Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17C-67-2016.pdf
PDF · 88.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/67/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine, v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou, v právnej veci žalobcu v rade 1): R. Z., S.. XX.X.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., občan SR a žalobcu v rade 2): X. Z., S.. X.XX.XXXX, M. Z. XX, XXX XX M., občan SR, obidvaja právne zastúpení: Advokátska kancelária HPP s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 36 867 489 proti žalovanej: N. Z., S.. XX.X.XXXX, M. X. XXXX/ X, XXX XX N. v konaní o zaplatenie 835,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 374,- € od 20.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 374,- € od 21.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 87,- € od 21.12.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 835,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, zo súm:
- 374,- € od 21.10.2014 do zaplatenia,
- 374,- € od 21.11.2014 do zaplatenia,
- 87,- € od 21.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovia majú voči žalovanej právo na 100 % - nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1) a 2) sa žalobou doručenou súdu dňa 19.8.2016 domáhali zaplatenia sumy 835,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnili tým, že ako prenajímatelia so žalovanou ako s nájomníčkou uzatvorili 18.1.2009 Zmluvu o nájme bytu, ktorou prenechali žalovanej do užívania byt č. 40 na 6. podlaží domu na W. X v Bratislave. Byt je v BSM žalobcov v rade 1) a 2). Zmluva bola uzatvorená na určitý čas od 21.1.2009 - 20.1.2010 s možnosťou jej ďalšieho predĺženia. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu sa účastníci dohodli neformálne, ústne na ďalšom prenechaní bytu do nájmu žalovanej, ktorá predmetný byt užívala až do 15.1.2015, nakoľko žalobcovia po tomto dátume už nesúhlasili s ďalším trvaním nájmu, čo žalovanej oznámili písomnosťou označenou ako Výpoveď nájomnej zmluvy uplynutím doby nájmu zo dňa 2.1.2015. Počnúc mesiacom máj 2013 bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté nájomné vo výške 374,- € mesačne, pričom nájomné mala žalovaná uhrádzať vopred, vždy do 20.-teho dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Žalovaná zaplatila nájomné do októbra 2014 s tým, že nad rámec mesačného nájomného v predchádzajúcich obdobiach žalovaná 2 x uhradila sumu vo výške 50,- €, čím jej vznikol preplatok 100,- €. Za mesiace november a december 2014 a polovicu mesiaca január 2015 už žalovaná nájom nezaplatila. Po odpočítaní preplatku 100,- € dlžná suma predstavuje sumu 835,- €.
2. Súd vo veci dňa 28.11.2016 rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že jej bola políciou doručená 17.2.2017 obálka, ktorá obsahovala kópiu zmluvy. Originál zmluvy na obdobie jedného roka, počnúc mesiacom november 2005 - november 2006, bol neskôr doplnený Dodatkom tiež na 1 rok. Uviedla, že nájom trval niekoľko rokov bez riadnej nájomnej zmluvy.
Žalobcovia nezabezpečovali v byte opravy. Žalovaná uviedla, že od sumy 835,- € žiada odpočítať sumu 330,- €, čo je suma, ktorú jej žalobcovia dĺžia, pretože zadržiavajú u seba jej veci a to drevenú komodu v hodnote 35,- €, drevenú knižnicu v hodnote 20,- €, koberec v hodnote 40,- € a oblečenie celkovo v hodnote 235,- €.
