Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/26/2017

Zmenené rozhodnutím 26P/33/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, L. V., nar. XX.XX.XXXX, B. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky O. V., trvale bytom N., P. XXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca L. V., trvale bytom N., P. XXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti a o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti takto rozhodol: Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. L. a k mal. B. s a z a m i e t a. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. sumou 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.02.2019, čím s a z v y š u j e jeho doterajšia vyživovacia povinnosť zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. sumou 130,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.02.2019, čím s a z v y š u j e jeho doterajšia vyživovacia povinnosť zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne. Dlh na výživnom pre mal. L. za obdobie od 01.02.2019 do rozhodnutia súdu vo výške 900,- Eur sa otcovi dieťaťa p o v o ľ u j e splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 25,- Eur s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Dlh na výživnom pre mal. B. za obdobie od 01.02.2019 do rozhodnutia súdu vo výške 900,- Eur sa otcovi dieťaťa p o v o ľ u j e splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v mesačných splátkach po 25,- Eur s účinnosťou zaplatenia prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Týmto sa v časti výživného z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/26/2017-34 zo dňa 28.08.2017. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky, Ľ. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, Y. M., bydliskom J., Š. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanom Králikom, bydliskom Trenčín, Slivková 11 a manžela navrhovateľky, W. S., štátneho občana Slovenskej republiky, pekára, bydliskom J., Š. XXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom S., W., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky Ľ. S., rod. D. a manžela navrhovateľky W. S., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v J., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane 176, pod poradovým číslom 13, s a r o z v á d z a.

II. Maloleté deti S.N., W. P. N., sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí W. P. N. majú obaja rodičia.

IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému W. sumou po 100,- eur mesačne a maloletej N. sumou po 80,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi W. P. N. každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 h. do 18.00 h.

VI. Matka je p o v i n n á styk otcovi s deťmi umožniť, deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý deti matke v stanovenom čase vrátiť.

VII. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že manžel v poslednom období požíva nadmerne alkohol a správa sa vulgárne k nej, aj k jej rodičom. Voľné chvíle trávi v krčme, nestará sa o deti a neprispieva na domácnosť. Manželstvo uzatvorili XX.XX.XXXX asi po ročnej známosti. Z ich manželstva sa narodili 2 deti, mal. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. N., nar. XX.XX.XXXX. Z počiatku bolo manželstvo dobré. Neskôr však začal manžel vo zvýšenej miere požívať alkohol a začali problémy. Nestaral sa o deti s odôvodnením, že chodí do práce. Po narodení druhého dieťaťa bola situácia ešte horšia. Navrhovateľka musela odísť do práce, keď mala N. asi 7 mesiacov a mesačne po 362 eur splácala hypotekárny úver, ktorý si vzali na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý je vlastníctvom jej

rodičov. Rodičia sa im starali o deti. Až do odchodu manžela z tohto domu žili manželia s rodičmi navrhovateľky a viedli s nimi spoločnú domácnosť. Manžel na výdavky domácnosti neprispieval ničím a neprispieval ani na potreby detí. Finančné prostriedky, ktoré zarobil, si nechával výlučne pre seba. Stávalo sa, že navrhovateľke dal napr. 20 eur, ale väčšinou neprispieval ničím a naopak, peniaze si pýtal od navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala, že vzhľadom k tomu, že manžel sa správal veľmi agresívne, musela zavolať políciu, ktorá ho dňa 03.07.2017 vyviedla z tohto rodinného domu. Následne navrhovateľka manželovi zrušila trvalý pobyt v tomto rodinnom dome a od toho času manžel býva u suseda. Intímne prestali žiť asi pred tromi mesiacmi. Navrhovateľka potvrdila, že spolu s deťmi žije stále v rodinnom dome svojich rodičov spolu s rodičmi. Mal. W. má 11 rokov a je žiakom 5. ročníka ZŠ. Má zdravotné problémy - P., s čím má navrhovateľka zvýšené výdavky na lieky a jeho liečebné pobyty v C.. Mal. N. má 7 rokov, je zdravá a výdavky má bežné, primerané jej veku. Na čas po rozvode manželstva navrhovateľka žiadala zveriť obe deti do jej osobnej starostlivosti, a otcovi aby súd určil povinnosť platiť deťom výživné, mal. W. vo výške po 100 eur mesačne a mal. N. vo výške po 100 eur mesačne. Bola ochotná dohodnúť sa s otcom detí na úprave styku. Navrhovateľka odmietla tvrdenie manžela, že má príjem 218 eur mesačne. Poukázala, že okrem príjmu z práce pekára má manžel aj vedľajšie príjmy, ktoré dostáva od zamestnávateľa priamo do ruky. Výživné, ktoré požaduje, je podľa jej názoru primerané potrebám detí a aj možnostiam ich otca. Navrhovateľka pracuje ako Y. M. v spol. Z. B. B..T..Y.., s čistým príjmom za 03/2017 vo výške 702,73 eur. Po 50 eur mesačne spláca miesto manžela pôžičku, ktorú si vzal manžel od spol. Profi Credit vo výške asi 1.000 eur, na jej neznámy účel. 2. Manžel navrhovateľky s jej návrhom na rozvod najskôr nesúhlasil. Na začiatku pojednávania uviedol, že v manželstve chce zotrvať, lebo manželku má rád. Bolo obdobie, keď spolu žili, že jej kupoval všetko. Mala zlato, šperky, ale všetko potratila. Uviedol, že manželka sa nevie postarať o deti, nevie navariť a nevie ani poupratovať. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, ktoré uviedla o ich manželstve. Potvrdil však, že mal určité psychické problémy a riešil ich alkoholom. Zároveň poukázal, že navrhovateľka bola na potrate a od toho času mal v manželstve problémy. Odmietol tvrdenie navrhovateľky, že má problém s alkoholom. Teraz už tri týždne nepije žiaden alkohol, hoci vždy pil iba pivo a teraz už nepije ani pivo. Manžel navrhovateľky poukázal, že do ich manželstva výrazne zasahovali rodičia navrhovateľky, s ktorými žili v spoločnej domácnosti a navrhol riešiť ich manželské problémy prostredníctvom manželskej poradne. Manžel navrhovateľky pracuje ako W., v spol. J.. V. J., J., M. N. F., s čistou mzdou 376 eur za máj 2017, 198,03 eur za jún 2017 a 186,33 eur za júl 2017. Kým žil v spoločnej domácnosti s manželkou, dával navrhovateľke všetky uvedené fin. prostriedky, ktoré zarobil. Sám si ponechal iba na platbu na telefón. Pivo si kupoval z príjmu, ktorý zarobil vo výške cca 200 eur mesačne brigádne, napr. pri kosení záhrady. Po tom, čo navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a odmietla riešiť ich manželské problémy prostredníctvom psychológa v manželskej poradni, manžel navrhovateľky pre prípad rozvodu vyjadril ochotu platiť každému z maloletých detí výživné maximálne po 60 eur mesačne a s navrhovateľkou sa dohodol aj na úprave jeho stretávania sa s deťmi.

