Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-152-2017.pdf
PDF · 85.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/152/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcov: 1/ Q. O., rod. A., nar. XX.X.XXXX, 2/ W. U., rod. O., nar. XX.X.XXXX, obe bytom Y. XXX, obe zastúpené JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom M. XXXX, XXX XX Y., proti žalovaným: 1/ P. K., rod. I., nar. X.X.XXXX, 2/ Q. P., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom Y. XXX, obe zastúpené JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom O. XXXX, XXX XX Y., o trpenie práva prechodu, v konaní o odvolaní žalobcov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/99/2012-224 zo dňa 21. novembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaní v rade 1/, 2/ majú voči žalobcom v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov v rade 1/, 2/, ktorou žiadali, aby žalovaným v rade 1/, 2/ bola uložená povinnosť trpieť žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV XXX, k.ú. Y., rodinný dom súp.č. XXX a parcela KN-C 144 - výkon práva, a to prechod pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez parcelu KN-C 142/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 (v ďalšom texte už len „sporný pozemok“), vytvorenú geometrickým plánom č. 26/2012 zo dňa 29.5.2012 vyhotoviteľa Geoslužba Pavol Goralka a overeného Správou katastra Čadca dňa 7.6.2012 (v ďalšom texte už len „GP č. 26/2012“). Okresný súd po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ nadobudla parcelu KN-C 144 titulom vyhlásenia o vydržaní, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou N 32/97, NZ 26/97 vydanou dňa 10.2.1997. Rodinný dom súp. č. XXX stojaci na vyššie uvedenej parcele nadobudla titulom dedenia po matke J. A. (1/2-icu) a titulom dedenia po otcovi Z. A. (1/2-icu). Žalobkyňa v rade 2/ nadobudla1/2-icu rodinného domu súp. č. XXX a parc. KN-C 144 titulom darovacej zmluvy uzavretej so žalobkyňou v rade 1/, ktorej vklad bol povolený pod č. V 945/2000. Žalované v rade 1/, 2/ sa stali podielovými spoluvlastníčkami (každá v 1/2-ici), parcele KN-C 142 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2 (z ktorej bol GP č. 26/2012 vytvorený sporný pozemok - poznámka odvolacieho súdu) na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 29.12.2012, č.k. 5C/709/92-25. Základnou spornou otázkou bolo tvrdenie žalobkýň v rade 1/, 2, že k spornému pozemku získali právo zodpovedajúce vecnému bremenu titulom vydržania. Na túto otázku, ako to okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, zameral dokazovanie podľa návrhov sporných strán a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyne v rade 1/, 2/ v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli. Podrobné závery a právne úvahy uviedol okresný súd v bodoch 44. až 48. písomne vyhotoveného rozsudku.
2. Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyne v rade 1/, 2/, ktoré ho navrhli zmeniť tak, že ich žalobe sa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania zotrvali na tom, že k zriadeniu vecného bremena k spornému pozemku došlo na základe ústnej zmluvy uzavretej medzi ich rodičmi na jednej strane a J. K. na strane druhej. S poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 mali za to, že vydržanie hojí vady a resp. nedostatok nadobúdacieho titulu. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ nadobudla 1/2-icu rodinného domu č. XXX titulom rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Čadca D 309/68, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.1969. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu súp. č. XXX prechádzala z miestnej komunikácie po spornom pozemku tak, ako prechádzali jej rodičia. Od roku 1968 ako podielová spoluvlastníčka vyššie označeného rodinného domu a od roku 1983 už ako jeho výlučná vlastníčka prechádzala po spornom pozemku pokojne a nerušene viac ako 10 rokov a takýmto nepretržitým prechodom vzniklo na spornom pozemku vecné bremeno, z ktorého bola ona oprávnenou osobou. V dôsledku tejto skutočnosti nadobudla v zmysle ust. § 135a, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len „OZ“) v znení novely č. 131/82 Zb. právo prechodu po spornom pozemku vydržaním, a to dňom 1.4.1984. V dôsledku toho, že darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V 945/2000, nadobudla žalobkyňa v rade 2/ od žalobkyne v rade 1/ spoluvlastnícky podiel v rodinnom súp. č. XXX a v parcele KN- C 144 (v 1/2-ici), touto zmluvou žalobkyňa v rade 2/ nadobudla i právo prechodu po spornom pozemku. S poukazom na uvedené skutočnosti mali žalobkyne v rade 1/, 2/ za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie neuznal titul nadobudnutia práva prechodu po spornom pozemku žalobkyňou v rade 1/ vydržaním.
