Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. A. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Lenkou Balogovou, advokátkou so sídlom P., P. X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 26, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.316,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/20/2016-102 zo dňa 24. augusta 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.316,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.316,32 eur od 16. 03. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 7C/20/2016-102 zo dňa 24. 08. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.316,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 08. 01. 2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18. 03. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.316,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 08. 01. 2014 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúceho plnenie žalobcu v prospech žalovaného na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200066868 a č. 8200066877 zo dňa 18. 03. 2014. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200066868 a č. 8200066877, ktoré podpísal žalovaný dňa 18. 03. 2014, za žalobcu boli podpísané dňa 13. 03. 2014. Z oboch žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmlúv o revolvingovom úvere vyplýva, že v bode 5 týchto listín dlžník žiada žalovaného o čiastku úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok 36), mesačná splátka (vrátane úrokov) 85,15 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.065,40 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 51,49 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.043,60 eur, predpokladaná

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. V bode 6 sú potom uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere v eurách, a to poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok 36), mesačná splátka (vrátane úrokov) 85,15 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.065,40 eur, RPMN za úver 67,03 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 46,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.043,60 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. Z karty klienta vyplýva, že žalobcovi bola na základe každej zmluvy vyplatená čiastka 1.277,05 eur. Citujúc ust. § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 44, § 451 Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Súd konštatoval, že bod 5, a to údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré vypĺňal žalobca, sú iné ako v bode 6, ktorý obsahuje údaj o schválenom revolvingovom úvere a ktorý vypĺňal neskôr žalovaný ako veriteľ. V danom prípade spotrebiteľ vystupuje ako slabšia strana a prakticky dochádza k vypĺňaniu formulárovej zmluvy. Pre ochranu spotrebiteľa je podstatné, aby vedel v momente podpisu zmluvy za akých podmienok si požičiava a nemôže sa tieto údaje, v zásade rozhodujúce pre jeho rozhodnutie či úverovú zmluvu podpíše alebo nie, dozvedať až následne z akceptácie zmluvy veriteľom. Námietka žalovaného ohľadne skutočnosti, že údaj o RPMN nie je možné dohodnúť a navyše sa ani nedá navrhnúť vzhľadom na časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje, ktorým je deň uzavretia zmluvy, nemožno akceptovať, nakoľko nič nebráni veriteľovi, aby určil RPMN v deň uzavretia zmluvy a zabezpečil jej podpis veriteľom, napr. v ten istý deň ako vyplní časť 5 dlžník. Akákoľvek iná úvaha by vystavovala neprimeranému riziku a svojvôli spotrebiteľa, ktorého ako slabšiu stranu treba chrániť. Preto bod 6 v každej zmluve treba považovať za nový návrh a zároveň potom platí, že uvedený bod predstavuje aj odmietnutie návrhu. Pokiaľ teda účastníci napriek tomu plnili, hoci od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, pretože účastníci zmluvu neuzavreli (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje písomnú formu), nakoľko žalovaný nepreukázal, že na bod 6 citovaných zmlúv obdržal akceptáciu žalobcu, keďže v návrhu, ktorý podpísal žalobca bola uvedená iná výška RPMN, a teda zmluvy s odlišným bodom 6 boli buď odmietnutím alebo novým návrhom, vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože strany sú povinné navzájom si podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vrátiť vzájomné plnenia. Pokiaľ teda žalobca zo zmluvy č. 8200066868 uhradil žalovanému 1.935,21 eur a obdržal sumu 1.277,05 eur (rozdiel 658,16 eur) a zo zmluvy č. 8200066877 uhradil žalovanému 1.935,21 eur a obdržal sumu 1.277,05 eur (rozdiel 658,16 eur), má právo v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.316,32 eur. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v priebehu konania súd aplikujúc ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu nemôže byť premlčaný, nakoľko žalobca plnil po 1.254,01 eur z každej zmluvy dňom 02. 01. 2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 18. 03. 2016. V danom prípade sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je zrejmé, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného mohlo dôjsť až potom, čo mu finančné prostriedky boli žalobcom uhradené, teda až po dni 02. 01. 2015 a odvtedy možno počítať lehotu 2 roky. Žaloba teda bola podaná včas. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, v spojení s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Nestotožnil sa so záverom súdu, že medzi sporovými stranami nedošlo v rámci uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere k dohode o RPMN. Súd sa s procesnou obranou žalovaného vyporiadal tvrdením, že žalovanému ako veriteľovi nemá nič brániť, aby RPMN určil v deň, v ktorý dlžník (žalobca) podpísal žiadosť o poskytnutie úveru. Zo záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé na základe akého ustanovenia a ktorého zákona by návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere a jeho prijatie mali byť