3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom, rodnými listami mal. W. P. N. mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom Mesta J.. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky to bolo prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. W. a XX.XX.XXXX sa narodila mal. N.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, tri výplatné lístky manžela navrhovateľky, jeden výplatný lístok navrhovateľky a vyjadrenie manžela navrhovateľky.

4. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.

5. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

7. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

8. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

9. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka pracuje ako Y. M. v spol. Z. B. B..T..Y.., s čistým príjmom za 03/2017 vo výške 702,73 eur. Manžel navrhovateľky pracuje ako W., v súčasnosti už iba na polovičný úväzok v spoločnosti J.. V. J., J., M. N. F., s čistou mzdou 376 eur za máj 2017, 198,03 eur za jún 2017 a 186,33 eur za júl 2017. Od 03.07.2017 manželia nežijú v spoločnej domácnosti a intímny život nemajú asi tri mesiace. V konaní bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bola skutočnosť, že manžel navrhovateľky požíval vo zvýšenej miere alkohol, čo spôsobovalo v manželstve vážne problémy a z toho vyplývajúce hádky medzi manželmi, nedostatok finančných prostriedkov a v konečnom štádiu agresivitu manžela, ktorý bol dňa 03.07.2016 práve pre jeho agresivitu voči navrhovateľke vyvedený z domácnosti navrhovateľkou privolanou políciou. Svojou nespornou mierou k rozpadu manželstva prispela podľa názoru súdu aj skutočnosť, že manželia žili stále v spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky a nevytvorili si samostatnú domácnosť. Navrhovateľka odmietla pomoc psychológa, lebo odmietla obnovenie manželského spolužitia.

10. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.

11. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí W. P. N. nakoľko navrhovateľka aj manžel navrhovateľky sa o úprave práv a povinností k mal. deťom a úprave styku otca s maloletými deťmi okrem výšky výživného vedeli dohodnúť.

12. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).

13. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. deti Petra a Viktóriu do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. W. výživné, vo výške 100 eur mesačne a mal. N. sumou po 80 eur mesačne.

14. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinností účastníkov konania k maloletým deťom W. P. N. na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť mal. deti W. P. N. do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné mal. W. po 100 eur mesačne a mal. N. po 100 eur, pričom bola ochotná dohodnúť sa s manželom na výške výživného podľa návrhu kolízneho opatrovníka, mal. W. po 100 eur mesačne a mal. N. po 80 eur mesačne. Manžel navrhovateľky súhlasil so zverením mal. detí W. P. N. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bol ochotný platiť každému z maloletých detí výživné sumou maximálne po 60 eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi W. P. N. každý druhý týždeň v mesiaci v sobotu od 10.00 h. do 18.00 h. Súd preto mal. deti W. P. N. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť o výške výživného pre mal. deti W. P. N.L., súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu každého z detí. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z príjmov a majetkových pomerov rodičov mal. detí. Matka má príjem z jej pracovného pomeru Y. M. vo výške 702 eur mesačne a otec maloletej má príjem z pozície W., s polovičným pracovným úväzkom. Otec detí potvrdil, že je zdravý, môže pracovať a má príjem aj z brigádnej činnosti. Mal. W. má 11 rokov, je žiakom 5. ročníka ZŠ a má zdravotné problémy s P., s čím má matka okrem bežných výdavkov výdavky zvýšené na jeho liečbu. Mal. N. má 7 rokov a je zdravá. Matka má s jej potrebami výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám. Súd preto s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery rodičov určil otcovi povinnosť prispievať mal. W. sumou po 100 eur mesačne a mal. N. sumou po 80 eur mesačne. Rodičia okrem mal. detí W. P. N. nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Takto stanovené výživné je podľa názoru súdu primeraná výška výživného nielen možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je zdravý a môže pracovať, ale je primeraná aj veku a potrebám mal. W. P. N.. Súd nemohol akceptovať tvrdenie otca, že má príjmy iba vo výške cca 218 eur mesačne, lebo takéto príjmy rozhodne nemôžu byť v súlade s jeho bežnými výdavkami. Súd tiež prihliadol na priznanie otca, že má príjmy aj z brigádnej činnosti cca 200 eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom dieťa je na výživu svojich rodičov odkázané. Dieťa má tiež právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

19. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 . Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 . Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).