3. Vzhľadom k podanému odporu súd uznesením zo dňa 9.3.2017 platobný rozkaz zrušil.
4. Žalobcovia sa k odporu vyjadrili, že ho považujú za nedôvodný. Zdôraznili, že žalovaná nespochybňuje nimi uplatnený nárok. Pokiaľ uvádza, že má voči žalobcom pohľadávku, tak žalobcovia nepopierajú, že v byte, ktorý mala žalovaná prenajatý sa nachádza drevená knižnica, koberec, oblečenie a v ich dome je umiestnená aj drevená komoda, o uskladnenie ktorej žalovaná požiadala, avšak žalobcovia si nerobia na tieto veci nejaké nároky, nepoznajú ich hodnotu, nemajú o ne záujem, ani o ich odkúpenie od žalovanej. Žalobcovia by naopak uvítali, keby si žalovaná tieto veci vyzdvihla a odniesla. Nie je pravdou, žeby žalovaná vyzývala žalobkyňu v rade 2) na vrátenie veci. Žalovaná doposiaľ neprejavila o veci žiadny záujem. Byt opustila bez formálneho odovzdania a prerušila akýkoľvek kontakt so žalobcami. Nebolo možné sa s ňou spojiť telefonicky, ani iným spôsobom, preto žalobcovia nesúhlasia so započítaním údajnej hodnoty veci, ktoré si žalovaná nevyzdvihla, nakoľko nemajú žiadny záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o neexistenciu nájomnej zmluvy tvrdenej žalovanej tak existencia nájomnej zmluvy nebola medzi stranami nikdy sporná, čo sa prejavovalo okrem iného aj tým, že žalovaná nerušene užívala byt, ktorý jej žalobcovia prenajali a platila dohodnuté nájomné.
5. K písomnému vyjadreniu žalobcov sa opätovne písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobcovia si ponechávajú predmety, ktoré sú majetkom žalovanej. Žalobkyňa v rade 2 bola vyzvaná X.. O. W., aby sprístupnila spomínané predmety, čo ona odmietla. Veci, ktoré žalobcovia dlhodobo vlastnia sú už časom opotrebované a vznikla škoda, ktorú žalovaná žiada uhradiť. Žalovaná trvá na úhrade zadržiavaných predmetov v sume 330,- €.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a prečítaním listín pripojených v spise a zistil nasledovné:
7. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na písomne podanej žalobe. Nájomná zmluva bola uzavretá písomne a následne bola opakovane, neformálne obnovená. Zdôraznili, že žalovaná nespochybňuje ich pohľadávku, akurát uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, avšak túto jej pohľadávku žalobcovia popierajú. Pokiaľ ide o oblečenie žalovanej, ktoré majú žalobcovia zadržiavať právny zástupca žalobcov jej tieto veci doniesol na pojednávanie, môže jej ich odovzdať. Nábytok a ďalšie veci žalobcovia nespochybňujú vlastníctvo žalovanej. Kedykoľvek si ich môže prísť vyzdvihnúť.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že mala pôvodne uzavretú písomnú nájomnú zmluvu na dobu 1 roka, následne k nijakej zvláštnej dohode nedošlo, k nijakému ústnemu jednaniu nedošlo. Uviedla však, že mala záujem byt užívať a tak sa nevysťahovala a žalobcovia jej v podstate tam umožnili bývať. Bývala tam až do septembra 2014 a v novembri, decembri 2014 a januári 2015 bývala už len sporadicky. V decembri jej bola doručená žiadosť o vypratanie bytu a preto ona byt vypratala a odovzdala. Zabudla tam nejaké oblečenie, koberce, knižnicu, komoda zostala v byte u žalobcov, lebo ich požiadala o uskladnenie, lebo sa jej do bytu nezmestila. Po skončení nájmu požiadala žalobcov, aby jej veci vrátili, čo oni odmietli. O vrátenie veci netelefonovala sama, ale kamarátka Vicianová. Netelefonovala osobne preto, lebo bola naštvaná, lebo jej bola doručená žiadosť o vypratanie bytu k rodičom. Žalovaná uviedla, že už ďalej nemala záujem na užívaní bytu, ale žiadny krok k ukončeniu nájmu neurobila, ale nechcela tam bývať už od septembra, až prišiel oficiálny list od žalobcov, čo ju nahnevalo.
9. Do spisu bola predložená Nájomná zmluva zo dňa 18.1.2009, medzi prenajímateľom R. Z. a X. Z. a nájomcom N. Z., predmetom ktorej bol prenájom bytu č. 40, na 6. podlaží obytného domu na W. Č.. X, Bratislava 4, zapísaný na H. XXXX, katastrálne územie Z. W. a doba nájmu bola dojednaná v čl. II., bod 1 na dobu od 21.1.2009 - 20.1.2010 s možnosťou jeho ďalšieho predĺženia. Z čl. II., bod 2 vyplýva, že predĺžiť dobu nájmu je možné len písomným dodatkom k tejto zmluve, alebo uzatvorením novej nájomnej zmluvy.
10. Žalobcovia do spisu predložili aj čiastočný výpis z H. XXXX, ktorý preukazuje, že sú výlučnými vlastníkmi prenajatej nehnuteľnosti.