vykonané súčasne. Súd síce uvádza svoju predstavu o uzatváraní zmluvy, avšak neuvádza žiadnu právnu normu, o ktorú svoje závery opiera. Ak by postupoval tak, ako to uvádza súd, nutne by porušil zákon č. 129/2010 Z. z., pretože len na základe podanej žiadosti o úver a predložených dokladov môže vyhodnocovať schopnosť dlžníka splácať úver. Podanie žiadosti o úver neznamená, že úver bude aj schválený. Ak by žalovaný postupoval spôsobom ako to uvádza súd prvej inštancie, potom by sa dopustil porušenia zákona. Nedostatok v predstave súdu o uzatváraní zmluvy je možné demonštrovať na prípade uzatvárania zmluvy na diaľku, kedy súdom uvádzaný spôsob uzavretia zmluvy a určenia RPMN sa objektívne realizovať nedá. Aj pri zmluvách na diaľku sa ale uplatňuje zákon č. 129/2010 Z. z. Právna úprava teda takýto spôsob uzatvárania zmluvy umožňuje a predpokladá, že zmluvné strany tú istú zmluvu nepodpíšu hneď, v rovnaký deň. Čiže ani RPMN sa neurčí pri podaní žiadosti o úver zo strany spotrebiteľa. Žalovaný poukázal aj na ust. § 13 zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že zákon výslovne predpokladá, že uzavretie zmluvy o úvere môže byť skoršie ako je odovzdanie zmluvy a zmluvných podmienok. Čiže predpokladá situáciu, že sa zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi prítomnými neuzavrie. Závery súdu nie sú podložené žiadnym zákonným ustanovením. Súd vychádza z nedôvodných predpokladov o spôsobe uzavretia zmluvy o úvere, preto aj nesprávne posúdil jeho vyjadrenie a nevysporiadal sa s tými zákonnými ustanoveniami, na ktoré poukázal. Dôvody, ktoré súd prvej inštancie uvádza, sa týkajú toho, či je spotrebiteľ informovaný o výške RPMN, resp. že by o nej v čase podania žiadosti mal vedieť. Ako vyplýva zo súdneho spisu, hodnota RPMN schváleného úveru je nižšia ako predpokladaná hodnota RPMN uvedená v bode 5. To znamená, že konkrétna hodnota RPMN neprevyšuje predpokladanú hodnotu a postavenie spotrebiteľa sa nezhoršilo. Nakoľko predpoklady, z ktorých súd vychádzal, nemajú oporu v zákone, sú nepresvedčivé a vyvolávajú odôvodnené pochybnosti, aj samotné rozhodnutie o povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie je predčasné a vecne nesprávne. Žalovaný poukázal tiež nato, že súd rozhodnutie neodôvodnil ani v súlade s § 220 ods. 2 C. s. p. pretože napríklad dôvod priznania úroku z omeškania, počiatok omeškania nie sú v rozsudku odôvodnené. Žalovaný napokon namietal aj posúdenie uplatnenej námietky premlčania. Konštatoval, že žaloba bola na súd doručená dňa 18. 03. 2016 a žalobca si uplatňuje nárok na úrok z omeškania od 08. 01. 2014, čo znamená, že najneskôr dňa 07. 01. 2014 o bezdôvodnom obohatení na svoj úkor asi vedel. Potom pri aplikácii § 107 Občianskeho zákonníka a dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe je zrejmé, že žaloba bola podaná oneskorene, nárok je premlčaný a z tohto dôvodu mal súd žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného považoval za účelové. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný mal a mohol uviesť RPMN poskytovaného úveru už pri žiadosti o jeho poskytnutie, a to na základe údajov, z ktorých napokon aj sám vychádzal po schválení úveru. Platobná schopnosť potencionálneho dlžníka a posudzovanie žiadosti nemá na výšku RPMN žiaden vplyv, ako to zmätočne žalovaný tvrdí. Pri spisovaní žiadosti o úver, ktorá žiadosť bola v konečnom dôsledku vlastne samotnou zmluvou, žalovaný vypísal bod 5. so vstupnými údajmi o úvere (nie revolvingu) totožnými, ako po „schválení“ úveru v bode 6. žiadosti. Rozdiel je vo výške RPMN. Pokiaľ teda žalovaný akceptoval poskytnutie úveru s údajmi uvedenými v bode 5. žiadosti, nemohla sa zmeniť výška RPMN po ich odsúhlasení žalovaným, keď sú parametre poskytovaného úveru totožné. Na výpočet RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru, a tie mali byť totožné vzhľadom na schválený úver. Výška RPMN pritom v žiadnom z týchto bodov nezodpovedá realite a skutočným nákladom žalobcu spojeným s týmto úverom, keď žalovaný nezapočítal odmenu za poskytnutie služby vo výške 222,95 eur, ktorú sumu započítal na poskytnutý úver, a to ešte pred jeho reálnym vyplatením. Ani takto zohľadnená výška odmeny by však neodrážala celkovú čiastku, ktorú by žalobca pri riadnom splácaní úveru napokon žalovanému zaplatil. Podľa splátkového kalendára bol žalobca povinný zaplatiť na istinu 42 splátok po 4l,67 eur, čo predstavovalo 1.750,- eur. Teda nielen, že žalovaný porušil zmluvu a poskytol žalobcovi o 222,95 eur menej z výšky úveru, ešte túto sumu riadne úročil, akoby k jej požičaniu došlo. Tieto aspekty sprevádzajúce poskytnutie úveru žalovaným v nadväznosti na výšku RPMN dostatočne dokazujú zavádzanie žalovaného nielen v otázke správnosti RPMN, ale aj v otázke splátok a s tým súvisiacej výške celkovej zaplatenej čiastky za úver.

