Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-29-2017.pdf
PDF · 128.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/29/2017
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobkyne: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
(1.) Žalobkyňa doručila prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.08.2017 tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.08.2017, ktorým navrhla, aby súd žalovanému neodkladným opatrením uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 24.122,35 eur a zároveň vykonal likvidáciu poistných udalostí vedených pod číslom XXXXXXXXXX z 11.07.2016 a XXXXXXXXXX z 14.07.2016. V návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 11.07.2016 došlo k poistnej udalosti a to na rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom konkrétne došlo k poškodeniu celého vykurovacieho systému a to z vlhka, samotnej vody, ktorá bola nasiaknutá v celej stene, nakoľko došlo k prasknutiu mosadznej vsuvky na hlavnom prívode vody v rozvodni, následkom čoho došlo ku kolapsu celého vykurovacieho systému, ktorá je evidovaná u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX a dňa 14. 07. 2016 došlo k druhej poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy na rodinnom dome, ktorá je evidovaná u žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX (ďalej súhrnne aj „Poistná udalosť). Žalobkyňa má so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o poistení budov obývaných trvalo, číslo poistnej zmluvy: XXXX XXX XXX zo dňa 07.04.2007, so začiatkom poistenia 08.04.2007 s tým, že poistná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, miesto poistenia: Partizánske, Puškinova 1512/59, PSČ: 958 03, SR, z obsahu ktorej vyplýva, že medzi poistené riziká patrí okrem iného aj víchrica, voda z vodovodného zariadenia, krupobitie, ľadovec a pod. (ďalej len „Poistná zmluva'). Poistná zmluva bola teda platná a účinná už v čase vzniku poistnej udalosti. Žalovaný vykonal niekoľko obhliadok na mieste poistných udalosti, ako aj ďalšie následné obhliadky. Žalobkyňa poskytla žalovanému všetky potrebné vysvetlenia, doklady a dôkazy na riadnu a úplnú likvidáciu poistných udalostí, predložila potrebné revízie, rozpočty, odborný posudok, ktorý vypracoval znalec Ing. Vladimír Šimko pod číslom 17/2017 zo dňa 31.03.2017, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že jedinou príčinou vlhnutia a zatekania obvodového muriva a podláh v podzemnom podlaží rodinného domu s.č. XXXXX na ul. F. v C. bola porucha na rozvode vody a ako aj odborný posudok, ktorý vypracoval znalec Ing. Vladimír Šimko pod čísToní'19/2017 zo 11.04.2017, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že príčinou poruchy (deštrukcie) krytiny z asfaltového šindľa na krove rodinného domu s.č. XXXX na Ul. F. v C. bolo silné krupobitie. Vzhľadom na plošný zásah krovu krupobitím považujem popísané a dokumentované poškodenie krytiny za celoplošnú poruchu. Príčiny vzniku poistných udalostí sú teda nepochybné, napokon k uvedeným záverom nemal žiadne výhrady ani žalovaný. Rozsah poškodenia rodinného domu je zrejmý z priloženej fotodokumentácie, pričom nie je vylúčené, že došlo k poškodeniu aj samotnej
