Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-29-2017.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. O., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky / rodičov, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky: W. Ž. E., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX a otca: T. O., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX o návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd maloletú G. O., G.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec dieťaťa T. O., G.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletú G. O., G.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25.-eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 22.05.2017, doplneným podaním doručeným súdu dňa 07.06.2017, sa matka dieťaťa domáhala, aby bola maloletá G. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec dieťaťa bol zaviazaný platením výživného vo výške 25,- € mesačne. Otec dieťaťa s návrhom súhlasil.
2. Riadne a včas predvolaná matka maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť vopred neospravedlnila. Na pojednávaní bolo zistené, že matka dieťaťa bola hospitalizovaná. Súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) a § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v platnom znení (ďalej len CMP alebo Civilný mimosporový poriadok) pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.
3. Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vykonal dokazovanie výsluchom maloletého dieťaťa, otca dieťaťa a kolízneho opatrovníka dieťaťa, ako aj prečítaním listinných dôkazov - rodného listu dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.08.2017, odpovedí na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni, v registri priestupkov a v katastri nehnuteľností, potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 04.07.2017, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 06.06.2017, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 27.06.2017, správy obce L. zo dňa 27.06.2017, platobného príkazu, príjmového dokladu, dokladov SIPO, oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Podľa správy kolízneho opatrovníka rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Domácnosť je zariadená štandardným nábytkom, nachádzajú sa v nej bežné elektrospotrebiče. Maloletá má vlastnú izbu, dostatok oblečenia, hračiek a hygienických potrieb. Maloletá v septembri nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, maloletú navštevuje. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa.
5. Z listinných dôkazov súd zistil, že obaja rodičia sú nezamestnaní, sú vedení na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nevlastnia žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Rodičia dieťaťa spoločne poberajú dávku v hmotnej núdzi, matka dieťaťa poberá prídavok na dieťa.
6. Maloletá vypovedala, že býva u starých rodičov, lebo je mama v nemocnici. S mamou je jej dobre, mama je dobrá, len ju občas bije. Oco a starí rodičia sú rovnakí. Rada chodí aj k starým rodičom do Revúcej, kde teraz býva jej otec. Zvykne sa hrávať, kresliť si. Bola v nultom ročníku a teraz pôjde do 1. triedy.
7. Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí, on nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti už zhruba 3 mesiace, žije u svojich rodičov, maloletá žije s matkou. Tá sa o ňu dobre stará. Rozišli sa, pretože sa stále hádali, mal inú družku. K matke dieťaťa sa už vrátiť nechce, nerozumejú si. S maloletou sa stretáva, keď chce ísť maloletá ku starkej, tak ju vezme k nim. Spoločne s matkou poberajú dávku v hmotnej núdzi. Matka dieťaťa mu z toho dáva 60,- €. Momentálne má ešte 32,- € za chorú. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhujú zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného v minimálnej výške. Nedostatky v starostlivosti neboli zistené.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 65 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
11. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Rodičia dieťaťa v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka fakticky vykonáva potrebnú starostlivosť o maloletú a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky. Súd má za to, že takáto úprava starostlivosti o maloletú je v záujme dieťaťa.
14. Vzhľadom na uvedené súd maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
15. V súlade s ustanovením § 65 zákona o rodine súd upravoval vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu. Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletého dieťaťa a prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov, ako aj na skutočnosť, že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec dieťaťa je nezamestnaný, jeho príjmom je len dávka v hmotnej núdzi, nevlastní ani majetok väčšej hodnoty. Preto má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa platiť výživné na maloletú len v minimálnej zákonnej výške.
16. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca dieťaťa platiť na maloletú G. výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne od právoplatnosti rozsudku.
17. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh a v danej veci takýto návrh nebol daný.
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.