Súd správne rozhodol aj vo vzťahu k námietke premlčania. Poukázal na to, že so žalobcom uzavrel jednotlivé zmluvy dňa 18. 03. 2014 a nasledujúci deň žalovaný z týchto zmlúv plnil. Úver splatil predčasne dňa 02. 01. 2015, najneskôr dňa 07. 01. 2015 mal žalovaný predmetné plnenia na svojom účte. Úrok z omeškania si uplatnil až odo dňa 08. 01. 2015, chybou v písaní bol však v žalobe uvedený rok 2014, ktorú zrejmú nesprávnosť prebral aj súd do svojho rozhodnutia.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu (v tzv. replike) namietal tvrdenie žalobcu, že pre určenie RPMN nemá predchádzajúce posúdenie schopnosti dlžníka splácať úver význam. Na to, aby pristúpil k schváleniu úveru je potrebné, aby vyhodnotil schopnosť žiadateľa (žalobcu) splácať úver. Toto vyhodnotenie sa realizuje na základe podanej žiadosti o úver, dokladov o príjmoch a výdavkoch. Až na základe tohto posúdenia je možné určiť, či k schváleniu úveru dôjde alebo nie. V závislosti od toho sú dôležité konkrétne údaje pre výpočet RPMN, napr. dátum vyplatenia úveru, počet dní medzi vyplatením úveru a splatnosťou každej splátky. Uvedené údaje sú základné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Od procesu schválenia úveru teda nepriamo závisí aj v konečnom dôsledku stanovenie RPMN. Žalobca vo svojom podaní síce odkazuje na ustanovenie § 19 zákona č. 129/2010 Z. z., avšak spôsob výpočtu údaju RPMN nezohľadňuje. Ten je upravený v prílohe k zákonu a presne definuje, aké údaje sú pre jeho výpočet rozhodujúce (okrem iného aj údaje o dátume vyplatenia úveru, dátume splatnosti jednotlivých splátok a reálnom počte dní medzi vyplatením a splatnosťou každej splátky). Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o tom, že suma 222,95 eur predstavujúca náklady podľa dohody o poskytnutí služby má byť nákladom spojeným s poskytnutím úveru, a teda ovplyvniť výšku RPMN. Poukázal na ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu vo vzťahu k vysvetleniu pojmu celkové náklady spotrebiteľa. Súčasťou celkových nákladov sú len také položky, ktoré musí spotrebiteľ vynaložiť v súvislosti so získaním spotrebiteľského úveru, a to povinne, pretože sú vyžadované zo strany veriteľa. Dohoda o poskytnutí služby nebola uzavretá povinne, žalobca túto skutočnosť nesporoval a ani v konaní nebol preukázaný opak. Súčasťou celkových nákladov preto odplata podľa dohody o poskytnutí služby nie je; v opačnom prípade by išlo o porušenie predmetného ustanovenia. Prepočty uvádzané žalobcom považuje za zavádzajúce, pretože počet splátok v zmysle zmluvy č. 8200066877 nebol 42, ale 36. Prepočty žalobcovi potom logicky nemôžu vychádzať. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca sa domáhal úroku z omeškania od roku 2014, nie od roku 2015, čiže v zmysle súčasných tvrdení žalobcu mala byť žaloba zrejme v časti úroku z omeškania za určité obdobie zamietnutá.

5. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného (v tzv. duplike) opravil svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom nesprávne uviedol počet splátok úveru 42, namiesto správnych 36. Podľa splátkového kalendára tak bol povinný zaplatiť na istinu 36 splátok po 41,67 eur, čo predstavovalo 1.500,12 eur. Teda, nielen že žalovaný porušil zmluvu a poskytol mu o 222,95 eur menej z výšky úveru, túto sumu riadne úročil akoby k jej požičaniu došlo, nehovoriac o nedôvodnom rozdiele 0,12 eur v jeho neprospech. Podľa splátkového kalendára mal zaplatiť na úver 36 splátok po 43,48 eur, čo predstavovalo 1.565,28 eur. Celková čiastka, ktorú mal podľa splátkového kalendára pri riadnom splácaní zaplatiť predstavovala až 3.065,40 eur, čo je oproti reálne poskytnutému úveru 1.277,05 eur rozdiel 1.788,35 eur.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil, vyhodnotiac odvolanie žalovaného v časti úroku z omeškania ako dôvodné.

7. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.316,32 eur uplatnený podanou žalobou, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi vyslovenými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca dňa 13. 03. 2014 vyplnením tlačív označených ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (následne označenými číslom zmluvy 8200066868 a 8200066877), každým z nich požiadal žalovaného

o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur (t. j. spolu 2 x 1.500,- eur). V žiadosti boli doplnené údaje týkajúce sa splatnosti úveru - 36 splátok, výšky splátok - 85,15 eur, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť - 3.065,40 eur, predpokladanej RPMN za úver - 70 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru - 70 %, priemernej RPMN za úver - 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu - 858,31 eur, celkovej čiastke pre revolving, ktorú musí dlžník zaplatiť - 2.043,60 eur, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 60,27 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu - 68,44 %. Žiadosť vypisoval viazaný finančný agent žalovaného Q. Q. v rozsahu bodov 1. až 5. a bodu 8. Po posúdení žiadosti žalovaným žalobca obdržal uvedené tlačivá s doplneným bodom 6., podpísané žalovaným, prílohou ktorých boli Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200066868 a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200066877 ako aj splátkový kalendár ku každej z uvedených zmlúv. V bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere predstavujúceho akceptáciu žiadosti/návrhu žalobcu boli doplnené údaje týkajúce sa poskytnutej čiastky úveru - 1.500,- eur, splatnosti úveru - 36 splátok, výšky splátok - 85,15 eur, celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť - 3.065,40 eur, RPMN za úver - 67,03 %, ročnej úrokovej sadzby úveru

