Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-177-2011.pdf
PDF · 115.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/369/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu W. A., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, Košice zastúpeného advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom Poštová 14, Košice proti žalovanému M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, Košice zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 200.000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice-okolie 28.2.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 200.000,- eur titulom vrátenia pôžičky s 3,5 % úrokom z omeškania ročne od 25.11.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovanému poskytol 24.8.2009 pôžičku vo výške 200.000,- eur, ktorú mu žalovaný napriek jej splatnosti 24.11.2009 i viacerým urgenciám doposiaľ nevrátil. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu ako prílohu žaloby písomnú zmluvu o pôžičke z 24.8.2009.
2. S podaním žaloby podal žalobca návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodnený tým, že je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi (uvedené preukázal rozhodnutím úradu práce), s nezamestnanou manželkou a maloletým dieťaťom žije v prenajatej domácnosti, nevlastní žiadne hnuteľné veci, nehnuteľnosti, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach, práva k nehmotným statkom ani iné majetkové hodnoty. Uznesením z 29.4.2011 č.k. 10Ro/369/2011-14 Okresný súd Košice
- okolie návrhu žalobcu vyhovel a priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov.
3. Na návrh žalobcu Okresný súd Košice-okolie rozhodol vo veci platobným rozkazom z 19.5.2011 č.k. 10Ro/369/2011-21, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti citovanému platobnému rozkazu odpor z 1.8.2011 odôvodnený tým, že finančné prostriedky vo výške 200.000,- eur nikdy od žalobcu nedostal a zmluva o pôžičke mala len úlohu zabezpečenia voči poskytnutej nehnuteľnosti v katastri obce S.. Žalobca prevzal od neho čiastku 15.000,- eur a neustále vyžaduje ďalšie finančné prostriedky. Zmluva o pôžičke bola spísaná u JUDr. D. K. za prítomnosti p. W. A. a finančné prostriedky zo strany žalobcu neboli poskytnuté a neboli poskytnuté ani u notára, ktorý overoval podpisy na zmluve. Zároveň poukázal na to, že je nepravdepodobné, aby mu žalobca odovzdal sumu 200.000,- eur bez príjmového a výdavkového dokladu a bez akéhokoľvek ručenia v čase, keď mal žalobca existenčné problémy so svojim domom. Ide o podvod, pretože finančné prostriedky mu poskytnuté neboli. Podaním odporu sa platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.
5. Rozsudkom z 5.9.2012 č.k. 7C/177/2011-57 Okresný súd Košice - okolie žalobe v celom rozsahu vyhovel a 1/ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu pôžičky 200.000,- eur a úrok z omeškania 3,5 % ročne zo sumy 200.000,- eur od 25.11.2009 do zaplatenia, 2/ zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a 3/ zaviazal žalovaného zaplatiť tunajšiemu súdu súdny poplatok zo žaloby, nakoľko vykonaným dokazovaním mal výpoveďou žalobcu a písomnou zmluvou o pôžičke z 24.8.2009 preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku 200.000,- eur, ktorú žalovaný napriek uplynutiu lehoty splatnosti žalobcovi nevrátil.
