Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8S-140-2021.pdf
PDF · 82.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/140/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci navrhovateľa: T. R., nar. XX.XX.XXXX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, Floriánska 18, Košice, v konaní o jeho podaní označenom ako „Podanie správnej žaloby", t a k t o
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 02.08.2021 označeným ako „podanie správnej žaloby“, doručeným 03.08.2021 Krajskému súdu v Košiciach (označený ako „správny súd“), žalobca namietal, že v trestnom konaní OS Michalovce pod sp.zn. 26T/59/2020 má dôvodné podozrenie z marenia spravodlivosti a upretie práva na súdnu a inú ochranu v právnej forme. Orgány činné v trestnom konaní porušili jeho právo na obhajobu. Uviedol, že v predmetnej veci boli výsluchy svedkov vykonané bez toho, aby bol upovedomený o ich vykonaní, čím mu bola reálne odňatá možnosť na výkon jeho práva na obhajobu. Tieto výpovede svedkov sú podľa stanoviska NS SR SR 2/2011 nulitné, pretože ich nemožno považovať za dôkazy získané zákonným spôsobom. Podotkol, že obvinený musí mať vždy reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu a je len na ňom či to využije, obvinený to môže urobiť až potom ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Ide o všeobecné poučenie obvineného o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 ods. 1, ods. 3 TP, nemožno považovať za dostatočné lebo takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta, ktorá mu vyplýva z ust. 213 ods. 3 TP, ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka, spoluobvineného, vyplývajúce z § 263 ods. 3, 4 TP. Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane, čo v jeho prípade bolo porušené. ďalej žalobca uviedol, že porušenie práva na obhajobu je závažnou chybou konania. Preto má za to, že v predmetnej veci bol porušený zákon a upreté právo na súdnu a inú ochranu.
2. Krajský súd v Košiciach ako súd správny (ďalej len ako „správny súd“), skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu návrhu žalobcu podaného s poukazom na ust. § 61 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), ktorý tak možno označiť za správnu žalobu, skúmal podmienky prípustnosti súdneho prieskumu správnym súdom v žalobcom označenej veci s poukazom na to, že:
3. Podľa čl. 141 ods. 1 a ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava SR“), v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len ako „Zákon o súdoch“), pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike a) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len „občianskoprávne veci“), b) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“), c) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“), d) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Podľa § 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), tento zákon upravuje: a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b/konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú: a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP.
4. Správny súd s odkazom na citované ustanovenia Ústavy SR, SSP a Zákona o súdoch uvádza, že súdy v Slovenskej republike sú orgánmi súdnej moci vykonávajúcimi súdnictvo, t. j. prejednávajú, konajú a rozhodujú občianskoprávne, trestnoprávne a správne veci a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených
zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V zmysle uvedeného ktorýkoľvek súd v Slovenskej republike a jeho činnosť v rámci výkonu súdnictva nemá postavenie orgánu verejnej správy, ani ho v žiadnom prípade nemožno označiť za orgán verejnej správy, a to jednak z titulu jeho postavenia v rámci trojdelenia štátnej moci, ale aj s ohľadom na vymedzenie pojmu orgánu verejnej správy podľa citovaného ust. § 4 Správneho súdneho poriadku. Správny súd má právomoc konať podľa § 1, § 2, § 4 a § 6 a nasl.. Správneho súdneho poriadku a rozhoduje v tam uvedených veciach o rozhodnutiach a opatreniach označených orgánov verejnej správy.
5. Správny súd preskúmava právoplatné rozhodnutia a opatrenia vydané orgánmi verejnej správy, ktorými nie sú rozhodnutia vydané súdmi v trestnom konaní, ktorých rozhodnutia tak nie sú spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve. V prípade navrhovateľa rozhodovali ním označené súdy s právomocou konať a rozhodovať v trestných veciach, ktoré nepatria medzi orgány verejnej správy. Konaním a rozhodovaním v trestných veciach v tkz. trestnom konaní (§ 11 a nasl. Trestného poriadku) je zverený výkon trestného súdnictva sústave súdov Slovenskej republiky zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ktoré prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“. Správny súd nie je ďalšou opravnou inštanciou v systéme trestných súdov, ako sa navrhovateľ zrejme mylne domnieva.
6. Správnym súdom bolo zistené, že pod sp. zn. 26T/59/2020, na ktorú žalobca poukazuje vo svojom podaní, je na Okresnom súde Michalovce vedená trestná vec, ktorá bola právoplatne skončená vydaním rozsudku č. k. 26T/59/2020 zo dňa 28.04.2021, ktorým sa obžalovaný T. R., nar. XX.XX.XXXX uznáva za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) TZ v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia, podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ a v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, odsek 2 písm. a) TZ s poukázaním na § 138 písm. h) TZ a za to sa podľa § 157 ods. 2 TZ odsudzuje na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.
7. Správny súd posudzoval podanie žalobcu podľa jeho obsahu /§ 55 ods. 3 SSP/ a dospel k záveru, že žalobca svojím podaním podľa § 61 a nasl. SSP na správnom súde namieta porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu postupom súdu (Okresného súdu Michalovce) v jeho trestnej veci opísanej v tomto uznesení. Správny súd, ako už bolo uvedené nie je súčasťou tej sústavy všeobecných súdov, ktorým je (§ 11 a nasl. Trestného poriadku) zverený výkon trestného súdnictva. Správny súd nie je ďalšou opravnou inštanciou v systéme trestných súdov, ako sa navrhovateľ zrejme mylne domnieva.
8. Z citovaného ustanovenia § 18 ods. 1 SSP je zrejmé, že pokiaľ správny súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť (príp. zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu, do ktorého právomoci vec spadá), pretože medzi procesné podmienky konania pred správnym súdom sa zaraďuje aj jeho právomoc, ktorá patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Nedostatok právomoci správneho súdu tak spôsobuje vždy neodstraniteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o zastavení správneho súdneho konania. Vzhľadom na to, že správny súd nemá právomoc v predmetnej veci konať, týmto uznesením konanie zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. b/ SSP.
9. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na vyššie citované ust. § 1, § 2, § 4 a § 6 Správneho súdneho poriadku, ako i ďalšie citované ustanovenia a uvádza, že žalobou napadnuté Okresného súdu Michalovce pod sp.zn.: 26T/59/2020 v trestnom konaní, nie sú tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, a zakladajú aj neodstrániteľný nedostatok podmienky konania /§ 98 ods. 1 písm. g) SSP/.
10. Vzhľadom na uvedené dôvody správny súd ďalej nevyhodnocoval ďalšie prípadné odstrániteľné prekážky konania ako napr. podmienku povinného právneho zastúpenia podľa § 49 Správneho súdneho poriadku.
11. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.