Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Co-68-2020.pdf
PDF · 164.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v spore žalobkýň: 1/ F. R., nar. XX. O. XXXX, bytom R. K. XXXX/X, XXX XX K. R., 2/ U. A., nar. X. C.. XXXX, bytom R. K. XXXX/X, XXX XX K. R., 3/ B. V., nar. XX. S. XXXX, bytom J. L. XX, XXX XX K. R. a 4/ E. P., nar. XX. H. XXXX, bytom X. XX, XXX XX K. R., žalobkyne zastúpené H.. J. C., C., so sídlom C. B. XX, XXX XX L., proti žalovaným: 1/ A. R., nar. X. E. XXXX, bytom E. J. X, XXX XX L. a 2/ E.. H. P., H. X,. P. O. L. XX, XXX XX L., R. U. R., nar. XX. G. XXXX, bytom E. J. X., L., žalovaný 2/ zastúpený C. F. E.. H. P. & J.., H. X, P. O. L. XX, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 15C/1/2020-129 zo dňa 29. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovia 1/ - 4/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/, ktoré sú im žalovaní 1/ a 2/ p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k. 15C/1/2020-129 zo dňa 29. júna 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že žalobkyňa F. R., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. K. XXXX/ X, K. R., občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K., katastrálnom odbore pre Okres: K., Obec: K. R., F. územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra "C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku B.; parcelné číslo: XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku S. J.; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku S. J.; Parcely registra "E" - parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo: XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X. II. Súd určuje, že žalobkyňa U. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. K. XXXX/X, K. R., občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore pre Okres: K. R., Obec: K. R., Katastrálne územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra "C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku B.; parcelné číslo: XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku Orná pôda; Parcely registra "E" - parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo:
XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX., na parcele číslo: XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X. III. Súd určuje, že žalobkyňa B. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom L. XX/XX, K. R., občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore pre Okres: K. R., Obec: K. R., Katastrálne územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra "C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku B.; parcelné číslo: XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku Orná pôda; Parcely registra "E" - parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo: XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X. IV. Súd určuje, že žalobkyňa E. P., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom X. XX, K. R., občan SR, je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore pre Okres: K. R., Obec: K. R., Katastrálne územie: K. R., na Liste vlastníctva č. XXX ako: Parcely registra "C" - parcelné číslo: XXX o výmere XXX m2, druh pozemku Záhrady; parcelné číslo: XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku Orná pôda; Parcely registra "E" - parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku Orná pôda; parcelné číslo: XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku Orná pôda; Stavby: Rodinný dom, súpisné číslo XXX, na parcele číslo: XXX s výškou spoluvlastníckeho podielu X/X. V. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ až 4/ plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyne 1/ až 4/ sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresnom úrade K. R., katastrálnom odbore pre okres K. R., obec K. R., kat. územie K. R., na LV č. XXX ako parcela registra „C“ - parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady; parc. č. XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda; stavby: rodinný dom, súpis. č. XXX, na parcele č. XXX. Žalobkyne 1/ a 2/ sa považovali za vlastníka vo výške spoluvlastníckeho podielu po 1/3, žalobkyne 3/ a 4/ zvyšku spoluvlastníckeho podielu po 1/6. Žalobkyne 1/ až 4/ žalobu odôvodnili v podstate tým, že vlastnícke právo žalovaného 1/ a úpadkyne U. R. bolo v katastri nehnuteľností zapísané na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný 1/ doručil žalobkyniam znalecký posudok znalca H.. H. F. zo dňa 15.06.2018; znalec konštatoval, že podpis žalovaného 1/ na kúpnej zmluve nie je pravým podpisom žalovaného 1/; uvedený záver nespochybnil ani žalovaný 1/. Kúpna cena nehnuteľnosti nikdy nebola zaplatená; žalovaný 1/ nikdy neprejavil vôľu nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Nehnuteľnosti mali byť podľa zmluvy nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva kupujúcim, nepodpísanie zmluvy jedným z manželov spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tento žalobkyne odôvodnili tým, že na podklade navrhovaného súdneho rozhodnutia by došlo k vykonaniu zmeny v katastri nehnuteľností; žaloba je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
1.2 Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení uplatnený nárok nespochybnil, súhlasil s tým, že podpis na kúpnej zmluve nie je jeho vlastnoručným podpisom; v čase uzavretia zmluvy bol v zahraničí, o údajnom predaji nevedel a rovnako nevedel ani o tom, že jeho manželka vybavovala na kúpu nehnuteľnosti úver. O nadobudnutí vlastníctva sa dozvedel len z listu vlastníctva v katastri nehnuteľností, trval na tom, aby sa kúpna zmluva zrušila. Už v minulosti bolo vyhotovené odstúpenie od kúpnej zmluvy. Bol to on, kto požiadal súdneho znalca o vyhotovenie znaleckého posudku. Uviedol tiež, že kúpnu zmluvu nepodpísala ani jeho manželka. Okresný súd konštatoval, že žalovanej 2/ bol opis žaloby s prílohami dňa 19.02.2020 doručený do vlastných rúk; žalovaná 2/ bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe. Vo veci ostala nečinná až do dňa pojednávania; v deň pojednávania e-mailom prostredníctvom advokáta zaslala podanie, ktoré bolo odoslané o 13.03 hod., po začatí pojednávania vytýčeného na ten deň o 13.00 hod.. Obsah podania bol na pojednávaní oboznámený. Obrana žalovanej 2/ poukazovala na to, že napriek tomu, že medzi tými istými stranami sporu prebehlo viacero súdnych sporov, absentovalo tvrdenie, že zmluva nebola žalovaným 1/ podpísaná. Namietala tiež, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a to s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Bratislava I., ktorý vo veci sp.zn. 1Cbi/74/2008 žalobu o vylúčenie tých istých nehnuteľností z konkurznej podstaty zamietol. Súd
tak nemôže ignorovať prejudiciálny účinok rozsudku a otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy riešiť inak, ako v konaní o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku podstaty, porušiť princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia. Žalovaná 2/ rovnako namietala predložený súkromný znalecký posudok z dôvodu, že znalec mal k dispozícii len kópiu kúpnej zmluvy, z dôvodu, že posudok bol vyhotovený na objednávku žalovaného 1/. Iný podpis žalovaného 1/ (ako predložený na znalecké skúmanie) na dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy vykazuje zhodné znaky s podpisom na kúpnej zmluve.
