Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-14-2017.pdf
PDF · 119.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkýň: 1/ Ing. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, T., 2/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, P., žalobkyňa 2/ zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Krupom, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, J. - G. J., proti žalovanému: JUDr. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXX/XX, P., prechodne bytom X. XXX, M. G., o zaplatenie 10.000.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/247/2015-146 zo dňa 06. októbra 2016, takto
rozhodol:
Návrh žalobkýň 1/, 2/ na pripustenie pristúpenia spoločnosti Real City Plus, s. r. o., so sídlom Timonova 17, Košice, IČO: 44 107 498, do konania na strane žalobcu zamieta.
Pripúšťa späťvzatie žaloby žalobkyne 1/, rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalobkyni 1/ zrušuje a konanie o žalobe žalobkyne 1/ zastavuje.
Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalovaný má voči žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 6C/247/2015-146 zo dňa 06.10.2016 žalobu žalobkýň 1/, 2/ zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2015 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou 100,- eur za každý deň omeškania od 31.07.2015 do zaplatenia, na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 24.08.2010, uzatvorenej podľa § 269 Obchodného zákonníka v znení jej dodatkov zo dňa 07.04.2011, 22.09.2011 a 08.08.2012. Súd dospel k záveru, že Zmluva o spolupráci zo dňa 24.08.2010, ktorej predmetom boli „všetky projekty firmy BSB-INVEST, s. r. o., Košice“, ktorú, mimo iných, uzavreli žalovaný, žalobkyňa 2/ a žalobkyňa 1/ ako konateľka spoločnosti Real City Plus, s. r. o., má povahu tzv. rámcovej zmluvy, uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako tzv. nepomenovaná zmluva. Podľa tejto zmluvy mali byť jednotlivé obchodné prípady (vzťahujúce sa k všetkým projektom firmy BSB-INVEST, s. r. o.) obsiahnuté v samostatných prílohách tejto zmluvy, ktoré stanovia predmet plnenia, provízne podmienky, atď. V zmysle uvedeného, boli následne uzavreté dodatky už len medzi žalovaným, žalobkyňou 2/ a žalobkyňou 1/ vystupujúcou v mene spoločnosti Real City Plus, s. r. o., ktoré mali povahu týchto "samostatných príloh". Prvý jednotlivý obchodný prípad bol vymedzený v dodatku č. 1 zo dňa 07.04.2011 ako
"sprostredkovanie investora na realizáciu projektu geotermálnej elektrárne v oblasti Východoslovenskej roviny v rozpočtovom náklade cca 1 miliarda eur - projekt spoločnosti BSB INVEST, s. r. o.“. V tomto dodatku nebola dohodnutá žiadna výška provízie pre spoločnosť Real City Plus, s. r. o. a žalobkyňu 2/. V dodatku č. 2 bol konkrétny obchodný prípad vymedzený ako projekt geotermálnej elektrárne v oblasti Východoslovenskej roviny spoločnosti BSB INVEST, s. r. o. s tým, že žalobkyňa 2/ a spoločnosť Real City Plus, s. r. o. sa zaviazali zabezpečiť kontakt so súčasným majiteľom projektu. V tomto dodatku bola výška provízie v prospech spoločnosti Real City Plus, s. r. o. a žalobkyňu 2/ uvedená vo výške 10.000.000,- eur s tým, že nárok na ňu vzniká, keď všetky finančné prostriedky určené na projekt spoločnosti BSB Invest, s. r. o. prejdú na účet tejto spoločnosti. Žalobkyne tvrdenie žalovaného, že sa uvedený obchodný prípad nezrealizoval, a teda spoločnosť BSB