6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 15.4.2013 č.k. 6Co/14/2013 zrušil citovaný rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie vykonaním stranami navrhnutých dôkazov, ktoré majú smerovať k preukázaniu skutočnosti, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému, a to výsluchom svedkov JUDr. D. K. a W. A., ktorých navrhol vypočuť žalovaný na vyvrátenie skutočnosti odovzdania a prevzatia peňazí a k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke, a svedkov Q. K. P. R. A., ktorých navrhol vypočuť žalobca ako svedkov odovzdávania peňazí žalobcom žalovanému.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 24.8.2009 písomnú zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len zmluva o pôžičke). V čl. I. zmluvy sa žalobca zaviazal požičať žalovanému finančné prostriedky v sume 200.000,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť naraz do 3 mesiacov odo dňa jej poskytnutia t.j. do 24.11.2009. V čl. II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je bezúročná a v prípade omeškania dlžníka so splatením pôžičky je úrok z omeškania vo výške 3,5 % ročne. V čl. III. ods. 1 zmluvy bolo uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške dohodnutej v čl. I. ods. 1 v hotovosti, pri podpise tejto zmluvy a v čl. III. ods. 3 zmluvy, že dlžník písomne potvrdí veriteľovi prevzatie finančnej pôžičky. V čl. V. zmluvy zmluvné strany prehlásili, že sú spôsobilé na právne úkony a uzavretie zmluvy, zmluva nebola uzavretá v tiesni a za iných nevýhodných podmienok, uzatvárajú ju slobodne a vážne, bez psychického alebo fyzického nátlaku. Zmluvu si prečítali a dôkladne sa oboznámili s jej obsahom, ktorému porozumeli, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Uvedené súd zistil zo zmluvy o pôžičke z 24.8.2009. Z osvedčovacej doložky vyznačenej na zmluve o pôžičke bolo zistené, že žalovaný zmluvu podpísal 24.8.2009 na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Juh a svoju totožnosť preukázal občianskym preukazom.
9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovanému poskytol pôžičku vo výške 200.000,- eur v deň uzavretia zmluvy t.j. 24.8.2009. Peniaze odovzdal žalovanému v mieste svojho bydliska v rodinnom dome na ul. W. XX, Košice v hotovosti, v rôznych bankovkách vyššej hodnoty, po tom, čo si dali overiť podpisy na zmluve na Mestskom úrade Košice - Juh. Finančné prostriedky na poskytnutie pôžičky mal v rozsahu 10.000,- eur z vlastných zdrojov, 10.000,- eur od rodičov a v zostávajúcej časti mal peniaze od dobrého známeho, ktorého nechce menovať. Pri odovzdaní peňazí bol prítomný jeho otec Ladislav A. a dlhodobý známy Q. K.. Pôžičku poskytol žalovanému bezúročne, pretože žalovaný bol dobrým kamarátom jeho otca, pôžičku sa zaviazal vrátiť do troch mesiacov a na revanš sa zaviazal sprostredkovať predaj nehnuteľností v kat. úz. Herľany vo vlastníctve spoločnosti PLB servis, s.r.o., ktorej bol on spoločníkom a konateľom, čo žalovaný aj dodržal a doviedol kupujúceho. Čo sa týka účelu poskytnutia pôžičky, žalovaný potreboval peniaze na projekty a rekonštrukciu domova dôchodcov. On bol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke slobodný, žil s rodičmi v rodinnom dome, s otcom podnikali, čo sa týka majetku „na jeho osobu nebolo písané nič“, mal nejaké úspory v hotovosti, bol konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti PLB SERVIS. Po uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky sa žalovaného snažil viackrát kontaktovať ohľadom vrátenia pôžičky, avšak tento nedvíhal telefón a keď vyhľadal žalovaného v mieste jeho bydliska v Čečejovciach, kde bol spolu so svojim otcom, žalovaný im povedal, že ak niečo chcú, majú podať návrh na súd a zavolal na nich políciu. Výdavkové pokladničné doklady predložené žalovaným sú podpísané jeho otcom R. A. a s pôžičkou nesúvisia. S poskytnutou pôžičkou nesúvisela ani kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj hotela M. S.. Na preukázanie odovzdania peňazí žalovanému navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov R. A. P. Q. K..
10. Svedok Q. K. vo svojej výpovedi uviedol, že koncom leta 2009 bol u R. A. na dvore na W. L.. v Košiciach, kde pil kávu. Uzatvárala sa tam nejaká zmluva medzi p. V.Č., W.. A. P. W.. A. B... Obsah
zmluvy nevie, nečítal ju. W. A. odovzdával peniaze p. V., išlo o väčší obnos peňazí. Strany sporu pozná, nie je s nimi v príbuzenskom, priateľskom ani nepriateľskom vzťahu.
