Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cb-150-2016.pdf
PDF · 161.03 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu Centrum Palatinum s.r.o., so sídlom v Malachove, Banícka 263/94, IČO: 36 031 607, zastúpeného JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51 proti žalovanému multikredit, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 25/B, IČO: 47 335 301, zastúpenému BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka 13, IČO: 36 859 842, o nahradenie prejavu vôle žalovaného s kúpnou zmluvou, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 07. 06. 2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 06. 2016 (na č. l. 1 - 5 p. v.) domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného s kúpnou zmluvou.
2) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (na č. l. 27 - 30 p. v.).
3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu sp. zn. 60Cb/150/2016 a pripojeného spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru č. V XXX/XXXX zistil tento skutkový stav:
4) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe zo dňa 07. 06. 2016 (na č. l. 1 - 5 p. v.), žalovaný nadobudol titulom kúpnej zmluvy od správcu konkurznej podstaty úpadcu SBF, spoločnosť s r.o. „v konkurze“ podiel v 2/3-inách k nehnuteľnostiam, vedených u Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru, kat. úz. Banská Bystrica, na B. Č.. XXXX, pod S. parcely registra „Q.“ R. L. T. C. S. P. G. Č.. Q. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 a BUDOVA súp. č. XXXX, postavenej na p. č. Q. XXX/XX. Na základe tejto kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. E. XXX/XXXX dňa 14. 03. 2016, nadobudol žalovaný tento svoj podiel v 2/3-inách za kúpnu cenu vo výške 5.000,- Eur, ktorú vyplatil na účet predávajúceho pri podpise zmluvy. Pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy žalobca vlastnil podiel v 1/3-ine a SBF, spoločnosť s r.o. „v konkurze“ podiel v 2/3-inách. Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe, listom zo dňa 23. 05. 2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok vyplývajúci z jeho zákonného predkupného práva a súčasne mu zaslal vyhotovené kúpne zmluvy v 4 rovnopisoch, aby predložené kúpne zmluvy žalobcom už podpísané, overene podpísal v 2 rovnopisoch a neoverene podpísal tiež v 2 rovnopisoch a tieto
dva ním overene podpísané rovnopisy kúpnej zmluvy a jeden ním neoverene podpísaný rovnopis následne vrátil s tým, že po ich vrátení bude podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Na túto výzvu žalobcu odpovedal žalovaný listom zo dňa 03. 06. 2016, v ktorom oznámil žalobcovi, že jeho nárok nepovažuje za dôvodný, pričom poukázal jednak na skutočnosť, že žalobca mal možnosť uplatniť si svoje predkupné právo v štyroch kolách dražby a tiež na skutočnosť, že došlo k vylúčeniu tohto majetku zo súpisu majetku, v dôsledku čoho bol správca údajne oprávnený previesť majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, bez povinnosti opätovne ponúkať majetok jeho spoluvlastníkovi. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že právo spoluvlastníka disponovať so svojím podielom je obmedzené a to tým, že svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, predávajúci mal pred tým, ako kúpnou zmluvou previedol svoj podiel na kupujúceho povinnosť učiniť písomnú ponuku, v ktorej mali byť uvedené podmienky, za akých je ochotný predmetné nehnuteľnosti previesť; túto ponuku mal následne zaslať ostatným spoluvlastníkom, teda žalobcovi, pričom žalobca následne mal zvážiť, či toto jeho právo za podmienok stanovených predávajúcim využije. Žalovaný v liste zo dňa 03. 06. 2016 argumentuje, že žalobca mal možnosť uplatniť si svoje predkupné právo v štyroch kolách dražby a že toto svoje právo nevyužil a poukázal tiež na skutočnosť, že došlo k vylúčeniu tohto majetku zo súpisu majetku, v dôsledku čoho bol správca údajne oprávnený previesť majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, bez povinnosti opätovne ponúkať majetok jeho spoluvlastníkovi. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalovaný však vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že v rámci predmetnej dražby bol spoluvlastnícky podiel ponúkaný za cenu neporovnateľne vyššiu než je kúpna cena, za ktorú ho nadobudol žalovaný a práve táto skutočnosť bola dôvodom, prečo žalobca v rámci dražby toto svoje predkupné právo nevyužil. Táto skutočnosť však nezbavovala povinnú osobu, t.j. predávajúceho, rešpektovať toto predkupné právo žalobcu a teda ponúknuť mu tento spoluvlastnícky podiel na predaj v prípade, že mal záujem ho predať za cenu nižšiu ako bola najnižšia vyvolávacia cena na dražbe. A takejto povinnosti ho nezbavovala ani skutočnosť, že došlo k vylúčeniu tohto majetku zo súpisu majetku, nakoľko ani táto skutočnosť nezbavuje povinnosti rešpektovať zákonné predkupné právo druhého spoluvlastníka. Takéto tvrdenie žalovaného nemá žiadnu oporu v zákone. To znamená, že v prípade, ak chcela povinná osoba, t.j. predávajúci, predať spoluvlastnícky podiel za cenu nižšiu než bolo najnižšie podanie na dražbe a teda za cenu 5.000,- Eur, bola povinná tento spoluvlastnícky podiel ponúknuť na odkúpenie za túto cenu najprv spoluvlastníkovi, teda žalobcovi. Ak tak neurobila a previedla tento spoluvlastnícky podiel za túto cenu na žalovaného, porušila predkupné právo žalobcu (viď rozsudok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 14Co/369/1994). Pred touto kúpnou zmluvou žalobca vlastnil podiel v 1/3-ine a predávajúci podiel v 2/3-inách a žalobca mal potom z titulu predkupného práva nadobúdať celý podiel predávajúceho, ktorý vlastnil a teda podiel v 2/3-inách. Vzhľadom na to, že ustanovenia o spoluvlastníctve neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností vyplývajúcich zo zákonného predkupného práva, spravujú sa tieto právne vzťahy v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanoveniami o zmluvnom predkupnom práve (§ 602 - 606 Občianskeho zákonníka), nakoľko sú obsahom a účelom najbližšie zákonnému predkupnému právu spoluvlastníka. Z ustanovení § 603 ods. 3, § 605 a § 606 vety druhej Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastník, ktorý chce previesť svoj podiel, musí pred tým ako ho prevedie na tretiu osobu rešpektovať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a učiniť im ponuku na kúpu podielu. Táto ponuka musí byť, pokiaľ ide o nehnuteľnosť, urobená písomne a musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých má byť kúpna zmluva uzavretá, t.j. hlavne cenu veci, predmet kúpy, identifikáciu toho, komu má byť vec ku kúpe ponúknutá, prípadne ďalšie podmienky navrhnuté vedľa kúpnej ceny. Len v prípade, že by oprávnená osoba navrhnuté podmienky neakceptovala, predkupné právo by zaniklo, avšak len za predpokladu, že navrhnuté podmienky by neboli v rozpore s platným právom. V zmysle ustanovenia § 606 vety prvej Občianskeho zákonníka, pojem „cena ponúknutá niekým iným“ má vystihnúť, koľko je kupujúci v danom mieste a čase ochotný za vec zaplatiť, ide teda o spôsob určenia ceny, za ktorú je vec ponúknutá ku kúpe oprávnenému a za ktorú je predávajúci zaviazaný mu vec predať, pokiaľ oprávnený svoje predkupné právo využije. Pre samotné určenie jej výšky však nie je ani tak dôležité to, že cena uvedená v ponuke vychádzala z ponuky konkrétneho záujemcu o kúpu, či zo znaleckého posudku, ale až tá
skutočnosť, že v danom mieste a čase bola vec skutočne predaná inému. V danom prípade je preto touto cenou práve cena, za ktorú nadobudol predmetný podiel v 2/3-inách žalovaný, t.j. 5.000,- Eur. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že právne dôsledky porušenia povinností zo zákonného predkupného práva medzi spoluvlastníkmi spočívajú nielen v tom, že spoluvlastník, ktorého právo bolo porušené, sa môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale aj v tom, že dotknutý spoluvlastník sa môže domáhať od nadobúdateľa, aby mu podiel na veci ponúkol na predaj. Na základe takejto výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj a to za podmienok, za ktorých mu podiel pôvodne ponúkla alebo previedla povinná osoba. V prípade, že nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať u súdu, aby jeho prejav vôle bol v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 161 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 (§ 229 CSP účinného od 01. 07. 2016). (Právny zástupca žalobcu v tomto smere poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 22. 09. 2010 sp. zn. 3Cdo 122/2009, uznesenie NS SR zo dňa 26. 05. 2010 sp. zn. 2Cdo 28/2009 a rozsudok NS SR zo dňa 30. 06. 2010 sp. zn. 4Cdo 48/2009). V prípade, že má byť rozsudkom súdu nahradený prejav vôle druhej strany so zmluvou o prevode nehnuteľností, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia príslušnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil predkupné právo žalobcu, žalobca si uplatnil u žalovaného listom zo dňa 23. 05. 2016 svoj nárok na podiel v 2/3-inách, a to za rovnakých podmienok, za akých ho nadobudol samotný žalovaný, t.j. kúpnou zmluvou a za kúpnu cenu vo výške 5.000,- Eur. Keďže žalovaný odmietol žalobcovi previesť tento podiel v 2/3-inách za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol, bol žalobca nútený podať túto žalobu na nahradenie prejavu vôle žalovaného s kúpnou zmluvou. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým nahradzuje vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 23. 05. 2016, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku s obsahom v nej uvedeným (na č. l. 4 - 5 p. v.). Zároveň navrhol zaviazať žalovaného aj na náhradu trov súdneho konania žalobcovi. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe nasledovné listinné dôkazy: Výpis z Listu vlastníctva č. 4178 zo dňa 06. 06. 2016, List žalobcu - Uplatnenie predkupného práva zo dňa 23. 05. 2016 s doručenkou, Návrh kúpnej zmluvy zo dňa 23. 05. 2016 - 4x, List žalovaného - Uplatnenie predkupného práva - odpoveď zo dňa 03. 06. 2016, Internetový výpis z obchodného registra o registrácii žalobcu a Internetový výpis z obchodného registra o registrácii žalovaného (na č. l. 7 - 13 p. v.).
5) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 09. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 14. 09. 2016 (na č. l. 27 - 30 p. v.) mal za to, že tvrdenia žalobcu nemajú oporu v zákone. Poukázal pritom aj na samotné tvrdenia žalobcu v žalobe, že ku predaju majetku, ku ktorému sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle s kúpnou zmluvou, došlo v rámci konkurzného konania, teda výlučná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka nebude prichádzať do úvahy a bude potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Právny zástupca žalovaného poukázal aj na tú skutočnosť, že problematika zákonného predkupného práva je pritom upravená v ustanovení § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného uviedol, že z Obchodného vestníka, ktorý je verejne prístupný je zrejmé, že na SBF, spoločnosť s r.o. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/60/2012 zo dňa 19. 11. 2012, zverejneným v OV č. 227/2012 dňa 23. 11. 2012, vyhlásený konkurz. Z podkladov, ktoré získal žalovaný nahliadnutím do spisu správcu, je zrejmé, že právny predchodca žalobcu bol vyzvaný na uplatnenie predkupného práva písomným podaním označeným „Ponuka predkupného práva“ datovaným dňa 17. 05. 2013 a prevzatým dňa 22. 05. 2013. Zároveň bol právny predchodca žalobcu upozornený na skutočnosť, že správca nie je v zmysle § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky. Napriek uvedenému právny predchodca žalobcu svoje zákonné predkupné právo nevyužil, preto správca v súlade s dikciou zákona č. 7/2005 Z. z. nebol zákonným predkupným právom viazaný. Správca konkurznej podstaty pristúpil k speňaženiu majetku úpadcu, nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby o nahradenie prejavu vôle s kúpnou zmluvou, pričom 1. kolo dražby sa konalo dňa 01. 10. 2013. Dražba však nebola úspešná, nakoľko jediný účastník dražby neurobil ani najnižšie podanie. O konaní predmetnej dražby bol právny predchodca