statiky rodinného domu. Ďalšie škody, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poistnými udalosťami, však bude možné určiť až po začatí stavebných prác, účelom ktorých bude oprava poškodených častí rodinného domu, strechy, a celého vykurovacieho systému. Z dôvodu poruchy na rozvode vody došlo k úplnej deštrukcii celého vykurovacieho systému, ktorý je absolútne nefunkčný, nie je možné v rodinnom dome kúriť a zabezpečovať dodávku teplej vody. Rodinný dom bol takmer celý zatečený vodou, ktorá niekoľko rokov unikala z poškodeného rozvodu vody, a ktorá spôsobila masívne poškodenie celého rodinného domu. Žalobkyňa zaslala žalovanému podrobné rozpočty riešenia poistných udalosti a to od dvoch potenciálnych dodávateľov a to KOVO-HEREL - H. R. a D. Y.. G. XXX, ako odborne spôsobilých osôb na realizáciu vyhradených technických zariadení. Zo záznamu o nastavení a kontrole a skúške plynového spotrebiča, ktorú vykonal D. Y. vyplýva, že zariadenie nie je schopné bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, uvedený záver vyplýva aj zo stanoviska pána H. R.. Odborné stanovisko k poškodenej MaR a zatečeným rozvodom elektroinštalácie previedol a vypracoval revízny technik, teda osoba spôsobilá vypracovať stanovisko k rozsahu poškodenia, a to N. S., Prievidza. Taktiež boli zaslané aj podrobné rozpočty týkajúce sa opravy poškodenej strechy s stavebných prác týkajúcich sa opravy poškodených miestnosti v rodinnom dome. vrátane opravy poškodených omietok a podláh. Žalovaný žalobkyni. po viacnásobných obojstranných vyjadreniach, predložení všetkých potrebných dokladov, oznámil, že dňa 04. augusta 2016 boli poistné udalosti ukončené s vyplatením poistného plnenia podľa rozsahu poškodení zaznamenaných pri obhliadke, pričom žalobkyni bola poskytnutá suma celkom (doposiaľ) 14.998,85 eur (spoločne za obe poistné udalosti), pričom z jednotlivých poskytnutých záloh vôbec nie je zrejmé, akých škôd sa tieto jednotlivé platby majú týkať. Uvedená suma bola zaslaná žalobkyni postupne, viacerými čiastočnými platbami a to dňa 09.12.2016, 12.12.2016 a 08.01.2017, a teda nie v auguste roku 2016. keď podľa stanoviska žalovaného mala byť ukončená likvidácia poistnej udalosti. Do dnešného dňa žalovaný žalobkyni nezaslal žiadne oficiálne stanovisko k likvidácii poistnej udalosti a taktiež nebol udelený súhlas o devinkuláciu poistnej sumy od Tatra banky, a.s. Taktiež doposiaľ nebolo ukončené šetrenie poškodenia vykurovania od pána Q., ktorý dal stanovisko až koncom októbra 2016, pričom v tom čase bola ešte voda v jednotlivých miestnostiach rodinného domu. V novembri 2016 bolo potrebné podľa pokynov žalovaného vykonať skúšky elektroinštalácie, ktorých sa zúčastnil pán Q.. ako aj pán S.. H. R. a D. Y., počas ktorých došlo k zničeniu poistiek až na stĺpe elektrického vedenia, dvoch vysokonapäťových ističov v rodinnom dome ako aj niektoré elektrické zariadenia v dome. Dávame do pozornosti, že žalobkyňa musela vynaložiť náklady na prítomnosť uvedených osôb. musela vynaložiť náklady na odborné posudky, stanoviská, jednotlivé rozpočty, ktoré si žalobkyňa bude taktiež uplatňovať voči žalovanému. Podľa rozpočtu opravy škôd (týka sa obidvoch poistných udalostí) je výška skutočnej škody (je potrebné zdôrazniť, že ide len o doposiaľ zistené škody) v sume 24.122,35 eur, pričom výška nákladov na výmenu poškodeného kotla spolu s príslušenstvom predstavuje suma 11.794,06 eur, náklady na opravu poškodeného lexanu a izolačného skla predstavujú 566,86 eur, výška nákladov na opravu strešnej krytiny predstavuje 5.911,86 eur a výška nákladov na stavebné práce súvisiacich s opravou poškodených miestností v rodinnom dome. vrátane opravy poškodených omietok a podláh predstavuje suma 5.849,58 eur. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si vybrala cenovo nižšiu ponuku, a to z viacerých cenových ponúk. Žalovaný však pristúpil k redukcii poistného plnenia a to k zníženiu poistného plnenia o 30 percent (pri poistnej udalosti evidovanej pod číslom XXXXXXXXXX). ktoré odôvodnil tým, že inštaláciou novej vykurovacej sústavy nastane tzv. technické vylepšenie". K uvedenému sa vyjadril pán H. Manžel, ktorý podrobne popísal dôvody, pre ktoré v tomto prípade nenastane žiadne technické vylepšenie, nakoľko pôvodný vykurovací systém je ako celok nefunkčný, z dôvodu poškodenia pri poistnej udalosti, pričom je navrhnutý, v súlade s požiadavkou žalovaného, taký systém, ktorý rešpektuje pôvodný stav, čiže stacionárny kotol 30 kW so zásobníkom ohrevu vody a štvorzónové kúrenie s príslušnou MaR. Taktiež podrobne vysvetlil, prečo nie je možné použil atmosférický kotol, taktiež vysvetlil, z akého dôvodu je navrhnutý kotol zn. BUDERUS. Z vyjadrenia nepochybne vyplýva, že systém je navrhnutý v súlade s platnými právnymi normami a bol naplnený štandard, ktorý poskytol pôvodný poškodený vykurovací systém. Čo sa týka krátenia poistného plnenia poistnej udalosti evidovanej pod (číslom X.XXX.XX, tak v tejto súvislosti žalovaný žalobkyni uznal sumu vo výške 2.364.86 eur (z celkovej sumy podľa rozpočtu vo výške 5.911,86 eur), keď na odôvodnenie uvádza, že podľa obhliadky je poškodená plocha strechy z dôvodu krupobitia v rozsahu 50 percent a ostatné poškodenie malo vzniknúť opotrebovaním. Uvedený záver je v absolútnom rozpore s odborným vyjadrením odborne spôsobilej osoby - znalca z príslušného odboru Ing. Vladimíra Šimka, ktorý v Odbornom vyjadrení podanom pod číslom 19/2017 zo dňa 11. apríla 2017 uvádza, že príčinou poruchy (deštrukcie) krytiny z asfaltového šindľa na krove rodinného domu s.č. D. na Ul. F. v C. bolo silné krupobitie. Vzhľadom na plošný zásah krovu krupobitím považujem popísané a dokumentované poškodenie krytiny za celoplošnú poruchu. Z uvedeného vyplýva, že ide o celoplošnú poruchu, a nie
o lokálnu poruchu, resp. že by krupobitím bola poškodená len plocha strechy v rozsahu 50 percent a zvyšok by bol poškodený z dôvodu opotrebenia. Na záver žalovaného neexistuje žiadny racionálny a logický dôvod, žiadny dôkaz, práve naopak, z odborného vyjadrenia vyplýva, že k poškodeniu strechy došlo výlučne z dôvodu silného krupobitia, a žiadne poškodenie nenastalo z dôvodu opotrebenia strešnej krytiny. Čo sa týka nákladov na opravu poškodených miestnosti v rodinnom dome, podľa predloženého rozpočtu ide o sumu 5. 849,58 eur, pričom žalovaný sa absolútne v žiadnom písomnom dokumente nevyjadril k uvedenému nároku, a so zreteľom na doterajší rozsah platieb zo strany žalovaného ani nie je možné zistiť, či je uvedená škoda uznaná podľa rozpočtu alebo nie. V súvislostí s opravou poškodených častí rodinného domu považujeme za potrebné uviesť, že žalobkyňa nemohla doteraz pristúpiť k vykonaniu opráv, a to z nasledujúcich dôvodov: A) so zreteľom na charakter poškodenia rodinného domu je nevyhnutné, z hľadiska technologických postupov nadväznosti jednotlivých opráv, najskôr dôkladne vysušiť všetky vodou zatečené časti domu, pričom najskôr bolo nevyhnutné vysušenie zabezpečiť prirodzeným spôsobom, a až následne môže dôjsť k vysúšaniu technickým spôsobom (ohrevom miestností a pod ), a tento proces trvá určitú dobu, musí byť vykonaný dôsledne a postupne tak, aby nedošlo k poškodeniu ďalších častí domu, B) do dnešného dňa nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu všetkých prác zo strany Žalovaného, nebolí vykonané obhliadky všetkých poškodených častí rodinného domu, neboli schválené rozpočty jednotlivých poistných udalosti a opráv, C) výkaz - výmer opráv je neúplný, nakoľko neobsahuje všetky už aj doposiaľ zistené poškodenia rodinného domu. a taktiež nie sú správne uvedené výmery poškodených časti, v tejto súvislostí si dovoľujeme dať do pozornosti že je povinnosťou žalovaného schváliť opravu rodinného domu v rozsahu skutočného poškodenia jeho jednotlivých časti, D) žalovaný neposkytol poistné plnenie v rozsahu aspoň doteraz zistených poškodení rodinného domu, nakoľko absentuje úhrada sumy 9.123,50 eur. Žalobkyňa nedisponuje dostatočnou finančnou rezervou tak, aby mohla začať realizovať opravu rodinného domu bez predchádzajúcej úhrady doteraz zistených poškodení rodinného domu. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať do pozornosti, že manžel žalobkyne a to pán I. H., je v konkurze, a to rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 29. júla 2014, publikované v Obchodnom vestníku dňa 05. augusta 2014 a to v právnej vecí navrhovateľa dlžníka I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., občan SR, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka I. H.. nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., pričom Okresný súd v Trenčíne rozhodol tak, že začína konkurzné konanie voči dlžníkovi I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C.. Žalobkyňa aj napriek čiastočnému finančnému plneniu z poistných udalostí zo strany žalovaného nemôže pristúpiť k začatiu opravy poškodených časti rodinného domu a to z dôvodu, že finančné krytie zo strany žalovaného nepostačuje na celkovú opravu poškodených časti. V tejto súvislosti osobitne dávame do pozornosti, že v rodinnom dome je absolútne nefunkčné kúrenie, pričom už v tomto zimnom období bola celá rodina žalobkyne bez kúrenia a teplej vody. s poškodenou strechou, cez ktorú zateká. V poškodených častiach domu sa od začiatku tvoria plesne, rodinný dom je nevhodný na bývanie a žalobkyňa nemá inú možnosť bývania ako v tomto poškodenom rodinnom dome. Z dôvodu častých ochorení dcéry žalobkyne a jej trojročnej vnučky I. X., nar. XX.XX.XXXX, žalobkyňa zaslala na rozbor vzorky do Národného referenčného centra pre mykológiu životného prostredia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, za účelom vykonania mikrobiologických analýz na identifikáciu plesní, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome po poistných udalostiach, pričom žalobkyňa nemôže pristúpiť k oprave poškodených častí rodinného domu výlučne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nakoľko žalovaný neposkytol riadne a včas poistné plnenie, na ktoré je povinný podľa poistnej zmluvy, pričom z priloženého rozboru výsledkov vyplýva, že koncentrácia plesni v rodinnom dome (konkrétne ide o cladosporium herbarum) alebo dlhšia doba expozície spóram vegetatívnym bunkám mikromycét alebo ich metabolitom vedú k patologickým stavom organizmu, ktoré sa prejavujú najčastejšie respiračnými ochoreniami, alergiami vrátene asthma bronchiale a menej často, najmä u deti, mykotoxikózami. U vnučky žalobkyne sa prejavujú časté choroby práve z dôvodu uvedených plesni, k čomu nemuselo dôjsť v prípade, ak by žalovaný poskytol riadne a včas poistné plnenie a žalobkyňa mohla pristúpiť k oprave poškodených časti rodinného domu. Na bývanie v rodinnom dome je odkázaná aj dcéra žalobkyne a to I. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má v predmetnom rodinnom dome trvalý pobyt, a ktorá je aktuálne tehotná (čo preukazujeme priloženou kópiou tehotenského preukazu), pričom z doporučenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Bojniciach vyplýva, že by sa v období tehotenstva a ani s narodeným dieťaťom nemala zdržiavať v rodinnom dome, avšak nakoľko je odkázaná na bývanie v ňom, nemá inú možnosť, ako sa zdržiavať v zdravotne absolútne nevyhovujúcom prostredí. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný prvú platbu uskutočnil až dňa 09. decembra 2016, a preto žalobkyňa nemohla začať s vykonaním opravy strechy z dôvodu, že v danom ročnom období nie je možné, z hľadiska správnosti technologického postupu, vykonávať takúto opravu. Mínusové teploty vylučujú vykonávať opravu strechy, a nakoľko žalovaný pristúpil k úhrade, a aj to ten
