Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/248/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu G. V., P.. X.XX.XXXX, bývajúceho v U., D. Y. X, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Földesom, advokátom so sídlom v Bratislave, Domašská 11, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, (správca na výkon nútenej správy JUDr. Irena Sopková, Zborovská 1524/8, Košice), o zaplatenie 2.900,- eur s prísl., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 37Csp/41/2017-84 zo dňa 8.6.2017 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že u k l a d á žalovanému povinnosť zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu 2.900,-eur vo výške istiny pohľadávky a peňažnú sumu vo výške 234,94 eura ako preddavok na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom, celkom peňažnú sumu vo výške 3.134,94 eura až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým návrhom sa domáhal, aby bola uložená žalovanému povinnosť zložil do úschovy peňažnú sumu spolu 3.134,94 eura až do skončenia právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobca svoj návrh na uloženie neodkladného opatrenia podal v priebehu konania vo veci samej o zaplatenie peňažnej sumy 2.900 eur s príslušenstvom, o ktorom nároku doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobca totiž so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu dňa 27.11.1996, vtedy ešte zapísaným v Obchodnom registri Ministerstva spravodlivosti pod obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, ako poisťovňou pre životné poistenie. Poistná doba bola dojednaná na 20 rokov a koniec poistenia bol dojednaný dňa 27.11.2016. Pre prípad dožitia bolo dohodnuté poistné plnenie 2.900 eur. Dňa 27. novembra 2016 sa žalobca ako poistený dožil konca poistenia a dňa 28.11.2016 odoslal list so žiadosťou o výplatu poistnej sumy z tejto poistnej zmluvy žalovanému. Na výzvu žalovaného vyplnil žalobca tzv. Nárokový list na vyplatenie poistnej sumy, no napriek viacerým výzvam táto suma mu doposiaľ vyplatená nebola, preto sa so svojím nárokom obrátil na súd. Poistné plnenie požaduje vyplatiť žalobca aj s príslušenstvom a to zákonnými úrokami z omeškania. Vzhľadom k tomu, že na základe verejne na internete v dennej tlači, ale aj v televíznom vysielaní zverených informácií sa dozvedel, že žalovaný nevypláca poistné plnenie ďalším desiatkam spotrebiteľov, svojim klientom, s ktorými mal podpísané poistné zmluvy životného poistenia, rozhodol sa požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca dôvodil, že je tu nevyhnutne potrebná dočasná úprava pomerov sporových strán súdom, lebo v opačnom prípade bude nezákonný stav naďalej pretrvávať a nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu k predmetným peňažným prostriedkom. Tvrdil, že sú splnené všetky podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, pretože je tu obava, že bude ohrozený predpokladaný výkon právoplatného rozhodnutia súdu

a bude zmarený aj výkon zákonného práva na vyplatenie peňažnej sumy z uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným v požadovanej výške.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, 2 CSP, § 325 ods. 1-3 CSP, § 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2 a konštatoval, že žalobe žalobcu o nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a tento návrh zamietol. Uzavrel, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariaďuje neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V danom prípade však neboli splnené podmienky určené v § 325 ods. 1 CSP, pretože nebola dostatočne preukázaná obava, že exekúcia na zaplatenie istiny a trov konania žalobcu bude ohrozená. Pokiaľ žalobca totiž založil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ukladajúceho žalovanému zložiť do úschovy súdu celú žalovanú sumu, len na skutočnostiach zverejnených na internete a v médiách, súd to nepovažoval za dostatočné osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, žalobca prezentoval v tomto smere iba svoje tvrdenia o nemajetnosti žalovaného, čo nejakým relevantným aspoň nepriamym dôkazom nepodporil.

4. V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b/, písm. d/, písm. g/ a písm. h/ CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie nedostatky s poukazom na ust. § 366 písm. c/ a písm. d/ CSP. Ako žalobca tvrdil, že napadnutým uznesením súdu prvej inštancie došlo k porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, práva vlastniť majetok podľa § 20 ods. 1 a jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vzhľadom na objektívne existujúci skutkový a právny stav vo veci konanej na Okresnom súde Košice I pod č.k. 37Csp/41/2017. Pokiaľ súd prvej inštancie nevzhliadol preukázanie rozhodujúcich skutočností a osvedčenie obavy žalobcu, že jeho exekúcia bude ohrozená, tak tvrdil, že nemohol súdu bez svojej viny predložil rozhodujúce skutočnosti a ďalšie dôkazy, ktoré boli medializované a dozvedel sa o nich až po vydaní napadnutého rozhodnutia dňa 15.6. 2017, 16. 6.2017, resp. 02.07.2017. Jedná sa o tieto relevantné skutočnosti a listinné dôkazy:

