/2017 vypracovaného znalcom Ing. Oto Pisoňom, ktorého zadávateľ bola spoločnosť LICITOR group a. s., Žilina, Sládkovičova 6, ktorá vykonáva dobrovoľnú dražbu na základ návrhu žalovaného a ktorý bol vypracovaný ako podklad pre výkon záložného práva dobrovoľnej dražby vyplýva, že hodnota vyššie uvedených nehnuteľností je 29.800 EUR. Z oznámenia o dražbe zo dňa 20.07.2017 vyplýva, že dražobník - LICITOR group a. s., Žilina, Sládkovičova 6 uskutoční dňa 05.09.2017 vo Zvolene na základe návrhu žalovaného prvé kolo dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Y.. Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 8C 51/2016 vyplýva, že žalovaný v postavení žalobca sa domáhal proti dlžníkom D. R. a O. B. zaplatenia peňažnej sumy vo výške 26.739,52 EUR s prísl. Takáto dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 17.552,54 EUR a úrokov z omeškania vo výške 9.186,98 EUR. Počas takéhoto konania žalovaný v postavení žalobcu zobral svoju žalobu čiastočne späť a to čo do sumy 17.000 EUR a následne zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov súd uznesením zo dňa 19.04.2017 konanie zastavil, pričom zo strany žalovaných bolo podané odvolanie voči výroku o trovách konania o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. 16C 4/2014 sa žalobca spolu s ďalším žalobcom domáhali proti žalovanému určenia, že zmluva o zriadení záložného práva je v časti 4 neplatná. Zároveň podali spolu s takouto žalobou návrh na nariadene neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. O takomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 17.01.2014 tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Proti takémuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 26.03.2014 také uznesenie vo vzťahu k žalobcovi potvrdil a vo vzťahu k ďalšiemu žalobcovi zmenil tak, že takýto návrh zamietol. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2014. Následne takéto súdne konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 30.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2015 nakoľko žalobcovia zobrali svoju žalobu voči žalovanému späť v celom rozsahu.

4. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. V zmysle § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. V zmysle § 328 ods. 2 prvá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

15. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

16. Hlavným účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany ohrozeným subjektívnych právam žalobcu s tým, neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezokladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o takomto návrhu súd spravidla nevykonáva dokazovanie a jeho povinnosťou je predovšetkým vyhodnotiť splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pred začatím konania vo veci samej, pričom zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia. Zo strany žalobcu musí byť osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho

subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.