1.3 Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania aplikoval procesné ustanovenie § 137 písm. c), § 153 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ako aj ustanovenie § 228 ods.1 C.s.p.. Z hmotnoprávnych ustanovení aplikoval § 39, § 40 ods.3, § 143 a § 588 Občianskeho zákonníka. Vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami k žalobe, listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, a to kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2007, výpisom z LV č. XXX pre k.ú. K. R. zo dňa 18.11.2019, osvedčením o dedičstve vydaného notárkou E.. E. C. pod sp.zn. 1D 47/2003, Dnot 39/2003, znaleckým posudkom č. XX/XXXX súdneho znalca H.. H. F.. Oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 1Cbi/74/2018, aktuálnym výpisom LV č. XXX pre k.ú. K. R., pripojil spisy Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 8C/197/2007, 10C/46/2017 a 13C/47/2015.
1.4 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že sporné nehnuteľnosti v dedičskom konaní po poručiteľovi O. V. nadobudli žalobkyne; žalobkyne 1/ a 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/3 a žalobkyne 3/ a 4/ v spoluvlastníkom podiele 1/6. Z aktuálneho výpisu LV č. XXX, k.ú. K. R. okresný súd zistil, že ako vlastníci sporných nehnuteľností sú vedení žalovaní 1/ a jeho manželka U. R., za ktorú koná žalovaná 2/. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva Y z predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2007 okresný súd zistil, že žalobkyne 1/ až 4/ sa zaviazali previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/ a jeho manželky do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti s dohodnutou kúpnou cenou vo výške X.XXX.XXX,-Sk. Podpisy kupujúcich neboli úradne osvedčené. Zároveň z predloženého posudku znalca H.. H. F. okresný súd zistil, že znalec konštatoval, že sporný podpis, z ktorého následne vznikla skúmaná kópia, nie je pravým podpisom A. R.. Osvojil si tak skutkové zistenie, že žalovaný 1/ zmluvu vlastnoručne nepodpísal. Iba tvrdenie samotného žalovaného 1/ o tom, že zmluvu nepodpísal, nebolo možné považovať za rozhodujúce, najmä za situácie, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo predmetom viacerých súdnych konaní od roku 2007 a žalovaný 1/ v týchto konaniach až do roku 2018 neargumentoval tým, že zmluvu nepodpísal.
1.5 Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej 2/, okresný súd zdôraznil, že ňou použité prostriedky procesnej obrany boli uplatnené v rozpore s požiadavkou sudcovskej koncentrácie konania, v súdom určenej lehote sa k žalobe nevyjadrila. Súd prvej inštancie tak na oneskorene vznesené prostriedky procesnej obrany neprihliadol v časti námietok proti predloženému súkromnému znaleckému posudku, avšak vo vzťahu k možnej prekážke rozhodnutej veci sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a vzhľadom na možnosť určenia prejudiciality sa oboznámil s rozsudkom vydanom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 1Cbi/74/2018.
1.6 Z pripojených spisov sp.zn. 8C/197/2007, 10C/46/2017 a 13C/47/2015 okresný súd zistil, že žiadne z rozhodnutí v nich vydaných netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko konania vedené pod sp.zn. 10C/46/2017 a 13C/47/2015 boli zastavené. Zároveň v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/197/2007 bola žaloba zamietnutá z dôvodu absentujúcej pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných z dôvodu vykonaného späťvzatia žaloby voči žalovanej 2/. V konaní vedenom pod sp.zn. 8C/197/2007 tak došlo k rozhodnutiu bez meritórneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy. Napokon okresný súd z rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 1Cbi/74/2008 zo dňa 06.03.2017 zistil, že žaloba o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu podstaty bola zamietnutá; nepodpísanie zmluvy žalovaným 1/ nebol v konaní tvrdený ako dôvod neplatnosti právneho úkonu a Okresný súd Bratislava I. prijal záver, že kúpna zmluva netrpí vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. S prihliadnutím na uvedený rozsudok však okresný súd konštatoval, že prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisy podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností; nie je tak spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva. Predmety žaloby o určenie a o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadné úspešné uplatnenie druhej.
