Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-17-2017.pdf
PDF · 91.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Š. XXX, zast.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 355 110 28, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Šalgovce, so sídlom 956 06 Orešany 134, IČO: 00 205 737, zast.: JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.03.2017 podal žalobca na tunajšom súde žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 23.08.2016, ktorá mu bola daná podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľom. Žalobu podal z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.05.2005 pracovný pomer s dohodnutým druhom práce traktorista, vodič a hlavnou pracovnou činnosťou najmä HON, postrek, sejba, V3S, TORON, SPS-30. Prvú pracovnú zmluvu uzavrel dňa 06.06.1990. Dňa 02.06.2014 mu bolo doručené jeho priamym nadriadeným písomné upozornenie, že dňa 19.05.2014 porušil pracovnú disciplínu a to hrubým správaním voči priamemu nadriadenému. Dňa 07.06.2016 mu bolo zaslané jeho priamym nadriadeným písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že neoprávnene prepisoval výkazy „nepravdivé vykazovanie odpracovaných hodín“. Taktiež ako v prvom prípade nadriadený mu nedal priestor, aby sa k upozorneniu vyjadril. Žiadne výkazy odpracovaných hodín nikdy neprepisoval. Svoj názor vyjadril listom zo dňa 20.06.2016, ktorý adresoval žalovanému. Dňa 24.06.2016 mu žalovaný zaslal odpoveď na jeho list, že znovu preverili počet odpracovaných hodín všetkých zamestnancov a iba on jediný má vykázaný vyšší počet odpracovaných hodín. Svoju prácu si vždy vykonával riadne, avšak po výmene vedenia u žalovaného neskôr začal pociťovať na jeho osobu veľké nátlaky na výkon jeho práce. Dňa 29.06.2016 mu bolo doručené potvrdenie kanceláriou GR a kontroly Národného inšpektorátu práce, že prijali jeho ústne telefonické podanie - podnet na prešetrenie neustáleho porušovania pracovnoprávnych predpisov. Dňa 09.08.2016 osobne nahlásil návštevu lekára na deň 08.08.2016 a po návrate od lekára do práce vedúcemu rastlinnej výroby pánu F. a vedúcemu mechanizačného strediska L.. U. oznámil, že má neprestávajúce bolesti chrbtice a na odporúčanie obvodnej lekárky má vybrať injekcie, pričom lekárka mu odporučila pokoj na lôžku, čiže PN, ktorá odmietol. Vedúcim oznámil, že si vyčerpá starú dovolenku. Oboch požiadal o čerpanie 5 dňovej dovolenky z predchádzajúceho roka. Obaja mu schválili čerpanie dovolenky o čom svedčí aj výplatná páska za mesiac august 2016. Bolesti mu neustupovali a cítil sa veľmi zle z toho dôvodu začal čerpať PN-ku dňa 19.08.2016, ktorá trvá dodnes. Dňa 23.08.2016 mu bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorej obsahom bolo, že dňa 15.08.2016 a 16.08.2016 nenahlásil neprítomnosť v
práci. Uvedený skutok považujú za porušenie pracovnej disciplíny, keďže dovolenku má práve čerpať iba so súhlasom nadriadeného, avšak podľa žalobcu s dovolenkou nadriadení súhlasili, pretože ju má vykázanú aj vo výplatných páskach za mesiac august 2016. Nerozumie ako mohol dostať okamžitú výpoveď za absenciu. Taktiež nerozumie, ako môže s ním zamestnávateľ skončiť okamžite pracovný pomer tak, že mu doručí výpoveď dňa 23.08.2016 počas čerpania PN-ky v ochrannej dobe zamestnanca. Dokonca mu žalovaný poslal výpoveď, v ktorej uviedol, že predmetnú výpoveď odmietol osobne prevziať, kde sú podpísaní traja svedkovia s dátumom 17.08.2016, pričom mu vôbec zamestnávateľ ani len ústne neoznámil ani nenaznačil o výpovedi.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pracovný pomer žalobcu skončil dňom 17.08.2016 okamžitým skončením pracovného pomeru. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru odmietol žalobca prevziať v prítomnosti troch svedkov. Vzhľadom na odmietnutie prevzatia okamžité skončenie pracovného pomeru týmto dňom považovali za doručené a týmto dňom aj nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázal žalovaný na ustanovenie § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením si mohol zamestnanec uplatniť na súde najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal tento pracovný pomer skončiť. Vzhľadom k tomu, že zamestnanec nedodržal uvedenú prekluzívnu lehotu, považuje žalobu za bezdôvodnú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol.
3. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vo veci uviedla, že trvajú na podanej žalobe, keď žalobca nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že neporušil závažným ani menej závažným spôsobom pracovnú disciplínu, čiže neohrozil zamestnávateľa, spoluzamestnancov alebo iných ľudí na živote, či zdraví, nespôsobil škody na majetku, nepožíval alkoholické nápoje a ani nemal neospravedlnenú absenciu a to ani v dňoch 15.08. a 16.08.2016 o čom svedčí aj dôkaz, ktorým je výplatná páska za mesiac august 2016, kde sú uvedené absencie - 0. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené poštou dňa 23.08.2016 v čase práceneschopnosti, ktorú začal čerpať žalobca a doručil zamestnávateľovi dňa 19.08.2016.
4. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom okamžitým skončením dňa 17.08.2016. Písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca odmietol prevziať v prítomnosti dvoch svedkov. Pri tomto akte boli prítomní traja pracovníci žalovaného L.. W. Š., ktorá tento úkon realizovala a dvaja svedkovia L.. U. F. a L.. M. U.. Tým, že žalobca odmietol prevziať túto listinu považuje sa to za doručené a túto listinu považujú za právny akt, od ktorého bol pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončený. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca svoju žalobu podal až 22.03.2017 t.j. 7 mesiacov po termíne, keď jeho pracovný pomer skončil okamžitým skončením uplynula prekluzívna lehota v zmysle § 77 Zákonníka práce a je tu vážna právna prekážka, pre ktorú súd o tejto žalobe ďalej nemôže konať.
5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 1990. Postupne sa menili jeho pracovné funkcie, pričom naposledy viac ako 25 rokov vykonával chemické práce, všetky druhy postrekov. Nemal problémy pracovať soboty, nedele a nadčasy. Asi pred 6 rokmi začali jeho zdravotné problémy najmä s chrbticou, krížami, sťažilo sa mu dýchanie, bolo u neho zistené, že je chronické a poškodené chémiou. V auguste 2016 skončili hlavné postreky, vtedy mal zdravotné problémy. Povedal hlavnému agronómovi L.. F., že potrebuje ísť na obstrek. Lekárka mu povedala, že mu dá 5 injekcií, ale aby nechodil do práce a mal by byť PN, čo odmietol. S L.. U. sa dohodol, že si vyčerpá ešte nevyčerpanú dovolenku za predchádzajúci rok, aby mohol tak vybrať 5 injekcií. Bolesti u neho neprestávali a lekárka mu povedala, že mu dá infúznu liečbu čo je dlhodobé a musel ísť na PN, na ktorej bol od 19.08.2016. Poprel, že by mu bola doručovaná listina o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorá mu došla poštou dňa 23.08.2016, keď bol na PN.