žalobcu písomne vyrozumený správcom dňa 19. 08. 2013, aj napriek tomu, že správca nebol zákonným predkupným právom viazaný, nakoľko právny predchodca žalobcu ho v stanovenej lehote neuplatnil. Obdobne správca postupoval aj v prípade konania 2. až 4. kola dražby. Druhé a tretie kolo dražby neboli úspešné, nakoľko žiadny účastník neurobil ani najnižšie podanie a 4. kola dražby sa dokonca nikto ani nezúčastnil. Aj o ďalších kolách dražby bol právny predchodca žalobcu písomne vyrozumený podaniami, ktoré prevzal dňa 14. 10. 2013, dňa 09. 12. 2013 a dňa 24. 06. 2014. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/60/2012 zo dňa 02. 04. 2015, zverejneným v OV č. 68/2015 dňa 10. 04. 2015, súd povolil vstup nového veriteľa - žalovaného v spojení s oznámením zverejneným v OV č. 86/2015 dňa 07. 05. 2015 a v OV č. 96/2015 zverejneným dňa 22. 05. 2015. Z Obchodného vestníka je ďalej zrejmé, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/60/2012 zo dňa 10. 06. 2015, zverejneným v OV č. 113/2015 dňa 16. 06. 2015, bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty dlžníka JUDr. Ondrej Zachar, so sídlom kancelárie Horná 65A, Banská Bystrica. Nahliadnutím do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 2K/60/2012 žalovaný zistil, že dňa 07. 09. 2015 správca žiadal o udelenie súhlasu na vylúčenie majetku zo súpisu, ktorý je predmetom žaloby o nahradenie prejavu vôle s kúpnou zmluvou. Súd udelil správcovi súhlas na vylúčenie predmetného majetku zo súpisu, čo bolo zverejnené v OV č. 183/2015 dňa 24. 09. 2015. Správca zverejnil vylúčenie majetku, ktorý je predmetom žaloby o nahradenie prejavu vôle s kúpnou zmluvou, v OV č. 190/2015 dňa 05. 10. 2015 v súlade s ustanovením § 81 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. V súlade s ustanovením § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. žalovaný ako veriteľ prihlásenej pohľadávky prejavil záujem o majetok, ktorý je predmetom žaloby o nahradenie prejavu vôle s kúpnou zmluvou, a to podaním doručeným správcovi dňa 23. 11. 2015. Právny zástupca žalovaného v závere písomného vyjadrenia uviedol, že právny predchodca žalobcu si svoje zákonné predkupné právo neuplatnil a je teda zrejmé, že v súlade s § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. ním správca nebol viazaný. Navyše, pri postupe podľa § 81 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. je zrejmé, že správca môže previesť majetok, ktorý je predmetom tejto žaloby, len na veriteľa prihlásenej pohľadávky, čo v danom prípade aj bolo realizované. Je teda zrejmé, že žalovaný nadobudol majetok, ktorý je predmetom tejto žaloby, v súlade so zákonom, a to zákonom č. 7/2005 Z. z., ktorý ako špeciálny predpis má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že tvrdenia žalobcu v žalobe sú účelové. Podľa názoru žalovaného, žalobca úmyselne zamlčal, že predmet zmluvy bol jeho právnemu predchodcovi správcom riadne ponúknutý v súlade s § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., svoje zákonné predkupné právo nevyužil, pričom zamlčal aj skutočnosť, že jeho právny predchodca bol výslovne upozornený, že v prípade, ak svoje zákonné predkupné právo nevyužije, nebude správca jeho predkupným právom viazaný. Tu zároveň žalovaný pre právnu istotu poukazuje na personálne prepojenie žalobcu a jeho právneho predchodcu. Žalovaný zároveň poukazuje aj na to, že obchodný vestník je verejne prístupný a podstatná časť vyššie uvedených skutočností bola žalobcovi prístupná a podstatná časť daných skutočností vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a správcom a preto sa žalovaný domnieva, že práve z uvedených dôvodov žalobca účelovo kópiu predmetnej zmluvy nepredložil k žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené potom právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k písomnému vyjadreniu k žalobe nasledovné listinné dôkazy: OV č. 227/2012 zo dňa 23. 11. 2012, OV č. 47/2013 zo dňa 07. 03. 2013, kópia ponuky predkupného práva vrátane kópie doručenky zo dňa 17. 05. 2013, Internetový výpis z obchodného registra o registrácii právneho predchodcu žalobcu, Notárska zápisnica N 930/2013 zo dňa 01. 10. 2013, Oznámenie o dražbe zo dňa 14. 08. 2013, Notárska zápisnica L. XXXXX/XXXX X. K.S. XX. XX. XXXX, L. X. L. XX/XXXX zo dňa 15. 01. 2014, Notárska zápisnica L. XXX/XXXX zo dňa 08. 09. 2014, Oznámenie o konaní dražby zo dňa 14. 08. 2013 prevzaté dňa 19. 08. 2013, Oznámenie o konaní dražby zo dňa 10. 10. 2013 prevzaté dňa 14. 10. 2013, Oznámenie o konaní dražby zo dňa 05. 12. 2013 prevzaté dňa 09. 12. 2013, Oznámenie o konaní dražby zo dňa 19. 06. 2014 prevzaté dňa 24. 06. 2014, OV č. 68/2015 zo dňa 10. 04. 2015, OV č. 86/2015 zo dňa 07. 05. 2015, OV č. 96/2015 zo dňa 22. 05. 2015, OV č. 113/2015 zo dňa 16. 06. 2015, kópia žiadosti o udelenie súhlasu na vylúčenie majetku zo súpisu zo dňa 26. 08. 2015, OV č. 183/2015 zo dňa 24. 09. 2015, OV č. 190/2015 zo dňa 05. 10. 2015 a Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným a správcom dňa 09. 02. 2016 (na č. l. 32 - 104 p. v.).
6) Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného (bod 5) zo dňa 14. 10. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 24. 10. 2016 (na č. l. 108 - 110 p. v.) uviedol, že takúto argumentáciu žalovaného považuje za nesprávnu a má za to, že žalovaný príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vykladá účelovo, jednostranne vo svoj prospech a predovšetkým izolovane od ostatných ustanovení zákona. Žalovaný si ustanovenie § 93 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z. vykladá tak, že správca je povinný v prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo, ponúknuť prevádzaný podiel oprávnenej osobe na odkúpenie len jedenkrát a ak oprávnená osoba toto predkupné právo nevyužije do 60 dní, tak správca už týmto predkupným právom vôbec nie je viazaný a môže následne predávať tento spoluvlastnícky podiel bez rešpektovania predkupného práva aj za cenu nižšiu ako bola uvedená v tejto ponuke zaslanej oprávnenému spoluvlastníkovi. Žalobca má za to, že predmetné ustanovenie (§ 93 ods. 1) nie je možné takýmto spôsobom vykladať, čo je zrejmé už zo samotnej dikcie tohto ustanovenia. Predmetné ustanovenie ukladá správcovi povinnosť ponúknuť majetok oprávnenej osobe a to za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jednalo o zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka, je takýmto osobitným predpisom Občiansky zákonník a to ustanovenie § 140, ako aj ustanovenia § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení vyplýva, že k porušeniu zákonného predkupného práva dochádza nielen vtedy, keď zaviazaná osoba oprávnenej osobe podiel na veci vôbec neponúkne za cenu, prípadne za ďalších podmienok ponúknutých treťou osobou, ale aj vtedy, keď zaviazaná osoba urobila riadnu ponuku s ohlásením všetkých podmienok ponúknutých treťou osobou oprávnenej osobe, ktorá ju nepovažovala za prijateľnú, a potom zaviazaná osoba podiel na veci prevedie na tretiu osobu - nadobúdateľa za výhodnejších podmienok (napr. nižšia cena), než aké boli ponúknuté oprávnenej osobe. Zákonnému predkupnému právu spoluvlastníka teda korešponduje povinnosť prevádzajúcej osoby ponúknuť ju tomuto spoluvlastníkovi na odkúpenie. Táto povinnosť zahŕňa aj povinnosť túto ponuku opakovať v prípade, že prevádzajúca osoba chce spoluvlastnícky podiel predávať za cenu nižšiu ako bola tá, ktorá bola uvedená v poslednej ponuke zaslanej oprávnenému spoluvlastníkovi. To znamená, že prevádzajúca osoba je povinná ponúkať oprávnenému spoluvlastníkovi podiel aj opakovane, a to vždy, ak chce predať podiel za cenu nižšiu ako bola uvedená v poslednej ponuke zaslanej oprávnenému spoluvlastníkovi a to až do doby, kým nedôjde k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu oprávneným spoluvlastníkom za ponúknutú cenu alebo treťou osobou za cenu, ktorú oprávnený spoluvlastník nebol ochotný zaplatiť. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, toto sú podmienky, ktorých dodržiavanie pri výkone zákonného predkupného práva vyžaduje Občiansky zákonník a tieto podmienky je nutné dodržiavať aj v konkurznom konaní, čo nakoniec vyplýva priamo z dikcie ustanovenia § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré ukladá správcovi povinnosť ponúknuť majetok oprávnenej osobe a to za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, a teda v tomto prípade za podmienok stanovených Občianskym zákonníkom. Výklad tohto ustanovenia, ktorý zaujal žalovaný, by fakticky viedol k obchádzaniu a porušovaniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka a k znevýhodňovaniu oprávnených podielových spoluvlastníkov, pretože by fakticky umožňoval správcovi predávať spoluvlastnícky podiel tretím osobám za nižšiu cenu ako oprávnenému spoluvlastníkovi, čo by bolo v rozpore so samotnou podstatou zákonného predkupného práva, ktoré naopak v tomto smere zvýhodňuje spoluvlastníka pred tretími osobami. Pri takomto výklade by ustanovenie § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. teda vôbec neslúžilo k ochrane zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka, ale naopak slúžilo by v skutočnosti ako prostriedok na porušovanie a obchádzanie tohto práva, nakoľko by správcovi dávalo možnosť znevýhodňovať a diskriminovať podielového spoluvlastníka voči tretím osobám tým, že by spoluvlastníkovi ponúkal podiel na odkúpenie za nevýhodnejších podmienok ako tretím osobám. To znamená, že výklad žalovaného je nielenže v rozpore so samotným znením § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ale jedná sa o výklad, ktorý úplne popiera účel a zmysel samotného inštitútu zákonného predkupného práva. Ďalej podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalovaný si nesprávne vykladá aj ustanovenie § 81 ods. 3, 4 zákona č. 7/2005 Z. z., keď zastáva názor, že správca mohol po vylúčení tohto podielu z podstaty previesť predmetný podiel len na veriteľa prihlásenej pohľadávky. Citované zákonné ustanovenia totiž výslovne nezakazujú previesť majetok vylúčený z podstaty aj na inú osobu ako veriteľa. Tieto ustanovenia navyše nie je možné vykladať izolovane od ďalších ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., a to najmä izolovane od ustanovenia § 93 ods. 1, ktoré poskytuje ochranu zákonnému predkupnému právu podielových spoluvlastníkov a uprednostňuje ich pri kúpe podielu pred inými subjektmi a to vrátane veriteľov. Nie veritelia, ale ostatní podieloví spoluvlastníci majú prednostné právo nadobudnúť prevádzaný podiel. Preto potom ani vyššie citované ustanovenia zákona nie je možné vykladať tak, že ide o ustanovenia, ktoré by mali zbavovať podielového spoluvlastníka možnosti prednostne nadobudnúť prevádzaný podiel z titulu jeho zákonného predkupného práva. To znamená, že postup podľa § 81 zákona č. 7/2005 Z. z. nemôže viesť k zániku zákonného predkupného práva, naopak, aj v rámci tohto postupu je nutné toto právo rešpektovať a poskytnúť mu ochranu. Správca mal preto aj po vylúčení tohto majetku z podstaty povinnosť toto zákonné predkupné právo žalobcu rešpektovať. V závere svojho písomného vyjadrenia právny zástupca žalobcu konštatoval, že v zmysle § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. správca nebol predkupným právom žalobcu viazaný, avšak len vo vzťahu ku konkrétnej ponuke na odkúpenie, ktorú
žalobcovi zaslal, t.j. nebol ním viazaný len vo vzťahu k cene, za ktorú žalobcovi v tejto ponuke navrhol predmetný podiel odkúpiť. Pokiaľ chcel predmetný spoluvlastnícky podiel prevádzať za nižšiu cenu, bol v zmysle § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a na neho nadväzujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka týmto zákonným predkupným právom žalobcu opätovne viazaný, a bol teda povinný zaslať žalobcovi novú ponuku na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že správca žalobcovi nikdy nezaslal ponuku na odkúpenie predmetného spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu vo výške 5.000,- Eur. Ak preto následne práve za túto kúpnu cenu predmetný podiel previedol na žalovaného, porušil zákonné predkupné právo žalobcu a žalobcovi následne vzniklo právo domáhať sa jeho ochrany, vrátane práva domáhať sa žalobou nahradenia prejavu vôle žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobca podanú žalobu za dôvodnú a navrhuje, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.
7) Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu (bod 6) zo dňa 08. 12. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 12. 2016 (na č. l. 117 - 118 p. v.) zotrval na doterajších vyjadreniach a mal pritom za to, že práve žalobca si vykladá ustanovenia zákona účelovo, jednostranne vo svoj prospech, pritom mu však uniká účel a podstata konkurzného konania, ako aj právny princíp „Lex specialis derogat legi generali“. Žalovaný má za to, že v konkurznom konaní bol dodržaný zákonom stanovený postup rešpektujúc zákonné predkupné právo žalobcu v súlade s § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Žalovaný má tiež za to, že postup bol správcom dodržaný aj v rámci speňažovania majetku vo forme dražby, kde správca rešpektoval žalobcove predkupné právo a vyrozumoval ho o termíne dražby. Pritom žalobca svoje zákonné predkupné právo nevyužil. Pasivita žalobcu nemôže byť na ťarchu žalovaného a už vôbec nie za podmienok, za akých nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nakoľko žalovaný nadobudol tento majetok v súlade s ustanoveniami § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, priamo z dikcie ustanovenia § 81 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že jediným subjektom oprávneným na nadobudnutie daného majetku je veriteľ prihlásenej pohľadávky. Nie je preto možné sa za žiadnych okolností stotožniť s právnym názorom žalobcu, že zákon výslovne nezakazuje previesť majetok vylúčený z podstaty aj na inú osobu ako veriteľa. Žalovaný je toho právneho názoru, že výklad prezentovaný žalobcom sa úplne prieči ustanoveniam § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a celej podstate konkurzného konania. Pokiaľ by mal zákonodarca vôľu, aby sa ustanovenia § 93 ods. 1 vzťahovali aj na tento prípad, bolo by to v zákone výslovne uvedené. Z výkladu ustanovenia § 81 zákona č. 7/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že majetok možno považovať za vylúčený zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku. Týmto dňom nastupuje obmedzený režim nakladania s týmto majetkom pre správcu. Vylúčený majetok ešte 60 dní podlieha konkurzu. V tejto lehote sú veritelia oprávnení požiadať o prevod vylúčeného majetku do svojho vlastníctva. V danom prípade pritom ide o osobitný spôsob speňaženia za podmienok a postupom podľa tohto zákonného ustanovenia, teda ustanovenia § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Právny názor žalobcu, že nie veritelia, ale ostatní podieloví spoluvlastníci majú prednostné právo nadobudnúť prevádzaný podiel, sa pritom úplne prieči podstate a účelu konkurzného konania. Tiež sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že postup podľa § 81 zákona č. 7/2005 Z. z. nemôže viesť k zániku zákonného predkupného práva, naopak, aj v rámci tohto postupu je nutné toto právo rešpektovať a poskytnúť mu ochranu. V danom prípade nedošlo predsa k zániku zákonného predkupného práva žalobcu a žalovaný ako podielový spoluvlastník je ním predsa naďalej viazaný, teda vo vzťahu k žalovanému zostalo zákonné predkupné právo žalobcu zachované. V danom prípade došlo k prevodu majetku na žalovaného v súlade s ustanovením § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., teda osobitným postupom a za podmienok stanovených výlučne týmto zákonným ustanovením. Vo vzťahu k danému ustanoveniu nie je pritom ani zmienka o tom, že by sa mali na daný prípad vzťahovať ustanovenia § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by to v ustanovení zákona uviedol a neviazal by možnosť prevodu majetku úpadcu výlučne na osobu veriteľa prihlásenej pohľadávky. K danému záveru pritom nemožno nijakým spôsobom dospieť ani prostredníctvom výkladov ustanovení § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. Žalovaný nadobudol majetok, ktorý je predmetom sporu, ako veriteľ prihlásenej pohľadávky, teda tak ako to predpokladá zákon č. 7/2005 Z. z. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná.
8) Právny zástupca žalobcu trval v konaní pred súdom na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že po podaní žaloby na súd (od 06. 04. 2017) došlo na strane žalobcu k zmene obchodného mena a sídla a preto bolo potrebné upraviť tieto skutočnosti vo vzťahu k navrhovanému petitu, resp. kúpnej zmluvy zo dňa 23. 05. 2016 (na č. l. 148 p. v.). Právny zástupca žalobcu objasnil, že zákonodarca v zákone č. 7/2005 Z. z. chronologicky upravuje postup od vyhlásenia konkurzu až po následný okruh
problémov, kde v šiestej hlave upravuje problematiku zistenia a spísania majetku. V rámci tejto šiestej hlavy v treťom oddieli je práve spísanie majetku. Zo strany správcu úpadcu došlo teda k spísaniu majetku v tom smere, že tieto 2/3-iny ideálneho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX spísal do konkurznej podstaty, následne postupoval v súlade so zákonom o konkurze, podľa ktorého (§ 92 ods. 6) správca môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou. Správca teda rešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu a ponúkol mu z titulu predkupného práva predaj tohto ideálneho podielu. Žalobca na toto nereagoval, lebo cena bola neprimeraná. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že prebehli 4 kolá dražby a žalobca bol vždy zo strany správcu upovedomený o konaní tejto dražby, vždy teda bolo rešpektované zákonné predkupné právo žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca ako spoluvlastník nevyužil možnosť predkupného práva a takisto sa nezúčastnil ani dražby, došlo potom k tomu, že spätne bolo potrebné sa vrátiť do štádia spísania majetku, ktoré je upravené v šiestej hlave
- treťom oddieli. Následne došlo v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. k vylúčeniu majetku zo súpisu, pričom v zmysle ods. 3 tohto ustanovenia, správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky tento majetok, ak požiada viac, prevedie na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. To znamená, že ide tu o akési konkrétne, ale najmä zreálnenie predajnej, teda kúpnej ceny za túto nehnuteľnosť. Veritelia majú v podstate právo a možnosť v zmysle tohto ustanovenia určiť cenu, za ktorú chcú túto nehnuteľnosť odkúpiť. Právny zástupca žalobcu mal za to, že zákonodarca v tomto smere veľmi precízne riešil túto úpravu aj v tom smere, že nedal takúto možnosť správcovi, aby svojvoľne do tohto vstupoval a určoval subjektívne takúto cenu tejto nehnuteľnosti. Keďže sa správca dostal znova do štádia šiestej hlavy - tretieho oddielu - spísania majetku, následne mal nastúpiť postup, ktorý je upravený v siedmej hlave (Správa a speňažovanie majetku), konkrétne speňažovanie majetku je upravené v treťom oddieli v § 91 až § 93. Speňažovaním (§ 91 ods. 1) sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Tu sa dostávame potom následne k § 93, ktorý má názov Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode a kde je bez akýchkoľvek pochybností v ods. 1 riešená aj problematika zákonného predkupného práva. To znamená, že po štádiu vylúčenia tohto majetku z konkurznej podstaty nastupuje speňaženie a v rámci speňažovania je potom potrebné rešpektovať aj predkupné právo spoluvlastníka. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, ustanovenie § 81 je špeciálne, ale len vo vzťahu k tomu, že dochádza k vylúčeniu majetku zo súpisu, nie je špeciálne vo vzťahu k tomu spôsobu, aby nebol dodržaný ten následný spôsob speňaženia ako je upravený v zákone o konkurze s tým, aby bolo rešpektované toto zákonné predkupné právo. Nárok žalobcu považoval v tomto smere za zákonný, dôvodný a spravodlivý.
9) Právny zástupca žalovaného poukázal v konaní pred súdom na § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak o prevod požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. Žiadna cena, žiadna odplatnosť - najlepšie podmienky. Najlepšie podmienky nie sú cenové podmienky, nie je to tam napísané, tými najlepšími podmienkami, ak je viac veriteľov, môžu byť úplne iné skutočnosti vo vzťahu k veriteľom prihlásených do konkurzu. V konkurze sa uspokojujú veritelia s tým, aby sa vyriešili čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie majetkové pomery úpadcu, čiže to ustanovenie § 81 nie je nadväznosťou na jednotlivé kolá dražby, ten proces podľa § 81 ani nemožno nazvať klasickým speňažovaním, pretože speňažovanie podlieha, prebieha na základe pokynov príslušného orgánu, ktorým príslušným orgánom je buď zástupca z veriteľov, ktorý je zvolený na prvej schôdzi veriteľov alebo súd. Tu sme v úplne inom režime. Právny zástupca žalovaného pritom zdôraznil najlepšie podmienky, žiadna cena, tu nie je nadväznosť na speňažovanie, žiadna cena, je to osobitný procesný postup, ktorý bol v tomto smere dodržaný v zmysle osobitného špeciálneho zákona. Žaloba, podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, nie je dôvodná.
10) Z pripojeného spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru č. E. XXX/XXXX súd zistil, že na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SBF, spoločnosť s r.o. „v konkurze“ (zastúpenej správcom konkurznej podstaty) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 09. 02. 2016 a na návrh žalovaného zo dňa 09. 02. 2016, došlo k vydaniu Rozhodnutia č. E. XXX/ XX dňa 14. 03. 2016 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. úz. Banská Bystrica, pozemok registra Q. T. parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 a stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 v prospech žalovaného v podiele 2/3. Podľa výpisu z LV č. XXXX - čiastočného zo dňa 14. 03. 2016 (ktorý je založený v tomto pripojenom spise) sa žalovaný stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 2/3. Citované
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2016 s tým, že právne účinky vkladu nastávajú dňa 14. 03. 2016.
11) Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči (na č. l. 158 - 159 p. v.) mal za to, že žaloba je dôvodná a že zákonnému predkupnému právu žalobcu ako spoluvlastníka je nutné poskytnúť ochranu, a to podľa § 93 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Toto ustanovenie poskytuje ochranu podielovému spoluvlastníkovi za určitých podmienok, ktoré v danom prípade splnené boli. Za prvé, toto ustanovenie neposkytuje ochranu všetkým predkupným právam, ale len zákonnému predkupnému právu a predkupnému právu zriadenému ako vecné právo. V danom prípade ide o zákonné predkupné právo, a preto požíva ochranu. Za druhé, je potrebné si uvedomiť, že toto ustanovenie poskytuje ochranu zákonnému predkupnému právu v prípade, že dochádza k speňažovaniu majetku podliehajúceho konkurzu, na ktorý sa toto právo vzťahuje. Čo sa rozumie pod pojmom speňažovanie majetku, je ustanovené v § 91 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Je nepochybné, že predajom predmetného spoluvlastníckeho podielu žalovanému za kúpnu cenu vo výške 5.000,- Eur došlo k speňaženiu v tom zmysle, ako ho chápe § 91 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko majetok, ktorý podliehal konkurzu, a teda predmetný spoluvlastnícky podiel bol prevedený na peňažné prostriedky v eurách a tento peňažný výťažok bol následne použitý za účelom uspokojenia veriteľov. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ďalej v § 92 ods. 1 aj stanovuje spôsoby speňažovania majetku, pričom v písm. e) stanovuje, že správca môže na účely speňaženia majetku predať majetok iným vhodným spôsobom. Pod termínom predať iným vhodným spôsobom je nutné chápať aj predaj majetku postupom podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Teda ustanovenie § 81 nestanovuje osobitný režim, ako to uvádza žalovaný, ale jedná sa len o jeden z viacerých spôsobov speňažovania majetku a pri speňažovaní majetku zákon výslovne uvádza, že sa poskytuje zákonnému predkupnému právu ochrana. Tu je tiež potrebné zdôrazniť jednu zásadnú skutočnosť, a to tú, že vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemá automaticky za následok to, že majetok vylúčený zo súpisu prestáva podliehať konkurzu. Takýto majetok prestáva v zmysle § 81 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podliehať konkurzu až vtedy, ak po uplynutí 60 dní od zverejnenia oznamu o vylúčení majetku zo súpisu v obchodnom vestníku neprejaví o tento majetok záujem žiaden z veriteľov, čiže v danom prípade predmetný spoluvlastnícky podiel neprestal podliehať konkurzu. Ďalej, za tretie, je potrebné si uvedomiť, že ustanovenie § 93 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje ochranu oprávnenému zo zákonného predkupného práva v celom konkurznom konaní a to až do doby, keď dôjde k ukončeniu speňažovania majetku s výnimkou tých prípadov, keď zákon výslovne stanoví, že takémuto právu v určitých prípadoch ochrana neprináleží. Čiže stručne povedané, ochrana v zmysle § 93 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonnému predkupnému právu náleží, ak zákon výslovne nestanoví inak. Je nepochybné, že zákon v ustanovení § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ochranu, ktorú zákonnému predkupnému právu poskytuje ustanovenie § 93 ods. 1, výslovne nevylučuje, a preto aj pri postupe v zmysle § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nutné chrániť zákonné predkupné právo. Nie je preto správny názor žalovaného, že pri postupe podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je možné poskytnúť ochranu zákonnému predkupnému právu a to preto, že toto ustanovenie takúto ochranu výslovne nezakotvuje. Treba si uvedomiť, že zákonodarca vždy poskytuje ochranu určitým právam v zákone tak, že zakotví ochranu týchto práv pre celú oblasť zákonnej úpravy a len v prípadoch, keď takúto ochranu týmto právam nechce poskytnúť, to výslovne v zákone stanoví ako výnimku z ochrany týchto práv. Naopak, nie je možné chcieť, aby zákonodarca v každom jednotlivom prípade neustále a opakovane zdôrazňoval, že ochrana týmto právam sa poskytuje aj v týchto jednotlivých prípadoch, jednak by to objektívne nebolo možné a jednak by to text zákona neúmerne rozširovalo. Čiže jednoducho povedané, ustanovenie § 93 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje ochranu zákonnému predkupnému právu podielového spoluvlastníka aj pri postupe podľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a to preto, že ustanovenie § 81 výslovne nestanovuje výnimku z ochrany zákonných predkupných práv zakotvenú v § 93 ods. 1. Právny zástupca žalobcu preto navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
12) Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 159 - 160 p. v.) trval na tom, že návrh podaný zo strany žalobcu je nedôvodný a v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. V prvom rade poukázal na špeciálnu právnu úpravu zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z., kde tomu zodpovedá aj systematika daného zákona. Správa a speňažovanie majetku počas konkurzu je upravená v siedmej hlave a aj v tejto hlave sú upravené predkupné práva, na ktoré sa odvoláva