1.7 Okresný súd tak posudzoval prioritne ako relevantnú otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko žalobcovia podanou žalobou hodlajú zosúladiť skutočný právny stav so stavom
evidovaným v katastri nehnuteľností. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že na inom súde prebehlo konanie o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, nakoľko predmet a účel oboch druhov konaní je úplne odlišný. Určovací výrok o vlastníckom práve ohľadom tých istých nehnuteľností na výsledky excindačného konania nie je spôsobilý vplývať, čo platí aj opačne, zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností má naďalej eminentný význam nezávisle od toho, či sú nehnuteľnosti zahrnuté do konkurznej podstaty alebo nie.
1.8 Po posúdení existencie naliehavého právneho záujmu okresný súd pristúpil k skúmaniu platnosti predloženej kúpnej zmluvy a konštatoval, že písomne uzavretá zmluva je platne uzavretá vtedy, ak je podpísaná konajúcimi osobami. Zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu; pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu; v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť mala byť nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zmluvnými stranami mali byť obaja manželia; pre platnosť zmluvy je vyžadované, aby bola zmluva podpísaná oboma manželmi. Ak na zmluve absentuje vlastnoručný podpis jedného z manželov, zmluvu treba považovať za neplatnú pred rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 a § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd pri zistení skutkového stavu ustálil, že kúpna zmluva nebola podpísaná žalovaným 1/, ktorý mal nehnuteľnosti nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedená skutočnosť je z vyššie uvedených dôvodov dôvodom pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, a to tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom prípade sa na úkon hľadí, ako keby nevznikol a nevyvolával žiadne účinky. Na samotnú neplatnosť právneho úkonu v tomto prípade nemá vplyv okolnosť, či táto nebola zavinená zmluvnou stranou; uvedená otázka je relevantná len pri uplatnení sekundárnych nárokov vyplývajúcich zo spôsobenia neplatnosti zmluvy. Vzhľadom na neplatnosť úkonov okresný súd za vlastníkov nehnuteľností považoval predávajúcich; žalobe vyhovel a určil, že žalobkyne 1/ až 4/ sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v požadovaných spoluvlastníckych podieloch.
1.9 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods.2 C.s.p., prihliadol na princíp úspechu v spore a rozhodol, že žalobkyne majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej miere. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ a úpadkyňa U. R. boli evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, súd ich zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanej 2/ prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu alebo postupom podľa § 389 C.s.p. napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach tvrdila, že súd prvej inštancie nedôvodne použil inštitút sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p. a nevysvetlil dôvody, ktoré ho k aplikácii tohto ustanovenia viedli.
2.2 Zároveň odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil charakter sporu, v konaní o určenie právneho stavu súd nemôže vychádzať z toho, že niektoré z tvrdení účastníkov nie sú sporné, ale sám musí objektívne zistiť skutočný stav veci. Nemôže sa spoľahnúť na tvrdenia účastníkov, či tu právo strán sporu je alebo nie je dané. Ide o konanie, v ktorom strany sporu nemôžu uzavrieť ani zmier podľa ustanovenia § 148 C.s.p. a ani nemôže byť aplikované ustanovenie § 273 a § 274 C.s.p.
2.3 Žalovaná 2/ poukázala na ustanovenie § 186 ods. 2 C.s.p.; súd môže vychádzať zo zhodných tvrdení strán iba v prípade, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti, pričom dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení žalobkýň a žalovaného 1/ vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že žalovaný 1/ napriek prevodu nehnuteľnosti v roku 2007 a jeho nepochybnej vedomosti o tomto prevode, ako aj vzhľadom na väčší počet sporov týkajúcich sa dotknutých nehnuteľností, ktorých bol žalovaný 1/ účastníkom, až v roku 2018 prvýkrát uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 21.05.2007 nepodpísal. Nepodpísanie kúpnej zmluvy žalovaným 1/ netvrdili v iných konaniach ani žalobkyne a zároveň žiadnym spôsobom ani nevysvetlili dôvod, pre ktorý malo dôjsť k prevodu nehnuteľností bez súhlasu a podpisu žalovaného 1/ a podľa jeho
tvrdenia aj bez podpisu jeho manželky. Súd takáto logická súvislosť nezaujímala a žalobkyniam otázku v tomto smere nepoložil.
2.4 Odvolateľka s poukazom na svoje vyjadrenie vo veci samej zdôraznila, že znalec z odboru písmoznalectvo nemal pri znaleckom skúmaní podpisu žalovaného 1/ k dispozícii ako porovnávací materiál podpis žalovaného 1/ na „Dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2007,“ ktorý na prvý pohľad vykazuje zhodné znaky s podpisom žalovaného 1/ na kúpnej zmluve zo dňa 21.05.2007 a ktorého pravosť bola úradne overená Mestským úradom Bratislava, mestská časť Devínska Nová Ves. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie ignoroval napriek tomu, že má zásadný význam pre vyriešenie otázky, či žalovaný 1/ zmluvu podpísal alebo nepodpísal. Za nesprávny považovala odvolateľka záver súdu prvej inštancie, že dôveryhodnosť vykonania dôkazu - znaleckého posudku neznižuje skutočnosť, že jeho objednávateľom je strana sporu. Okresný súd tak nezohľadnil charakter posudku, ktorého výsledok objednávateľ môže ovplyvniť minimálne predložením porovnávacieho materiálu podľa vlastného uváženia a výberu. Znalec mal k dispozícii iba kópiu zmluvy a iba nečitateľnú formu podpisu žalovaného 1/, tzv. šifru, bežne používanú pri inej čitateľnej forme podpisu. Vyššie uvedené skutočnosti pritom odvolateľka namietala, avšak súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania vylúčil zo svojho posudzovania okolnosti, ktorými sa mal zaoberať vzhľadom na charakter konania z vlastnej úradnej povinnosti a následne nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, účelové tvrdenia žalobkyne a žalovaného 1/, ako aj znalecký posudok, ktorému podľa názoru žalovanej 2/ nemožno priznať žiadnu dôkaznú silu.
2.5 Odvolateľka ďalej namietala, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení absentuje, a to z dôvodu, ktorý pre toto konanie má rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. pod sp.zn. 1Cbi/74/2008 zo dňa 06.03.2017. Dotknuté nehnuteľnosti sú totiž súčasťou majetku konkurznej podstaty, žaloba na vylúčenie veci z konkurznej podstaty bola právoplatne zamietnutá, tento právny stav platí, žalobkyňa ani v prípade úspechu v určovacom konaní nemôže uplatňovať svoje vlastnícke práva, nemôže disponovať s nehnuteľnosťami, ich právny stav vo vzťahu k nehnuteľnostiam by sa rozhodnutím nezmenil, čo vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu. Žalovaný 1/ bol účastníkom konania sp.zn. 1Cbi/74/2008, výrok právoplatného rozsudku bol záväzný aj pre neho, ako aj pre žalobkyne. Záväznosť rozsudku v iných konaniach sa týka nielen výrokovej časti rozsudku, ale aj spôsobu riešenia predbežnej otázky majúcej pre rozhodnutie zásadný význam. V tomto smere poukázala na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/134/2009 z 29.04.2010, ako aj z uznesenia sp.zn. 1Cdo/44/2010 z 31.01.2012.
2.6 Odvolateľka napokon namietla aj výrok o nároku na náhradu trov konania a zdôraznila, že ako žalovaná 2/ žiadnym spôsobom nezavinila podanie účelovej žaloby so skrytým zámerom, a to vyhnúť sa speňaženiu nehnuteľností v rámci konkurzného konania a pomerného uspokojenia veriteľov úpadcu
- manželky žalovaného 1/.
2.7 K odvolaniu pripojila zápisnicu o pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 1Cbi/74/2008 zo dňa 26.03.2021, z ktorej vyplýva okrem iného aj tvrdenie žalovaného 1/, a teda, že „s manželkou sme mali záujem kúpiť predmetný pozemok a vziať si naň úver, toto nám však nevyšlo, úver nám nebol poskytnutý, preto sme nehnuteľnosť chceli prepísať naspäť.“
3. K odvolaniu žalovanej 2/ sa vyjadril v okresným súdom určenej lehote žalovaný 1/ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej 2/ a zdôraznil, že od počiatku tvrdil, že nebol účastníkom kúpnej zmluvy, podpisu kúpnej zmluvy sa nikdy nezúčastnil, kúpnu cenu nikdy nevyplatil a nikdy sa nepovažoval za riadneho vlastníka predmetných nehnuteľností. Od roku 2007 trval na tom, aby bol zbavený vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nikdy ich nepovažoval za svoje vlastníctvo, nemal ich v dobromyseľnej držbe, neobhospodaroval ich a ani sa o nehnuteľnosti nikdy nestaral. Uviedol názor, že nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva žalobkýň, ktoré sa o nehnuteľnosti nikdy neprestali starať ako vlastníčky, platia energie, daň z nehnuteľností a prijímajú nájom za prenajatú pôdu. Poukázal na iné konanie začaté v roku 2007 na Okresnom súde Rimavská Sobota o neplatnosť kúpnej zmluvy; toto konanie bolo kvôli žalovanej 2/ prerušené až do roku 2020. Žalovaná 2/ od roku 2008 vedela, že kúpna zmluva je neplatná, že kupujúci kúpnu cenu nevyplatili, nedala však súhlas na pokračovanie v konaní. Klamlivo tvrdila, že o spornosti vlastníckeho práva nevedela. Žalovaný 1/ uviedol, že po nezmyselných súdnych konaniach požiadal advokátsku kanceláriu o právne poradenstvo, táto mu odporučila dať si vypracovať znalecký posudok v odbore písmoznalectvo
a urgovať žalobkyne, aby podali určovaciu žalobu smerovanú proti nemu a jeho manželke resp. proti jej správkyni.
3.1 Pokiaľ ide o aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania žalovaný 1/ mal zato, že žalovaná 2/ mala dostatok času na vznesenie námietok, navrhnúť nový znalecký posudok iným znalcom, čo by však neprinieslo žiadne zmeny v tom, že podpis na kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného 1/. Žalovaná 2/ prostriedky procesnej obrany nevyužila, bola nečinná a námietky doručila súdu až po začatí konania. Považoval takisto za absurdné, že žalovaná 2/, ktorá nebola účastníčkou priebehu uzatvárania kúpnej zmluvy a osobu žalovaného 1/ nepozná, zasahovala do jeho súkromných vecí a spochybňovala jeho vyjadrenia a vyhlásenia a bez akejkoľvek znalosti tvrdila, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré on za svoje nepovažuje a nikdy ich nepovažoval.
3.2 Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že žalovaná 2/ je jedinou príčinou, prečo muselo byť iniciované nové súdne konanie, bola prekážkou, aby riadne prebehlo pôvodné konanie z roku 2007. Nejde o žiadnu účelovú žalobu so skrytým zámerom, nakoľko pôvodná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy bola podaná ešte v roku 2007, kedy ani nebol podaný návrh na konkurz a o osobe H. P. nemal nikto z účastníkov ani vedomosť.