- 70 %, priemernej RPMN za úver - 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu - 858,31 eur, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť - 2.043,60 eur, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 56,09 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu - 68,44 %, ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,25 %. Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahovali i ďalšie podmienky splácania úveru - napr. dátum splatnosti jednotlivých splátok úveru, vrátane poslednej splátky.

9. Medzi stranami konania nebolo sporné, že z dojednanej výšky úveru 1.500,- eur z každej zmluvy žalovaný reálne poskytol žalobcovi len sumu 1.277,05 eur, keď rozdiel 222,95 eur mal predstavovať odplatu podľa Dohody o poskytnutí služby uvedenej v bode 8 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Tiež nebolo sporné, že žalovaný titulom plnení na úverové zmluvy zaplatil na každú z nich 1.935,21 eur (spolu 3.870,42 eur). 10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 11. Podľa § 43a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. 12. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 13. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, mal za preukázané, že žalobca uskutočnil návrhy na uzavretie zmluvy vo forme Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru(/Zmluvy o revolvingovom úvere) zo dňa 13. 03. 2014, ktoré spĺňali písomnú formu vyžadovanú zákonom. Rovnako mal súd preukázanú i tú skutočnosť, že žalovaný ako adresát týchto návrhov na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tieto návrhy písomne reagoval, jeho reakciu - vyplnenie bodu 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o úvere č. 8200066868 a č. 8200066877 a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k jednotlivým zmluvám zo dňa 18. 03. 2014 však nemožno vyhodnotiť ako akceptáciu, prijatie návrhov žalobcu. Porovnaním žiadostí o úver, bodu 6. týchto žiadostí predstavujúcich vyjadrenie žalovaného k žiadosti o uzavretie zmluvy a oznámenia o poskytnutí úveru je zrejmé, že podanie, ktorým žalovaný mal prijať návrh žalobcu obsahuje oproti žiadosti o úver zmeny v časti RPMN pri úvere i revolvingovom úvere. Žalovaný oproti návrhu uviedol v zmluve v bode 6. výšku RPMN za úver 67,03 % (oproti v žiadosti uvedenej výške 70 %) a rozdielnu výšku predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 % (oproti v žiadosti uvedenej výške 60,27 %). Ďalšie náležitosti zmluvy vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. sú zároveň upravené len v jednostrannom oznámení veriteľa o schválení úveru, vrátane dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. V tomto oznámení veriteľa je zároveň uvedená výška RPMN za úver a výška predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu iná ako bolo uvedené v návrhu žalovaného. Naviac na rozdiel od sumy revolvingu, uvedenej v bode 5., aj v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere sa v písomnom oznámení veriteľa uvádza iná schválená výška revolvingu, a to v sume 993,43 eur (vo vzťahu k obom zmluvám o úvere), teda vo väčšom rozsahu ako je uvedené v žiadosti dlžníka. Ako podstatné zmeny, resp. doplnenia, súd vyhodnotil i uvedenie termínu splatnosti jednotlivých splátok, ktoré neboli súčasťou žiadosti/zmluvy o