čiastočnej zálohovej úhrade škody na streche až po takmer pol roku, spôsobila tým zväčšenie rozsahu poškodenia strešnej krytiny, za čo nesie plnú zodpovednosť. Z hľadiska rozsahu ďalších škôd bude potrebné, aby sa počas vykonávania opravy uskutočnila ďalšia obhliadka a zdokumentoval sa rozsah tých škôd, ktoré nie sú viditeľné. Taktiež nie je absolútne zdokumentovaný rozsah škôd na prízemí rodinného domu, boli dokumentované škody len v 1. PP, zimnej záhrade a na streche. Je nepochybné, že v tomto prípade nenastane absolútne žiadne technické zhodnotenie vykurovacej sústavy, okrem vyššie uvedených dôvodov aj z dôvodu, že doterajšia vykurovacia sústava je z dôvodu poistnej udalosti absolútne nefunkčná, neopraviteľná, a preto je potrebné inštalovať novú vykurovaciu sústavu. Taktiež k poškodeniu strešnej krytiny došlo výlučne z dôvodu silného krupobitia. Žalobkyňa poskytla žalovanému všetky požadované doklady, dôkazy, vyjadrenia, rozpočty a pod., a niekoľkokrát písomne žiadala žalovaného, aby bezodkladne doplatil žalobkyni skutočnú škodu, ktorá (spolu s poistnou udalosťou vedenou pod číslom XXXXXXXXXX) predstavuje sumu 24.122,35 eur a to v prospech rovnakého bankového účtu. na ktorý boli zasielané jednotlivé čiastkové platby (pričom žalobkyňa ani nevie identifikovať, k akým položkám poistnej udalosti sú viazané). Žalobkyni bola doposiaľ zaplatená škoda vo výške 14.998,65 eur a teda je povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 9.123,50 eur. Žalobkyňa návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňuje, okrem vyššie uvedených skutočnosti, a to osobitne zdravotných rizík spojených s bývaním v rodinnom dome, nakoľko žalobkyňa, jej manžel, dcéra a vnučka nemajú inú možnosť ako bývať v zdravotne absolútne nevyhovujúcom prostredí, aj tým, že sa blíži zimné obdobie, a v rodinnom dome z dôvodu nefunkčnej vykurovacej sústavy opätovne nebude možné kúriť, a ani zabezpečiť teplú vodu, čim sa zvyšujú zdravotné riziká u jednotlivých osôb bývajúcich v rodinnom dome. Právny nárok žalobkyne je nepochybný, a podľa právnych posúdení v obdobných prípadoch jednoznačný, nakoľko v tomto prípade je povinnosťou žalovaného uhradiť skutočnú škodu, ktorá bola preukázaná nad všetky pochybnosti. Žalobkyňa opätovne zdôrazňuje, že nedisponuje dostatočnou finančnou rezervou, aby bola schopná zabezpečiť výmenu poškodeného vykurovacieho systému v súvislosti s poistnou udalosťou, a preto je odkázaná na riadne a včasné poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po poškodení veci sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo náklady, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. Z jedného rozhodnutia súdu vyplýva, že je nepochybné, že opravou motorového vozidla nedošlo k jeho zhodnoteniu, práve naopak, poškodením vozidla došlo k jeho znehodnoteniu a to aj napriek jeho oprave. Reálna trhová hodnota predmetného vozidla sa jeho poškodením a následnou opravou znížila a nie zvýšila, nakoľko každé poškodenie vozidla pri dopravnej nehode znižuje hodnotu vozidla. K pojmu skutočná škoda na použitých veciach si dovoľujem upriamiť pozornosť na názor vyslovený Ústavným súdom Českej republiky - nález z 19. marca 2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, na základe ktorého došlo k zásadnej revízii rozhodovacej praxe všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle; v dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného, vozidla bude na trhu nižšia. Ústavný súd ďalej uviedol: Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. „zhodnotenie" vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené. Uvedený prípad je potrebné analogicky subsumovať aj pod poistnú udalosť, ktorá postihla žalobkyňu. Dovoľujeme si poukázať aj na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19. marca 2008 sp. zn.
II. ÚS 2221/07, ktorý deklaroval, že pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho zvýhodňovať oproti škodcovi. V náleze je ďalej konštatované, že diskutabilné tvrdené tzv. zhodnotenie veci je poškodenému protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď na rozdiel od vinníka škody si počína v súlade s právom, je však nútený vynaložiť finančné prostriedky na to, aby vec bolo možné znovu používať. Taktiež si dovoľujeme poukázať na podstatný obsah rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/255/2011 zo dňa 19. júna 2012: „Zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby bola v plnej miere kompenzovaná jeho majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nevyhnutných na obnovenie v danom prípade komunikácie (diaľnice), teda uvedenie veci do pôvodného stavu. Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Predmetnú súčasť diaľnice (zvodidlo) bolo potrebné uviesť z technického hľadiska do stavu, aby bolo prevádzkyschopné. V konaní bola nesporná dôvodnosť výmeny zvodidla poškodeného za nové (zvodnica priama spolu s technickými súčiastkami). Žalovaný však pri likvidácii poistnej udalosti uplatnil odpočet amortizácie s odôvodnením, že zvodidlá pred poškodením mali určitú životnosť (33 rokov) a výmenou nového zvodidla by na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. získaním zvodidla s dlhšou dobou životnosti ako v čase pred poškodením. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodný majetkový stav nebolo možné obnoviť inak ako použitým nových náhradných dielov. Oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti. Z toho dôvodu nebolo možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým neodôvodnene znevýhodňovať žalobcu oproti škodcovi. V dôsledku škodovej udalostí bol žalobca ako správca diaľnice povinný odstrániť poškodenie diaľnice a v dôsledku toho mu vznikli náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Bol preto nútený vynaložiť finančnú čiastku na to, aby si splnil zákonom stanovenú povinnosť. Náhľadom na druh poškodenej veci, ktorú žalobca spravuje nedošlo na jeho strane k žiadnemu zhodnoteniu vodidla, ktoré by malo podľa tvrdenia žalovaného predstavovať bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Na strane žalobcu preukázateľne došlo odstránením poškodenia k zmenšeniu jeho existujúceho majetku v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Povinnosťou žalobcu bolo pri odstraňovaní poškodenia dodržať technické predpisy a smernice vzťahujúce sa na poškodenie zvodidla (s cieľom dodržať stanovené požiadavky na plasticitu. pružnosť, odolnosť a celkový stav í zvodidiel). V zmysle vyhlášky č. 158/2004 Z. z. (nahradená vyhláškou č. 558/2009) zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody (cestný záchytný systém),čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel. Pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie alebo nadštandardné, ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Výmenou dielov zvodidiel nedošlo ani k zvýšeniu ich úžitkových vlastností. Podľa platnej právnej úpravy žalovaní mohli poškodenie odstrániť sami, na základe dohody so žalobcom, a to uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez nimi tvrdeného zhodnotenia. Neurobili tak. smernica vydaná príslušným subjektom (Slovenskou správou ciest) ukladá žalobcovi povinnosť výmeny poškodených častí zvodidiel a uvedenia zvodidla do pôvodného stavu. Výmena nepochybne predstavuje nahradenie poškodeného zvodidla novým, nfe33-ročným zvodidlom. Uvedenie do pôvodného stavu taktiež neznamená uvedenie zvodidla do stavu životnosti 33 rokov. Keďže povinnosťou žalobcu je nepretržite udržiavať zvodidlá v riadnom prevádzkyschopnom stave (žalovaný v 2. rade netvrdil ani nepreukázal, že zvodidlo pred poškodením nespĺňalo uvedenú požiadavku vrátane špecifických technických predpokladov) výmena zvodidla nepredstavuje zhodnotenie, ale rovnocenný ekvivalent. Z dôvodu, že obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových zvodidiel. oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a nemohlo dôjsť k žiadnemu zhodnoteniu. Takzvaná časová hodnota je vo vzťahu k uvedenému bez právneho významu. Z uvedených dôvodov nebolo možné akceptovať výpočet škody v zmysle vyhlášky č.492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zohľadňovanie účtovných postupov a odpisov pri náhrade Škody podľa princípov súkromného práva by predstavovalo nelegitímny zásah do práva na majetok a slobody podnikania." Žalobkyňa sa týmto návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha vydania neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. V súlade s ustanovením § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť I navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, v súlade s druhou
vetou, týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a to vykonaním likvidácie poistných udalostí vedených u žalovaného pod číslom XX. zo dňa 11. júla 2016 a pod číslom XXXXXXXXXX zo dňa 14. Júla 2016 a to podľa rozpočtov vypracovaných Ing. N. . Y., odborne spôsobilým inžinierom vo výstavbe č. XXXX 21 41 96 na celkovú sumu 18.272,77 eur a na celkovú sumu 5.849,58 eur.