Invest, s. r. o., finančné prostriedky nedostala, nerozporovali. V dodatku č. 3 bol konkrétny obchodný prípad koncipovaný ako projekt geotermálnej elektrárne v oblasti Východoslovenskej roviny spoločnosti BSB INVEST, s. r. o. a projekt spoločnosti BSB INVEST SK, a. s. (ktorá vznikla dňa 31.01.2012, teda po uzavretí dodatku č. 2 a pred uzavretím dodatku č.3) a všetky ďalšie projekty súvisiace s činnosťou žalovaného. V dodatku uvedená provízia je vymedzená nezrozumiteľne, keď na jednej strane je v nej uvedené, že žalovaný sa zaväzuje žalobkyni 2/ a spoločnosti Real City Plus, s. r. o., za jej činnosť vyplatiť celkovú odmenu vo výške 3.000.000,- eur, na druhej strane sa zmluvné strany dohodli na prvej splátky odmeny vo výške 3.000.000,- eur s tým, že ďalšie splátky budú uvedené v dodatku č. 4. Dodatok č. 4 však uzavretý nebol. Faktúra na splátku odmeny vo výške 3.000.000,- eur mala byť vystavená dňa 15.09.2012, so splatnosťou faktúry 22.09.2012. Faktúra na túto splátku vystavená nebola. Súd konštatoval, že vychádzajúc z obsahu žaloby a vyjadrení v priebehu konania, žalobkyne žalovanú sumu 10.000.000,- eur žiadajú priznať titulom provízie/odmeny za činnosť, ktorú vykonali pre žalovaného s poukazom na obsah dohôd obsiahnutých v zmluve o spolupráci zo dňa 24.08.2010 a na ňu nadväzujúcich dodatkov č. 1 až 3, ako aj na dohodu o urovnaní zo dňa 01.07.2015. Zmluva o spolupráci tvorí spolu s dodatkami kompaktný celok, z ktorého vyplýva, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o výške provízie v sume 10.000.000,- eur. Súčasne však bolo dohodnuté, že nárok na províziu vzniká, keď všetky finančné prostriedky určené na projekt spoločnosti BSB INVEST, s. r. o. (neskôr aj BSB INVEST SK, a. s.) prejdú na účet tejto spoločnosti/tí, resp. podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 24.08.2010 ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom spolupráce a uhradená provízia treťou osobou. Žiadna sporová strana netvrdila, že by k zrealizovaniu projektu, resp. k uzavretiu zmluvy a k poukázaniu peňazí pre spoločnosť BSB Invest, s. r. o./BSB INVEST, a. s., došlo. Ak potom obchodný prípad zrealizovaný nebol (nebola uzavretá zmluva, peniaze neboli pripísané na účet spoločností BSB), neboli splnené podmienky pre vznik nároku na províziu/odmenu. Pokiaľ žalobkyne argumentovali tým, že pre žalovaného vyvíjali činnosť spočívajúcu vo vyhľadávaní a "zháňaní" nehnuteľností, zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že by nárok na províziu vznikol už tým, že bola vyvinutá činnosť smerujúca k tomu, aby bola uzavretá zmluva, alebo aby došlo k úhrade finančných prostriedkov v prospech spoločností BSB. Vznik nároku na províziu bol viazaný na uzavretie zmluvy, resp. na pripísanie finančných prostriedkov na účet tretieho subjektu. Uzavretá zmluva a dodatky sú svojou povahou (aj) sprostredkovateľskou zmluvou v zmysle ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zmluvy o spolupráci, vrátane jej dodatkov nevyplýva, že by nárok na províziu vznikol už zaobstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou (už vykonaním činnosti smerujúcim k uzavretiu zmluvy), naopak zo zmluvy o spolupráci a jej dodatkov vyplýva, že vznik práva na províziu bol viazaný na uzavretie zmluvy a zaplatenie provízie od tretej osoby (text zmluvy o spolupráci), resp. na pripísanie financií na účet spoločností BSB (text dodatkov). Ak potom v konaní nikto netvrdil, že by bola zmluva s treťou osobou podpísaná a táto tretia osoba províziu aj žalovanému vyplatila, resp. ak nikto netvrdil, že financie z obchodného prípadu "projekt spoločností BSB" boli pripísané na účet BSB, nárok na províziu vzniknúť nemohol. S vyvíjaním činnosti pre žalovaného síce žalobkyniam vznikali náklady, na tieto by však mali nárok ak by to bolo v zmluve (dodatkoch) dohodnuté (§ 647 ods. 2 Obchodného zákonníka). Záver o nevzniknutí nároku na províziu nie je podľa názoru súdu spôsobilá zmeniť ani dohoda v čl. III bod 3.1 dodatku č. 3, ktorá bola len dohodou "o termíne vystavenia a splatnosti faktúry" na prvú splátku odmeny. Keďže napokon táto faktúra ani nebola vystavená, neboli splnené ani podmienky na jej prípadnú splatnosť. Pokiaľ ide o uznanie záväzku zo strany žalovaného v dohode zo dňa 01.07.2015, súd toto vyhodnotil ako určitý právny úkon, s ktorým však nemožno spájať následky uvedené v ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože bol uznaný neexistujúci, resp. nevzniknutý záväzok. Uznať možno len existujúci dlh, uznaním dlhu dlh nevzniká, ani sa nemení právny dôvod vzniku záväzku. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 233/2004 zo dňa 23.06.2004, v ktorom
sa uvádza, že "nemôže byť uznaný nárok, ktorý nikdy nevznikol". Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 411/2012 uvádza: "ak dlh v čase uzatvorenia zmluvy o splnomocnení neexistoval a nebola známa ani jeho výška), povinný nemohol v tom čase ani realizovať svoje právo dlh uznať alebo neuznať". V súvislosti s podpísaním dohody dňa 01.07.2015 žalovaný uvádzal, že ju podpísal preto, lebo si myslel, že sa obchod napokon zrealizuje. Toto tvrdenie preukazuje, že nárok na províziu nevznikol ani do času, resp. v čase tohto uznania. Uznanie tak nemohlo mať za následok vznik alebo zmenu záväzku zaplatiť províziu. Na základe uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, vrátane zmluvnej pokuty, ktorú si žalobkyne uplatnili vo výške 100,- eur denne za každý deň omeškania, nakoľko takto určená zmluvná pokuta nebola nikde dojednaná. V zmluve o spolupráci bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % z hodnoty provízie alebo zisku a zmluvná pokuta, ktorá však nebola dohodnutá ako opakujúce sa plnenie na dennej báze, ale vo výške škody, ktorá vznikla porušením zmluvnej povinnosti (bod 4.5 čl. IV zmluvy o spolupráci). Dojednanie o zmluvnej pokute (vrátane jej výšky) musí byť pritom v písomnej forme (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V ďalšom súd konštatoval, že obe žalobkyne žalovali spolu sumu 10.000.000,- eur. Keďže ide o deliteľné plnenie, v zmysle § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z tejto sumy pripadá na žalobkyňu 1/ suma 5.000.000,- eur a na žalobkyňu 2/ suma 5.000.000,- eur vrátane žalovaného príslušenstva. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ súd žalobu zamietol v prvom rade z dôvodu nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko zmluvu o spolupráci, dodatky k nej a dohodu o urovnaní neuzatvárala žalobkyňa 1/ ako fyzická osoba, ale tieto uzatvárala obchodná spoločnosť, ktorej bola konateľkou. Aktívne legitimovanou na podanie žaloby ohľadne žalovaných nárokov bola teda výlučne a jedine spoločnosť Real City Plus, s. r. o., so sídlom Košice, Popradská 68, IČO: 44 107 498, nie žalobkyňa 1/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Úspešnou