11. Svedok R. A., otec žalobcu, vo svojej výpovedi k okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke uviedol, že p. V.; ktorého pozná viac ako 20 rokov, pracovali spolu a ich vzťah bol priateľský; ho pri jednom z ich stretnutí oslovil, či by mu nevedel požičať finančné prostriedky s tým, že by ich do troch mesiacov vrátil. Pán V. povedal, že chce začať niečo robiť, bližšie to nešpecifikoval, avšak on sa dopočul, že p. V. chcel robiť domov dôchodcov. Prehovoril preto svojho syna, aby p. V. požičal peniaze, že tento mu ich určite vráti. Syn mal peniaze, robil v zahraničí. On dal synovi na poskytnutie pôžičky p. V.Y. 80.000,- eur, na čo sa poskladala celá ich rodina, peniaze mali v hotovosti, neboli zložené na účte v banke. Zmluvu o pôžičke spísal JUDr. K. v jeho kancelárii, kde boli prítomní on, jeho syn a p. V.. Po písomnom vyhotovení zmlúv sa naobedovali a poobede sa stretli v jeho dome na Terase v Košiciach, kde boli zmluvy podpísané, a jeho syn v hotovosti vyplatil p. V. 200.000,- eur. Pri odovzdaní peňazí bol prítomný on, jeho syn, p. V. P. W.. K., ktorý bol vtedy u neho na káve. Čo sa týka vrátenia pôžičky, p. V. tvrdil, že ju vráti do troch mesiacov s tým, že peniaza má vo fondoch a má schválený úver v Tatra banke. So synom potom odišli pracovať do zahraničia. Keď p. V. po troch mesiacov synovi peniaze nevracal, snažil sa ho kontaktovať telefonicky, avšak zmenil telefónne číslo. So synom ho hľadali po Košiciach pol roka. Pán V. povedal, že peniaze nemá, ale nemusia sa báť, vráti ich. Čo sa týka zmluvy o tichom spoločenstve z 24.8.2009, ktorú uzatváral ako tichý spoločník so spoločnosťou LGM, túto podpísal, pretože na tom chcel ešte niečo získať, urobiť domov dôchodcov, potreboval peniaze. Pán V. vedel, že na nich robí podvod, tvrdil, že má peniaze, a on mu ako kamarátovi veril. Pán V. však po dvanástich dňoch založil hotel X. a zobral 50.000,- eur, aby mal peniaze na život.
12. Žalovaný so svojej výpovedi uviedol, že zmluva o pôžičke z 24.8.2009 bola fiktívna. Peňažné prostriedky mu poskytnuté neboli. Nikdy nebol v dome u žalobcu za účelom prevzatia finančnej hotovosti titulom pôžičky. Po podpise zmluvy o pôžičke na úrade nasadol do auta s p. A. a odišli preč. Okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke boli také, že rodina A. vlastnila nehnuteľnosť - hotel X. M. S., ktorý bol v dezolátnom stave (ďalej len hotel), a nevedela získať finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu. Preto spoločnosť HEKOS, ktorej majiteľom bol žalobca, kúpnou zmluvou previedla hotel na spoločnosť LGM, ktorej majiteľom bol W. A.. Uzavretie zmluvy sprostredkoval on, s W. A. je dlhoročný kamarát a žalobcu spoznal cez jeho otca, s ktorým sa dlhodobo priatelil a pracoval. Kúpna zmluva bolo uzavretá len za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov spoločnosťou LGM na rekonštrukciu hotela s tým, že obe spoločnosti hotel opravia na domov dôchodcov a budú na tom participovať. Uzavretie kúpnej zmluvy a zmluvy o pôžičke konzultoval s advokátom JUDr. D. K., ktorý ho vystríhal pred podpísaním zmluvy o pôžičke za daných podmienok.
13. Na preukázanie tvrdených okolností uzavretia zmluvy o pôžičke a tvrdenia, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, navrhol žalovaný vykonať dokazovanie výsluchom svedkov JUDr. D. K. P. W. A., oboznámením spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13C/10/2011 a listinných dôkazov týkajúcich sa prevodu nehnuteľností v S..