- 1/ Vyhlásenie NBS o zavedení nútenej správy Národnou bankou Slovenska nad žalovaným dňa 15.6.2017 na základe Listu žalovaného adresovaného premiérovi vlády Slovenskej republiky JUDr. Róbertovi Ficovi mesiac predtým o tom , že žalovaný, ktorý bol v špeciálnom režime a ktorý mal trvať 3 roky a počas neho mal ukončiť svoju činnosť ako poisťovňa do 01. januára 2019, pričom dovtedy mal vyrovnať svoje finančné záväzky, má problémy so svojou likviditou a nemá finančných prostriedkov na vyplácanie klientov. Na základe tohto listu bola vyhlásená nútená správa a nútenou správkyňou bola NBS vymenovaná JUDr. Irena Sopková z Košickej pobočky NBS, aby sa zabránilo ďalšiemu špekulatívnemu zbavovaniu sa majetku žalovaným a ďalšiemu poškodzovaniu práv jeho veriteľov. Následne dňa 15.06.2017 polícia s kukláčmi vykonala aj prehliadku v sídle žalovaného a zaistila počítače, účtovné doklady a inú listinnú dokumentáciu, aby zabránila ďalšiemu špekulatívnemu prevodu majetku a zničeniu dokladov zo strany žalovaného. Nútená správa NBS bola na žalovaného zavedená z dôvodu, že žalovaný závažným spôsobom ohrozuje práva svojich klientov. -2/ Ďalším dôkazom je prevod vlastníctva žalovaným a to budovy a priľahlých pozemkov, kde má žalovaný sídlo - v Košiciach na Garbiarskej č 2. , na blízku spoločnosť ktorá tiež sídli na uvedenej adrese ako na 3. osobu, a to na AB Reál, s r.o., podľa medializovaných správ v Košickom korzári z 2. júla 2017. Podľa Katastra nehnuteľností k prevodu budovy a priľahlých pozemkov došlo dňa 27. apríla 2016. Podľa medializovaných správ nútená správkyňa podala vo veci tohto prevodu trestné oznámenie. -3/ Prevod 3 pohľadávok žalovaného, ktoré sú predmetom súdnych sporov a ktoré žalovaný vedie proti Slovenskej republike vo výške hodnoty peňažnej sumy 40 000 000 eur za úhrnu cenu 3 eurá na tretiu osobu, a to na AB Reál, s r.o., ktorý prevod odsúhlasila Dozorná rada dňa 22. mája 2017 a na základe Návrhu zmluvy a Zápisnice z rokovania dozornej rady, ktorá zápisnica je podpísaná jej členmi, podľa medializovaných správ aj v tejto veci podala trestné oznámenie nútená správkyňa NBS JUDr. Iveta Sopková pre pokus poškodzovanie veriteľov. Poukázal ďalej na to, že sama spoločnosť oznámila, že sa nachádza v stave akútneho nedostatku finančných prostriedkov a otázku o prípadnom odškodnení ľudí štátom označil člen bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom J. I. v článku pre Košický korzár z 2.7.2017 ako za veľmi komplikovanú. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol počas konania o nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby bol oboznámený s ďalšími objektívne existujúcimi dôkazmi a prostriedkami procesného útoku, ktoré súdu nemohli byť predložené z objektívneho dôvodu a nemohol bez svojej viny súdu predložiť, tvrdí, že sú to také skutočnosti a také dôkazy, ktoré evidentne odôvodňujú nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému požadované sumy zložiť do súdnej úschovy až do právoplatného skončenia súdu vo veci samej.

5. Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Žalobca použil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/ h/ CSP. ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa názoru odvolacieho súdu boli naplnené odvolacie dôvody podľa písm. g/ a h/ vyššie uvedeného ustanovenia. Prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 písm. g/ je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d/ CSP. ide o stav, kedy je možné doteraz zistený skutkový stav - skutkový základ doposiaľ neprávoplatného rozhodnutia čo najviac priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. S tým napokon súvisí aj nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

8. Podľa § 366 písm. d/ prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

9. Podľa § 324 ods. 1, 3 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. b/ ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

11. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže z dôvodu ohrozenia exekúcie nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom exekúcie ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Je potrebné však skúmať možnosti dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.

12. Žalobca úspešne uplatnil v odvolacom konaní relevantné prostriedky procesného útoku, ktoré bez svojej viny nemohol predložiť a uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nútená správa zavedená na žalovanú rozhodnutím NBS, dôvody jej zavedenia bez akýchkoľvek pochybností osvedčujú, že exekúcia uplatneného nároku žalobcu vo veci samej by mohla vyť ohrozená. Vzhľadom na komplikovanosť a neprehľadnosť vlastníckych vzťahov žalovanej, jej finančnú situáciu by žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahol sledovaný účel zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil žalobcom žiadané neodkladné opatrenie a uložil žalovanej povinnosť zložiť do úschovy na súde istinu, žalovanú vo veci samej ako aj preddavok na náhradu trov jeho právneho zastúpenia.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .