Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. XXXX/XX, 2/ S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. XXXX/XX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom D., A. XX, o zaplatenie 6.773,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 16C/81/2015-165 zo dňa 12. decembra 2016, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 16C/81/2015-165 zo dňa 12. 12. 2016 žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22. 10. 2014 domáhal voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 6.773,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 377,32 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.773,20 eur od 12. 08. 2013, na základe zmluvy o úvere č. 352469937 zo dňa 25. 08. 2006 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovanými 1/, 2/, ktorú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0352469937 zo dňa 25. 08. 2006 vyplýva, že banka Slovenská sporiteľňa, a. s., sa zaviazala poskytnúť žalovaným bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 08. 2016. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. 05. 2013, realizovaného bankou Slovenská sporiteľňa, a. s., vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a. s., ku dňu 17. 05. 2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého žalovaným. Úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala 7.812,29 eur. Predmetné zásielky boli uložené na pošte dňa 28. 05. 2013. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07. 2013 banka oznamovala žalovaným postúpenie ich pohľadávky na žalobcu. Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22. 07. 2013 žalobca vyzval žalovaných na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 8.130,42 eur, najneskôr do 06. 08. 2013, pričom im oznámil, že ku dňu 22. 07. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovali fyzické osoby

- spotrebitelia, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo

zamestnania, na strane druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, preto je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Po posúdení hlavného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere sa súd primárne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Konštatoval, že žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 23. 06. 2013 zmluvu o postúpení pohľadávok s bankou. S poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“) súd konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a. s., oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 05. 2013 vyzvala žalovaných na splatenie pohľadávky v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Predmetné oznámenie bolo uložené na pošte dňa 28. 05. 2013, ktorý deň je potrebné považovať za deň, kedy sa im oznámenie dostalo do dispozície. Posledný deň na splnenie dlhu bol 08. 06. 2016 (správne 08. 06. 2013, pozn. odvolacieho súdu). Pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 27. 06. 2013, t. j. k postúpeniu pohľadávky došlo skôr ako uplynulo 90 dní odo dňa, kedy boli žalovaní bankou vyzvaní predmetnú pohľadávku uhradiť. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že výzva na úhradu dlhu bola žalovaným zasielaná v marci 2008, uvedené tvrdenie v konaní nepreukázal. Okrem zaslania oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 05. 2013, ktoré však nemohlo vyvolať účinky jednorazového zosplatnenia úveru z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (omeškanie s úhradou príslušných splátok úveru po uplynutí 15 dní od upozornenia na zosplatnenie úveru), žalobca v konaní nepreukázal riadne doručenie výzvy na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovanými v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, nakoľko nebola dodržaná 90-dňová lehota medzi doručením výzvy banky na zaplatenie pohľadávky a postúpením pohľadávky, bolo postúpenie pohľadávky na žalobcu v rozpore so zákonom č. 483/2001 Z. z., preto je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Žalobcu tak nebolo možné považovať za osobu aktívne vecne legitimovanú, z ktorého dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovaným, ktorí boli úspešnou stranou konania, priznal plnú náhradu trov konania, ktoré im v tomto konaní vznikli s tým, že o výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11. 06. 2003, uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/248/2016 zo dňa 09. 08. 2016, sp. zn. 5Co/228/2016 zo dňa 30. 06. 2016, sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30. 11. 2015, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04. 05. 2016, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27. 06. 2014). Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., zo znenia citovaného ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný a s ktorým je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta citovaného ustanovenia bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil

banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postúpením), a teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať. V ďalšom uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní uvedené termíny neplnili, čím jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo aj z jeho strany, podaním zo dňa 22. 07. 2013 ku dňu 11. 08. 2013 (s dodržaním lehoty podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), pričom okresný súd mohol pri posudzovaní splatnosti úveru vychádzať z predmetného podania. S poukazom na ust. § 524 ods. I Občianskeho zákonníka sa postúpením pohľadávky stal veriteľom pohľadávky, pričom s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca ďalej namietal, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaní ku dňu postúpenia boli zároveň v omeškaní po dobu 1162 dní, teda súčet všetkých ich omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. tak má za to, že postupca by konal v súlade s citovaným ustanovením (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca poukázal tiež na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok obsahujúci súhlas klienta s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Na základe uvedeného má za to, že záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre nepreukázanie splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobou je v plnom rozsahu dôvodný.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. S poukazom na viaceré rozhodnutia krajských súdov (napr. Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/36/2016 zo dňa 16.02.2016, sp. zn. 10Co/168/2016 zo dňa 27.10.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015 a iné) uviedol, že ak žalobca doloží samotnú výzvu, je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti. Rovnako je potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť úver na tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ani jedna z uvedených podmienok v prejednávanom spore splnená nebola.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

6. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 352469937 zo dňa 25. 08. 2006 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava, a žalovanými 1/, 2/. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovaným poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vo výške 11,80 % ročne, ktorý úver sa zaviazali splácať v splátkach po 96,76 eur (2.915,- Sk) mesačne so splatnosťou 20. dňa v mesiaci, s počtom splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 08. 2016.

7. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované žalovaným 1/, 2/ a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013 uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s., voči žalovaným ako dlžníkom. S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom k 27. 06. 2013 (ku dňu postúpenia pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktorý predostrel odvolateľ v podanom odvolaní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 483/2001 Z. z. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť inej osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní. V prípade, ak dlžník pred postúpením pohľadávky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, uhradí, banka už toto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) uplatniť nemôže, okrem prípadu, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka pred postúpením svojej pohľadávky musí klienta vždy (t. j. aj v prípade ak súčet omeškaní dlžníka so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok) najskôr vyzvať na úhradu peňažného záväzku, pričom postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi môže až potom ak dlžník po márnom uplynutí 90 dní od výzvy banky svoj dlh voči banke nesplní.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd v prejednávanej veci za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. považoval oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.

05. 2013, ktorým právny predchodca žalobcu žalovaným oznámil i vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (ktoré však súd prvej inštancie nepovažoval z dôvodu nedodržania podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka za účinné), ktoré sa žalovaným dostalo do dispozície dňa 28. 05. 2013, ktorý deň bolo uvedené oznámenie uložené na pošte. Žalovaní tak mali možnosť zabrániť postúpeniu pohľadávky banky voči nim uhradením dlžnej pohľadávky do 90 dní od uvedeného dátumu. Právny predchodca žalobcu však pohľadávku postúpil už dňa 27. 06. 2013, t. j. pred uplynutím lehoty 90 dní od oznámenia obsahujúceho výzvu banky na zaplatenie dlžnej pohľadávky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Možno tak konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu. Pokiaľ teda postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z úveru pred uplynutím 90-dňovej lehoty od výzvy banky na úhradu dlžnej sumy v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., postupoval v rozpore s citovaným ustanovením, z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo.

11. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., predstavuje pohľadávka banky voči klientovi pohľadávku, ktorú v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť. Citované ustanovenie zakazuje postúpiť pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou takouto pohľadávkou sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. , ktoré pre banku nevyplývajú zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. Ak teda nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné) a jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka zároveň súd prihliada z úradnej povinnosti, t. j. aj bez námietky strany konania, i keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v prejednávanom spore platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky banky voči nim namietali. Okresný súd sa preto správne neuspokojil len s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, ale skúmal, či pre postúpenie pohľadávky banky boli splnené podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., a teda či je zmluva o postúpení pohľadávky platná.

12. Na uvedenom podľa záveru súdu nemení nič ani ustanovenie čl. 19, bodu 19.16. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, na ktorý žalobca v odvolaní poukazoval. Ustanovenie § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona č. 483/2001 Z. z. účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktoré odvolací súd považuje za kogentné ustanovenie, od ktorého sa nemožno dohodou zmluvných strán odchýliť.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na tomto závere svoje rozhodnutie nezaložil. Súd prvej inštancie postúpenie pohľadávky voči žalovaným nepovažoval za platné pre nedodržanie lehoty uvedenej v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., z ktorého dôvodu sa odvolací súd uvedenou námietku žalobcu nezaoberal.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s., Bratislava ako banky z úverovej zmluvy č. 3524169937 uzatvorenej dňa 25. 08. 2006 na žalobcu je pre nedodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. absolútne neplatným právnym úkonom (primárne pre nedodržanie lehoty 90 dní od výzvy banky na úhradu dlhu), je záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správny. Odvolací súd preto, v celom rozsahu

sa stotožniac s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, a to v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)