14. Svedok JUDr. D. K., advokát, ktorého žalovaný zbavil povinnosti mlčanlivosti, vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný bol jeho klientom. Pre žalovaného vypracoval zmluvu o pôžičke, kedy v jeho kancelárii bol žalovaný, p. A. B.t. a ešte jeden mladší muž. Zmluva o pôžičke mala súvisieť s nehnuteľnosťou v Herľanoch, do akej miery si s odstupom času nepamätá. Robil aj zmluvy týkajúce sa areálu v Herľanoch, avšak nevie aký bol záver právnych vzťahov, a či tieto boli ukončené tak, ako boli zmluvy urobené.
15. Svedok W. A. vo svoje výpovedi uviedol, že k zmluve o pôžičke medzi stranami sporu sa vyjadriť nevie. O tom, že zmluva mala byť resp. bola uzavretá počul od žalovaného p. V.. Čo sa týka kúpnej zmluvy uzavretej 24.8.2009 medzi predávajúcou spoločnosťou PLB SERVIS s.r.o. zastúpenej žalovaným ako konateľom a kupujúcou spoločnosťou LGM s.r.o. zastúpenej ním ako konateľom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Herľany, za spoločnosť LGM v skutočnosti konal pán V., ktorý celú transakciu dohodol s A.. On kúpnu zmluvu podpísal na mestskom úrade. Čo robil bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy si s odstupom času nepamätá, myslí že odtiaľ odišiel sám. S pánom A. ho bezprostredne pred uzavretím zmluvy zoznámil p. V.. Kúpna zmluva bola uzatváraná za účelom predaja alebo spojazdnenia hotela na rekreačné účely po predchádzajúcej prestavbe, ktorá bola nutná. Jeho spoločnosť nemala finančné prostriedky na prestavbu hotela ani na zaplatenie kúpnej ceny.
Čo sa týka uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve medzi spoločnosťou LGM s.r.o. a R. A. dňa 24.8.2009 aj uzavretie tejto zmluvy dohodol pán V.. Bola to poistka aby firma p. A. bola účastná na transakcii.
16. Z kúpnej zmluvy z 24.8.2009 uzavretej medzi predávajúcou PLB SERVIS s.r.o. zastúpenou konateľom žalobcom W. A. a kupujúcou L.G.M. s.r.o. zastúpenou konateľom W. A. bolo zistené, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území S. zapísané na LV č. XXX P. to pozemky parcelné č. XXX, XXX, XXX, XXX P. XXX a budova S. súpisné č. XX s príslušenstvom na parcele č. XXX (ktoré predávajúci nadobudol kúpnou zmluvou z 27.6.2008 registrovanou pod V 1850/2008) za kúpnu cenu 200.000,- eur, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v hotovosti oproti vystavenému písomnému potvrdeniu (príjmovému dokladu) bezprostredne pri podpise tejto zmluvy.
17. Zo zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej 24.8.2009 medzi obchodnou spoločnosťou L.G.M. s.r.o. zastúpenou konateľom žalobcom W. A. a tichým spoločníkom R. A., nar. XX.XX.XXXX bytom W. XX, Košice podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka bolo zistené, že R. A. ako tichý spoločník sa zaviazal zúčastňovať na podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti L.G.M. s.r.o. poskytnutím finančných prostriedkov v sume 200.000,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ tichý spoločník v termíne do 90 dní teda do 24.11.2009 nezloží dohodnutý vklad, zmluva o tichom spoločenstve zaniká. Z výpovede R. A. bolo zistené, že vklad nezložil a zmluva zanikla.
18. Z oznámenia Miestneho úradu mestskej časti Košice Juh z 25.1.2016 a z fotokópie osvedčovacej knihy bolo zistené, že dňa 24.8.2009 boli na ich úrade overené podpisy žalobcu W. A., ktorý podpisoval kúpnu zmluvu za spoločnosť PLB SERVIS ako predávajúcu , predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. Herľany; W. A., ktorý ako konateľ podpisoval kúpnu zmluvu a zmluvu o tichom spoločenstve za L.G.M. s.r.o.; VR. V., ktorý ako dlžník podpisoval zmluvu o pôžičke a R. A., ktorý podpisoval zmluvu o tichom spoločenstve.