(2.) Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
(3.) Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(4.) Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.
(5.) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
(6.) Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(7.) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(8.) Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
(9.) Podľa § 322 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(10.) Podľa § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> primerane.
(11.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(12.) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(13.) Súd z pripojených listinných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav:
(14.) Z potvrdenia o poistení budov súd zistil, že žalobkyňa mala nehnuteľnosť poistenú poistnou zmluvou č. 7200 853 707 proti víchrici, prepätiu, výbuchu, krádeži vlámaním, ťarche snehu, zemetrasení, pádu stromov, stožiarov a iných predmetov, pádu lavíny, záplavy, výbuchu sopky, vandalizmu. požiaru, blesku, vandalizmu po vlámaní, nárazu vozidla alebo jeho nákladu, nárazovej vlna z nadzvukového lietadla, náhlemu zosuvu pôdy, zrúteniu skál alebo zemín, vode z vodovodného zariadenia, mrazu na vodovodných zariadeniach a vykurovacích systémoch, povodni, dymu, nárazu alebo zrúteniu lietadla s posádkou alebo jeho časti alebo nákladu, krupobitiu, ľadovcu.
(15.) Z odpovede Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade súd zistil, že pleseň nachádzajúca sa v dome žalobkyne pri vyššej koncentrácií plesní môže viesť k patologickým stavom organizmu, ktoré sa prejavujú respiračnými ochoreniami, alergiami.
(16.) Z lekárskeho nálezu súd zistil, že vnučka žalobkyne má parciálny funkčný deficit špecifickej celulárnej imunity.
(17.) Z tehotenského preukazu súd zistil, že dcéra žalobkyne je tehotná.
(18.) Zo správy z obhliadky od Ing. W. X. súd zistil, že p. X. konštatoval, že šindeľ je komplet zničený a jeho oprava je nemožná. Z tohto dôvodu je potreba výmeny žľabov, dokrivených hákov a zvodov dažďovej vody. Následne prekryť novým asfaltovým šindľom. Celkovú výšku opráv vyčíslil na 42.395,13 eur.
(19.) Z výpočtov poistného plnenia zo dňa 09.11.2016 a 20.12.2016 súd zistil, že celková výška poistného plnenia bola 12.506,93 eur.
(20.) Zo záznamu o kontrole kotla súd zistil, že pracovník servisnej organizácie zhodnotil kotol tak, že zariadenie nie je schopné bezpečnej a spoľahlivej kontroly.
(21.) Z vyjadrenia p. H. R. súd zistil, že ten je toho názoru, že poisťovňa nesprávne krátila výpočet náhrady z dôvodu, že by išlo o vylepšenie pôvodného stavu, avšak podľa neho by o vylepšenie oproti minulému stavu nešlo.
(22.) Z odborných stanovísk Ing. Vladimíra Šimka č. 17/2017 a 19/2017 súd zistil, že znalec konštatoval, že pôvodom poistných udalostí bolo silné krupobitie a porucha na rozvode vody.
(23.) Zo zápisov z obhliadky a prejednania škody súd zistil, dňa 11.07.2016 a 14.07.2016 bola vykonaná žalovaným obhliadka za účelom zistenia škody poistnými udalosťami.