17. Súd po posúdení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k názoru, že žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe uzavretej záložnej zmluvy. Takouto zmluvou bol zabezpečený úver, ktorý žalovaný poskytol dlžníkom a to O. R. a D. R. vo výške 23.235,74 EUR. Žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 8C 51/2016 vyčíslil dlh dlžníkov na sumu 26.739,52 EUR s tým, že podľa jeho tvrdenia mu dlžníci zaplatili dňa 06.10.2016 sumu 17.000 EUR. Zároveň z oznámenia o dražbe vyplýva, že dražobník spoločnosť LICITOR group a. s. uskutoční dňa 05.09.2017 na návrh žalovaného dobrovoľnú dražbu vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, pričom hodnota takýchto nehnuteľností bola určená vo výške 29.800 EUR na základe znaleckého posudku Ing. Ota Pisoňa - znalca v odbore stavebníctvo. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca preukázal, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu formou neodkladného opatrenia nakoľko žalovaný vykonáva ako záložný veriteľ úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a to prostredníctvom vyššie uvedeného dražobníka s tým, že takýmto výkonom záložného práva bo mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Súd tiež podotýka, že už v minulosti bolo v konaní vedenom na tunajšom súde pod číslom 16C 4/2014 nariadené obdobné neodkladné opatrenie, ktoré však zaniklo z dôvodu, že žalobcu zobral podanú žalobu vo veci samej späť. Žalovaný napriek tomu, že sa v samostatnom súdnom konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu poskytnutého úveru voči dlžníkom tak po vykonaní čiastočnej úhrady v rozsahu 17.000 EUR zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a to bez uvedenia dôvodu hoci sa takouto žalobou domáhal zaplatenia sumy až vo výške 26.739,52 EUR. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že pohľadávka žalovaného po vykonaní úhrady zo strany dlžníkov predstavovala k 29.12.2016 sumu 9.739,52 EUR / čiastočné späťvzatie žaloby z čl. 84 v spise č. k. 8C 51/2016/, pričom pozostávala z istiny vo výške 552,54 EUR a úroku z omeškania vo výške 9.186,98 EUR. Podľa názoru súdu je výška takejto pohľadávky sporná nakoľko zmluva o úvere, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a dlžníkmi má spotrebiteľský charakter pretože žalovaný konal pri poskytovaní úveru v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníci sú fyzické osoby, pričom takáto úverová zmluva môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné a žalovaný si mohol uplatňovať nároky aj z takýchto podmienok a zahrnúť ich do svojej pohľadávky. Pokiaľ by veriteľ teda žalovaný vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatnil aj pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Okrem toho keďže ide vzhľadom na podmienky poskytnutého úveru o spotrebiteľský úver je potrebné aplikovať na takýto právny vzťah zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takýto osobitný právny predpis vyžaduje pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby obsahovala aj osobitné náležitosti s tým, že ak niektoré z nich neobsahuje tak úver je bezúročný a bezpoplatkový. Preto bude potrebné v ďalšom konaní preskúmať takúto úverovú zmluvu a to či obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžadujú právne predpisy. Z listinného dokladu označeného ako „výzva na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 04.11.2010 tiež vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi predčasné splatenie vyššie uvedeného úveru a to k 18.11.2010. Zároveň žalovaný už listom zo dňa 10.2.2011 oznámil žalobcovi, že začal výkon záložného práva. Keďže tak nároky z titulu nesplateného úveru ako aj nároky z titulu záložného práva /§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ sa premlčujú, pričom žalobca vzniesol námietku premlčania je potrebné posúdiť či takáto námietka je dôvodná alebo nie. Súdu tiež neušlo pozornosti, že pokiaľ ide o ohodnotenie predmetných nehnuteľností tak znaleckými posudkami bola ich cena určená v rozpätí od 29.800 EUR do 46.471,47 EUR s tým, že pohľadávka žalovaného, ktorej výška resp. samotná existencia je sporná mala predstavovať k 29.12.2016 sumu 9.739,52 EUR. Žalovaný tak realizuje výkon záložného práva na nehnuteľnosti, ktorých hodnota je niekoľkonásobne vyššia ako jeho pohľadávka a takéto konanie žalovaného by za určitých okolností mohlo byť charakterizované aj ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo potvrdila aj rozhodovacia činnosť všeobecných súdov /napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. 7Co 130/2016 zo dňa 26.01.2017/. Zároveň bude potrebné preskúmať aj platnosť záložnej zmluvy vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predchádzajúcom konaní poukazoval na neplatnosť niektorých jej ustanovení. Hoci relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných

dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie, pričom tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok zn. C-43/2013 R. Q. Y. T. A., D..T.., zo dňa 10.09.2014) a Ústavného súdu Slovenskej republiky ( uznesenie sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014) tak v obidvoch prípadoch tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu, že príslušná právna úprava na druhej strane umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje. Takouto formou zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľov je nepochybne aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni realizácii dražby predmetných nehnuteľností a tým aj strate vlastníckeho práva žalobcu do tej doby než sa posúdi platnosť záložnej zmluvy resp. existencia ako aj výška pohľadávky, ktorá je zabezpečená takouto záložnou zmluvou. Z uvedených dôvodov dospel súd k názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že súd pri jeho rozsahu vychádzal z článku 4 záložnej zmluvy, pričom takýmto rozhodnutím nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu nakoľko následky vyplývajúce z takéhoto rozhodnutia pre žalovaného ako banku - finančnú inštitúciu s rozsiahlymi finančnými aktívami sú nepatrné v porovnaní so stratou obydlia žalobcu, ktorý je fyzickou osobou.

18. Súd uložil tiež žalobcovi povinnosť podať podľa § 336 ods. 1 žalobu vo veci samej a to napriek jeho argumentom, že nariadené neodkladné opatrenie predstavuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu nakoľko žalovaný by ďalej nemohol pristúpiť k záložnému právu vo vzťahu k predmetu zálohy a to z dôvodu, že bol podaný návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania a strany sporu resp. dlžníci z úverovej zmluvy už od roku 2014 viedli na tunajšom súde vyššie uvedené súdne konania, ktoré sa neskončili meritórnym rozhodnutím vo veci samej ale boli zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby. Z uvedených dôvodov tak medzi stranami sporu existuje spornosť ich vzájomných nárokov, pričom len meritórne rozhodnutie vo veci samej môže s konečnou platnosťou vyriešiť vzniknutú situáciu. Súd preto uložil žalobcovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu o určenie neplatnosti resp. čiastočnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 97/072/06 zo dňa 04.10.2006 nakoľko už v konaní vedenom na tunajšom súde /16C/4/2014/ sa domáhal určenia čiastočnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

19. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.