11. Z listiny označenej ako výpoveď z nájomnej zmluvy uplynutím doby nájmu vyplýva, že prenajímatelia oznamujú nájomcovi, že nájomná zmluva nebude v zmysle čl. II ods. 1 predĺžená, to znamená, že v zmysle čl. VI., sa prenájom končí uplynutím nájmu a to 20.1.2015 s tým, že prenajímatelia žiadajú vypratať byt bezodkladne v deň skončenia nájmu a vyrovnať dlžné nájomné za obdobie november, december 2014 a alikvotnú čiastku za obdobie od 1.1 - 20.1.2015. Túto listinu dňa 5.1.2015 prevzal otec žalovanej.
12. Žalobcovia ďalej predložili do spisu výpisy z účtu, ktoré svedčia o tom, že do novembra 2014 žalovaná riadne nájom uhrádzala.
13. Žalobcovia predložili do spisu aj mailovú korešpondenciu z 11.1.2015, ktorou žiadali žalovanú o udanie termínu, kedy môžu prevziať naspäť byt, načo žalovaná udáva, že sestra jej oznámila z listu, ktorý jej bol doručený na adresu trvalého pobytu, že sa má vysťahovať do 20.1.2015 s tým, že žalovaná uvádza, že nájom za november, december 2014 do 15.1.2015 uhradí a žiada odpočítať sumu 100,- €, ktoré pridala v dvoch nájmoch po 50,- €.
14. Keď v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP vyslovil predbežné právne posúdenie veci s tým, že na daný nárok uplatňovaný žalobcami hľadí ako na nárok titulom bezdôvodného obohatenia, pretože ďalšie trvanie nájomnej zmluvy považuje za neplatné, právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu učinil zmenu žaloby v časti príslušenstva kde uviedol, že namiesto poplatku z omeškania v dennej výške 0,05 promile uplatňuje úroky z omeškania v ročnej sadzbe 5,05 % zo súm tak, ako sú špecifikované v žalobe a vo zvyšku na žalobnom návrhu trvá. Na pojednávaní takúto zmenu žaloby súd uznesením pripustil a v rozsudku konanie o časti poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 374,- € od 20.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 374,- € od 21.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 87,- € od 21.12.2014 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti právnym zástupcom žalobcom.
15. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva, aj opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v Zákone.
16. Podľa § 710 ods. 2, veta 1. Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
17. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov je neplatný.
18. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne.
19. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov.
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri planení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzavretá písomná zmluva o nájme bytu s dohodnutou dobou trvania nájomného vzťahu na dobu určitú, na 1 rok, počnúc dňom 21.1.2009 - 20.1.2010. Súčasne súd zdôrazňuje, že v čl. II., bod 2 tejto Nájomnej zmluvy uzavretej 18.1.2009 medzi prenajímateľmi, ktorými sú žalobcovia a nájomcom - žalovanou bolo dohodnuté, že predĺžiť dohodnutú dobu nájmu je možné len písomným dodatkom k tejto zmluve, alebo uzatvorením novej nájomnej zmluvy. Na tomto mieste súd poukazuje na ustanovenie § 685 a nasl., v zmysle ktorých nájomná zmluva o nájme bytu nevyžaduje písomnú formu, avšak s poukazom na ust. § 46 Občianskeho zákonníka, okrem iného písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. V danom posudzovanom prípade takúto písomnú formu zákon vyžaduje a to v ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Preukázané bolo, že dohoda - Zmluva o nájme bytu bola uzavretá písomne a na jej zmenu, teda aj na predĺženie nájmu s poukazom na ust. § 40 ods. 2 zákon vyžaduje písomnú formu. Keďže táto písomná forma, ako bolo preukázané zhodným tvrdením účastníkov nebola dodržaná, tak podľa ust. § 40 ods. 1, keďže právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon je neplatná. Z toho dôvodu aj súd pri predbežnom právnom posúdení prezentoval tento právny názor s tým, že daný nárok posudzoval ďalej ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu.
27. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom období, za ktoré žalobcovia uplatňujú nárok, žalovaná predmetnú nehnuteľnosť a to byt č. 40, na 6. podlaží, na W. Č.. X v Bratislave 4 skutočne užívala. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Užívala však tento byt na základe neplatnej nájomnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a tiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná byt užívala v období november, december 2014 do 20.1.2015 bez toho, žeby za toto užívanie poskytla žalobcom, ktorých byt je vo výlučnom vlastníctve akúkoľvek odplatu. A teda sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, pretože získala majetkový prospech spočívajúci v tom, že jej majetok sa nezmenšil o sumu, o ktorú by sa bol zmenšil v prípade, žeby nájomná zmluva medzi ňou a žalobcami bola platná. Zhodným tvrdením strán, ako aj výpismi z bankového účtu bolo zrejmé, že za užívanie bytu žalovaná platila mesačne sumu 374,- € a to od mája 2013 a táto suma je sumou, o ktorú sa mesačne bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov. Preto súd považoval nárok žalobcov na zaplatenie sumy 835,- € za preukázaný, pričom táto suma predstavuje odplatu za užívanie bytu za mesiac november 2014 v sume 374,- €, december 2014 v sume 374,- € a polovicu mesiaca január 2015 v sume 187,- €, od ktorých súm bol odrátaný preplatok 100,- €, ktorý žalovaná v minulosti zaplatila naviac. Preto súd žalovanú k zaplateniu tejto sumy zaviazal.
28. Keďže žalovaná sa dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznikol žalobcom právo požadovať aj úroky z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania sa spravovala Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z., konkrétne ustanovením § 3, pričom takto určená výška úrokov z omeškania bola o 5 percentuálnych bodov vyššia než základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že základná úroková sadzba ECB platná k októbru 2014 bola 0,05 %, teda žalobcom prislúchali úroky z omeškania vo výške 5,05 %. Súd vychádzal z úrokovej sadzby platnej k októbru 2014 a to z toho dôvodu, že pri bežnom chode udalostí v prípade, žeby nájomná zmluva bola považovaná za platnú, vznikla by povinnosť žalovanej platiť nájom mesiac dopredu, teda za november bola povinná platiť už v októbri. Teda z dlžnej sumy vo výške, o ktorú sa mesačne žalovaná obohatila súd ju zaviazal platiť úroky z omeškania. Na úroky z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia vzniká nárok od momentu, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Toto bezdôvodné obohatenie v danom prípade vzniklo prvý krát v mesiaci október, keď bola povinnosť odplatu za užívanie bytu a to v sume 374,- € , v mesiaci november, keď bola povinná platiť odplatu za užívanie bytu za december a potom v mesiaci december, keď vznikla povinnosť platiť odplatu za užívanie bytu za mesiac január. Teda zo
súm predstavujúcich sumu nájomného, ktorá by bola bežne platená pri normálnom chode udalostí a pri platnom dojednaní nájomnej zmluvy, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania.
29. Pokiaľ žalovaná namietala, že jej záväzok zanikol započítaním a to titulom jej pohľadávky voči žalobcom, lebo jej neoprávnene zadržiavali veci vo svojom byte a v byte, ktorý bol predmetom jej užívania a žiadala za ne peňažný ekvivalent, tak na tomto mieste súd poukazuje, že započítať je možné len vzájomné pohľadávky. Existenciu svojej pohľadávky na započítanie voči žalobcom žalovaná nepreukázala. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia sú od doby ukončenia nájmu kedykoľvek pripravený veci patriace žalovanej vydať, dokonca právny zástupca žalobcu oblečenie, ktoré ponechala žalovaná v byte, ktorý užívala priniesol priamo na pojednávanie s tým, že nábytok a ostatné väčšie kusy kedykoľvek sú žalobcovia pripravení žalobkyni vydať. Bola to sama žalovaná, čo potvrdila aj pri svojej výpovedi na pojednávaní, ktorá po ukončení užívania bytu ponechala svoje veci v byte, ktorý užívala a byt ani riadne neodovzdala. Žalobcovia sa vyslovili, že by uvítali, keby tieto veci si žalovaná prišla prevziať, pretože im spôsobujú len problémy. Existenciu svojej pohľadávky na započítanie žalobcom teda žalovaná nepreukázala a súd musel konštatovať, že jej záväzok voči žalobcom nezanikol započítaním. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
30. Keďže žalobcovia boli vo veci plne úspešný, súd im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal právo na 100 %-tnú náhradu trov konania voči žalovanej.