4. Žalobkyne 1/ až 4/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie po uplynutí lehoty podľa § 374 ods. 1 C.s.p. považovali napadnutý rozsudok okresného súdu za správny a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalobkyniam priznal trovy odvolacieho konania.
4.1 Vo vzťahu ku koncentrácii konania rovnako zdôraznili, že žalovaná 2/ ostala vo veci nečinná až do dňa pojednávania, kedy súdu e-mailom prostredníctvom advokáta zaslala podanie odoslané o 13.03 hod., t.j. po začatí pojednávania vytýčeného na 13.00 hod. Konštatovanie o tom, že prostriedky procesnej obrany použité žalovanou 2/ boli uplatnené v rozpore s požiadavkou sudcovskej koncentrácie konania, považovali žalobkyne za správne.
4.2 Na námietku absencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne poukázali na teoretické východiská a zdôraznili, že sú vlastníčkami nehnuteľností, ktorých určenia sa domáhajú žalobou. Záujem vlastníka na určitosti a nespornosti právnych vzťahov k nehnuteľnosti je záujem všeobecne akceptovateľný. Účinným prostriedkom nápravy je v danom prípade určovacia žaloba, pričom k vzťahu určovacej a vylučovacej žaloby sa vyjadril už Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v uznesení sp.zn. 4Cdo/96/2008 zo dňa 28. októbra 2009, podľa ktorého skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci. Predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva, nerieši sa ňou zmena zápisu v katastri nehnuteľností, výrok rozhodnutia, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. Účelom žaloby o vylúčenie veci je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu. Prostredníctvom určovacej žaloby nemožno dosiahnuť vylúčenie veci z konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že tieto dva druhy žalôb majú rozličný zmysel a význam, za účelom dosiahnutia úplnej právnej ochrany majetku tretej osoby sa vzájomne dopĺňajú. Žalobkyne 1/ až 4/ ustálili, že aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určení vlastníckeho práva. Prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva. Žalobkyne tak majú naliehavý právny záujem na určenie svojho vlastníckeho práva k veci. Naopak, zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom; vec musí byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty predaná a že konkurz nemôže byť zrušený aj inak, než po splnení rozvrhu výťažku zo speňaženia majetku. Ustálili, že konkurencia vylučovacej a určovacej žaloby je z hľadiska ich rôzneho účelu prípustná a nevyhnutná pre dosiahnutie efektívnej právnej ochrany vlastníctva tretích osôb.
4.3 Pokiaľ odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil charakter sporu, žalobkyne 1/ až 4/ zdôraznili, že na konanie o určovacej žalobe sa vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, dané konanie je plne kontradiktórne a súd dokazuje iba to, čo je medzi stranami sporné,
resp. čo strany spornými urobia. Pokiaľ sporová strana relevantne nerozporovala tvrdenie druhej sporovej strany, je súd povinný považovať toto tvrdenie za nesporné. Napokon zmier vo veciach určenia vlastníckeho práva bol prípustný aj za predchádzajúcej procesnej úpravy (O.s.p.).
4.4 K argumentácii žalovanej 2/ proti výroku o nároku na náhradu trov konania žalobkyne uviedli, že ak by žalovaná 2/ konala poctivo, nemala by dôvod na to, aby bezdôvodne odmietala dať súhlas v pokračovaní pôvodne podanej žaloby zo dňa 08.10.2007; žalobkyne by neboli nútené vziať žalobu voči žalovanej U. R. späť a mohlo byť rozhodnuté v pôvodnom konaní. Žalobkyne sa už od roku 2007 domáhali svojho práva, v tom čase žiaden konkurz nebol, nebol podaný ani návrh na konkurz. Z uvedeného dôvodu žalobkyne 1/ až 4/ namietli obvinenia žalovanej 2/, že ide o účelovú žalobu zo skrytým zámerom.
5. Odvolateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, naďalej tvrdila, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania boli nesprávne aplikované, súd prvej inštancie vylúčil zo svojho posudzovania okolnosti, ktorými sa mal zaoberať z vlastnej úradnej povinnosti, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, účelové tvrdenia žalobkýň a žalovaného 1/, a to najmä nepreukázaný, nerelevantný, zjavne pochybný znalecký posudok. Na argumentáciu žalovanej 2/ okresný súd neprihliadol. Ak žalobkyne 1/ až 4/ poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5MCdo/11/2009 ohľadne možnosti uzavretia zmieru aj v prípade určovacích žalôb, ide o ojedinelý prípad. Nejde tak o ustálenú súdnu prax, ani prípadná možnosť rozhodnutia vo veciach určenia vlastníctva schválením zmieru nezbavuje súd povinnosti preveriť, či zhodné tvrdenia účastníkov zmieru sú alebo nie sú v súlade so skutočnosťou. V pôvodnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy Okresný súd v Rimavskej Sobote pod sp.zn. 8C/197/07-38 zo dňa 13.03.2008 zamietol žalobu žalobkýň na základe vykonania dokazovania a zistenia súdu o platnosti rozporovanej kúpnej zmluvy. Počas celého uvedeného konania nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy jej účastníci nekonali slobodne a vážne a žalobkyne neboli uvedené do omylu. Ani domáhaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní sp.zn. 8C/197/07 nespochybňuje skutočnosť, že zámerom žalobkýň bolo zabezpečiť, aby predmetné nehnuteľnosti neboli súčasťou súpisu majetku, ktorý bude v konkurznom konaní XK/X/XXXX speňažovaný.