19. Zo spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 13C/10/2011 bolo zistené, že predmetom konania bola žaloba Ľ.Í. A. proti žalovanej L.G.M. s.r.o. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Herľany zapísaným na LV č. XXX alternatívne uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 180.582,- eur na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako právny nástupca spoločnosti PLB SERVIS s.r.o. odstúpila od kúpnej zmluvy z 24.8.2009, predmetom ktorej boli uvedené nehnuteľnosti pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim. Rozsudkom z 29.5.2012 č.k. 13C/10/2011-81 právoplatným 16.8.2012 súd žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX K..ú. Herľany. Zo splnomocnenia z 20.4.2009 ( čl. 47 spisu) súd zistil, že W. A. ako konateľ spoločnosti L.G.M. s.r.o. udelil generálnu plnú moc M.T. V. pre konanie za spoločnosť L.G.M. s.r.o.. Predmetné splnomocnenie W. A. podpísal 20.4.2009 na Mestskom úrade mestskej časti Košice - Juh, ktorá jeho podpis osvedčila. V čestnom prehlásení z 5.10.2011 ( čl. 49 spisu) W. A. čestne prehlásil, že ako bývalý konateľ spoločnosti L.G.M. s.r.o. nikdy neudelil M. V. splnomocnenie na zastupovanie svojej osoby ako konateľa ani iné splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti L.G.M. s.r.o. voči spoločnosti PLB SERVIS s.r.o..
20. Z výpisu obchodnej spoločnosti PLB SERVIS s.r.o. v likvidácii so sídlom Paulínyho 78, Košice, IČO: 36 694 410 ( ďalej aj PLB) z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť bola zapísaná 4.11.2006 a zrušená 23.11.2010 rozhodnutím Okresného súdu Košice I. o zrušení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Z obchodného registra bola vymazaná 8.12.2010. Jej spoločníkmi boli žalobca W. A. a jeho otec R. A. od 4.11.2006 do 7.12.2010 a žalobca bol v rovnakom období zároveň konateľom spoločnosti.
21. Z výpisu spoločnosti HEKOS, a.s. so sídlom Hečkova 4, Košice, IČO: 31 692 125 z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra 12.8.2009. Členmi jej predstavenstva boli žalobca W. A. a R. A..
22. Z výpisu L.G.M. spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Jesenského 25, Košice, IČO: 36 214 841 ( ďalej aj LGM) z obchodného registra bolo zistené, že v období 12.6.2002 - 16.7.2010 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti W. A..
23. Z výdavkového pokladničného dokladu z 25.9.2009 bolo zistené, že spoločnosť LGM, s.r.o. vyplatila R. A. sumu 14.000,- eur ako zálohu na kúpu. Doklad vyhotovil W. A..
24. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 2/12 z 1.12.2009 bolo zistené, že spoločnosť LGM, s.r.o. vyplatila R. A. sumu 500,- eur. Účelom platby bola záloha a doklad vyhotovil M.. V..
25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
26. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje nielen dohodu strán o predmete pôžičky, ktorým môžu byť veci druhovo určené t.j. veci zastupiteľné, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (v posudzovanej veci peňazí) veriteľom dlžníkovi. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma; možno ju uzavrieť aj ústne alebo konkludentným prejavom.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd z výpovedí strán sporu, zmluvy o pôžičke z 24.8.2009, oznámenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Juh ( ďalej len miestny úrad) a výpisu z jeho osvedčovacej knihy preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli v písomnej forme 24.8.2009 zmluvu o pôžičke, ktorú obe zmluvné strany riadne podpísali, pričom žalovaný zmluvu podpísal 24.8.2009 na miestnom úrade, ktorý jeho podpis osvedčil.