6. Svedkyňa L.. W. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že od 01.06.2013 je zamestnaná u žalovaného v súčasnosti ako ekonómka. Zistili, že žalobca nechodí do práce. Mal nahlásené, že chodí k lekárovi na injekcie, čo bolo v piatok 12.08.2016. Následne 15.08. a 16.08.2016 nebol v práci. Dňa 16.08.2016 sa jej pýtali, čo je so žalobcom, pretože sa s ním nedokázali spojiť ani telefonicky, pýtal sa na to agronóm L.. F.. Nemala o tom vedomosť, nebol doložený žiadny doklad o PN. V ten deň mali poradu a dohodli sa na tom, že musia pristúpiť k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Na druhý deň 17.08.2016 začala písať porušenie pracovnej disciplíny, keďže išlo o druhé závažné porušenie a pristúpili k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Dňa 17.08.2016 žalobca prišiel do práce. Keď sa ho pýtali, kde bol,
povedal, že mal dovolenku, pričom u nich sa dovolenka nahlasuje vopred a vypisujú sa dovolenkové lístky, ktoré musí odsúhlasiť nadriadený. Dohodli sa s agronómom L.. F. a mechanizátorom L.. U., že sa stretnú u agronóma v kancelárii a agronóm telefonicky oznámil žalobcovi, aby sa dostavil do kancelárie, čo žalobca aj urobil. Osobne mu predložila listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru. Spýtala sa žalobcu, či to podpíše, čo odmietol podpísať. Listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru mali vopred pripravenú a túto odovzdávala žalobcovi. Rozprávali sa o tom, že v ten deň je posledný deň v práci a nakoniec si žalobca túto listinu zobral, keď odchádzal z kancelárie.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne L.. W. Š., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Dňa 16.05.2005 uzatvoril žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Dohodnutým dňom nástupu do práce bol 06.06.1990 a druh práce traktorista, vodič. Za hlavnú náplň pracovnej činnosti boli HON, postrek, sejba, V3S, TORON, SPS-30. Žalovaný písomným podaním zo dňa 17.08.2016 okamžite skončil so žalobcom pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa žalovaného pracovný pomer so žalobcom skončil okamžitým skončením dňa 17.08.2016, ktorý deň žalobca listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru odmietol prevziať. Podľa žalobcu okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené poštou dňa 23.08.2016.
8. Podľa § 37 Zákonníka práce, Doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
9. Podľa § 38 ods.1,2,4 Zákonníka práce, Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
10. Podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
11. Podľa § 77 Zákonníka práce, Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
12. V danej veci mal súd za preukázané a čo v konaní medzi stranami nie je sporné, že dňa 16.05.2005 uzatvoril žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu. Rovnako nie je sporné, že zo strany žalovaného listom zo dňa 17.08.2016 došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Sporným okrem dôvodov, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, bolo aj jeho doručenie. Podľa žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru je deň 17.08.2016, kedy žalobca pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru odmietol listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru prevziať. Podľa žalobcu okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené dňa 23.08.2016. Žalobca podal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na tunajšom súde dňa 22.03.2017.
13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 77 ZP vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením (tak ako je to v tomto prípade) môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mu pracovný pomer skončil. V prípade okamžitého skončenia
pracovného pomeru je moment zániku pracovného pomeru spojený s momentom doručenia písomnosti o zrušení pracovného pomeru druhej strane. Lehota dvoch mesiacov uvedená v ustanovení § 77 ZP je lehota prekluzívna a má hmotnoprávny charakter. Začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a najneskôr jej posledný deň musí byť žaloba na začatie konania doručená súdu. Ak žaloba na súd nebola podaná včas, pracovný pomer sa skončí aj v prípade, že by skončenie pracovného pomeru bolo neplatné a neúčinné. Po márnom uplynutí stanovenej lehoty sa súd už otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru nemôže zaoberať. Počiatok a plynutie lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nemôže ovplyvniť ani prípadná práceneschopnosť zamestnanca.
14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a túto je treba zamietnuť, nakoľko bola podaná po dvojmesačnej prekluzívnej lehote, pretože či už v prípade skončenia pracovného pomeru podľa tvrdenia žalovaného alebo vzhľadom na určité pochybnosti, v prípade tvrdenia žalobcu vzhľadom na dátum doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 22.03.2017, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, na ktorú súd musel prihliadať. Začiatok plynutia lehoty na uplatnenie práva na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 ZP nemohla ovplyvniť ani práceneschopnosť žalobcu a súd sa už otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru nemohol zaoberať.
15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti strán v konaní, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).