5.1 Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobkýň 1/ až 4/ opätovne zdôraznil, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nikdy nemal vôľu stať sa vlastníkom týchto nehnuteľností a poukázal na svoje odstúpenie od zmlúv zo dňa 10.07.2007. Pripojil odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2007, listinu označenú ako prevod a obnova vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX zo dňa 11.07.2007.
6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 2/, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
8.1 Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v zásade vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalovanej 2/; ostatná argumentácia žalovanej 2/ v podanom odvolaní je v rozpore s ustanovením § 366 C.s.p. (neprípustné novoty v odvolacom konaní). V prejednávanej veci sa žalobkyne domáhali určenia, že podielovými spoluvlastníčkami nimi označených nehnuteľností, v zodpovedajúcich spoluvlastníckych podieloch. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyriešil otázku platnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov žalobkýň na žalovaných (resp. na žalovaného 1/ a jeho manželku U. R., za ktorú v dôsledku vyhláseného konkurzu koná žalovaná 2/) a ustálil, že posudzovaná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že nebola podpísaná žalovaným 1/; absentuje tak požadovaná písomná forma zmluvy (jej predmetom boli nehnuteľnosti), nakoľko nebola podpísaná všetkými konajúcimi osobami. Ako dôsledok absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy súd prvej inštancie vyvodil, že tento právny úkon nemohol vyvolať žiadne právne účinky a z toho dôvodu prisvedčil žalobkyniam, že sú vlastníčkami predmetných nehnuteľností.
8.2 Aj postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe bol správny. Súd prvej inštancie najprv skúmal, či sú splnené podmienky konania; následne skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a po jeho pozitívnom zistení žalobu vecne prejednal a vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom.
9. Odvolací súd pripomína, že odvolanie podal len jeden zo subjektov na žalovanej strane, a to žalovaná 2/; žalovaný 1/ odvolanie nepodal. Vo veci však na žalovanej strane ide o nerozlučné spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 C.s.p., subjekty na žalovanej strane majú také spoločné práva (podielové spoluvlastníctvo), že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, ktorí v danom prípade vystupujú na žalovanej strane. Procesný úkon žalovanej 2/ tak platí aj pre žalovaného 1/.
10. Okresný súd poukázal na prv vedené konania, predmetom ktorých bolo určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam a zistil, že konanie vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota vedené pod sp.zn. 10C/46/2017 bolo zastavené uznesením č.k. 10C/46/2017-45 zo dňa 15.1.2018 z dôvodu, že konanie bolo začaté až potom, ako bolo na majetok pôvodne žalovanej U. R. vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu okresný súd z dôvodu zákonnej prekážky, nedostatku procesnej podmienky, konanie zastavil. Je zrejmé, že k meritórnemu posúdeniu prípadnej neplatnosti namietanej zmluvy nedošlo. Z obsahu spisu (10C/46/2017) je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorou ich mali previesť do vlastníctva žalovaných. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu ku konaniu vedenému pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp.zn. 13C/47/2015; aj uvedené konanie bolo zastavené uznesením č.k. 13C/47/2014-144 zo dň 24.1.2017, z dôvodu dispozičného úkonu žalobcov so žalobou (späťvzatie). V konaní vedenom pod sp.zn. 8C/197/2007 okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.5.2018 síce meritórne, ale je nesporné, že tak bolo z procesných dôvodov, a teda, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti zmluvy neboli všetci jej účastníci, a to potom, ako bolo konanie proti pôvodne žalovanej U. R. v dôsledku späťvzatia zastavené. Krajský súd v Banskej Bystrici, pokiaľ konal o pôvodne podanom odvolaní, sa vyjadril vo vzťahu k neplatnosti zmluvy iba tým, že ak žalobcovia (žalobkyne) vymedzili jej neplatnosť z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, tento dôvod nemôže byť dôvodom jej neplatnosti. Uvedené konania tak nemôžu predstavovať prekážku rozhodnutej veci; konania boli zastavené (sp.zn. 10C/46/2017 a sp.zn. 13C/47/2015), resp. pokiaľ súd rozhodol vo veci samej, rozhodol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných, účastníkmi konania neboli všetci účastníci zmluvy, o ktorej (ne)platnosti súd rozhodoval (sp.zn. 8C/197/2007).
10.1 Ak teda súd prvej inštancie nezistil existenciu prekážky rozhodnutej veci, jeho rozhodnutie nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
11. S konkurenciou konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a o určenie vlastníckeho práva sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie keď poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/96/2008 zo dňa 28.10.2009, uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2010 pod č.52 s právnou vetou: „Sama skutočnosť, že prebieha konanie o (excindačnej) žalobe na vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu (§ 80 písm.c/ O.s.p.) na určení, že je vlastníkom tejto veci“.
11.1 Uvedený záver, ktorý sa premietol do právnej vety, vychádzal z dielčích konštatovaní o tom, že žalobu o určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať od žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty (excindačnú žalobu); zahrnutím veci do konkurznej podstaty sa nikdy nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo iná osoba; zápisom veci do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu podstaty alebo zamietnutí vylučovacej žaloby nemôže byť nikdy určený vlastník veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam; v prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či bola vec zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou; aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva; zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k veci a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený. Keďže predmety týchto žalôb sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadne úspešné uplatnenie druhej. Zo skutočnosti, že je vedené konanie o návrhu žalobcu na vylúčenie veci zo súpisu podstaty, nemožno vyvodzovať nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na určení, že je jej vlastníkom.