28. Medzi stranami bolo sporné, či predmetná zmluva bola uzavretá platne, teda či došlo aj k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky - peňažnej čiastky 200.000,- eur žalobcom žalovanému, keď žalobca tvrdil, že peniaze odovzdal žalovanému u seba doma v rodinnom dome po podpise zmluvy na miestnom úrade a žalovaný tvrdil, že predmet pôžičky mu žalobca neodovzdal, zmluvy bola „ fiktívna“ , mala zabezpečovací charakter a súvisela s ďalšími zmluvami týkajúcimi sa hotelového komplexu v Herľanoch. Súd teda zameral dokazovanie na zistenie, či skutočne došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky 200.000,- eur žalobcom a prevzatiu tejto sumy žalovaným, kedy a za akých okolností, pričom dôkazné bremeno ohľadom reálneho odovzdania predmetu pôžičky žalovanému znášal žalobca a dôkazné bremeno ohľadom vyvrátenia skutočného prevzatia predmetu pôžičky žalovaný.
29. Ohľadom odovzdania predmetu pôžičky bolo v čl. III ods. 1 zmluvy o pôžičke uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške dohodnutej v čl. I. ods. 1 (teda 200.000,- eur) v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal 24.8.2009 na miestnom úrade.
30. Vykonaným dokazovaním však bolo z výpovede žalobcu zistené, že predmet pôžičky neodovzdal žalovanému pri podpise zmluvy žalovaným, tak ako je uvedené zhora teda na miestnom úrade, ale až následne u seba doma v rodinnom dome na W. L.. v Košiciach, kam sa mali strany sporu presunúť z miestneho úradu. Pokiaľ mal teda žalovaný podpisom zmluvy o pôžičke potvrdiť reálne poskytnutie pôžičky žalobcom pri podpise zmluvy, uvedené bolo vyvrátené výpoveďou samotného žalobcu.
31. Žalobca na preukázanie reálneho odovzdania predmetu pôžičky žalovanému navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov R. A. a Q. K., ktorí vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že boli osobne prítomní v rodinnom dome na W. L.. v Košiciach a videli ako žalobca odovzdal peniaze žalovanému, pričom svedok Q. K. uviedol, že išlo o vyšší obnos peňazí a svedok R. A. uviedol, že išlo o sumu 200.000,- eur titulom pôžičky.
32. Žalovaný na preukázanie tvrdenia, že písomná zmluva o pôžičke mala mať zabezpečovací charakter v kontexte s ďalšími uzavretými zmluvami a pôžička mu reálne poskytnutá nebola žiadal vypočuť svedkov W. A. a advokáta JUDr. D. K., z výpovedí ktorých súd zistil, že k otázke reálneho poskytnutia pôžičky sa vyjadriť nevedia, pričom z výpovede advokáta JUDr. K. bolo zistené, že vyhotovoval písomné znenie zmluvy o pôžičke a táto mala súvisieť s nehnuteľnosťou v S., na bližšie okolnosti sa však s odstupom času nepamätá. Ďalej žalovaný žiadal oboznámiť spis Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13C/10/2011 a listinné dôkazy týkajúce sa prevodu nehnuteľností v S. ( kúpna zmluva, zmluva o tichom spoločenstve, správa miestneho úradu o overovaní podpisov na zmluvách a výpis z osvedčovacej knihy), z ktorých mal súd preukázané, že 24.8.2009 boli uzavreté celkom tri zmluvy, a to 1/ zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, 2/ kúpna zmluva medzi PLB SERVIS s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol žalobca, ako predávajúcim a L.G.M. s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol W. A., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. S. za kúpnu cenu 200.000,- eur, ktorá
nebola zaplatená, čo bol dôvod následného odstúpenia od zmluvy a 3/ zmluva o tichom spoločenstve medzi L.G.M. s.r.o. a otcom žalobcu R. A. ako tichým spoločníkom, ktorý sa zaviazal zúčastňovať na podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti L.G.M. s.r.o. poskytnutím finančných prostriedkov v sume 200.000,- eur, pričom nezložením vkladu do 24.11.2009 zmluva zanikla.
33. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žalobca jednak nepreukázal svoje tvrdenie, že disponoval finančnými prostriedkami na poskytnutie pôžičky. Tvrdenie, že 10.000,- eur mal z vlastných zdrojov v hotovosti, 10.000,- eur od otca a zostatok od známeho, ktorého odmietol označiť, nepreukázal. Otec žalobcu R. A. síce vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že synovi poskytol finančnú hotovosť na pôžičku pre žalovaného avšak tvrdil, že išlo o sumu 80.000,- eur nie 10.000,- eur ako tvrdil žalobca, pričom uvedený rozpor neodstránili. Ohľadom zdroja finančných prostriedkov 80.000,- eur svedok R. A. najprv tvrdil, že peniaze dal žalobcovi on, následne uviedol pri opakovanom výsluchu, že na túto sumu sa poskladala celá rodina, pričom peniaze mali mať, rovnako ako žalobca, v hotovosti. Zmätočná bola výpoveď svedka R. A. aj ohľadom okolností uzavretia zmluvy o pôžičke, keď na jednej strane uviedol, že prehovoril svojho syna - žalobcu, ktorý mal peniaze, pretože robil v zahraničí, aby poskytol pôžičku žalovanému, pričom o poskytnutie pôžičky žiadal žalovaný najprv jeho, na druhej strane uviedol, že 80.000,- eur z celkových 200.000,- eur na poskytnutie pôžičky dal synovi on resp. celá rodina a z výpovede žalobcu bolo zistené, že z vlastných zdrojov mal mať na poskytnutie pôžičky len 10.000,- eur. Súd posudzoval aj vykonaným dokazovaním zistené širšie okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke. Za situácie, keď obchodná spoločnosť žalobcu PLB, ktorej spoločníkom bol aj otec žalobcu R. A., predala svoje nehnuteľnosti v k.ú. Herľany obchodnej spoločnosti LGM, ktorej spoločníka a konateľa nepoznala, a učinila tak len na základe odporúčania žalovaného, ktorý ani nebol zmluvnou stranou, za kúpnu cenu 200.000,- eur bez akejkoľvek zábezpeky, v rovnaký deň žalobca požičia žalovanému 200.000,- eur, ktoré ani nemá a musí si ich zabezpečiť od príbuzných a ďalších osôb, opätovne bez žiadnej zábezpeky, nepožaduje ani písomné potvrdenie žalovaného o prevzatí finančnej hotovosti podľa čl. III/ ods. 3 zmluvy o pôžičke, následne odchádza pracovať do zahraničia, aby si zabezpečil finančné prostriedky, pričom uvedené konanie nejaví známky racionálneho obchodu, súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke bola súčasťou širších obchodných vzťahov, pri ktorých žalovaný prezentoval možnosť získať úver na rekonštrukciu hotela vo vlastníctve spoločnosti, ktorej spoločníkom bola žalobca a jeho otec s tým, že na získanie takéhoto úveru by musel byť hotel vo vlastníctve spoločnosti, ktorá nemá finančné problémy, je platobne schopná, a z tohto dôvodu došlo k prevodu hotela na spoločnosť LGM, dospel k záveru, že zmluva o pôžičke bola uzavretá ako forma krytia pre prípad, že by sa nepodarilo získať finančné prostriedky na rekonštrukciu hotela a nedošlo by k spätného prevodu vlastníctva hotela na spoločnosť žalobcu a jeho otca, a to aj s poukazom na to, že pokiaľ spoločnosť LGM chcela získať úver, z ktorého by financovala rekonštrukciu hotela, ručila by práve týmto hotelom a teda nemohol byť zaťažený záložným alebo iným právom. Pre prípad, že by sa úver na rekonštrukciu získal a podnikateľský zámer vydaril, bola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, na základe ktorej sa mal otec žalobcu R. A. st. podieľať na podnikaní a financiách z toho plynúcich. S uvedeným korešponduje aj výpoveď svedka W. A., konateľa a spoločníka spoločnosti LGM, že predmetná spoločnosť nedisponovala finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny S. K. v Herľanoch ani finančnými prostriedkami na jeho rekonštrukciu.
34. Súd vyhodnotil výpovede svedkov R. A. a Q. K., ktorými žalobca preukazuje reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému, v kontexte uvedeného ako účelové, s cieľom privodiť pre žalobcu priaznivé rozhodnutie vo veci, zrejme ako satisfakciu za nevydarený obchod, a neuveril im.
35. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému, súd žalobu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa vyššie citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).