právny zástupca žalobcu. Speňažovanie majetku prebieha na základe pokynov príslušného orgánu, tak ako je uvedené v siedmej hlave, čiže správca konkurznej podstaty predtým, než prevedie, predá, ako nám tu bolo povedané zo strany právneho zástupcu žalobcu, že možno teda chápať speňažovanie prevod na finančné prostriedky alebo iným vhodným spôsobom predá majetok, tak tento môže správca predať len ak mu dá príslušný orgán súhlas, a to je buď zástupca veriteľov v malých konkurzoch, resp. veriteľský výbor, a v týchto prípadoch pri speňažovaní majetku, tak ako je to uvedené v siedmej hlave, môže sa právny zástupca žalovaného stotožniť s názorom pána žalobcu, že platia predkupné práva, čo aj v tomto konkurznom konaní bolo preukázané, že boli rešpektované. Právny zástupca žalovaného však podotkol, že režim majetku, na ktorý dal súhlas súd, ak by bol vylúčený z konkurznej podstaty, je upravený v šiestej hlave zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde sa o žiadnom speňažovaní nehovorí, ani o žiadnom iným spôsobom alebo predajom iným spôsobom, ako sa snaží vtesnať právny zástupca žalobcu svoju argumentáciu a zmiešať dva osobitné režimy. Šiesta hlava má svoj osobitný názov, má svoje osobitné inštitúty a v rámci šiestej hlavy je inštitút konkurzného práva vylúčenie majetku, v rámci ktorého správca konkurznej podstaty pri vylúčení majetku majetok vylúčený na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, čiže tu máme definovanú hypotéznu dispozíciu právnej normy prihláseného veriteľa v konkurze. Prevedie - nepredá - prevedie, ten prevod nemusí byť z hľadiska civilistickej koncepcie nášho právneho poriadku, prevod nezodpovedá automaticky predaju, prevod majetku je akékoľvek scudzenie majetku - aj bezodplatne, nemusí byť ani predajné. A zákon rieši pri vylúčení majetku už len jeden, jednu jedinú konkurenciu, ak o ten majetok prejavia záujem viacerí veritelia, stanovuje, že má to previesť správca na toho, kto ponúkne najlepšie podmienky, nie cenové, mohli by byť, ale nemusia byť vôbec cenové. Právny zástupca žalovaného sa odvíjal od toho, že treba prísne rozlišovať majetok, ktorý je zapísaný do súpisu konkurznej podstaty, lebo súpis konkurznej podstaty je ten procesný podklad na to, aby správca konkurznej podstaty mohol speňažovať majetok na základe pokynov príslušného orgánu. Ale majetok, ktorý je vylúčený z konkurzného konania, už nepodlieha inštitútom siedmej hlavy, ale podľa jeho názoru, § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii to jednoznačne stanovil, že v prípade, ak takýto majetok je vylúčený, má právo už len veriteľ, ktorý požiada o to, aby bol majetok na neho prevedený, nie predaný, prevedený. A z tohto pohľadu to právny zástupca žalovaného chápe aj ako takú určitú satisfakciu pre tých veriteľov pri majetku, ktorý bol vylúčený. Ak by súd vylučoval majetok z konkurznej podstaty, ak je zodpovednosťou súdu, keď vylučoval majetok z konkurznej podstaty, že tento majetok sme preradili z režimu speňažovania siedmej hlavy pod režim uvedený v šiestej hlave, je to zodpovednosťou súdu, že sa, keď takto rozhodol a ak takto bolo právoplatne rozhodnuté, čo nepochybne zo spisu vyplýva, tak sa aplikuje striktne § 81. Tu podľa právneho zástupcu žalovaného, výklad, že platia naďalej nejaké predkupné práva, je vyslovene v zmysle uvedeného, účelový, lebo nebol by rešpektovaný prevod na veriteľa. A ďalšia vec, speňažovanie nemôže prebiehať, ak nie je súhlas príslušného orgánu, veriteľského výboru alebo zástupcu veriteľov, tu ten súhlas nie je potrebný. Tým sa to líši. To nie je speňažovanie klasické v zmysle siedmej hlavy. Súhlas príslušného orgánu tu nebol potrebný, lebo je to režim podľa šiestej hlavy - podľa § 81, kdežto speňažovanie a aj uplatňovanie predkupných práv je zaviazané v siedmej hlave. Čiže v zmysle systematiky zákona o konkurze a reštrukturalizácii a chápania duchu zákona mal právny zástupca žalovaného za to, že nárok, ktorý uplatnil žalobca, je nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť. V prípade úspechu si žalovaný uplatňuje trovy konania.
13) Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
14) Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
15) Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
16) Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
17) Podľa § 606 Občianskeho zákonníka, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
18) Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.
19) Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Vylúčenie majetku zo súpisu tiež oznámi veriteľskému výboru alebo dotknutým zabezpečeným veriteľom.
20) Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.
21) Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2016, pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.
22) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol titulom Kúpnej zmluvy zo dňa 09. 02. 2016 od správcu konkurznej podstaty úpadcu SBF, spoločnosť s r.o. „v konkurze“ podiel v 2/3- inách k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Banská Bystrica, katastrálnom odbore, kat. úz. Banská Bystrica, zapísaným na LV č. XXXX pod S. parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parcely č. Q. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2 a BUDOVA súp. č. XXXX, postavenej na p. č. Q. XXX/XX. Ďalej mal súd preukázané, že na základe tejto kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. E. XXX/XXXX dňa 14. 03. 2016, nadobudol žalovaný tento svoj podiel v 2/3- inách za kúpnu cenu vo výške 5.000,- Eur, ktorú vyplatil na účet predávajúceho pri podpise zmluvy. Pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy vlastnil žalobca podiel v 1/3-ine a SBF, spoločnosť s r.o. „v konkurze“ podiel v 2/3-inách. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne nepoprel, preto súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne uzavretia Kúpnej zmluvy a úhrady sumy vo výške 5.000,- Eur za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
23) Súd mal tiež preukázané, že listom zo dňa 17. 05. 2013 nazvaným ako „Ponuka predkupného práva“ vyzval správca konkurznej podstaty úpadcu (SBF, spoločnosť s r.o. „v konkurze“) právneho predchodcu žalobcu ako oprávneného spoluvlastníka zo zákonného predkupného práva na odkúpenie 2/3-ín podielu z predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu vo výške 94.000,- Eur s poučením podľa § 93 ZKR in fine, že správca nie je predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky. Písomná ponuka bola právnemu predchodcovi žalobcu doručená dňa 22. 05. 2013, avšak právny predchodca žalobcu na písomnú ponuku nereagoval. Následne začal správca speňažovať 2/3-iny podielu úpadcu, pričom ani v 4 kolách dražby sa správcovi nepodarilo predmetné nehnuteľnosti odpredať. Právny predchodca žalobcu bol o všetkých kolách dražby správcom písomne upovedomený, tento sa však ani jedného kola dražby nezúčastnil. Tieto skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné a preto ich súd považoval za nesporné.