11.2 Z vyššie uvedenej argumentácie sa logicky ponúka záver, že ani neúspešné podanie žaloby o vylúčenie veci z podstaty (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 1Cb/74/2008) nie je samo o sebe prekážkou pre podanie žaloby o určenie vlastníctva, najmä pokiaľ v spore o vylúčenie veci z podstaty sa konajúci súd nezaoberal otázkou, ktorá bola v určovacom konaní rozhodujúca pre konštatovanie o neplatnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na žalovaného 1/ a jeho manželku, za ktorú je stranou sporu v dôsledku vyhláseného konkurzu správkyňa konkurznej podstaty. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie dostatočným spôsobom overil a svoje závery premietol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
12. Aj otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa súd prvej inštancie dostatočne venoval a pokiaľ zistil, že žalobkyne majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
12.1 Odvolací súd vzhľadom na charakter určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 C.s.p. na zvýraznenie záverov súdu prvej inštancie dodáva, že základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm.c) O.s.p. účinného do 30.6.2016 existencia naliehavého, t.j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.
12.2 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinnej od 01. 07. 2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 (písm.c/ a písm.d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto
žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 Civilného mimosporového poriadku).
12.3 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.
12.4 Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností. Uvedené platí aj v prejednávanej veci; žalovaný 1/ a jeho manželka sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností; za bezpodielovú spoluvlastníčku koná správkyňa konkurznej podstaty. Právnym úkonom, na základe ktorého nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam je kúpna zmluva, ktorá je podľa tvrdení žalobkýň neplatná z dôvodov v žalobe uvedených. Z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že jediným právnym prostriedkom nápravy je určovacia žaloba; právne postavenie žalobkýň je neisté a žalovanou 2/ je nepochybne popieraná existencia ich vlastníckeho práva; právny vzťah medzi stranami sporu je sporný; žalobkyne tvrdia svoje vlastnícke právo a žalovaná ich vlastnícke právo s poukazom na zápis na liste vlastníctva popiera.
12.5 Odvolacia námietka, že žalobkyne nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nie je dôvodná.
13. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nesprávne použil inštitút koncentrácie konania nie je dôvodná a pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevysvetlil dôvody, ktoré ho k aplikácii ustanovenia § 153 C.s.p. viedli, je námietka v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia.
13.1 Vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii konania súd prvej inštancie jasne vysvetlil, že neprihliadal na oneskorené prostriedky procesnej obrany v časti námietok proti predloženému súkromnému znaleckému posudku; žalovaná 2/ v súdom určenej lehote sa nevyjadrila; vyjadrenie doručila okresnému súdu až v deň nariadeného pojednávania, pričom jej bol opis žaloby riadne a včas doručený a k vyjadreniu k žalobe bola vyzvaná. Vyjadrenie žalovanej 2/ bolo konajúcemu sudcovi predložené až v priebehu pojednávania, podanie žalovanej 2/ došlo na súd o 13:03hod., a teda až po začatí pojednávania (13:00hod.) Uvedené zdôvodnenie je pre aplikáciu ustanovenia § 153 C.s.p. dostatočné a je súladné s obsahom súdneho spisu.
13.2 K dôvodnosti uplatnenia koncentrácie konania odvolací súd dodáva, že účelom koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi; prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zásade nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zásade platí, že nie je prípustné, aby strana sporu predkladala ďalšie prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany až na pojednávaní, čo by znamenalo zmarenie už nariadeného a prebiehajúceho pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie pojednávanie vo veci. Podanie žalovanej 2/ nebolo ani reakciou na nové, doposiaľ jej neznáme skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania; o obsahu žaloby a vyjadreniach strán sporu žalovaná 2/ mala vedomosť, prostriedkami procesného útoku a ani prostriedkami procesnej obrany včas nereagovala. Žalovaná 2/ ako strana sporu mala povinnosť pri
postupe s odbornou starostlivosťou (ako správkyňa konkurznej podstaty) označiť a predložiť dôkazy; súd prvej inštancie ju na vyjadrenie vyzval, doručil jej žalobu s prílohami. Pokiaľ tak žalovaná nespravila, prostriedky procesnej obrany nepoužila včas (podanie súdu doručila potom, ako malo začať vytýčené pojednávanie), nemôže dôvodne argumentovať, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 153 C.s.p..
14. Odvolateľka tvrdila, že okresný súd nedostatočne prihliadol na charakter sporu a nemohol vychádzať z toho, že niektoré z tvrdení účastníkov konania nie sú sporné a musí sám zistiť skutočný stav veci.
14.1 Uvedené tvrdenie odvolateľky je v rozpore s obsahom spisu a najmä v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania; konanie o určenie, či tu právo je alebo nie je, sa zásadne spod kontradiktórnosti nevymyká. Je povinnosťou strán sporu v záujme presadzovania alebo bránenia svojich hmotných práv uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany; strany majú povinnosť tvrdenia a zákonnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca; okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Boli to subjekty na žalovanej strane, ktoré mali povinnosť tvrdiť a dôkazmi preukazovať skutočnosti, ktoré by uplatnené právo žalobkýň spochybnili, prípadne by preukazovali opak.