3. Žalované v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že odvolanie je nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a žalobkyne nepreukázali právny titul, na základe ktorého odôvodňujú oprávnenosť svojho užívania sporného pozemku. Odvolávajú sa na ústnu dohodu uzavretú pred rokom 1958 medzi J. K. a J. A., rod. K., pričom spornou počas konania zostala nielen existencia tejto dohody, ale aj údajný čas jej uzavretia, ako i zmluvné strany tejto dohody. Pokiaľ sa žalobkyne odvolávajú na svedecké výpovede a celkovo na vykonané dokazovanie, žalované v rade 1/, 2/ poukázali na to, že na preukázanie dobrej viery žalobkýň nestačí len preukázanie skutočnosti, že im istý čas nikto nebránil prechádzať cez cudzí pozemok, a že prechod cez sporný pozemok im bol tolerovaný bez toho, aby nebola súčasne preukázaná aj existencia právnej povinnosti vlastníka pozemku trpieť výkon tvrdeného práva. Dobromyseľnosť a oprávnenosť držby zo strany žalobkýň však vylučujú viaceré a dlhoročné spory, ktoré medzi sebou strany sporu majú. Preto nikdy nemohlo dôjsť k splneniu podmienok vydržania vecného bremena. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Žalobkyne v rade 1/, 2/ v replike na vyjadrenie žalovaných v rade 1/, 2/ zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, argumentovali i ust. § 507a OZ v znení zák. č. 131/82 Zb. Ak aj existovali dlhoročné spory medzi stranami sporu, rozhodne nešlo o spory ohľadne prechodu po spornom pozemku, ale o nezhody vo vzťahu k deťom.
5. Žalované v rade 1/, 2/ v duplike na repliku žalobkýň uviedli, že tvrdenia odvolateliek sú v rozpore s preukázaným skutkovým a právnym stavom. Nie je totiž možné priznať niekomu právo prechodu, kto prechádza cez pozemok bez právneho titulu. Subjektívne presvedčenie tejto osoby nie je podľa ustálenej judikatúry podstatné, pričom z vykonaného dokazovania v predmetnej veci je zrejmé, že ani subjektívne presvedčenie žalobkýň nemôže byť dané. Žalobkyne totiž neuviedli žiadne nové skutočnosti a tie čo uviedli, neboli spôsobilé preukázať vznik tvrdeného práva prechodu. V ostatnej časti reprodukovali svoje tvrdenia a úvahy prednesené už vo vyjadrení k odvolaniu.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.
7. Odvolacie námietky žalobkýň vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietka žalobkýň, že v konaní bola preukázaná existencia ústnej dohody, podľa ktorej J. K. umožnila J. A. a jej manželovi Z. (rodičia žalobkyne v rade 1/ - pozn. odvolacieho súdu) prechádzať do rodinného domu súp. č. XXX cez sporný pozemok, nie je dôvodná. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okrem žalobkýň túto dohodu nikto netvrdil a ani nepotvrdil. Žalobkyne jej existenciu vierohodným spôsobom nepreukázali, naviac treba pripomenúť, že žalobkyňa v rade 1/ bola účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 5C/709/1992 (v ktorom bolo žalovaným v rade 1/, 2/ priznané vlastnícke právo k parc. KN-C 142, z ktorej bol GP č. 26/2012 vytvorený sporný pozemok - pozn. odvolacieho súdu), pričom zo spisového materiálu sp. zn. 5C/709/1992 nijako nevyplýva, že by žalobkyňa v rade 1/ (vystupujúca v označenom konaní ako žalovaná v rade 2/) sa bránila existenciou jej práva, resp. práva jej právnych predchodcov na prechod cez časť parcely KN-C 142. Odkaz žalobkýň na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 je na prejednávanú vec nenáležitý, nakoľko vo svetle novšej judikačnej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 27.11.2014, sp.zn. 3Cdo/163/2012) ani preukázaná ústna zmluva nemôže zakladať dobromyseľnosť držby. Naviac odvolací súd v tomto smere uvádza, že z jednotlivých dôkazov vykonaných v rámci prvostupňového konania ani nemožno vyvodiť záver, že by medzi právnymi predchodcami strán sporu bola vôbec uzavretá ústna zmluva o práve právnych predchodcov žalobkýň, resp. samotných žalobkýň prechádzať cez sporný pozemok, najmä čo sa týka určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí uvedenej zmluvy (účastníci, predmet, dátum uzavretia). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v zmysle týchto ustanovení priznal žalovaným v rade 1/, 2/ voči žalobcom v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaní mali voči žalobcom v tomto odvolacom konaní plný úspech.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)