24) Napokon mal súd preukázané, že správca úpadcu podaním zo dňa 26. 08. 2015 požiadal tunajší súd (konanie vedené pod sp. zn. 2K/60/2012) o udelenie súhlasu na vylúčenie majetku zo súpisu, ktorému
podaniu súd ako príslušný orgán vyhovel a uznesením, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 183/2015 dňa 24. 09. 2015, udelil správcovi súhlas na vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (§ 81 ods. 1 ZKR), nakoľko nie je možné predmetný majetok speňažiť. Vylúčenie majetku zo súpisu správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 190/2015 dňa 05. 10. 2015. Žalovaný ako kupujúci urobil správcovi dňa 23. 11. 2015 ponuku, na ktorej sa dohodli a dňa 09. 02. 2016 správca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli Kúpnu zmluvu na prevod predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 5.000,- Eur. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol vklad povolený pod č. E. XXX/XXXX dňa 14. 03. 2016 a žalovaný sa stal spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 2/3. Ani tieto skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné a preto ich súd považoval za nesporné.
25) Spornou medzi sporovými stranami nebola ani tá skutočnosť, že právny predchodca žalobcu si listom zo dňa 23. 05. 2016 uplatnil voči žalovanému nárok vyplývajúci zo zákonného predkupného za rovnakých podmienok ako uzavrel žalovaný so správcom kúpnu zmluvu. Na túto výzvu reagoval žalovaný dňa 03. 06. 2016 tak, že nárok právneho predchodcu žalobcu považoval za nedôvodný s poukazom na to, že právny predchodca žalobcu mal možnosť jednak uplatniť si svoje predkupné právo v 4 kolách dražby a jednak došlo k vylúčeniu tohto majetku zo súpisu majetku, v dôsledku čoho bol správca oprávnený previesť majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, bez povinnosti opätovne ponúkať majetok jeho spoluvlastníkovi.
26) Ku skutočnostiam, ktoré boli medzi sporovými stranami sporné, t.j. či správcovi vznikla povinnosť opätovne ponúkať majetok jeho spoluvlastníkovi (žalobcovi) z titulu jeho zákonného predkupného práva po vylúčení majetku (predmetných nehnuteľnosti) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu (§ 81 ods. 1 ZKR), zaujíma súd nasledovný právny názor:
27) V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu v lehote 60 dní od doručenia písomnej ponuky predkupného práva od správcu toto svoje právo nevyužil a takisto sa nezúčastnil ani jedného zo 4 kôl dražby, ktorá prebehla v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa názoru súdu, správca postupoval v súlade s ustanovením § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2016, keď písomne ponúkol právnemu predchodcovi žalobcu predmet zákonného predkupného práva a keďže právny predchodca žalobcu ako oprávnený toto svoje zákonné predkupné právo v lehote 60 dní od doručenia písomnej ponuky nevyužil, správca už nebol týmto predkupným právom viazaný.
28) V konaní tiež nebolo sporné, že po 4 neúspešných kolách dražby, bol majetok - predmetné nehnuteľnosti zo súpisu majetku v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. vylúčený a správcovi vzniklo oprávnenie v zmysle § 81 ods. 3 takto vylúčený majetok zo súpisu previesť na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky, ktorým žalovaný nesporne bol. Zákon neupravuje odplatnosť takéhoto prevodu vylúčeného majetku a že správca previedol tento majetok za odplatu, nič nemení na skutočnosti, že v tomto štádiu konkurzného konania už správca mohol previesť majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Súd bol toho názoru, že po neúspešnom speňažení vylúčeného majetku v dražbách, sa konkurzné konanie dostalo do osobitného režimu, a to do režimu oprávnenia správcu v zmysle § 81 ods. 3 na požiadanie previesť vylúčený majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. To znamená, že v tomto štádiu konkurzného konania už zákon predpokladá prevod vylúčeného majetku a na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky.
29) Podľa názoru súdu, v tomto štádiu konkurzného konania - vzhľadom na precíznu úpravu zákona o konkurze a reštrukturalizácii - už nie je možný návrat na postup podľa siedmej hlavy tretieho oddielu Správa a speňažovanie majetku, najmä na aplikáciu ustanovení § 91 až § 93. Je to jednak z dôvodu, že správca už raz (neúspešne) podľa týchto zákonných ustanovení postupoval a jednak z dôvodu, že v šiestej hlave tretieho oddielu Vylúčenie majetku zo súpisu, najmä v ustanovení § 81, má už správca upravený iný zákonný postup, t.j. majetok vylúčený na požiadanie previesť a iný okruh oprávnených osôb, t.j. na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky.
30) Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, teda s právnym názorom žalovaného predneseným počas celého súdneho konania a dospel k záveru, že zákonné predkupné právo žalobcu zaniklo v priebehu konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2016 jeho neuplatnením v zákonnej 60 dňovej lehote od doručenia písomnej ponuky právnemu predchodcovi žalobcu. Súd už len dodáva, že v ďalšom priebehu konkurzného konania už správca
nemohol postupovať inak než tak ako mu umožňovalo ustanovenie § 81 zákona č. 7/2005 Z. z., teda tento osobitný režim po vylúčení majetku zo súpisu. Správca neporušil zákonné predkupné právo žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, pretože pri písomnej ponuke predkupného práva postupoval v súlade s ustanovením § 93 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2016, ktoré ustanovenie odkazuje na osobitné predpisy, ktorým je Občiansky zákonník. Záverom súd uvádza, že zákonné predkupné právo žalobcu je stále zachované, avšak k žalovanému ako nadobúdateľovi z Kúpnej zmluvy zo dňa 09. 02. 2016 v zmysle žalobcom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
31) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a na zaujatý právny názor súdu, považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú a túto voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.
32) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 357 písm. m) a § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).