14.2 Zo žaloby aj pre odvolací súd vyplýva tvrdenie žalobkýň o tom, že sú vlastníčkami (podielovými spoluvlastníčkami) nimi tvrdených nehnuteľností; pokiaľ bolo v katastri nehnuteľností zapísané vlastnícke právo žalovaného 1/ a U. R., žalobkyne zdôraznili, že tomu tak bolo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.2007. Vo vzťahu k uvedenej zmluve žalobkyne tvrdili, že podpis žalovaného na spornej kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného; v uvedenej skutočnosti videli dôvod pre vyslovenie neplatnosti zmluvy, a to absolútnu neplatnosť. Poukázali aj na to, že kúpna cena nebola nikdy zaplatená, čo má podľa ich názoru svedčiť o tom, že žalovaný 1/ nikdy nemal záujem nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva (bezpodielového spoluvlastníctva).
14.3 Zo žalobných tvrdení tak je pre úspešné uplatnenie práva v konaní o určenie vlastníctva potrebné preukázať vlastníctvo žalobkýň, tvrdiť a preukázať, že zmluva, na základe ktorej previedli svoje spoluvlastnícke podiely je neplatná. Uvedené žalobkyne preukazovali a podľa záverov súdu prvej inštancie predložením súkromného znaleckého posudku aj preukázali, že sporná kúpna zmluva je neplatná. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že súd prvej inštancie rozhodol len a výlučne na základe zhodného vyjadrenia strán sporu. K uvedenému odvolací súd ale zdôrazňuje, že zhodné vyjadrenia boli len zo strany žalobkýň 1/-4/ a zo strany žalovaného 1/ (ktorý súhlasil s tým, že kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal a nikdy sa nemienil stať vlastníkom predmetných nehnuteľností). Podstatné je, pre riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu o určovacej žalobe, že žalovaná 2/ (ktorá v konečnom dôsledku tvrdenia žalobkýň popiera a navrhuje na preukázanie svojich tvrdení dôkazy) bola v konaní pred súdom prvej inštancie nečinná v takom rozsahu, že súd prvej inštancie musel aplikovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a na oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany tak prihliadať nemohol.
14.4 Súd prvej inštancie pritom na pojednávaní na zistenie pravdivosti tvrdení žalobkýň vykonal riadne dokazovanie (ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania), je zrejmé, ktoré dôkazy vykonal a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako hodnotil jednotlivé dôkazy a prečo rozhodol tak ako rozhodol.
14.5 Ku zhodným tvrdeniam strán sporu odvolací súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že pochybnosti o ich pravdivosti nemal. Vo vzťahu k nepodpísaniu spornej kúpnej zmluvy pritom uviedol, že samotné tvrdenie žalovaného 1/ nebolo možné považovať za rozhodujúce. Podstatné bolo, že tvrdenia žalobkýň a žalovaného 1/ boli preukázané súkromným znaleckým posudkom, ktorý v spore nebol zospornený. Odvolateľka nemôže okresnému súdu vyčítať, že k zosporneniu nedošlo, pokiaľ svoje prostriedky procesnej obrany flagrantne nevyužila.
14.6 Iba skutočnosť, že absenciu podpisu žalovaného 1/ nebola v predošlých konaniach vedených medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tým istým nehnuteľnostiam namietaná, nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Strana sporu je vo vlastnom záujme zodpovedná, ktoré tvrdenia na presadzovanie svojho práva realizuje a ktoré z nich preukáže dôkaznými
prostriedkami. Pokiaľ žalobkyne v minulosti použili inú argumentáciu neznamená to, že argumentáciu o absencii podpisu žalovaného 1/ v novom konaní nemohli využiť.
15. Napokon pokiaľ odvolateľka odkázala na svoje vyjadrenie vo veci samej k predloženému znaleckému posudku (bod 2.4 tohto rozsudku), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 C.s.p.. Z obsahu odvolacej argumentácie je zrejmé, že sa netýka procesných podmienok; vylúčenia sudcu a ani nimi nemá byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentácia odvolateľky spočíva v prostriedkoch procesnej obrany (skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov), ktoré odvolateľka mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pokiaľ by nebola až do termínu pojednávania nečinná, čo bolo dôvodom pre uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania. Z uvedeného dôvodu na argumentáciu odvolateľky v tomto smere nemohol prihliadnuť ani odvolací súd z dôvodu, že ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
16.1 Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok V.), keď súd prvej inštancie správne prihliadol na nerozlučné spoločenstvo subjektov na žalovanej strane a zároveň na princíp úspechu v sporovom konaní. Argumentácia odvolateľky o tom, že nezavinila podanie účelovej žaloby nie je dôvodná; podstatné je, že žalobkyne boli v konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu úspešné. Napokon nemožno nezohľadniť skutočnosť, že spor medzi stranami sporu o vlastníctve nehnuteľností trvá viac ako 10 rokov; o určení vlastníckeho práva mohlo byť rozhodnuté už v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 8C/197/2007; uvedené konanie bolo aj v dôsledku nesúhlasu správkyne konkurznej podstaty s pokračovaním konania a následným späťvzatím žaloby voči nej rozhodnuté bez meritórneho preskúmania (ne)platnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňami ako predávajúcimi a žalovaným 1/ a jeho manželkou ako kupujúcimi.
17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobkyniam voči obom žalovaným, prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobkyne 1/ a 4/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešné a na nerozlučné spoločenstvo subjektov na strane žalovaných.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.