stranou konania bol žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatňoval a tieto mu podľa obsahu spisu sni nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalobkyne 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za nesprávny, nespravodlivý, v rozpore s dobRými mravmi a platným návrhom. Namietali, že nebol zistený skutkový stav veci, preto súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodol predčasne. Súd sa nevysporiadal s pôvodným návrhom na vydanie platobného rozkazu, v rozsudku absentuje právny základ, z ktorého súd vychádzal (právne posúdenie a právne závery súdu), ktoré dôkazy bral do úvahy a ich posúdenie, z čoho vyplýva, že súd rozhodol arbitrárne, čím im zároveň odňal možnosť konať pred súdom. Sú toho názoru, že súd si osvojil len tvrdenia žalovaného, ktoré žalovaný nepreukázal. Z dôkazov, ktoré v konaní predložili, jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal svoje záväzky voči nim. Žalobkyne dali do pozornosti obsah listov adresovaných štátnym organizáciám a členom vlády, pričom poukázali na to, že na projektoch onačených v listoch splnili svoju sprostredkovateľskú povinnosť, a to na základe požiadaviek a pokynov, ktoré im dal žalovaný. Ich sprostredkovateľskú činnosť potvrdí i Štefan Bodnár, ktorý je autorom uvedenej korešpondencie. Vypočutie menovaného nemohli skôr navrhnúť z dôvodu, že súd im v konaní takúto možnosť nevytvoril a neprejavil ani žiadny záujem. V rámci súčinnosti so súdom sú ochotní podľa uváženia a potreby súdu predložiť osoby, ktoré vedia potvrdiť ich činnosť pre žalovaného. V ďalšom namietali, že súd žalobu ani po predbežnom preskúmaní nezmenil, ani neoznačil, že je vadná, že existujú chyby obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku vedúce k zamietnutiu ich žaloby, ktoré chyby sú však odstrániteľné. Súd podľa žalobkýň konal v rozpore s § 161 C. s. p., keď spochybnil identitu a aktívnu legitimáciu žalobkyne 1/ a právne opodstatnený nárok i žalobkyne 2/ na províziu za sprostredkovateľskú činnosť vykonanú v prospech žalovaného. Konali v súlade so zmluvnými záväzkami, sprostredkovateľskú činnosť vykonávali spoločne a všetky náklady spojené s činnosťou hradila žalobkyňa 1/ zo svojich a požičaných prostriedkov. Je pravda, že faktúra nebola vyhotovená, pretože o jej nevyhotovenie žiadal priamo žalovaný z dôvodu, že nemá peniaze a nemôže faktúru uhradiť. Žalovaný zároveň navrhol uzavrieť dohodu o vyrovnaní, čím uznal dlh, že ho zaplatí v celosti a naraz do 31.07.2015. Žalobkyňa 1/ je platcom DPH, preto ak by bola predmetnú faktúru vyhotovila, spôsobila by ujmu pre seba - povinnosť zaplatiť DPH bez toho, aby bola obdržala príslušnú sumu peňazí. Namietali, že súd od žalovaného nežiadal žiadne dôkazy, ktorými by mal preukázať svoje tvrdenia. Pokiaľ žalovaný dobrovoľne uznal ich nárok čo do dôvodu a výšky, mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno o
neexistencii žalovaného nároku. To však neuniesol. Ak bolo predpokladom vyplatenie provízie v zmysle zmluvy o sprostredkovaní v znení jej dodatkov pripísanie peňažných prostriedkov na účet spoločnosti BSB INVEST, s. r. o. a BSB INVEST SK, a. s., ktorú skutočnosť im mal oznámiť žalovaný a tento následne ich nárok uznal, je z tejto skutočnosti možné vyvodiť záver, že splatnosť provízie nastala. Uznanie žalovaného nároku žalovaným a oznámenie žalovaného o pripísaní peňažných prostriedkov na účet predmetných spoločností je možné pre účely vzniku nároku na vyplatenie provízie stotožniť. Konštatovali, že nie ony mali povinnosť preukazovať svoj nárok, ale žalovaný mal povinnosť ich nárok relevantným spôsobom spochybniť a vyvrátíť, čo sa mu nepodarilo. Súd podľa nich konal nesprávne, nakoľko len na základe tvrdenia žalovaného žalobu zastavil neprávom a nedôvodne. Konal tak v rozpore so zásadou, že účastníci súdneho konania sú si pred súdom rovní. V závere odvolania žalobkyne navrhli, aby súd podľa § 79 C. s. p. pripustil do konania na strane žalobcu vstup spoločnosti Real City Plus, s. r. o., so sídlom Timonova 17, Košice, IČO: 44 107 498, ktorá bola účastníkom zmluvy o spolupráci v znení jej dodatkov ako zmluvná strana 2/ spolu so žalobkyňou 2/, a preto je osobou oprávnenou na vyplatenie provízie od žalovaného a v tomto konaní aktívne legitimovanou. V tejto súvislosti zároveň zobrali v zmysle § 144 a nasl. C. s. p. žalobu za žalobkyňu 1/ späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd podľa neho objektívne zhodnotil skutkovú podstatu zmluvného vzťahu, ktorý bol medzi nimi uzatvorený. Uviedol, že žalobkyne zabezpečili tri nehnuteľnosti v lokalitách Tomaľa, Humenné a Kláštor pod Znievom, pričom sa jednalo o lesné pozemky, na ktorých prebiehala ťažba dreva a lesy boli zväčša vyťažené do maxima povolenej ťažby v rámci lesného hospodárskeho plánu. Na základe týchto dôvodov investori odmietli uzatvoriť kúpnopredajné zmluvy. Na štvrtú nehnuteľnosť, kúpele Sobrance, investor nereflektoval z dôvodu neatraktívnosti polohy nehnuteľnosti. Reálna cena týchto nehnuteľnosti nepresahovala sumu 10.000.000,- eur, žalobkyne pritom požadujú províziu vo výške 100 %. O vystavení faktúry medzi nimi nebola žiadna dohoda. Hlavným dôvodom prečo ju nevystavili je, že by museli odviesť DPH. Žiadna zmluva o sprostredkovaní medzi nimi uzatvorená nebola. Zmluvu o sprostredkovaní s BSB INVEST SK, a. s., zabezpečovali žalobkyne. Na výstavbu hydroelektrárne medzi ním a BSB INVEST SK, a. s., nebola podpísaná ani investičná zmluva. Nemá vedomosť o tom, že by bola uzatvorená akákoľvek zmluva na nehnuteľnosti, ktoré boli sprostredkované žalobkyňami, teda provízie ako aj podiel na zisku boli nulové. Z celého zmluvného vzťahu vyplýva, že skutkový stav nebol naplnený a požadovanie odmeny v sume 10.000.000,- eur by bola úžera.
4. Žalobkyne v reakcii na vyjadrenie žalovaného (tzv. replike) zotrvali na obsahu svojho odvolania. Uviedli, že žalovaný súdu nepredložil žiadne listiny ani listinné dôkazy, preto neuniesol dôkazné bremeno. Na súde vypovedali a popísali skutočnosti a okolnosti objektívne a pravdivo, čo potvrdilo pravdivosť tvrdení uvedených v žalobe. Ich výpovede a nimi vykonávanú spoluprácu so žalovaným potvrdili výpoveďami aj dvaja svedkovia. Žalovaný vec popisoval nepravdivo, klamal. Priamo pre žalovaného vykonávali svoju sprostredkovateľskú činnosť viac ako 5 rokov, aktívne pracovali v jeho záujme a podľa jeho priamych pokynov. Za túto prácu im žalovaný nič nezaplatil, neuhradil im ani náklady za používanie motorového vozidla. Na žiadosť žalovaného vypožičali od známych potrebné peniaze a dali ich žalovanému, ktoré im tiež nevrátil. Sám žalovaný pritom pred podpisom províznej zmluvy navrhol sumu 10.000.000,- eur. Nikdy sa nezmienil, že im provízia nepatrí, vždy im sľuboval, že im už peniaze vyplatí a dá im aj peniaze, ktoré mali vrátiť za náklady.