(24.) Súd z vykonaného dokazovania zistil, že došlo k dvom poistným udalostiam, ktorými došlo k poškodeniu nehnuteľnosti (rodinného domu) žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že ani žalovaný vznik poistných udalostí nesporuje. Žalobkyňa však nesúhlasí s výškou poskytnutého odškodnenia žalovaným a žiada uložiť žalovanému povinnosť doplatiť žalobkyni sumu 24.122,35 eur. Svoj nárok odôvodňuje tým, že žalovaný na základe ním vykonaného dokazovania dospel k nesprávnej výške odškodnenia. Pritom sa odvoláva na správy a oznámenia V.. W. X. a p D. Y., ktorý zhodnotili, že kotol a strecha sa musia komplet vymeniť. Opravy boli vyčíslené na sumu 42.395,13 eur, teda o zhruba 30.000 eur vyššie ako bolo poskytnuté odškodné žalovaným. Právny zástupca žalobkyne odôvodňuje nutnosť neodkladného opatrenia tým, že neriešenie situácie a vzniknuté plesne ohrozujú zdravotný stav obyvateľov rodinného domu. Zároveň uviedol, že vzhľadom na blížiace sa zimné obdobie musí dôjsť k oprave strechy čo najskôr.
(25.) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo by bola obava, že exekúcia bude ohrozená. Právny zástupca žalobkyne vyjadril názor, že podľa neho môže byť predmetné konanie rozhodnuté v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku tak, že súd uloží povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni ním žiadanú sumu. Súd môže teda nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. V tomto prípade bezprostrednú neodkladnosť žalobkyňa odôvodňuje zdravotným ohrozením jej rodiny a blížiacim sa zimným obdobím v ktorom vykonanie opravy nebude možné.
(26.) Súd má za to, že návrh na nariadenia neodkladného opatrenia môže byť podaný dôvodne, ale nie formou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd zistil, že žalobkyňa žiada od žalovaného vyššie odškodnenie ako jej bolo poskytnuté. Z ňou predložených dôkazov súd zistil, že podľa nej by malo byť odškodnenie o cca 24.000 eur vyššie. Súd však nemá všetky potrebné dôkazy, aby mohol nariadiť takéto neodkladné opatrenie. Súd nemá k dispozícií vyjadrenie žalovaného, ani ním vykonané šetrenia, obhliadky a takisto výpočet odškodnenia. Súd má za to, že bez týchto potrebných dôkazov nie je možné spravodlivo v spore rozhodnúť. Zákonom stanovená 30 dňová lehota na nariadenie neodkladného opatrenia neposkytuje súdu dostatočný čas na vykonanie všetkých dôkazov a zistenie skutkového stavu, a tak by v tomto prípade len tlačila súd do rozhodnutia, ktoré by na základe nevykonania všetkých dôkazov bolo len ťažko obhájiteľné. Vzhľadom na to, že dôkazy boli poskytnuté len zo strany žalobkyne a súd by rozhodoval len na základe dôkazov predložených žalobkyňou bez možnosti vyjadrenia a predloženia dôkazov žalovaným (bez možnosti použiť prostriedky procesnej obrany žalovaným) má súd za to, že formou neodkladného opatrenia rozhodnúť nemôže.
(27.) Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne, že by v tomto prípade bolo nutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu nutnosti opráv a zdravotného stavu jej rodiny vzhľadom na to, že tento stav trvá už rok a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až 10.08.2017. Preto bezodkladnosť úpravy pomerov súd nemá za preukázané a ani túto bezodkladnosť v tomto prípade nevidí. Zároveň konštatuje, že podľa jeho názoru nemožno v tomto prípade uprednostniť žalobkyňou nepreukázanú bezodkladnosť pred spravodlivým rozhodnutím na základe vykonaného dokazovania, ktorým by bol riadne zistený skutkový stav. Toto rozhodnutie takisto nebráni žalobkyni podať na tunajšom súde žalobu, ktorou by sa svojho nároku riadne domáhala, a zároveň by tým bolo umožnené žalovanému uplatniť prostriedky procesnej obrany, čím by bolo možné riadne zistiť skutkový stav a následne vo veci spravodlivo rozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá bezodkladnosť úpravy pomerov strán nijakým spôsobom preukázaný, ale len tvrdeniami žalobkyne, napriek tomu, že tento stav vznikol už v roku 2016 a k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo až v auguste 2017, čím žalobkyňa bezodkladnosť úpravy pomerov strán popiera. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd opätovne konštatuje, že rozhodnutie nebráni žalobkyni uplatniť svoj nárok formou žaloby.
(28.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol síce v spore úplne úspešný, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, ale na konaní sa nijakým spôsobom nepodieľal, a preukázateľne mu nevznikli žiadne trovy konania. Preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d), písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.