úvere. Vzhľadom na to, že takéto „prijatie“ návrhu obsahuje zmeny oproti pôvodnému návrhu, je potrebné toto podanie v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za odmietnutie pôvodného návrhu žalobcu a za nový návrh. Pre platné uzavretie zmluvy bolo potrebné, aby tento nový návrh žalobca ako pôvodca pôvodného návrhu prijal, a to písomne s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný však netvrdil ani nepreukázal, že by došlo k písomnému prijatiu tohto nového návrhu žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak nedošlo k uzavretiu písomnej úverovej zmluvy, potom mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru voči žalobcovi nárok na vrátenie len toho, čo žalobcovi skutočne poskytol. Žalovaný žalobcovi na základe úverovej zmluvy č. 8200066868 poskytol sumu 1.277,05 eur a na základe zmluvy č. 8200066877 sumu 1.277,05 eur. Žalobca žalovanému na každú z týchto zmlúv uhradil plnenie vo výške 1.935,21 eur. Rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a plnenia žalobcu na každý zmluvu vo výške 658,16 eur (spolu 1.316,32 eur) tak predstavuje sumu, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil. V zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je tak žalovaný povinný žalobcovi tento majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu vrátiť. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny 1.316,32 eur vyhovel, považujúc odvolanie žalovaného v tejto časti za nedôvodné.

14. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia úverových zmlúv vyžadovalo, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala, okrem iného, ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; záverom sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C 42/15 Home credit Slovakia proti Kláre Bíroovej). Pokiaľ sa žalovaný bráni nemožnosťou uviesť RPMN pri žiadosti o poskytnutie úveru vzhľadom na potrebu posúdenia schopnosti dlžníka úver splácať, odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni posúdiť žiadosť spotrebiteľa a na základe výsledkov tohto posúdenia tohto osloviť a až následne dohodnúť uzavretie zmluvy, ktorej návrh predostrie poskytovateľ žiadateľovi o úver, vychádzajúc i z údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie úveru.

15. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, túto odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nepovažuje za dôvodnú. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej (v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia až 10-ročnej) objektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci žalovaný poskytol žalobcovi plnenie dňa 19. 03. 2014, žalobca v zmysle úverovej zmluvy plnil v dohodnutých splátkach, pričom prvá splátka bola splatná dňa 01. 05. 2014. Týmto dňom sa teda žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu pokiaľ ide o úrok z úveru a poplatky pripadajúce na uvedenú splátku. Následne žalobca úhradou sumy 2 x 1.254,01 eur dňa 02. 01. 2015 predčasne splatil oba svoje úvery. Ak teda žalobca podal žalobu na súd dňa 18. 03. 2016, stalo sa tak nepochybne pred uplynutím tak dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej doby (ktoré začali plynúť pri prvej uhradenej splátke dňom 02. 05. 2014, pri predčasnom zaplatení úveru dňom 03. 01. 2015). Na uvedenom nič nemení ani uplatnenie si úroku z omeškania žalobcom od 08. 01. 2014, čo je preukázateľne nesprávne. Sám žalobca vo vyjadrení k odvolaniu následne uviedol, že pri uvedení dátumu, od ktorého požaduje úrok z omeškania došlo k pochybeniu.

16. Ako dôvodné odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného čo do priznaného príslušenstva.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Odvolací súd s poukazom na citované ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., priznal žalobcovi voči žalovanému z priznanej istiny 1.316,32 eur úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom 16. 03. 2016. Pri ustálení počiatku vzniku

omeškania, od ktorého závisela aj priznaná percentuálna výška úrokov, súd vychádzal z toho, kedy prvýkrát žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo sa stalo listom zo dňa 02. 03. 2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 08. 03. 2016. V danej výzve žalobca poskytol žalovanému lehotu na plnenie 7 dní a až od jej uplynutia (dňa 15. 03. 2016) mohlo nasledujúcim dňom dôjsť k vzniku omeškania žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania (tak čo do ich výšky ako aj doby omeškania) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania (tak prvoinštančných ako aj odvolacích) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou konania bol žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. I keď žaloba žalobcu bola v časti zamietnutá, vzhľadom na povahu zamietnutého nároku predstavujúceho len časť uplatneného príslušenstva, ktorý neúspech žalobcu predstavuje len neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal odvolací súd žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)