5. Žalovaný v stanovisku k replike žalobkýň (tzv. duplika) uviedol, že pre neho neboli vypožičané žiadne finančné prostriedky, tieto mu neboli nikdy odovzdané. Ani jednu nehnuteľnosť sa nepodarilo predať, čiže ani provízie za odpredaj neprišli. Faktúra nebola vystavená žiadna, nakoľko k reálnemu plneniu nedošlo.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), sa v prvom rade vysporiadal s návrhom žalobkýň na pristúpenie spoločnosti Real City Plus, s. r. o., so sídlom Timonova 17, Košice, IČO: 44 107 498, do konania na strane žalobcu.
7. Podľa § 378 ods. 1 C. s. p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 378 ods. 2 C. s. p. na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
9. Vzhľadom na to, že ust. § 378 ods. 2 C. s. p. výslovne vylučuje aplikáciu ustanovenia o pristúpení subjektov, odvolací súd návrh žalobkýň na pripustenie pristúpenia spoločnosti Real City Plus, s. r. o., Košice, do konania na strane žalobcu zamietol.
10. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal späťvzatím žaloby žalobkyne 1/, ktoré bolo rovnako súčasťou odvolania žalobkýň proti rozsudku okresného súdu.
11. Podľa § 370 ods. 1 až 3 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň neuviedol, či so späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/ súhlasí, preto ho odvolací súd výzvou zo dňa 08.03.2017, doručenou žalovanému dňa 21.03.2017, vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy súdu oznámil, či so späťvzatím žaloby žalobkyňou 1/ súhlasí s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať odvolací súd za to, že proti späťvzatiu žaloby žalobkyňou 1/ nemá námietky (§ 378 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadril, odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 378 ods. 1, § 157 ods. 2 C. s. p., mal za to, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania v tejto časti nemá námietky. Nakoľko žalobkyňa 1/ zobrala žalobu voči žalovanému späť, a to potom ako okresný súd ako súd prvej inštancie, dňa 06.10.2016 rozhodol, pričom jeho rozhodnutie z dôvodu odvolania podaného žalobkyňami dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobkyne 1/, s ktorým žalovaný nevyjadril nesúhlas, v zmysle § 370 ods. 1 až 3 C. s. p. čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou 1/ pripustil, napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalobkyni 1/ zrušil a konanie o žalobe žalobkyne 1/ zastavil.
13. Následne sa odvolací súd zaoberal ostatnou časťou rozsudku okresného súdu, ktorá bola napadnutá odvolaním.
14. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu (vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobkyňou 1/ len vo vzťahu k žalobkyni 2/) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobkýň a podaní strán konania, ako aj ďalším obsahom spisu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, pokiaľ žalobu zamietol. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny záver o tom, že žalobkyne nepreukázali splnenie podmienok pre vznik nároku na províziu v zmysle podanej žaloby. Zo zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou Real City Plus, s. r. o., Košice, žalobkyňou 2/ a žalovaným zo dňa 24.08.2010, v spojení s jej dodatkami zo dňa 07.04.2011, 22.09.2011 a 08.08.2012 vyplýva, že podmienkou pre vznik nároku na províziu je úhrada finančných prostriedkov určených na projekt spoločnosti BSB INVEST, s. r. o., neskôr aj BSB INVEST SK, a. s., na účet tejto/týchto spoločností, resp. uzavretie zmluvy, ktorá je predmetom spolupráce a uhradenie provízie treťou osobu. Vznik tejto skutočnosti však v konaní žalobkyňami preukázaný nebol.
17. Pokiaľ žalobkyne v odvolaní namietali, že povinnosť spochybniť ich nárok mal žalovaný, odvolací súd uvádza, že povinnosť tvrdenia má v prvom rade žalobca, ktorý je na podporu svojho tvrdenia v zmysle § 132 C. s. p. (predtým obdobne § 79 O. s. p.) povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. I keď v spore nedokazuje len žalobca, ale k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena môže v závislosti od procesnej situácie dôjsť na žalovaného, tým kto je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem je práve žalobca. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd dodáva, že z pravidla, že každý preukazuje svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo). Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že nebola uzavretá žiadna zmluva, ktorá bola predmetom spolupráce, je zrejmé, že uvedenú skutočnosť (neuzavretie zmluvy) nebol schopný preukázať. V danom prípade bolo teda povinnosťou žalobkýň tvrdiť a preukázať, že došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu, na základe ktorého poskytovali žalovanému služby (vznik zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným, ako aj výkon dohodnutej činnosti žalobkyne preukázali), ich povinnosťou však bolo preukázať aj splnenie podmienok pre vznik nároku na výplatu provízie (úhradu finančných prostriedkov určených na projekt spoločnosti BSB INVEST, s. r. o. a BSB INVEST SK, a. s., na účet tejto/týchto spoločností, prípadne uzavretie zmluvy, ktorá je predmetom spolupráce), čo však v konaní nepreukázali.
18. Pokiaľ žalobkyne v odvolaní poukazovali na uznanie žalovaného nároku žalovaným, toto nie je možné stotožniť s oznámením žalovaného o pripísaní peňažných prostriedkov na účet predmetných spoločností (v súvislosti s uznaním záväzku žalovaným odvolací súd zároveň poukazuje na body 17, 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje). Žalobkyniam za účelom preukázania vzniku ich nároku nič nebránilo požiadať uvedené spoločnosti o oznámenie, či došlo k úhrade finančných prostriedkov určených na ich projekt, prípadne za tým účelom navrhnúť výsluch osôb oprávnených za tieto osoby konať. V tejto súvislosti odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil i námietku žalobkýň, že im nebolo umožnené navrhnúť vypočutie svedka Štefana Bodnára. Žalobkyne, v konaní zastúpené osobou s právnickým vzdelaním, mali možnosť vypočutie svedka (ako aj ďalšie dôkazy) navrhnúť už v žalobe, o dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) boli poučené i v predvolaní na pojednávanie dňa 15.06.2016, v ktorom boli poučené o možnosti navrhnúť vykonanie dokazovania výsluchom svedkov (č. l. 110 spisu). O svojich právach boli poučené i po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (č. l. 137 spisu), ktoré poučenie bolo doručené ich splnomocnenému zástupcovi. Navrhnúť dôkazy bolo stranám konania umožnené i na pojednávaní dňa 15.06.2016, ktoré pojednávanie bolo odročené práve za účelom poskytnutia lehoty na označenie dôkazov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne mali v priebehu konania na súde prvej inštancie dostatok priestoru pre navrhnutie výsluchu uvedeného svedka.
19. Nedôvodná je i námietka žalobkýň o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé skutkové závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel, na základe akých dôkazov k týmto skutkovým záverom dospel, ako tieto dôkazy vyhodnotil a z jeho odôvodnenia je zrejmé aj to ako vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak v celom rozsahu zodpovedá ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
20. V súvislosti s námietkou žalobkýň vytýkajúcou súdu nesprávny postup, pokiaľ ich tento nepoučil o chybách žaloby vedúcich k zamietnutiu žaloby, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na neúplnosti žaloby, ale na neunesení dôkazného bremena žalobkyňami. Neunesenie dôkazného bremena pritom nie je chybou žaloby, ktorú by bolo možné odstrániť postupom podľa § 129 ods. 1 C. s. p. (resp. do 30.06.2016 podľa § 43 O. s. p.), nakoľko by tým už súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán.
21. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalobkyni 2/ ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.
22. O nároku na náhradu trov konania (tak prvoinštančných ako aj odvolacích) vo vzťahu k žalobkyni 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa 1/ späťvzatím
žaloby bez uvedenia dôvodu z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, preto súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 1/ priznal žalovanému, a to v rozsahu 100 %.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni 2/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania (vo vzťahu k žalobkyni 1/ aj žalobkyni 2/) následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)